Zlato predátora

Zlato predátora je druhým pokračovaním dystopickej série Smrteľné stroje. Prvá kniha nás vzala do budúcnosti, v ktorej ľudia vojnou zničili svet a utiahli sa do mobilných pohyblivých miest. Väčšie mestá požierajú menšie, a ak mesto zastane, stanete sa ľahkou korisťou. V tomto svete žije mladý Tom a jeho priateľka Hester. Obaja z iných pomerov a miest, pričom ich náhoda a možno osud zviedli na jednu cestu. Druhá kniha sa dejovo odohráva o dva roky neskôr po tragických udalostiach prvej. Londýn už neexistuje a Tom s Hester cestujú naprieč krajinou v známej vzducholodi Jenny Haniverová. Občas prevezú nejaký náklad, aby si zarobili peniaze, a sú vcelku spokojní. Ako to však už býva, nič netrvá večne a pokojné chvíle sa začínajú meniť. Mobilných miest je čoraz menej a veľkomestám dochádza korisť, ktorú by mohli pohltiť. Ľudia sú podozrievaví a Antimobilistická liga sa štiepi a vzniká radikálnejšia odnož Zelená búrka. Do toho sa pripletú Tom a Hester spolu so známym historikom profesorom Nimrodom Pennyroyalom. Okrem tejto dejovej línie sledujeme aj mladú markogrófku Freyu, vedúcu mestečka Anchoragi. Mor vyhubil väčšinu populácie a tí, čo prežili, očakávajú vedenie a smer, ktorým má mesto pokračovať. To však nie je také jednoduché, keď ľudia veria, že k vám prehovárajú bohovia a oni mlčia. Smeruje svoje mesto do stratenej Ameriky, na legendami opradený zelený kontinent. Zlato predátora nám okrem známych postáv Toma a Hester ponúka mnoho zaujímavých nových ľudí – mladá Freya, ktorá doteraz žila iba v prepychu, či zlodejíček Caul. Rovnako historik Pennyroyal nie je úplne tým, za koho sa vydáva. Oceňujem, že postavy dostali viac priestoru na konanie a najmä hlavné postavy Toma a Hester sme mohli lepšie spoznať. Kým Tom je optimista veriaci v spravodlivosť sveta, Hester vnášala do príbehu pesimizmus, šla priamo k veci a nebrala si servítku pred ústa. Tom je naivný a správa sa pomerne predvídateľne, čo ma v príbehu až tak nezaujalo. Vyvažovala to Hester, ktorá myslí najmä na ich prežitie. Ich vzájomná láska je skúšaná nielen rozdielmi medzi nimi, ale aj okolnosťami a zvratmi osudu. Romantika či ľúbostné problémy rozhodne nie sú ústredným motívom, avšak vhodne dopĺňajú príbeh o prežití mesta a boji s Antimobilistickou ligou. Vďaka tomu, že hrdinovia sú o dva roky starší, príbeh je temnejší, pribudlo viac násilia a dej je komplexnejší. Úvod príbehu je pokojný a dej postupne graduje, takže nečakajte akciu a boje od začiatku až po záver. Dočkáme sa však aj útekov a bojov, či už vo vzduchu, uličkách miest, alebo v ich podzemí. Autor rozpracoval viacero dejových línií, niektoré ukončil a iné nechal otvorené, takže je zrejmé, že v pokračovaní sa ešte máme na čo tešiť. Konflikt mobilných miest a Antimobilistov je čoraz zreteľnejší a zdá sa, že prichádza vojna. Prostredie spustošeného sveta a obrovských pohybujúcich sa miest je opäť výborné a originálne. Dúfala som, že sa dozvieme viac z histórie tohto sveta alebo o zákonitostiach, ako to v ňom funguje. V tomto smere sme sa, žiaľ, nedozvedeli veľa nových informácií, čo ma celkom mrzí. Celkovo sa príbeh čítal rýchlo a s ľahkosťou. Naplno som prežívala osudy hrdinov, ktorí ma vtiahli do napínavého deja. Druhá kniha bola lepšia než prvá vďaka komplexnejšiemu deju a postavám, ktoré boli prepracovanejšie a dostali priestor na myslenie i konanie. Druhý diel dystopickej sci-fi série je lepší než ten úvodný a okrem ucelenejšieho príbehu dáva viac priestoru postavám, ich konaniu a uvažovaniu.

