Všetko je tak, ako má byť

Niektoré knihy prečítate a vo chvíli, keď ich zatvoríte, poriadne si nepamätáte, o čom boli. Potom sú také, ktoré vo vás odznievajú aj týždne po dočítaní. Táto kniha je ale špeciálna, pretože ešte len po dočítaní máte možnosť poriadne ju precítiť. Jej správa vo vás bude rezonovať aj naďalej. Writing Keby som si neprečítala záverečný odkaz autorky, myslela by som, že to všetko zažila na vlastnej koži, tak intímne na mňa niektoré scény pôsobili. Dielo je vyrozprávané z pohľadu Marin, ktorá sa pomocou flashbackových kapitol snaží vyrovnať s minulosťou a hlavne so zradou, ktorú utŕžila od osoby, od ktorej to najmenej čakala. LaCour sa podarilo vystihnúť emócie postáv vskutku autenticky a ja som nedokázala dočítať knihu so suchými očami. Kniha je plná úvah, vnútorných monológov a hlavne nám ukazuje, ako človek, aj keď si to nechce priznať, túži po niečej prítomnosti. Nikto by totiž nemal ostať sám. Nikdy a za žiadnych podmienok. Moje hodnotenie: 4.5/5* // Hlavnou postavou príbehu je Marin, ktorá po smrti starého otca odišla na druhý koniec USA v nádeji, že začne odznova, bez hocakých bolestivých spomienok. Hovoriť o tejto postave, hodnotiť ju, je náročné, pretože po prečítaní knihy mám pocit, akoby som ju dôverne poznala. Jej myšlienky nás sprevádzajú dejom a len vďaka nim máme pocit, že sa niekam pohýname. Kniha totiž nie je založená na dynamike deja, ale na vývoji postáv, čo jej uberá na akcii a kvôli čomu niekedy mohla pôsobiť trochu zdĺhavo. Ďalšou dôležitou postavou je Mabel. S Marin boli nerozlučnými kamarátkami, miestami aj trochu viac, ale spoločne s Marin zmizli aj ich dlhé hovory. Bolo pre mňa náročné zistiť, čo si myslieť o Mabel, keďže na to, aby som ju poriadne spoznala, som potrebovala viac informácií z minulosti. Nakoniec som si ju obľúbila rovnako ako Marin a myslím, že môžem s istotou povedať, že by z nich boli tie najlepšie sestry na svete. Moje hodnotenie: 3.5/5* // Plot Kedže je kniha poháňaná postavami, prevládajú v nej vnútroné prehovori. Kombinácia minulosti, ktorá sa prepája s prítomnosťou ešte nikdy do seba tak skvele nezapasovala, ako tomu bolo tu. Veľmi sa mi to páčilo, ako sme sa vždy po maličkých kúskoch dozvedeli niečo nové. Bolo to dosť osviežujúce. Marin mala so svojím starým otcom skvelý vzťah. Po tom, čo jej umrela mama, bol pre ňu tým jediným, čo jej ako tak pripomínalo rodiča. Hoci jej stále hvoroil, že mu po jej mame nič neostalo, a tak nemôže do školy doniesť žiadne fotky... Marin svojho deda nikdy nespochybnila. Prečo by aj mala? Veď by jej neklamal... Alebo áno? Marinine vyrovnávanie sa s minulosťou síce bolo dôležité pre jej psychické zacelenie, no bola to minulosť, ktorá ma čímsi zaujala. Možno to bolo tými malými, najprv nenápadnými, náznakmi, že u nich nebolo všetko v poriadku. Čo sa mi na príbehu veľmi páčilo bolo priateľstvo týchto dievčat, ktoré zotrvalo aj napriek všetkému, čo sa stalo. Na začiatku som dúfala v iný koniec, no na konci som si nedokázala predstaviť nič iné. Vskutku pozoruhodný príbeh plný myšlienok, ktoré vás donútia premýšľať aj potom, čo knihu zatvoríte. Moje hodnotenie: 4/5*

