Dardaria. Ako sa stať geekom a nezblázniť sa

Marián Kubicsko má na svojom konte už niekoľko kníh, napríklad knihu Veža elfov, ktorá je voľným pokračovaním Pohrobka (autorom je Štefan Konkoľ), ale aj zatiaľ dvojdielnu sériu Potvorobijci. Spomínané príbehy sú zo žánru fantasy a osobne ma Dardaria zaujala najmä témou onlinových hier. Nepovažujem sa za hráča, kedysi som hrala pár hier, teraz si s priateľom sem-tam niečo zahráme. Po bližšom náhľade na príbeh som však zistila, že hlavná postava vlastne hry vôbec nehrá. Predstavte si klasickú strednú školu, kde sú rôzne skupiny študentov najmä športovci a šprti. Ide pomerne o stereotypné rozdelenie postáv, na druhej strane čitateľ sa v deji ľahko zorientoval. Oskar je prototypov dobrého športovca, skvele hrá florbal, má frajerku a zdá sa, že je všetko dokonalé. Keď ho však vyhodia z tímu a príde o kamarátov aj priateľku, zisťuje, že k športovcom už nepatrí. Pomoci sa mu dostane od Benyho a Zuzy, dvojica „šprtov“ ho zachráni pred nakladačkou a vtedy prvýkrát začuje názov Dardaria. Dardaria je onlinová hra, v ktorej si vytvoríte postavu a plníte rozličné úlohy. Ako to už v hrách býva, získavate schopnosti, nechýba mágia, príšery a rôzne nástrahy. Keďže sa hrá online, môžete komunikovať s ďalšími hráčami a bojovať proti nimi alebo si pomáhať. Keby si Oskar prečítal predošlé tri vety jeho prvá návšteva Dardarie by určite nebola taká zmätená ako v knihe. Lenže Oskar nikdy nehral a tak sa ako úplný nováčik len ťažko dostáva do obrazu čo sa vlastne deje. Záchranou sú práve Beny a Zuza, neskôr ďlaší gameri, ktorí sú na škole. Svet Dardarie je vymyslený naozaj výborne, všetko pôsobí realistiky a veľmi ma bavilo sledovať ako sa Oskar nad všeličím čuduje a netuší čo má robiť. A toto je obrovská výhoda knihy. Nie je určená pre gamerov a hráčov, ktorí majú svoj jedinečný slovník. Niekoľko výrazov sa v knihe vyskytuje, ale vďaka Oskarovej neznalosti ich každý pochopí. Navyše na konci knihy je praktický slovníček, ak by to niekomu robilo problém. V príbehu je viacero skvelých momentov, ktoré sa mi veľmi páčili – spolupráca celého tímu vo virtuálnom svete, utužovanie priateľstva, ale aj zážitky z reálneho sveta. Dardaria ukazuje aj možné nástrahy, ktoré so sebou hry prinášajú a v konečnom dôsledku nezabudne poukázať na to, že aj náš svet je plný dobrodružstiev. Kniha sa čítala rýchlo vďaka jednoduchému jazyku a pomerne rýchlemu spádu deja. Dve dejové línie – reálna a virtuálna sa dobre prepájajú a dopĺňajú. Trochu ma mrzeli určité stereotypy v postavách, napr. šprti a gameri nemusia byť vždy zlí v športe, škaredí alebo utiahnutí. Oskar to zisťuje na vlastnej koži, takže trošku tento stereotyp vyvracia, ale skôr až po subjektívnom zážitku a ja by som rada ukázala, že aj pekné baby alebo pohybovo nadaní chalani hrajú. Taktiež spoznávanie postáv bolo pomerne povrchné, veľa sme sa o nich nedozvedeli s výnimkou Oskara, ale inak sa kniha skôr zameriava na dej ako taký. Je to trochu škoda, myslím, že príbehu by to dodalo na hĺbke a keby bol o pár strán dlhší vôbec by to neprekážalo. Ako výborný bonus ešte spomeniem ilustrácie, ktoré sú v knihe a skvele zachytávajú najmä prostredie hrania a Dardarie. Spolu s vydarenou a pútavou obálkou a celkovým grafickým prevedením k príbehu skvele pasujú. Veľká pochvala patrí umelcom Brian Terrero a Klaudia Bulantová. Dovoľte Dardarii, aby vás zobrala na dobrodružstvo naprieč dvoma realitami. Nepochybne zaujme chlapcov i dievčatá, ale trúfam si povedať, že má čo ponúknuť aj „starším“ čitateľom. Príbeh ľahko zaujme a postupne ukáže čaro i nástrahy hrania. Už dávno nie som na strednej, ale aj tak som sa rada vrátila do tohto obdobia a prostredia mládeže.