Zväzky mágie 1: Krvavec

Najočakávanejšia YA fantasy kniha roka! Prvý diel trilógie Zväzky mágie. Krvavec je jednou z tých kníh, ktorá vzbudí obrovský záujem hneď po vydaní. Priznám sa, že som sa naň tešila od momentu, ako som sa dozvedela, že sa ho dočkáme v slovenskom preklade. V zahraničí žal jeden úspech za druhým a na internete som naň našla množstvo pozitívnych recenzií. Priznám sa, že len málokedy si zisťujem informácie o knihách dopredu, no pri tomto titule som urobila výnimku. Prečítala som toľko kladných hodnotení, že moje očakávania už od začiatku boli poriadne vysoké. Veľký plusový bod má u mňa kniha už len za krásnu obálku, ktorá rozhodne zaujme hneď na prvý pohľad a perfektne vystihuje dej knihy. Dej je sústredený okolo postavy Aurelie, ktorá ovláda krvavú mágiu a vidí duchov. V jej kráľovstve je mágia bez výnimky trestaná smrťou, a to aj napriek tomu, že je následníčkou trónu. Každý deň sa preto bojí, či ju Tribunál - najvyšší orgán, ktorý hľadá a trestá bosorky, neodhalí a neobesí. Po nešťastnej súhre udalostí musí utiecť a skryje sa ako slúžka v susednom kráľovstve. Nielenže sa snaží prísť na spôsob, ako zachrániť svoj život, ale zároveň myslí aj na život ľudí v jej kráľovstve, pretože im chce prinavrátiť ich slobodu. Čaká ju tak neľahká cesta, po ktorej však smerovala veľmi precízne. Ako postava mi bola mimoriadne sympatická. Oceňujem, že z nej autorka neurobila sebeckú, uplakanú chuderku, ale naopak odvážnu ženu, ktorá bojuje za to, čo chce. Aj napriek tomu, že bol príbeh práve o nej, dostali pomerne veľký priestor aj vedľajšie postavy. Mnohé z nich zasiahli do deja vo veľkej miere, no našlo sa aj pár takých, ktoré boli tak trošku nevyužité. Všetky však skvelo dotvárali atmosféru príbehu. Tak isto oceňujem svet, ktorý autorka vytvorila. Bol vcelku jednoducho rozdelený na ľudí, ktorí dokážu využívať mágiu a na tých, ktorí sú bežnými smrteľníkmi bez výnimočných schopností. Okrem toho bola samotná mágia rozdelené na rôzne druhy, pričom najväčšiu pozornosť dostala krvavá mágia, ktorú ovládala aj Aurelia. Bola poňatá skôr temnejším spôsobom, pričom nechýbalo aj pár mrazivých scén. Bol to vynikajúci nápad sa na mágiu pozrieť trošku detailnejšie, pretože v mnohých knihách sa väčšinou mágia spomenie bez toho, že by sa nejako dopodrobna riešila. Crystal mala vymyslený svoj vlastný svet s vlastnými pravidlami a nebála sa ho naplno rozviť. Tak isto musím uznať, že Crystal zvolila veľmi svižné tempo, až som mala niekedy pocit, že sa snaží veci a situácie príliš uponáhľať. Párkrát sa mi dokonca stalo, že sa naraz udialo toľko dôležitých momentov, že som si musela danú časť prečítať ešte raz alebo dvakrát, aby mi nič neušlo. Väčšinou sa pri knihách deje opačný jav, kedy dej stagnuje, no v tomto prípade by mi trošku spomalenie nevadilo. Dej sa však neskôr uberal pomerne jednoduchým smerom a aj napriek tomu, že sa mi čítal veľmi dobre, čakala som, že nám autorka aspoň niečo vsunie medzi riadky. Mala som však pocit, že niektoré informácie boli až príliš okaté a chýbala im istá tajomnosť. Čitateľ tak nemusí vôbec zapnúť mozgové závity, pretože v podstate všetko dostane rovno naservírované. Nehovorím, že je to zlé, len mi občas dobre padne, keď musím aj ja na isté detaily prísť. Záver knihy tým pádom tiež nebol až takým prekvapením, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať a v podstate sa