14-14 Priateľstvo naprieč storočiami

Román 14 – 14 určený predovšetkým mladším milovníkom literatúry zosobňuje príbeh dvoch mladých Francúzov Adriena a Hadriena. Adrien pochádza z nášho storočia, z roku 2014, no Hadrien sa narodil v tom minulom a v tejto chvíli žije v roku 1914. A práve vďaka zázračným schránkam pred ich domami sa obidvaja chlapci skontaktujú a začnú si písať listy. Zdôverujú sa navzájom tomu druhému so svojimi problémami, láskami či životnými snami. Všetko sa však skomplikuje, keď si Adrien uvedomí, že Hadrien žije v roku, keď sa rozpútala prvá svetová vojna… Už si ani nepamätám, kedy som naposledy čítala knihu určenú pre mladšiu vekovú skupinu. Stále som si totiž myslela, že mi mládežnícka literatúra nemá čo dať a že čas sa predsa dá stráviť s lepšou a kvalitnejšou literatúrou. Našťastie, mýlila som sa. Práve táto ani nie dvesto-stranová kniha je živým dôkazom toho, že stále tu sú autori, ktorí mladším čitateľom dokážu sprostredkovať príbehy s hlbšou pointou. Možno by niekto považoval za riskantné strkať do literatúry pre deti a mládež tému prvej svetovej vojny. No ja sa pýtam: A prečo nie? Prečo by deti nemali vedieť, čo ľudstvo spáchalo a kam ďaleko to až muselo zájsť, aby sa znovu zobudilo? Vytvorenie dvoch chlapčenských postáv, žijúcich v inom storočí, čitateľovi nenútene predostiera pohľad na diametrálny rozdiel žitia v dvoch dobách. Hadrien sa svedomito učí a každý deň sa modlí, aby mu otec dovolil pokračovať v štúdiu a nenútil ho starať sa do konca života o statok. Adrien nadáva na svoju mamu a neznáša dni, keď musí chodiť do školy. Takýchto kontrastov je v knihe mnoho, či už ide o medicínu a lieky alebo bežné problémy. Môj názor je taký, že aj mladší čitateľ je schopný uvedomiť si, že autori nám chceli ukázať, v akej „ľahšej“ dobe žijeme a že za to neprejavujeme žiadnu vďaku. Na prvý pohľad to vyzerá ako obyčajný román, ale v skutočnosti sa na stránkach nachádza omnoho viac. Keď som ho dočítala, bola som rada, že som mala možnosť stráviť pohodové chvíle práve s touto knižkou. Dokonca som nadobudla pocit, že dnešná mládežnícka literatúra možno naozaj stojí za to a nájdu sa v nej aj takéto vzácne skvosty. Celkový dojem mi však kazil preklad a jazyková korektúra. Prekladateľka sa s niektorými výrazmi očividne netrápila a surovo ich preložila do slovenčiny tak, že vznikli pojmy, s ktorými som sa v živote nestretla, napríklad záchvat astmy, „Máš antény, vycítiš, čo si ľudia myslia.“ Text bol od prvej kapitoly kostrbatý a narazila som aj na niekoľko slov, ktoré pochádzali skôr z tých českých vôd ako zo slovenských. Na takýto typ textu sa dá po čase zvyknúť, ale stojím si za tým, že je to jedno veľké mínus slovenského vydania. Keby bola jazyková stránka knihy dotiahnutá do detailov, bol by príbeh o jednu úroveň lepší. Aj napriek všetkému je 14 – 14 (Priateľstvo naprieč storočiami) milá a dojímavá knižka, ktorá aj v dospelom čitateľovi dokáže rozpútať emócie. Nachádzajú sa v nej úsmevné a zároveň aj smutné scény, vďaka ktorým o niečo lepšie pochopíme, ako sa žilo predtým a ako sa žije teraz.

