Sorbetové dievča

Ústrednou témou väčšiny kníh, ktoré sú určené pre skupinu tzv. mladých dospelých čitateľov, je láska, prvé zlomené srdcia, hádky, nezrovnalosti v rodine, a teda problémy, s ktorými mladí ľudia bežne prichádzajú do kontaktu. Máloktorá z takýchto kníh ale rieši jeden z problémov, ktorému čelí množstvo mladých (no nielen tých) dievčat. Len malé percento autorov vo svojich knihách totiž spomína anorexiu, bulímiu a nízke sebavedomie dievčat, ktoré súvisí s podceňovaním vlastnej osoby. A práve Sorbetové dievča, jedna z nových kníh z produkcie spoločnosti AlbatrosMedia, sa venuje takejto problematike. Hennessyová však k tejto téme zvolila celkom iný prístup a vo svojej knihe niekoľkokrát zariskovala. Sorbetové dievča dozaista nie je obyčajným románom. Hlavným rozprávačom je Annabel, ktorá dostala od svojej šéfky netradičnú úlohu. Má pomôcť istému dievčaťu, Julii, ktorá trpí nadváhou. Nič by na tom nebolo čudné... až na to, že Annabel už tri týždne nežije. Zomrela totiž na anorexiu. Musím povedať, že ma anotácia tejto knihy zaujala. Najmä preto, že som sa z nej o románe skoro nič nedozvedel. Prečítal som si však množstvo rozporuplných názorov, a preto som si povedal, že dám tejto knihe šancu. Už spočiatku som si všimol, že nepôjde o obyčajný príbeh. Autorka totiž zvolila netradičný štýl a jednotlivé kapitoly, ktoré boli krátke (aj vďaka tomu knihu prečítate veľmi rýchlo) obohatila aj o rôzne prepisy SMS komunikácie alebo číslované zoznamy. Je pravdepodobné, že sa v príbehu na začiatku neraz stratíte – a nebudete vedieť, kam dejová línia vlastne smeruje. Viacerých to možno odradí a nejedného z vás kniha vôbec nezaujme. Námet bol originálny, no v prípade Sorbetového dievčaťa netreba mať vysoké očakávania. Nejedenkrát som sa pristihol pri tom, že ma zápletka nudila a na môj vkus bola až príliš komplikovaná. A ako to s Júliou vlastne dopadlo? Vyliečila sa? Autorka v knihe necháva viaceré otázky nezodpovedané a čitateľ si ich odpovede musí domyslieť sám. Čo však na tomto diele hodnotím pozitívne, bolo vykreslenie mladých ľudí. Zobrazuje ich pozitívne, ale aj negatívne stránky. Upriamuje pozornosť na ich nedostatky a najmä ich neidealizuje (ako to môžeme vidieť v iných knihách pre mladých). Na druhej strane ale musím povedať, že som si hlavné hrdinky neobľúbil. Síce mi ich bolo ľúto, knihe chýbala akási iskra, vďaka ktorej by som celý príbeh prežíval spolu s nimi. Už neraz sa mi totiž potvrdilo, že prílišné experimentovanie knihe iba ublíži. Na knihe hodnotím pozitívne najmä fakt, že sa venuje téme anorexie a bulímie, o ktorej mnoho mladých ľudí nemá (alebo nechce mať) dostatok informácií. Určite nejde o bezchybný román, ktorý sa bude páčiť každému čitateľovi. Ak však máte chuť na oddychové čítanie, ktoré sa nesústreďuje iba na tuctové problémy mladých, ale naopak disponuje nevšednou zápletkou, kniha by vás mohla zaujať. Je ale veľká škoda, že autorka dostatočne nevyužila potenciál, ktorý v sebe Sorbetové dievča nesie. Užil by som si ju v takom prípade určite viac.