ho dalo aj predvídať. Aj napriek tomu však musím povedať, že som si čítanie užila. Po dlhšej dobe sa mi dostal do rúk zaujímavý námet, pri ktorom autorka nechala voľne plynúť svoju fantáziu a vytvorila tak niečo nové. Téma bosoriek a mágie je pre mňa veľmi vďačná, séria Príbeh čarodejnice patrí k mojim najobľúbenejším. Páčilo sa mi, že mal dej hlavu aj pätu, isté smerovanie, ktorého sa bez väčších či menších odbočiek držal a ponechal si svoju kvalitu počas všetkých kapitol. Krvavec patrí k jednej z mála kníh, pri ktorej ma bavili aj opisy. Tým, že bol dej založený najmä na dialógoch a smeroval dynamicky dopredu, mi vynikajúcu padlo sa pri nich trošku zrelaxovať a utriediť si myšlienky z čítania. Aj napriek tomu, že obsahoval pár chybičiek krásy, ktoré som spomenula vyššie, ho hodnotím ako kvalitný začiatok novej série, ktorá ma rozhodne potenciál. Pevne verím, že ho autorka rozvinie a že ďalšie časti budú ešte lepšie. Práve pre isté nedostatky som sa rozhodla nakoniec pre štyri lajky. Plný počet si nechávam pre zvyšné diely, pri ktorých mi, pevne verím, padne sánka až po kolená. Pokiaľ máte chuť na kvalitné fantasy s prvkami mágie, určite siahnite po tomto titule.

Krvavec, v češtine Krvavý lístek, autorky Crystal Smith nám prináša príbeh z krajiny dvoch znepriatelených kráľovstiev. V Renalte vládne monarchia, no spolu s ňou má významné slovo aj Tribunál, organizácia podobná cirkvi s cieľom vyhubiť bosorky a využívať ich temné sily. Chytanie často aj bezbranných ľudí, mučenie a poprava, tomu čelí nielen ľud, ale aj kráľovská rodina. Obzvlášť nebezpečné to je pre princeznú Auréliu. Je výnimočná z viacerých hľadísk. Je prvá princezná po niekoľkých storočiach a môže tak naplniť mierovú zmluvu s kráľovstvom Achleva, okrem toho v sebe má zakazovanú krvavú mágiu. V úvode knihy spoznávame práve mladú princeznú, ktorá napriek zákazu tajne študuje útržky kníh o mágii, skúša jednoduché kúzla a snaží sa pripraviť na nadchádzajúcu svadbu. S princom z Achlevy si vymenila niekoľko strohých listov a s blížiacou sa svadbou rastie aj nátlak Tribunálu. Aurélia koná pomerne neuvážene, najskôr činí až potom uvažuje, a hoci je mladá, už na jej pleciach leží zodpovednosť za mier medzi znepriatelenými krajinami. Spočiatku som si k tejto hlavnej postave nevedela nájsť cestu, to sa však s postupujúcim dejom menilo a začala som mať pre ňu pochopenie. Pri návšteve vyslanca z Achlevy sa Tribunál pokúsi o puč, a tak je Aurélia nútená utiecť. Spoločnosť jej robí mladší brat a následník trónu Condrad, ktorý sa bojí sestry a chýrov o tom, že je bosorka. Nechýba Auréliin osobný strážca a jediný priateľ Kellan ani jej bývalá kamarátka Lissette. Skupinu uzatvára otec Lissette a jeden z členov Tribunálu – Toris, ktorý je údajne oddaný monarchii. Aurélia však rýchlo zistí, že nie všetko je tak, ako vyzerá, a tak uteká do Achlevy, kde by mohla nájsť princa a zohnať pomoc pre svoje kráľovstvo. Prvá tretina knihy je trošku zmätená, zoznamujeme sa s postavami a s ich príbehmi. Po úteku do Achlevy sa príbeh stáva zaujímavejším. Pribudne viac mágie, ako sa Aurélia učí ovládať svoju moc výmenou za pomoc princovmu bratrancovi Zanovi. Aj Achlevy má totiž problémy, niekto sa pokúša zbúrať ich ochranný múr tvorený jedinečnými bránami a zaklínadlami. Do príbehu tak pribúdajú postavy, nepriatelia, hrozby a napätie. Aurélia sa snaží pomôcť, nie vždy sa