Ak ste moja generácia, prvé, čo vám napadne bude, že námet poznáte. Počas filmu Dom pri jazere, v ktorom si Sandra Bullock a Keau Reeves posielajú listy, hoci ich delia dva roky (jeden žije v roku 2004 a ten druhý v 2006), zaslzili aj otrlejší neromantici. Autorom teda odpustíme, že si dovolil už jedenkrát prežitú tému okato použiť znova a dáme knihe šancu. Nebude to márne. V literatúre pre tínedžerov u nás už dlhšie chýbala silná téma, v ktorej by figuroval hlavný hrdina – chlapec. Kým dievčatá môžu romantické príbehy s rovesníčkami všetkých tvarov a pováh prehadzovať lopatami, chlapcom sa do nich, ktovie, prečo, nechce. Kniha s trochu komplikovaným názvom 14 – 14 Priateľstvo medzi storočiami nemá žiadne rodové obmedzenie, ale predsa – dvaja trinásťroční chalani v centre diania zvýšia šancu, že túto knihu vezme do rúk štatisticky viac chlapcov (ako pri vyššie spomenutej inej žánrovej ponuke). Adrien a Hadrien žijú v tom istom francúzskom regióne, delí ich však sto rokov. A hoci si pravidelne píšu, na tento fakt ani jeden z nich nepríde dobrú tretinu knihy. Všetko to spôsobí akási čudná schránka, ktorá sa im objaví pred domom. Nikto nevie, odkiaľ sa vzala. Listy prechádzajú iba cez ňu. Adrien z roku 2014 si myslí, že píše svojmu nafúkanému bratrancovi a robí to len preto, aby doma neboli reči a Hadrien z roku 1914 si tiež myslí, že sa mu ozýva bohatý bratranec z mesta a celkom jeho záujmu nerozumie. Obaja pristupujú k listom s predsudkami a hrajú na toho druhého formu. Preháňajú pri opisoch svojich úspechov, klamú o svojich frajerkách. Adrien miluje svoju najlepšiu kamarátku Marion, ktorá práve začala chodiť s Franckom, čím sa Adrienovi zrúti svet. Hadrien bojuje o Simone, susedu, ktorej chodí pomáhať, keďže stratila otca a mama všetko nezvláda. Prvému prasknú nervy Adrienovi. Prizná sa, že klamal a čaká, že ho za to Hadrien odsúdi. Kniha 14 – 14 Priateľstvo medzi storočiami je pre svoju cieľovku zaujímavá z niekoľkých dôvodov. Tínedžeri, či už chlapci alebo dievčatá, sa väčšinou boja zlyhaní, boja sa byť neprijatí okolím, boja sa odsúdenia, trápnych situácií, desia ich vlastné city a neschopnosť ich prejaviť. Medzi chlapcami je 100 rokov, ale nie až toľko rozdielov. Každý z nich má iný typ problému, s ktorým si nevie dať rady a my s napätím čakáme, či naberie aspoň odvahu to priznať. Adrien prvý zisťuje, že je jednoduchšie napísať to do listu, než povedať nahlas a tak to urobí. Prvýkrát je skutočne až na kosť úprimný. Hadrien na jeho slová reaguje citlivo a zrazu k sebe majú ľudsky bližšie, pričom sú prekvapení, že ich to nestálo ani veľa síl. Šok z toho, že ich delí celé storočie, je živo spracovaný, a chlapci absolvujú skúšku empatie, zrelosti a sily ich kamarátstva. Dej sa vyvíja v troch tretinách – v prvej sa oťukávajú, v druhej sa vzájomne spovedajú a radia si a v tretej ide o život. Gradácia príbehu pripomína jednoduchý tobogan. Istý čas sa šplháte hore, dlho nevidíte, ako vysoko pôjdete, ani výhľad nie je jasný, pretože okolo vás je hustý les. Stromy za čas zmiznú, vy vidíte do veľkej diaľky a keď si na vrchole pomyslíte, že vás táto jazda nemá čím prekvapiť, rozbehne sa to šialeným tempom. Adrien aj Hadrien žijú v tom istom francúzskom regióne, lenže Adrien z roku 2014 vie, čo sa tam udialo počas vojny v roku 1914. Zrazu sú obaja reálni, hmatateľní, nie sú to už „len“ knižní hrdinovia, vyjadrujúci sa trochu obozretne až starostvetsky. Teraz im už ide o všetko a jediné, čo majú, je viera, že to, čo sa im deje, je skutočné a nie iba dielo krutej náhody. Opisy prostredia aj historické udalosti sú pritom reálne a overiteľné. Príbeh tým získava v pravej chvíli ďalší, obohacujúci rozmer. V tínedžerských knihách sa často vyskytujú hraničné momenty a mladí čitatelia ich vedia oceniť. V knihe 14 – 14 Priateľstvo medzi storočiami sa objavia v pravom momente. V deji je množstvo zápletiek, v ktorých musia obaja chlapci prekonávať občas až priepastný rozdiel doby, v ktorej je ten druhý. Súčasný čitateľ môže mať z niektorých faktov mierny preplesk, keď si uvedomí, čo všetko ľudia za sto rokov získali (a stratili) a ako s tým nakladajú. Autori Paul Beorn a Silene Edgarová však ustriehli hranicu prílišnej spomienkovej nostalgie a vtieravého mentorovania.