Vzhľadom na to, že mám veľmi rada "steampunk" (nie, ani ja nerozumiem, prečo to tak je, keďže sa technike a strojom vôbec nerozumiem:D ) a na našom trhu je steampunkových kníh žalostne málo, netrpezlivo očakávam každú, ktorá sa tomuto žánru čo i len trochu priblíži. Preto bolo jasné, že si nenechám ujsť sériu od Philipa Reevea - Smrteľné stroje. Vždy mám trochu obavy, keď si kupujem prvý diel zo série, ktorý sa mi navyše po prečítaní veľmi páčil, že ďalšie diely sa u nás nedovydávajú. Som naozaj rada, že som sa dočkala tohoto druhého, a to navyše v pomerne krátkom čase a pevne verím, že CooBoo bude v tejto sérii aj naďalej pokračovať. Mám pocit, že o týchto knihách sa veľa nehovorí, ale verím, že si čitateľov napriek tomu našli. Určite si to totiž zaslúžia. Fascinuje ma, že séria začala v originále vychádzať už v roku 2001 a aj teraz dokáže konkurovať súčasným fantasy bestsellerom. Na mňa pôsobí veľmi nadčasovo a ak sa nebudete zamýšľať nad tým, či je niečo také reálne alebo nie, dokážete si ju pekne užiť. Je jasné, že niečo podobné by zrejme nikdy nemohlo fungovať a nikdy by niečo také nemohlo nastať, ale vymyslené je to perfektne. Štýlom, akým je kniha napísaná, mi veľmi pripomína sériu Leviatan od Scotta Westerfelda, ktorá je, mimochodom, mojou srdcovou záležitosťou. Zaradila by som ho medzi rozprávkový štýl. Je presne taký, ktorý potrebujete na zlepšenie nálady, kedy sa chcete oslobodiť od reality a necháte sa unášať na vlnách fantázie. Pretože tento autor jej má na rozdávanie a navyše ju vie aj dobre spracovať do perfektného príbehu. Samotný príbeh sa odohráva 2 roky po zoznámení našich hlavných hrdinov Toma a Hester. Napriek tomu, že je Hester škaredá, Tom ju má rád a ona tomu konečne uverila. Všetko vyzerá dokonale až pokým nenaberú jedného pasažiera, vďaka ktorému sa začne všetko komplikovať. Tom a Hester sa ocitnú na odľahlom mieste, kde musia čeliť rôznym prekážkam. Dokonca je Hester nútená od Toma utiecť a na chvíľu má pocit, že ho úplne stratila. Ale ako to už na konci rozprávok býva, všetko nakoniec dobre skončí, aj keď cesta k šťastnému koncu nie je vždy jednoduchá. Pre Toma a Hester je pripravených veľa nebezpečných situácií a prekvapení, ktorým však odvážne dokážu čeliť. Páči sa mi, ako autor postupne rozohráva príbeh súčasne na viacerých miestach s rôznymi postavami a ako ich nakoniec prepojí v jeden celok a v jedno vyústenie. Síce v tomto dieli to tak na začiatku ani veľmi nevyzeralo, postupne sa dej začal zamotávať a pribúdali zápletky. Jedna nová postava sa autorovi mimoriadne podarila a ak ste si obľúbili profesora Lockharta z Tajomnej komnaty, tu nájdete podobne strelenú a zábavnú postavičku. Pre mňa je táto séria ukážkou originality v súčasnej knižnej sfére. Sme zahltení množstvom retellingov a navzájom si veľmi podobných príbehov, ale je naozaj skvelé, keď medzi toľkými možnosťami objavím niečo takéto. Je to predovšetkým INÉ, zábavné, prekvapivé a aj napínavé. Veľmi mi vyhovuje autorov ľahký a prirodzený štýl, ktorý dokáže čitateľa vtiahnuť do deja a úplne sa zžiť s postavami. Za trošku pomalší začiatok stŕham jednu hviezdičku, ale inak to bolo opäť výborné.

Philip Reeve je anglický autor, ktorý najskôr pracoval v kníhkupectve, neskôr spolupracoval na rôznych divadelných projektoch, až nakoniec zakotvil vo vodách knižnej ilustrácie. Jeho kresby zdobia desiatky detských kníh. Okrem toho má na konte hneď niekoľko úspešných a takisto oceňovaných kníh určených nielen pre deti, ale aj pre mládež. Séria Smrteľné stroje patrí k jeho skorším prácam. Okrem toho mu v preklade vyšla aj detská séria s názvom Goblini. Po udalostiach v Londýne mali Tom s Hester oveľa väčšie šťastie ako ostatní, nakoľko sa im podarilo uniknúť. Teraz, o dva roky neskôr, z tohto šťastia ešte stále ťažia. Darí sa im celkom dobre prežívať, vďaka vzducholodi sa dostanú takmer všade, kam ich srdce ťahá a tiež sa im vždy darí nájsť si prácu. Napriek tomu sa cez ich svet začína šíriť tieň a nepatrí len obrovskému mobilnému mestu. Čoskoro sa totiž rozhodne o osude celého sveta. Už predchádzajúca kniha sa mi v podstate páčila. Zaujal ma námet pohyblivých miest, no márne som