jej to podarí, občas nerozumie nejasným znameniam alebo si ich vyloží zle. Na druhej strane, tak to už s tajomnými predpoveďami chodí. Čo je trochu škoda, autorka nám históriu a príbeh založenia kráľovstiev spočiatku veľmi neobjasní. Spoznáme iba znepriatelené kráľovstvá, no netušíme, čo sa stalo, ich minulosť aj prostredie sú nejasné. Postupné sa dozvedáme viac o histórii, v ktorej pramenia aj súčasné problémy. Oceňujem výborný nápad s magickým múrom ako ochranou hlavného mesta Achleva. Prejsť ním dokážete iba vďaka špeciálnej pozvánke od člena kráľovskej rodiny. Niektoré prvky, ako múr a zaklínadlá, ktoré ho chránia, autorka podrobne premyslela a pôsobia naozaj originálne. V niektorých situáciách však nešla veľmi do hĺbky, skrátka sa udalosti diali jedna za druhou a za cenu rýchlejšieho dejového spádu sme ako čitatelia iba kĺzali po povrchu. Nechýba ani romantická línia, ktorá však našťastie nie je až taká výrazná a je skôr v milých náznakoch. Sedemnásťročná Aurélia začína cítiť motýle v bruchu, ale aspoň tu nemáme žiadne predčasne vyspelé postavy a romantické scény za hranicou young adult. Hoci sa námet krvavej mágie môže zdať temný, kniha sa drží young adult a atmosféra nie je desivá ani temná. Takto tam síce bolo napätie, akcia aj súboje, mágia a veľké vyvrcholenie na záver, ktoré bolo nečakané a dobre premyslené, ale kniha mohla byť temnejšia. V príbehu cítiť určitú rozprávkovosť a aj postavy sa nemôžu až tak veľmi rozvinúť. Štýlovo môžeme Krvavec pripodobniť k Falošnému bozku od Mary E. Pearson. Ak sa vám páčila táto trilógia, Krvavec vás určite nesklame. Osobne som zvedavá čo prinesie Crystal Smith v pokračovaní, pretože Krvavec je prvou časťou série Zväzky mágie. Kniha sa však končí pomerne uzatvorene a zápletka sa takpovediac vyjasní. Krvavec je príjemný young adult príbeh, v ktorom princezná v prestrojení bojuje za záchranu hneď dvoch kráľovstiev. Nechýba akcia a napätie ani mágia, za ktorú sa platí krvou. Autorka mohla ísť v niektorých smeroch viac do hĺbky a lepšie využiť potenciál krvavej mágie.

Už je to nejaký ten piatok kedy som naposledy čítala knihu s mágiou a čarodejníctvom. Práve preto som sa s veľkou chuťou pustila do Krvavca. Dostala som sa do sveta, kde mágiu síce praktizujú, ale kráľovský Tribunál ju zakazuje a snaží sa o jej úplné vymiznutie. Čarodejnice sú sledované, väznené a popravované. Nanešťastie, aj samotná princezná Aurelia praktizuje krvavú mágiu. Samozrejme, pred Tribunálom a verejnosťou to tají, ale kvôli jej spontánnosti pravda vyjde najavo a ona musí utiecť do kráľovstva svojho budúceho manžela. Tam žije v prestrojení a spoznáva sa s novými priateľmi, s ktorými sú si navzájom nápomocní. Aurélia sa bez problémov dostáva do diania v inom kráľovstve. Z ničoho nič je stredobodom diania, hlavnou postavou pri riešení otázok života a smrti. Okamžite si získa dôveru a sú na ňu kladené vysoké požiadavky pri záchrane obidvoch kráľovstiev. Páčilo sa mi, že bola v prestrojení a taktiež, že sa dopredu nepoznala so svojím snúbencom, takže tu bol priestor na veľa nedorozumení a tajomstiev. Stvárnením a spracovaním postáv kniha naozaj spadá do YA žánru. Sú veľmi impulzívne, rýchlo menia názory a nálady, skrátka sú spracované veľmi jednoducho a povrchne. Dalo by sa povedať, že tak trochu rozprávkovo. Nápad a prepracovanie celého systému a stvárnenie tohto sveta však bolo vymyslené