Nebudem vám klamať, toto je jedna z tých kníh, ktoré ma zaujali najmä svojou obálkou. Aj keď cieli na (podstatne) mladšieho čitateľa, hneď sa mi zapáčila jej modernosť a hravosť. Takúto knižku skrátka chcem mať na poličke, aj keby to mala byť úplná blbosť. Našťastie nebola. Už podľa popisu knihy to vyzeralo celkom originálne. Dvaja mladí chalani, Hadrien a Adrien, jeden žije v roku 2014 a druhý v roku 1914. Neviem síce, ako v roku 2014 mama prinútila svojho syna, aby napísal a poštou poslal pohľadnicu (!) bratrancovi (!!), ale takéto otázky si budú klásť len pragmatickí dospeláci. Nie je to žiadne fantasy, obaja chalani žijú svoju dobu – chodia do školy, majú problémy s babami i doma a tešia sa zo vzájomného priateľstva. Keď prídu na to, že ich delí celé storočie, nejako magicky to neprežívajú: deťom skrátka takéto informácie pripadajú úplne normálne. Povedala som deťom? Lebo áno, toto je viac detská ako tínedžerská kniha. Alebo niečo medzi tým. Obaja chalani majú síce 13 rokov, ale celé je to také jednoduché, čisté, výchovné, až som mala pocit, že by to dnešných puberťákov ani nebavilo. Fascinácia iným storočím trvá iba dovtedy, kým Adrien nezistí, že Hadrienovi a jeho rodine hrozí nebezpečenstvo v podobe 1. svetovej vojny (na konci knihy sa dozviete, že vznikla pri príležitosti jej 100. výročia) a logicky sa ho snaží varovať. Do toho ešte riešia záležitosť chorého súrodenca a napäté vzťahy… Deje sa tu toho naozaj veľa a ak si postavy v jednom odseku naplánujú, že niekam pôjdu a niečo urobia, v ďalšom odseku už sú tam – žiadne strácanie času siahodlhými vnútornými monológmi či náladovými opismi (občas ani logikou, ehm). Nebudem vás nimi trápiť ani ja: 14 – 14 je skrátka podarený príbeh, miestami trošku kostrbato detský, ale plný pozitívnych príkladov. Mohol by to byť napríklad darček pre nejakého 10 – 13-ročného chalana, ktorý ešte „nedorástol“ do young adult. Dospeláci túto oddychovú jednohubku zvládnu za 1 večer.