hľadala akékoľvek vysvetlenie vzniku tohto fenoménu. V tomto pokračovaní som čiastočne zistila, prečo to tak je – ľudia k urbanistickému darwinizmu pristupujú ako ku skutočnosti, nakoľko takto to je dlhé roky a ostatné ich nezaujíma. Čo autor využil ako ospravedlnenie, aby nemusel takmer nič vysvetľovať. Príbeh mi striedavo rozprávalo niekoľko postáv. Z dvojice Hester a Tom to bol práve Tom, kto skrátka ťahal za kratší povraz, nakoľko bol nevyliečiteľný idealista so sklonmi k naivizmu, čo je občas nesmierne otravné. Našťastie Hester bola oveľa racionálnejšia a hoci mala sklony k pesimizmu, aspoň sa správala o to logickejšie. Preto ma z tejto dvojice pochopiteľne bavilo viac čítať o nej a Toma som nejako pretrpela, zatiaľ čo Hester ma fascinovala, nakoľko do príbehu vnášala zaujímavé konflikty, ktoré neustále zúrili v jej vnútri. Okrem toho som sa zoznámila aj s ďalšími postavami, napríklad aj s Freyou a Caulom. Títo dvaja boli nemenej zaujímaví, hoci pochádzali z úplne odlišných prostredí. Freya pochádzala z bohatej rodiny a bola nesmierne rozmaznaná a zvyknutá na to, že ľudia skáču tak, ako píska. Teda, vlastne, že pískať ani nemusí, pretože ostatní robili všetko, čo jej na očiach videli. Chápem, dá sa na to zvyknúť, ale ak je jedna vlastnosť, ktorú v deckách fakt neznášam, je to práve rozmaznanosť (ak nepočítam nevychovanosť, ale tieto dve vlastnosti vlastne navzájom dosť súvisia). Caul ma teda bavil omnoho viac, nakoľko vďaka svojmu detstvu a všetkému, čo zažil, je z neho rozhľadený mladík s nohami pevne na zemi a hoci je tiež tak trochu idealistický rojko, mal isté temné skúsenosti, vďaka čomu bol oproti Tomovi omnoho vyspelejší. Zvláštne je, že sa títo štyria vynikajúco dopĺňali, nakoľko dvaja ma úplne bavili a tých zvyšných dvoch som skôr pretrpela. Opäť tu vystupovali fascinujúce vedľajšie postavy, o ktorých by som sa v mnohých prípadoch rada dozvedela viac, no nebolo mi to dopriate. Ale aspoň do deja vnášali rôznorodosť a konflikty. Čo sa týka deja, bol rovnako svižný a dobrodružný ako v predchádzajúcej knihe. No vďaka tomu, že postavy boli predsa len o čosi staršie, akoby sa do deja prebojovala aj istá ponurosť. Všetko zrazu pôsobilo oveľa temnejšie a vážnejšie. Autor zabŕdol do naozaj náročných tém a dokázal ich bravúrne spracovať. Takže vďaka tomu ma čítanie bavilo o to viac. Tiež výborne opisoval emócie, čo na mojej tvári vyvolávalo úsmev, ale takisto mi to vháňalo slzy do očí. Čo však oceňujem najviac, boli všetky tie dejové línie. Zatiaľ čo predchádzajúca kniha pôsobila skôr ako uzatvorený príbeh, toto je jednoznačne začiatok niečoho väčšieho a ja sa už teraz neviem dočkať, ako budú pokračovať osudy všetkých postáv. Zlato predátora je svižná kniha plná dobrodružstva. Oproti predchádzaj knihe je však dej o čosi ponurejší, nakoľko jednotlivé dejové línie sú nielen zložitejšie, ale takisto ukazujú viac z občas krutej ľudskej prirodzenosti. Tieto námety ma nesmierne bavili a len potvrdili, že Philip Reeve má síce svoje postavy rád, ale neštíti sa ich naozaj tvrdými spôsobmi skúšať. Dôkazom sú aj Tom a Hester, ktorí pred sebou majú ešte nejednu prekážku. Takže je paradoxné, že sa ich charaktery nemenia až tak rýchlo, ako by si to dej občas vyžadoval. Takže Tom je stále ten neznesiteľne naivný idealista a Hester zase nespoločenská a zachmúrená pesimistka. Práve preto ma Hester ako hrdinka bavila omnoho viac ako Tom, nakoľko do deja vnášala zaujímavé konflikty, čo Tom so svojim naivným prístupom vážne nedokázal. Okrem nich sa v príbehu objavili aj iné zaujímavé vedľajšie postavy. Tie ma síce opäť bavili viac ako tie hlavné, ale zase autorovi nemôžem vyčítať ich rôznorodosť. Oproti predchádzajúcej knihe je však Zlato predátora omnoho komplexnejšie. Niektoré dejové línie neboli uzatvorené a sľubujú zaujímavé udalosti v pokračovaní. Navyše sa autor spätne vrátil k niektorým udalostiam a poukázal na súvis s neskorším dianím. Tiež bolo zaujímavé sledovať, ako postavy pristupujú k riešeniu niektorých naozaj zložitých morálnych problémov a následne prežívať ich emócie, keď museli čeliť následkom svojich rozhodnutí. Skrátka, táto kniha je lepšia ako Smrteľné stroje.