Pôjdem tam, kam pôjdeš ty

V prvom rade musím spomenúť, že táto kniha, spolu s druhou od autorky, Všetko je tak, ako má byť, ma od prvého momentu, ako som ju zbadala, úplne dostala svojou obálkou. Fotky a tváre na obálkach nie sú nič pre mňa a fascinujú ma práve takéto kreslené... no a tieto s kontrastnými farbami a takým tým papierovým povrchom, sú za mňa dokonalé. Kniha je navyše krásne spracovaná aj vnútri, čo samozrejme nie je najdôležitejšie, ale je to super bonus ?? A som rada, že nezostalo len pri úžasnom spracovaní, ale že aj príbeh bol skvelý a jeho čítanie som si veľmi užívala. Nina LaCour má talent na verné zachytenie emócii vo svojich príbehoch a tento nebol výnimkou. Hlavná postava Caitlin sa vyrovnáva so stratou najlepšej kamarátky a tento ťažký sužujúci smútok cítiť na každej stránke. Postupne sa mi dostával pod kožu a úplne som chápala, čo cíti Caitlin. No napriek tomu, že je tento príbeh až presiaknutý bolesťou a smútkom, autorka doň vkladala krásne myšlienky a opisy, ktoré nenápadne naznačovali, že nič nie je stratené a že nádej zomiera posledná. To, že som sa dokázala do hlavnej hrdinky vcítiť bolo určite aj tým, že na mňa pôsobila veľmi sympaticky. Z jej rozprávania bolo jasné, že nebola dokonalá a že v živote porobila pár chýb, no o to autentickejšie Caitlin pôsobila. Nie vždy som súhlasila s jej názormi a činmi, ale to je, myslím, normálne. Oveľa dôležitejšie bolo, že som cez Caitlin vnímala všetko, čo chcela autorka týmto príbehom povedať a že ma to nútilo nad mnohými vecami rozmýšľať. Aj ďalšie postavy boli zaujímavo vykreslené a realistické. Veľa sme sa toho dozvedeli o Ingrid, Caitlininej najlepšej kamarátke, aj keď priamo v príbehu, samozrejme, nevystupovala. Mohli sme ju však spoznávať cez jej zápisky, ktoré zanechala Caitlin a aj cez Caitlinine spomienky. Navyše sa mi veľmi páčilo, ako bol zobrazený ich vzťah, znova veľmi realisticky. Väčšina ľudí má so svojimi kamarátmi unikátne puto, niečo iné, než je to s rodinnými príslušníkmi alebo partnermi. Často sú to pre nás tí najbližší ľudia, no na druhú stranu, ani takýto vzťah nie je vždy harmonický a nezaobíde sa bez konfliktov. Caitlin sa nesnažila z Ingrid spraviť niečo, čím nebola a chýbala jej aj so všetkými svojimi chybami. Mám pocit, že v YA knihách sa často zabúda na rodičov hlavných postáv. Niekedy sú úplne vynechávaní, no keď sa tam už objavia, často sú tam len na to, aby sa hlavná hrdinka mala s kým sem-tam pohádať a mohla tráviť čo najviac času mimo domu. To však nebol prípad tejto knihy. Caitlinini rodičia možno neboli výrazné postavy, no bolo veľmi cítiť, ako sa ich problémy ich dcéry dotýkajú. Aj do nich som sa vedela vcítiť, chápala som, ako sa o svoju dcéru boja, hoci ona nebola tá, ktorá sa rozhodla ukončiť svoj život. Navyše ma to núti premýšľať nad vzťahom medzi rodičmi a ich deťmi, ktoré od istého veku trávia veľa času mimo domu a rodičia už na nich nemajú taký dosah, ako kedysi. Musela som sa vďaka tomu zamyslieť, ako to berú rodičia a čo všetko musia zvládať. Dej nebol veľmi akčný, išlo predsa o život obyčajného dievčaťa z malého mesta, no aj tak som mala pocit, že sa tam stále niečo deje. Caitlin sa denno-denne snažila nájsť vôľu a chuť k životu, nadväzovala nové vzťahy a niektoré ukončovala, venovala sa novému netradičnému koníčku a často sa strácala v spomienkach... Stránky mi veľmi rýchlo ubiehali a ako som sa blížila ku koncu, vedela som, že toto je príbeh ku ktorému sa ešte vrátim. Ak máte chuť na knihu, ktorá vás zasiahne, donúti premýšľať nad mnohými vecami, no pri ktorej si zároveň oddýchnete a načerpáte inšpiráciu, toto je určite skvelá voľba.