Sorbetové dievča si ma získalo tromi slovami na obálke: Štíhla. Dokonalá. Zdrvená. Zacítila som totiž zaujímavý netradičný príbeh... A môj knižný "čuch" ma nesklamal. Annabel je mŕtva - umrela na anorexiu. Namiesto toho, aby sa posunula niekam ďalej však dostala svoju prvú úlohu. Musí pomôcť istej duši, aby na výmenu získala niečo pre seba. Jej "pridelená" duša sa volá Julia a... je tučná. Annabel teda presne vie, čo musí urobiť - naučiť Juliu všetky svoje triky. Alebo nie? "Nemyslite si, že som strážny anjel. Nemám krídla, neznie tu nebeská hudba ani nesedím na mäkkom obláčiku. Sme tu len my dve so šéfkou (nie je to božská bytosť, to fakt nie). Ide o úlohu. Moju prvú. A dúfam, že bude jediná. Istej duši treba pomôcť. Volá sa Julia. Šéfka hovorí, že to nerobím pre ňu. Mám Julii pomáhať, aby som pomohla sebe. Nie, nemám také dobré srdce. Moje srdce... no, už sú to tri týždne, odkedy prestalo biť." Priznám sa, že som spočiatku mala problém so štýlom písania. Text vyznieval trochu krkolomne, no postupne sa to zlepšilo a ja som sa začítala. Potom už stránky ubiehali rýchlo, okrem iného aj vďaka netradičnej forme - okrem krátkych kapitol v Sorbetovom dievčati nájdete i rôzne zoznamy či prepisy esemesiek. Rozprávačkou príbehu je Annabel. Hoci umrela na anorexiu, ani po smrti si nepriznáva, že by niečo urobila zle. Dostať sa do jej hlavy a sledovať svet i Juliu cez jej optiku je nezvyčajné, ale podľa mňa potrebné. Áno, má hnusné poznámky na Juliinu váhu. Áno, v mnohom sa mýli. Nerozumiem však, prečo niektorí (zahraniční) čitatelia knihu kvôli tomu odsudzujú - prečo by sme nemohli nazrieť do hlavy nedokonalej hrdinky s poruchou príjmu potravy? Nevidím na tom nič zlé, práve naopak (za predpokladu, že je v knihe správne posolstvo a to v tomto prípade platí). Príbeh síce sledujeme prostredníctvom Annabel, no vzhľadom na jej stav doň zasahuje iba zľahka. Druhou, tou aktívnejšou, hlavnou hrdinkou je Julia. Tej taktiež prakticky vidíme do hlavy, i keď nepriamo, čo bol z autorkinej strany zaujímavý ťah. Prostredníctvom Julie sa stretávame s inými problémami - prejedanie ako prostriedok na riešenie problémov, komplikované vzťahy... Ani Julia, ani Annabel nie sú vyslovene sympatické postavy, ibaže obe zjavne potrebujú pomoc a sú neuveriteľne realistické. Práve to si na Sorbetovom dievčati cením najviac: autorka sa nebojí riešiť kontroverzné témy či písať o postavách, ktoré na vás môžu pôsobiť nepríjemne. Verne zachytáva život mladých so všetkými jeho odtieňmi a stránkami, vrátane tej odvrátenej. Claire Hennessy sa podarilo verne zachytiť všetko od ľudskej nespoľahlivosti, cez zlé rozhodnutia, priateľstvá, lásku (hoci tentoraz nie je v popredí), tlak v škole, až po problémy s jedlom... Napriek počiatočnému dojmu k svojim čitateľom navyše vysiela chvályhodnú správu, že problémy treba riešiť a hovoriť o nich (vrátane tých s jedlom). Okrem toho do príbehu prepašovala aj primeraný závan "girl power". Táto kniha je skrátka iná a to je skvelé... A zároveň možno trošku na škodu. Kvôli netradičnej forme a rozprávačke som sa napríklad nedokázala celkom zžiť s postavami, čo spôsobilo, že vo mne príbeh vyvolal menej emócií. Taktiež tu chýba dej v tradičnom slova zmysle či napätie. Ide skrátka o pozvoľné rozprávanie o živote, ktoré nesadne úplne každému a je lepšie sa do čítania púšťať s upravenými očakávaniami. Sorbetové dievča síce nie je perfektné spracovaním, je to však jednoznačne vydarené a hlavne dôležité dielo, pretože otvorene hovorí o veciach, pred ktorými radi zatvárame oči. Osobne som nesmierne rada, že som si knihu prečítala, udeľujem jej 4 hviezdičky a pripájam vrelé odporúčanie.