Úprimne som po tejto knihe siahla len kvôli nápisu "Najlepšia tínedžerská kniha roka 2018". Zistila som, že to vychádza z ocenenia Printz Awards, čo je jedno z najprestížnejších ocenení pre young-adult literatúru. Pozrela som si hodnotenia na Goodreads, ktoré nápis podporili a povedala si, že hádam nebudem sklamaná. Nemala som veľké očakávania, veď som ani poriadne nevedela o čom to bude, a už toľkokrát bola nejaká kniha ospevovaná či najlepšia a mňa sklamala. Len ma zaujímalo, čo môže byť na takej útlej knihe tak zaujímavé. Po dočítaní, s ešte nezaschnutými slzami na líciach, som to pochopila - táto kniha vás chytí za srdce. Marin, hlavná postava, odišla náhle zo svojho domova v Californii na univerzitu v New Yorku, potom ako sa utopil jej starký, a nikomu sa odvtedy neozvala. Ani jej najlepšej kamarátke Mabel, ktorá ju zasypala množstvom správ a telefonátov, no ani raz nedostala odpoveď. Nikto nevie, čo sa počas posledných týždňov doma skutočne stalo a Marin robí všetko preto, aby na to zabudla. Mabel sa však nevzdáva a po mesiacoch ticha prichádza na tri dni do New Yorku za Marin - aby jej pomohla a aby dostala odpovede. V tejto knihe nenájdete množstvo zvratov, prekvapení ani akčný dej. Namiesto toho sa príbeh posúva postupným odkrývaní pocitov a myšlienok hlavnej postavy, jej vyrovnávaním sa s tým, čo sa stalo, a najmä jej postavením sa zoči voči skutočnostiam. Táto kniha nestojí na prevratných odhaleniach a na zdrvujúcich udalostiach, citlivo odkrýva vnútorné rany spôsobené klamstvami a zradou, ktoré sú také bežné a zároveň vždy nečakané. Možno sa v mnohých pocitoch nájdete aj vy. A možno na základe tejto knihy lepšie pochopíte pocity druhých. Zjednodušene povedané táto kniha je o smútku. O tom ako sa s ním vyrovnať. O tom, že neexistuje jednoduché riešenie na všetky problémy a nedá sa povedať si, že všetko bude fajn a ísť ďalej. Niektoré veci si vyžadujú čas a čím väčší smútok, tým viac času potrebujete. Autorka vie ako narábať so slovami, aby ste cítili to isté čo postava, vie ako sa vás dotknúť. Táto kniha je smutná a krásna zároveň, pocit, ktorý vo vás vyvolá si ponesiete zo sebou ešte dlho. Záver: Krásne a citlivo napísaný príbeh, ktorý nestojí na strhujúcej zápletke, ale na spoznávaní pocitov a myšlienok hlavnej postavy. Plné emócií, hnevu a trápenia. Príbeh o láske, priateľstve a najmä rodine - a nielen tej pokrvnej. Táto kniha ma naozaj potrápila, ale len v tom najlepšom. Zanechala ma s boľavým srdcom a naozaj smutnú. Lebo Marin to mala (aj má) naozaj ťažké a autorka vie ako to s citom dať do slov. Odporúčam všetkým čo majú radi citlivé a smutné príbehy.

Najlepšia tínedžerská kniha roka 2018! Tak takýmto prívlastkom sa môže pýšiť kniha mladej americkej spisovateľky Niny LaCour Všetko je tak, ako má byť. Knihu som prečítala takpovediac na jeden dych a dlho som nad ňou rozmýšľala. Čím je výnimočná, že dokázala tak veľmi zaujať? Väčšina čitateľov, hlavne tých mladších, najradšej číta o šťastných ľuďoch, o naplnených láskach, o pekných zážitkoch a živote plnom zábavy. Kniha Niny LaCour je však o smrti, o samote, o bolesti, o strate a o hľadaní. Hlavná postava Marin po nečakanej smrti svojho dedka, jediného príbuzného, opúšťa rodné mesto a odchádza na druhý koniec sveta. Z hodiny na hodinu, len s mobilom, dokladmi, bankomatovou kartou a fotkou svojej nebohej mamy začína nový život v stiesnenej izbe vysokoškolského internátu. Smútok a spomienky však v rodnom meste nezostali a po príchode jej najlepšej kamarátky Mabel sa s nimi hlavná hrdinka musí postupne vyrovnávať. Autorka nám jemným spôsobom odhaľuje zákutia zo života Marin, vysvetľuje pohnútky jej konania a objasňuje dôvod jej najväčšieho smútku – osamelosť. Možno vás prekvapí, no autorka nespravila z Marin obetného baránka. V knihe sa píše, že keď chceš dostať list, musíš ho napísať, a keď chceš mať priateľa, musíš ním byť. Marin sa však v očakávaní ďalšieho sklamania v ľuďoch stiahne a je presvedčená, že všetko zvládne sama. Práve v tomto môže byť kniha pre mladého človeka, ktorý sa v tínedžerskom veku hľadá, prínosná. Niekedy je to práve mladý človek, ktorý odmieta pomoc iných a zaťato si myslí, že všetko je len o ňom. Marin v závere knihy prichádza na to, že prijať pomocnú ruku a priznať sa so svojimi pocitmi nemusí byť na škodu a že aj malými krokmi v medziľudských vzťahoch sa dokáže pohnúť vpred. Ako som už spomínala, kniha sa číta rýchlo. Hoci je dej dynamický, chýba mu nejakú vážnejšia zápletka – odhalenie Marininej sexuálnej orientácie či smrť jej dedka sa dali ľahko predpokladať a neprekvapili ma. Kniha Všetko je tak, ako ma byť je o krehkosti ľudskej duše, o reakciách človeka na samotu a na bolesť a o sile medziľudských vzťahov. Je to dobrá kniha a po jej dočítaní si uvedomíte, že naozaj nie ste takí osamelí, ako si myslíte, a že aj zlé udalosti nás dokážu posunúť vpred. Lebo všetko je tak, ako má byť. V knihách aj v ľudských životoch.