Po skvelom úvode v podobe knihy Všetko je tak, ako má byť prichádza v slovenčine už aj autorkina debutová kniha pre tínedžerov, ktorá sa opäť zaoberá bolesťou, stratou a priateľstvom. Caitlin mala všetko, čo potrebovala, až dovtedy, kým nezistila, že si jej najlepšia priateľka Ingrid vzala život. Bolo to presne deň po tom, čo jej povedala,: “Pôjdem tam, kam pôjdeš ty.” Vtedy zistila, o čo všetko prišla a ako rýchlo sa jej svet dokáže obrátiť naruby. Zrazu pre ňu všetko stratilo zmysel. Škola ju prestala baviť, nesnažila sa, fotenie pre ňu už neprinášalo taký pôžitok, ako tomu bolo predtým. Stále si totiž myslela, že bez kamarátky nie je taká dokonalá a vlastne len vďaka nej bola taká, ako ju všetci videli. Svoj žiaľ sa Caitlin snaží zahnať čítaním denníka, ktorý po Ingrid ostal. Tá jej ho pravdepodobne v onú osudnú noc vložila pod posteľ. Caitlin tak má pocit, že je jej priateľka stále s ňou a aspoň takýmto spôsobom sa s ňou môže spojiť. Zápisky, ktoré Ingrid vo svojom denníku skrývala boli výnimočné. Každý jeden totiž venovala niekomu inému. Či už išlo o Caitlin, jej rodičov, chlapca, ktorý sa jej veľmi páčil, ľudí zo školy, niektoré však zároveň venovala aj neživým predmetom či prírodným úkazom. V nich sa práve konkrétnemu adresátovi spovedá o tom, ako sa cíti, čo ju najviac trápi a zároveň zdieľa veci, ktoré by mu nikdy neprezradila. Sú to práve tieto zápisky, ktoré Caitlin a tiež čitateľovi umožňujú nahliadnuť viac do jej vnútra a zistiť, čo ju najviac trápilo či ako sa v danej chvíli cítila. Aj takýmto spôsobom sa jej priateľka snaží zistiť, prečo sa Ingrid rozhodla spáchať samovraždu. Spolu s hlavnou hrdinkou v románe prežívame celý jeden rok. Jej príbeh sa začína v lete, prechádza do jesene, zimy, jari až nakoniec opäť do leta. Ako sa obdobia menia, tak sa mení aj Caitlin. S jeseňou a zimou prichádza čoraz väčšie trápenie, bolesť a prázdnota, ktorá tu po Ingrid ostala. Zmena počasia prináša zmenu aj v jej živote, na priateľku síce nezabudla a trápi sa rovnako veľmi ako tomu bolo aj na začiatku, teraz si však viac začína všímať ľudí okolo seba a uvedomovať si, akí sú pre ňu dôležitý. Vracia sa tiež k svojmu najväčšiemu koníčku – fotografii, no tiež aj k práci s drevom, čo sa pre ňu stane akousi terapiou. Začiatky ďalšieho ročníka v škole boli pre ňu nesmierne náročné, keďže stále mala pocit, že bez Ingrid nie je schopná nič zvládnuť. Až postupom času však zistila, že sú tu aj ďalší, s ktorými by si mohla rozumieť. Skamaráti sa s novým dievčaťom, Dylan, s ktorou ich spája viac, ako by si mohla spočiatku myslieť. Aj ona totiž prišla o niekoho, kto bol v jej živote nesmierne dôležitý. Všetko je tak, ako má byť je nesmierne výnimočný román, ktorý si ma veľmi rýchlo získal. O to viac som sa potešila, že autorke vyšiel v slovenčine aj jej debutový román, Pôjdem tam, kam pôjdeš ty. Aj tu sa rozhodla riešiť tému smrti, bolesti a zúfalstva, ktoré v človeku nadlho zostanú, no každá je však niečim iná. Táto sa ma istým spôsobom dotkla o niečo viac ako tá predchádzajúca. Okrem všetkého toho smútku a trápenia tiež skrýva isté posolstvo, na ktoré by sme nemali zabúdať. Aj takýmto spôsobom nám totiž autorka vysiela akýsi dôkaz, že nie za každým úsmevom sa skrýva šťastie. Že nie každý sa cíti naozaj tak, ako to dáva navonok pred druhými. Ani v tomto príbehu by si Caitlin nebola pomyslela, že sa Ingrid rozhodne vziať si život. Veď sa predsa tak dobre poznali a vyzerala taká šťastná. Snaží sa tak otvoriť čitateľovi oči a núti ho na chvíľu sa zastaviť a zamyslieť sa. O to emotívnejšie to je, keďže autorka čerpala námet zo skutočnosti. Síce neprišla o najlepšiu priateľku, ako to bolo v tomto prípade, samovraždu sa rozhodol spáchať jej spolužiak. Aj keď sa veľmi nepoznali a rozprávali sa len raz za život, táto skúsenosť a tiež pohľad na smútiacich rodičov na pohrebe sa jej dotkla tak veľmi, že si ju zapamätala až dodnes. A toto bol spôsob, akým to zo seba potrebovala dostať a podať ďalej.