Kniha o anorexii napísaná zaujímavým štýlom. Annabel zomrela. Teraz je ako duch povinná pomáhať dievčaťu, ktoré treba nasmerovať na správnu cestu. Čitateľ od začiatku tuší, že iniciatíva „anjela strážneho“ narobí viac škody ako úžitku, pretože aj on má problém. Zisťujeme, prečo táto mladá žena zomrela a prečo jej bola pridelená práve Julia – moletka, ktorej život neprebieha tak, akoby si predstavovala. Potrebuje zmenu. Annabel je presvedčená, že vie, čo jej zverenkyni chýba a prostredníctvom vnútorného hlasu jej našepkáva, čo by mala urobiť. No je to cesta rovno do pekla... Z oficiálnej anotácie som sa toho veľa nedozvedela, no aj tak ma kniha veľmi zaujala. Diela o psychických poruchách sú skoro vždy dobre napísané, takže som nemala pochybnosti, že sa mi bude páčiť. Neodradilo ma ani to, keď boli používatelia na Goodreads iného názoru – trochu som sa zľakla, no ešte viac som si príbeh túžila prečítať. Julia, toto nedopadne dobre. A ja si odrazu uvedomím, že ju chcem zachrániť. Chcem, aby už nebola taká objemná. Aby bola silná. (str. 40) Vôbec som si nemyslela, že príbeh bude mať túto podobu. Dievča, ktoré je mŕtve a bojovalo s anorexiou, má ako strážny anjel pomôcť ďalšiemu dievčaťu, ktoré bojuje s váhou. Nemôže to skončiť inak ako tragicky. Alebo? Kniha je vďaka spracovaniu témy vynikajúca a obľúbite si ju okamžite. Annabelin duch si stále neuvedomoval, že vo svojom živote trpel chorobou. Myslel si, že každý mu chcel zle. V knihe boli popísané všetky stratégie, ako sa docieli strata váhy, no autorka nešla za hranicu. Podľa reakcií zahraničných čitateľov som mala pocit, že všetko je zachytené krutou, surovou pravdou, takže ma prekvapilo, keď sa spisovateľka držala na uzde a nechcela nás príliš stresovať. Niektorí ľudia sú asi veľmi citliví. Podľa mňa mohla pritvrdiť, aby si ľudia trpiaci touto chorobou, čítajúci túto knihu, uvedomili, že to treba riešiť. Takto len zdvihla neisto varovný prst a to nestačí. Aj keď je príbeh príšerne smutný a poučný, nešokuje, a to mi chýbalo, lebo by to mohlo človeka odradiť od takéhoto konania. Namiesto toho to niektorí jedinci budú považovať za výmysel – za rozprávku s ponaučením, ktoré sa nebude brať vážne. Ak sa chceš uzdraviť z poruchy príjmu potravy, tak to najhoršie, čo pre teba môže niekto urobiť je, že sa ťa snaží presvedčiť, že ty vlastne vôbec nie si chorá. (str. 270) Odhliadnuc od všetkého je dielo nasýtené krásnymi myšlienkami, ktoré by si mali zobrať k srdcu hlavne tí, ktorí sú posadnutí perfekcionizmom. Jedzte zdravo, nehladujte, v hre je vaše zdravie! Aj takéto posolstvá sú zabalené do pútavého deja stredoškolskej drámy. Práve táto skupina je najrizikovejšia, takže oceňujem, že sa príbeh odohráva tam. Postavy boli reálne. Pri čítaní si možno uvedomíte, že sa to môže stať vašej kamarátke / kamarátovi. Ja som si napríklad uvedomila, že som rada, že som nikdy až takto extrémne neriešila úbytok váhy a ľutovala som ľudí, ktorí to považujú za zmysel života. Verím, že ak by si túto knihu prečítali, možno by zmenili názor. Aj keď hrdinovia príbehu pôsobia reálne, dejová línia je fantazijná – duch, ktorý má vlastné nedoriešené problémy, no musí pomáhať inej ľudskej bytosti, aby docielil to, čo potrebuje. Je to výborný námet – dobrý spôsob, ako podať ťažké veci ľahkou formou. Možno vám to bude vyhovovať, možno nie, ale dajte tejto novinke šancu. Skrýva sa v nej viac, ako si myslíte – ako som si myslela aj ja. Spracovanie témy ma milo prekvapilo. Čítalo sa to výborne. Na konci som vyronila slzičku. Hodnotenie: 4/5