Táto kniha ma zaujala hneď na prvý pohľad. Zaujímavý nápad, detskí rozprávači a téma prvej svetovej vojny. Niečo presne pre mňa! A môžem povedať že ma vôbec nesklamala, pretože to bol presne taký príjemný, zaujímavý a miestami napínavý príbeh, v aký som dúfala. Prečítala som ju za jeden deň a príbeh si úplne zamilovala. V prvom rade sa mi páčilo, akí podobní obidvaja chlapci boli, hoci každý z nich žil v úplne odlišnom prostredí a ich životy sa vyvíjali za úplne iných podmienok. Obaja boli zaľúbení, v mnohých veciach si nerozumeli so svojimi rodičmi a v škole ich otravovali nepríjemní spolužiaci. Obaja mali nejaký sen, ktorý sa snažili dosiahnuť a proste sa zaoberali vecami, akými sa bežne zaoberajú trinásťroční chlapci, hoci ich delila priepasť sto rokov. Keď si vymenia prvé listy a ešte netušia, že nie sú bratranci zo susedného mesta, ako si dovtedy mysleli, ani sa nesnažia byť príjemní alebo úprimní. Vlastne si ani neboli sympatickí a obaja sa snažili vo svojich listoch vykresliť seba a svoj život čo najlepšie, aby ten druhý žiarlil. Adrien si vymyslel, že chodí so svojou kamarátkou Marion, ktorá mu v skutočnosti oznámila, že chodí s iným chlapcom a Hadrien sa chváli úspechmi v škole, ktoré ešte nedosiahol. Chcú na seba urobiť dojem, no v skutočnosti im nezáleží na tom, čo ten druhý píše. Postupne sa však začínajú viac spoznávať a každý list je úprimnejší a skutočnejší. Chlapci sa napokon neboja zdôveriť so svojimi skutočnými problémami a zistia, že sú si navzájom veľkou oporou. Rozdiely medzi nimi a ich svetmi sa však prejavujú čím ďalej tým častejšie. Hadrien niekedy nerozumie Adrienovým výrazom, akoby rozprával úplne inou rečou... a Adrien občas nechápe, že Hadrien nemá také možnosti ako on. Zdá sa im, že žijú v úplne iných svetoch a napokon zistia, že to tak skutočne je. Najsilnejšou stránkou tejto knihy bolo podľa mňa to, ako sa každou stranou upevňovalo priateľstvo medzi chlapcami a že napokon sa pre seba stali jedinými skutočnými priateľmi. Nikdy sa síce nestretli, no každý deň jeden na druhého mysleli a boli tu pre seba. Páčilo sa mi, ako sa ovplyvňovali a postupne si začali uvedomovať svoje silné stránky, ktoré dovtedy nevnímali. Adrien o sebe napríklad často pochyboval a mal pocit, že mu nič nejde. Hadrien mu však neustále pripomínal, v čom je dobrý a aj sa mu priznal, že by chcel byť viac ako on. A rovnako to platilo aj naopak. "...Priznám sa, že spočiatku som nevedel, čo si mám o tom myslieť, hoci to vysvetľuje záhady v našich listoch. Jedným som si však istý: že ti môžem dôverovať." Veľmi silným aspektom knihy bola blížiaca sa prvá svetová vojna, ktorú však každý z chlapcov vnímal rozdielne. Adrien o nej vedel všetky podrobnosti, to aká bude ničivá a aké neuveriteľné hrôzy prinesie. Vedel, koľko ľudí to nešťastie postihne a koľko miliónov životov sa skončí. A veľmi sa bál, že Hadrien bude medzi nimi. Ten to však bral úplne inak. Nedokázal si predstaviť, že by sa vojna dotkla aj ich malej dedinky, v ktorej žil. Prišla mu ako vzdialená a takmer nemožná hrozba, hoci Adrienovi veril a jeho rady si bral k srdcu. Bol to jeden neuveriteľný a veľmi silný príbeh o neobyčajnom priateľstve, ktoré dokázalo prekonať storočie rozdielov a odlišností. Ak máte radi oddychové knihy, ktoré zvládnete prečítať na jeden dych okorenené štipkou mágie a detskej nevinnosti, toto je niečo presne pre vás :)