veľmi originálne a pôsobilo na mňa o niečo sofistikovanejšie. Ak by autorka trocha zapracovala na charakteroch a vzájomných dialógoch, mohla byť z toho celkom temná fantasy, keďže autorka sa nebála zbavovať sa postáv - nechávala ich umierať a zabíjala ich len tak, bez mihnutia oka. Takže odporúčam, neviazať sa na ne, veľa ich v ďalšom dieli neuvidíte. Je pravda, že miestami som sa v deji a v celej mágii strácala a samotné čary boli príliš prekombinované. Čo na jednej strane fungovalo, o 50 strán už neplatilo. Kniha ale aj napriek týmto nedokonalostiam si čitateľa dokáže udržať, má dobré tempo a aj keď miestami je jasné, ako sa bude ďalej uberať, boli momenty, ktoré ma prekvapili a ktoré som naozaj nedokázala odhadnúť. Že ide o retelling som sa samozrejme dočítala v anotácii, ale keďže predlohu nepoznám, neviem zhodnotiť, ako sa autorke podarilo pôvodný príbeh prerozprávať. Koniec bol podľa môjho názoru uspokojujúci. Ak by ste sa totiž rozhodli v tejto sérii nepokračovať, tento koniec je celkom postačujúci. Ak sa však rozhodnete pokračovať, zostalo ešte dosť nevyriešeného, čomu sa naši hlavní hrdinovia môžu venovať v pokračovaní. Mňa kniha bavila a aj keď mám pár výhrad, druhý diel si určite prečítam.

Kráľovstvá, vojna, krvavá mágia, princezná na úteku a mnoho tajomstiev. Asi takto by sa dala podľa anotácie opísať táto novinka a znie to naozaj lákavo. Zaslúži si však vašu pozornosť? Príbeh je pomerne jednoduchý - stretávame sa s hlavnou hrdinkou chvíľu pred svadbou, máme tu dve kráľovstvá a všetko, o čo ide je spojenectvo. Autorka nás relatívne rýchlo a za pochodu zoznamuje s jej postavami a so svetom. Pre mňa boli postavy takým menším kameňom úrazu. Boli veľmi nevýrazné a slabo vykreslené, nedalo sa s nimi stotožniť ani súcitiť. Chýbala mi u nich nejaká hĺbka, ktorá by ma donútila ich milovať. Nedočkala som sa ani žiadneho hlbšieho vývoja charakteru, žiadnej zmeny, čo je pre mňa u postáv veľmi dôležité. Neustále rozmýšľali úplne rovnako, konali úplne rovnako a ich vlastnosti a povahy sa veľmi zlievali dokopy a bolo ťažké vidieť na nich niečo výnimočné, niečo, pre čo by ste si ich ako čitateľ dokázali zapamätať. Autorka z nich spravila také šedé myšky, ktoré nechceli vystúpiť a nechceli napredovať. Na druhej strane je skvelé, že ich autorka spravila nedokonalými. Aurelia nebola prototyp hrdinky, ktorá všetko zvládne, každého porazí a každému nakope zadok, ale bola človekom, ktorý pochyboval, ľutoval, často si nebola sama sebou istá a robila chyby, za ktoré zaplatila. Nebola proste tá vyvolená, ktorá všetko dokáže bez problémov. Takisto princ nebol niekto, kto bol dokonalý obraz silného muža, ktorý spasí kráľovstvo, ale taktiež niekto, kto robí veľa chýb a hľadá spôsoby, ako ich napraviť. Mihlo sa tam veľké množstvo rozličných postáv. Niektoré dôležité, niektoré menej, ale každý z nich niečím do príbehu prispel. Je mi len ľúto, že im chýbala tá hĺbka charakteru, ktorá by z nich spravila niečo úplne odlišné. Tento príbeh mal obrovský potenciál byť brutálnou a divokou jazdou, z ktorej by ste padli na zadok. Lenže autorka ho nevyužila naplno. Všetky aspekty, ktoré tento príbeh ponúkol opísala okrajovo, rýchlo okolo nich prešla a žiadny nespracovala do hĺbky a to ma veľmi mrzí. Naznačila niečo o intrigách, o tých mocenských bojoch, tajomstvách a mágii, ale radšej všetky spojila dokopy, akoby sa sústredila na