Čítané:1/2018 Počet strán: 192 Väzba: Pevná Vydavateľstvo: CooBoo Rok vydania: 2018 Žáner: fantasy Anotácia: Hadrien a Adrien sú dvaja trinásťroční chlapci, ktorí žijú len pár kilometrov od seba vo Francúzsku. Majú problémy v škole, doma i s dievčatami – ako väčšina chlapcov v ich veku. Rozdiel medzi nimi je však v tom, že Hadrien žije v roku 1914 a Adrien v roku 2014. Ich osudy sa záhadne prepoja, keď sa pred ich domami objaví tajomná schránka a oni si začnú posielať listy. Najskôr si myslia, že píšu len vzdialenému bratrancovi, a vôbec netušia, že ich listy putujú časom. Keď si Adrien uvedomí, že Hadrien žije v minulom storočí, rozhodne sa ho varovať – blíži sa prvá svetová vojna a jeho kamarát sa musí za každú cenu ukryť! Veď priateľstvo znamená byť niekomu nablízko, pomáhať mu a zverovať sa so svojimi tajomstvami. Na prvý pohľad keď som uvidela túto knihu zaujala ma obálka a taktiež aj názov. Po prečítaní anotácie som vedela, že ju musím mať. Tí, ktorý ma poznajú určite vedia, že o históriu vojen hlavne prvej a druhej svetovej sa zaujímam a knihy o takomto období rada čítam, aj keď sú často krát veľmi smutné. Kniha je písaná formou kapitol. V každej kapitole je aj list, ktorý píše Hadrien- Adrienovy, alebo naopak. Máme tu aj vnímanie Hadriena rok 1914, a vnímanie Adriena rok 2014. Veľmi oceňujem u autorov, že nenaťahovali knihu. Dej zachytáva roky 1914 a 2014 môžeme sledovať chlapca z roku 1914, ktorý nám ukazuje aký bol život v tomto roku, a aké ambície mali deti z týchto rokov, ak si to prečítame môžeme vidieť, že deti pred 100 rokmi mali ambície študovať, vzdelávať sa aj keď nato často krát rodičia nemali peniaze tak ako v prípade Hadriena, môžeme tu taktiež vidieť dôvody smrti malých detí, ktoré sa v týchto obdobiach diali bohužiaľ úplne bežne, keďže vtedajšia medicína nebola tak vyspelá a taktiež niečo stála a rodiny na lekárov nemali peniaze. Ak si porovnáme životy týchto dvoch chlapcov Adriena a Hadriena, Adrien žije v roku 2014 a taktiež tu opisuje svoje ambície, Adrien dobrý žiak sa razom zmení na zlého žiaka, ktorý sa neučí, ktorého už nezaujíma škola. Neviem ako by túto knihu vnímali 12-13 ročné deti, keďže táto kniha je aj pre deti. Ale ja som túto knihu vnímala z pohľadu 17 ročnej a dosť som si tu uvedomovala, to ako si my deti 21. storočia, nevážime to čo máme, to o čom deti v 20.storočí mohli iba snívať, nemohli študovať nemohli cestovať, takmer každé piate dieťa sa ani nedožilo dospelosti. Táto kniha bola zaujímavá už od začiatku, prečítala som ju za 2 dni, hneď od prvej chvíle som čakala ako sa títo dvaja kamaráti dozvedia, že žijú v iných storočiach. A keď sa to dozvedeli bolo veľmi napínavé sledovať ako sa zachová Hadrien keď mu Adrien porozpráva o histórií roku 1914. Keď som dočítala túto knihu, teda prišla k posledným stranám takmer som sa rozplakala. Celú knihu som dúfala, že sa to stane a ono sa to stalo. ?? Postavy Hardien a Adrien sú si veľmi podobné v oboch som sa našla. Hadrien pomáha svojej priateľke Simone, pomáha jej počas celého príbehu, robí pre jej rodinu všetko čo je v jeho silách, a presne v tomto som sa našla, aj ja by som pre iných spravila všetko čo by bolo v mojich silách. Presne takýto je aj Adrien, robí pre Hadriena takmer všetko o čo ho Hadrien požiada, chce mu pomôcť, chce mu zachrániť život. Čo myslíte podarí sa mu to? Myslíte, že zachráni viac životov ako jeden? Túto knihu by som odporúčala všetkým, ktorý majú radi fantasy príbehy,dobrodružstvá. Ak vás zaujíma prvá svetová vojna, aj keď sa tu spomína len okrajovo, ale predsa len je tu spomenutá, tak aj pre vás je táto kniha. Tejto knihe by som dala 5?? z 5??