jeden hlavný. Práve preto je z tejto knižky priemerné čítanie. Povedala niečo o minulosti, aj o tom, prečo ľudia nemali radi mágiu a prečo sa jej báli, ale nedala k tomu žiadne reálne a racionálne dôvody. Avšak jej spracovanie témy mágie je pre knihu obrovským plusom a rozhodne jej pridáva na kvalite. Ponúkla nám jej predstavu o tom, ako sa mágia delí, ako sa jednotlivé druhý používajú a ako so sebou navzájom súvisia. Mohla sa síce ešte viac pohrať s tou krvavou mágiou, ktorú tu využívala, ale bolo to dostatočné na to, aby to dokázalo čitateľa zaujať a donútilo ho pokračovať v príbehu. Ako to už v príbehoch býva, tak mágia vždy prichádza s nejakou cenou a pri tejto knihe to inak nebolo. Vy ako čitatelia budete veľmi zvedaví, čo bude tá cena za používanie krvavej mágie a ako veľmi môže Aurelia riskovať jej používanie. Tento magický aspekt sa mi na knihe páčil asi najviac. Teda, ešte tie legendy boli naozaj skvelé a rozhodne by som ich prijala trošku viac. Romantická zápletka mi pripadala trošku umelá a príliš urýchlená. Chýbala mi v nej akási iskra, ktorá by mi ukázala, že sa tí dvaja naozaj majú radi a obetovali by pre seba všetko. Takto som čítala len prázdne slová a videla prázdne činy, pretože to pôsobilo dosť neprirodzene. Aj napriek tomuto však kniha ponúka veľmi svieže a rýchle čítanie, stránky sa obracajú rýchlo, neustále sa niečo dialo, niečo riešilo, bolo to akčné, niekedy tajomné, ale miestami veľmi predvídateľné a chýbala mi tam nejaká temnejšia atmosféra, ktorá by tú krvavú mágiu sprevádzala a dopĺňala. V konečnom dôsledku je teda táto knižka príjemným čítaním, ktoré ma zopár chybičiek krásy, ale rozhodne dokáže zaujať a určite si ho užijete. Celková atmosféra knihy pôsobí trošku rozprávkovým dojmom (dokonca je to retelling na rozprávku od bratov Grimmovcov) a má to taký ten princeznovský nádych. Krvavec bol pre mňa síce priemerným, ale veľmi príjemným a vskutku oddychovým čítaním, ktoré neľutujem a celkom sa teším na pokračovanie.

Svet v tejto knihe je rozdelený, hoci kedysi dávno tomu tak nebolo. V tom čase bola mágia vítanou silou a tí najmocnejší sa tešili nielen veľkej obľube, ale aj rešpektu. Lenže po niekoľkých storočiach je všetko inak. V kráľovstve Renalt je hlavným utláčateľským orgánom Tribunál, ktorý vyhľadáva bosorky a tie potom krutým spôsobom popravuje. Verejnosť sa teda bojí kohokoľvek, kto sa len trošku odlišuje, pretože logicky, keď je niekto bosorka, musí to byť vidieť aj navonok. Podobným predsudkom čelí aj princezná Aurelia, hoci vlastne právom, a tak žije v dennodennom strachu, že ju odhalia a popravia. Jej jedinou nádejou je odcestovať do mesta Achlev, v ktorom na ňu čaká kráľovský ženích a tiež prísľub lepšej budúcnosti. Lenže ani v Achleve nie je život dokonalý a Aurelia si uvedomuje, že možno tak trochu prešla z blata do kaluže. Poháňaná nielen svojou mágiou a rôznymi prízrakmi, ale aj túžbou pomôcť nevinným, sa vrhá do nebezpečného boja s cieľom dopriať svojim poddaným vytúženú slobodu a bezpečie. No čím viac sa snaží, tým tesnejšie sa uťahuje slučka okolo jej krku a je otázne, či sa jej nakoniec podarí vykĺznuť. Koncept autorkinho sveta je pomerne jednoduchý a má jasne stanovené pravidlá. Žijú v ňom ľudia obdarovaní mágiou, no viac je tých obyčajných nemagických. Pričom mágovia sa buď tešia veľkej úcte, ale skôr im do životov zasahujú predsudky a strach ostatných. Nie je to ktovieako originálna zápletka, ale je dostatočne pevná a uveriteľná na to, aby sa o nej aj dobre čítalo. S rozdelením mágie si autorka dala trochu viac práce, pričom najviac som sa dozvedela práve o krvavej mágii, ktorú praktizuje aj hlavná hrdinka princezná Aurelia. Tá navyše okrem toho vidí aj duchov mŕtvych. Tečúca krv a duše mŕtvych zabezpečili, že príbeh bol o čosi temnejší, čo mňa osobne vždy baví o čosi viac. Tiež ma bavil autorkin štýl a to, akým spôsobom svoj dej vyrozprávala. Vlastne sa snažila striedať akčnejšie momenty plné napätia s úsekmi opisov a čakania na búrku, vďaka čomu som sa nemala čas nudiť, príbeh získal nielen svižné tempo, ale aj dobrú dynamiku. To prispelo k stupňovaniu napätia a zamotávania zápletky, čiže ku koncu som miestami už ani nedýchala. Nie všetky veľké odhalenia pre mňa boli síce prekvapením, ale zase predsa ich ostalo aspoň pár, aby som z čítania nebola úplne sklamaná. Navyše ide o vcelku podarený retelling jednej z menej známych rozprávok Husiarka, v ktorej komorná podvedie princeznú ktorej slúži a vymení si s ňou miesto, aby si mohla zobrať za muža dokonalého princa, pričom pravá princezná je poslaná pásť husi. Tento námet je v knihe veľmi viditeľný, ale všetko je premyslené tak, aby to zapadalo do zápletky celej knihy i do magického prostredia, čiže som bola nadmieru spokojná. Z čoho som už taká nadšená nebola, boli postavy. Nie, že by boli jedna ako druhá, to ani v najmenšom. Vlastne boli pomerne rôznorodé. Najväčší priestor dostala Aurelia, keďže bola zároveň aj rozprávačkou príbehu. Z ustrašenej princeznej sa postupne menila na silnú a odhodlanú ženu, ktorú by dokázal kadekto nasledovať. Do cesty sa jej priplietli aj iní zaujímaví hrdinovia, niektorí mi zlomili srdce, iní ma znechutili a tí ostatní jej síce väčšinou len hrali druhé husle, ale ich prítomnosť bola aspoň zväčša príjemná. Čo mi teda na postavách tak veľmi prekážalo? To, že logiku hodili cez palubu a absolútne nepremýšľali o tom, čo robia. Ich nelogické rozhodnutia pritom len boli recepty na čakajúce katastrofy a osobne som niekedy mala chuť trhať si z toho všetkého vlasy, pretože všetkému, čo sa stalo, sa dalo jednoducho predísť, keby aspoň niekto z nich dokázal používať to vzduchoprázdno, čo mali v hlavách. Vďaka tomu som si čítanie nedokázala naplno užiť, ale aj napriek tomu túto knihu považujem za príjemne napísaný príbeh so zaujímavým dejom a vcelku schopnou zápletkou. Krvavec je vcelku slušivým úvodom do novej série. Autorke sa podarilo stvoriť zaujímavý svet s pevným základom a jasne rozlíšiteľnou mágiou. Obdobne dobre poskladala aj dej, v ktorom sa striedali akčnejšie scény s tými opisnými, čiže dej mal svižné tempo, ktorého prostredníctvom dosť úspešne gradovalo aj napätie. Navyše kniha sa čítala príjemne a rýchlo, čo pripisujem na vrub autorkinmu peknému a miestami metaforickému štýlu. Čítanie ma teda bavilo, autorka ma dokázala rozcítiť a raz či dvakrát dokonca aj prekvapiť, tiež stvorila postavy, ktoré boli rôznorodé a bolo aj vidieť, že sa ich charaktery nejako vyvíjajú. Bohužiaľ však už zabudla, že tieto jej postavy by mohli aj premýšľať o tom, čo robia, vďaka čomu by videli, že to nemá absolútne žiadnu logiku, čím by predošli väčšine katastrof, ktorým v deji museli čeliť. Napriek tomu ale ide o príjemný rozprávkovo-magický príbeh ako vystrihnutý zo sveta bratov Grimmovcov.

Kniha Krvavec ma zaujala už na prvý pohľad - názvom, obálkou a charakteristikou hlásiacou moderné prerozprávanie rozprávky bratov Grimmovcov. Na jednom takomto príbehu moje očakávania už pohoreli, ale keďže si nerád vytváram predsudky, dal som románu Crystal Smith šancu. A bolo to dobré rozhodnutie. Vzhľadom na žáner young adult a s ním spojenú cieľovú skupinu tu, samozrejme, nájdeme mnohé rozprávkové prvky, no očakávať jasný priebeh deja, zaručenú porážku zla či jednotvárne postavy by bol omyl. Autorka si uvedomuje, že čitatelia už majú po množstve podobných titulov vycibrený vkus, a tak musela priniesť tradičné prvky v novom šate, čo sa jej (na pár výnimiek) podarilo. Najväčšia inovácia spočíva podľa mňa v systéme mágie, tu sa Crystal Smith doslova vyhrala a predstavuje nový svet, kde je mágia na jednej strane čímsi zakázaným, a na druhej vítaným. A tieto dva protipóly tvoria základ deja, keďže hlavná hrdinka Aurelia vykonáva krvavú mágiu, vidí duchov, ale ani postavenie princeznej jej nezaručí beztrestnosť. A tak v prestrojení uniká do susedného kráľovstva, no tým na seba privolá ešte väčšie nebezpečenstvo. Mám rád postavy, ktoré sú formované vonkajšími okolnosťami a zároveň aj vlastnými rozhodnutiami. Poskytujú tak čitateľovi väčší priestor, aby si ich obľúbil a držal im palce. Aurelia je ukážková hrdinka - zásadová, s otvorenou mysľou a odhodlaná docieliť spravodlivosť. Na jej mieste by mnohí zaváhali, pretože sa dočká zrady zo strany najbližších, čo jej síce naštrbí dôveru k ľuďom, ale udalosti ju privedú do náručia nových priateľov. Hlavne Zana, ktorý predstavuje Aureliin oporný stĺp, i keď ich vzťah je ohrozený jej tajnostkárstvom... Beznádejní romantici a nadšenci epických momentov by sa však mali mať na pozore, pretože Krvavec ešte nie je celkom "vyvinutý" - autorka akoby si chcela niektoré momenty prikrášliť, ľúbostnú líniu urýchliť, a zabudla pritom na prirodzený vývin postáv. Občas vám teda určité pasáže či emocionálne prejavy môžu pripadať ako blesk z jasného neba - náhle a nečakané. Kvality románu však vo veľkej miere prevažujú, a tak je táto drobná chybička krásy len jednou z mála. Prejavuje sa aj v tom, ako rýchlo sa Aurelia v Achleve aklimatizuje - najprv si nevie so svojou mágiou rady, ale vyrovná sa s tým zas až podozrivo rýchlo a ľahko... Táto séria má nepochybne veľký potenciál, preto dúfam, že Crystal Smith nás ešte prekvapí čímsi veľkolepým, čo zatvorí ústa aj kritickejším čitateľom. Ak viac vecí ukáže, než povie, posunie svoje knihy o niekoľko priečok vyššie. Krvavec je príjemným čítaním pre nenáročného čitateľa či pre tých, ktorí so žánrom young adult ešte len začínajú. Väčšinou spracúva tradičné (a občas predvídateľné) motívy, ale nedá sa mu uprieť snaha pobaviť a prinútiť nás zabudnúť na všedné starosti. Možno by knihe prospelo, keby ostala samostatným románom, azda by bol dej hutnejší a postavy živelnejšie. Čo však musím pochváliť, je voľba priameho rozprávača. Aurelia je na to vhodnou adeptkou, a keď sledujeme dianie cez jej optiku, každého zvratu sa dočkáme spolu s ňou. Takže, záver? Krvavec obsahuje všetko, čo v ňom hľadáte - romantiku, mágiu, napätie, dobrodružstvo, dilemy... Bohatému obsahu by však prospela lepšia forma, aby táto nejednotnosť nepôsobila rušivo.