CooBoo

Vyvrcholenie série s trpkou príchuťou

Sara Raaschová ma odrovnala, keď na našom trhu CooBoo uviedlo jej prvotinu Sníh nebo popel. Svet, kde jestvujú popri sebe kráľovstvá Ročných období a Striedavé kráľovstvá, bol plný mágie, bojov a nečakaných zvratov. Druhá časť - Led nebo oheň - takmer prepadla neduhu mnohých sérií, kedy sú pokračovania len akýmsi nemastným-neslaným predelom medzi úvodom a záverom. Našťastie z toho autorka dokázala vykľučkovať a od polovice knihy sa dej parádne rozbehol. Vygradované finálne dávalo tušiť, že vyvrcholenie bude strhujúcou jazdou. Žiaľ, nestalo sa. Mám dojem, akoby Sare bolo vopred jasné, ako príbeh skončí, a všetko tomu prispôsobovala. V príbehu sa tak už doslova nič nečakané neudeje, aby sa náhodou nejako nenarušil autorkin stanovený zámer. O žiadnej akcii nemôže byť reč, dej sa tiahne pomaly, ba trúfam si povedať, že až nudne, autorka podcenila svojich čitateľov. Meira ako hlavná postava, symbol vzbury, novej éry, sa odrazu správa inak ako v predošlých častiach. Možno je to snaha Sary Raaschovej ukázať jej citlivosť v kontraste so surovosťou Angru ako úhlavného nepriateľa, no aj akoby strácal na sile a zďaleka nie je taký neporaziteľný, ako sa predtým zdalo. Meira navyše celú knihu dokola uvažuje, rozmýšľa, spomína... Hovorí o tom, čo musí urobiť, čo má spraviť, až to nakoniec robí a čitateľ tým pádom vie, čo príde. A tak dokola. Jej niekdajší snúbenec Theron, ktorý sa stal Angrovou bábkou, je žalostne nevyužitý a najlepšie z postáv vychádza Mather. Uňho badať najväčší posun od dediča kráľovstva cez radového vojaka až po Meirinu životnú lásku. Správa sa primerane postaveniu a svojej minulosti a je príjemným závanom zdravého rozumu... Meira v úryvku síce vyznieva, že kľúče hľadala naozaj ťažko, ale pravda je, že sám Angra jej prakticky ukázal, u koho sú... Ale aby som iba nekritizoval, musím povedať, že svet mágie, jej dôsledkov a vplyvu bol vykreslený pútavo. Ide o autorkinu prvú sériu, možno si ukrojila priveľké sústo, no aspoň je priestor na zlepšenie. Je azda paradoxné, že Sare ide lepšie spracovanie chlapčenských postáv. V jej sérii sú symbolom odvahy, istoty, opory, zatiaľ čo dievčatá reprezentujú domov, lásku a myšlienky. Na jednej strane ide o podporu stereotypov, ale zároveň tým autorka nikoho neprotežuje a žiadna z postáv vyslovene nevytŕča z davu. Som rád, že som mal možnosť prečítať si všetky tri diely, aj keď som nebol z Mrázu nebo noci práve nadšený. Nič to však nemení na fakte, že Sara Raaschová vie vytvárať originálne zápletky. Ak ich dokáže v budúcnosti aj lepšie uchopiť a naplno rozviť ponúkané motívy, nepochybne sa zaradí medzi najobľúbenejšie autorky v danom žánri.

marekzakopcan.sk, 19.11.2018

Plameň v hmle - Renée Ahdiehová

Tento samurajský príbeh plný ľudských hodnôt, aj keď nebol úplne dokonalý, bol úžasný. Sladký, chytľavý, napínavý, záhadný, akčný.... ale teraz pekne po poriadku :) Táto knižka má úplne nádhernú, dokonalú, čarovnú, krásnu obálku. A to úplne najviac!! Chcela som už len kvôli tomu pávovi, ktorý je, ako som až neskôr zistila, rozkošný fénix. Kvietky meniace sa na ostré čepele nesú osobitý význam práve kvôli prefíkanej a šikovnej hlavnej hrdinke Mariko, ktorú som milovala ako hlavnú postavu. Mariko bola odhodlaná, lstivá, premýšľala a konala. Jej myšlienky, ktoré prislúchali neskúsenej žene vo svete nebezpečných skúsených mužských klamárov a výtržníkov, boli tak reálne. Premýšľa o tom, ako sa reagovať v cudzom svete a predstavovala si pritom ako by sa na jej mieste zachoval jej brat. Váhala a prehodnocovala. Spracovanie bolo geniálne. Zvláštne ako ľahko sa dá pracovať s ľudskými mysľami a autorka to využila v plnej paráde, keď z partie zo začiatku nelichotiach a drzých gangstrov vytvorila skupinku čestných drsňákov so zmyslom pre povinnosť. Netušila som, ako veľmi ma tento príbeh zaujme. Predstavovala som si veľa zvratov, ktoré nastali totálne iným spôsobom, ale pritom úžasne. Ani vo sne by mi nenapadlo, ako sa to bude vyvýjať a kam to povedie. Autorka si vymyslela ozaj neskutočne famózny dej. Fantasy z iného súdka. Možno aj preto ma to tak zaujalo. Chcela by som povedať, že to bolo bez kúziel a preto to bolo tak coool, ale tak to nebolo. V knižke sa nachádza veľmi veľa nadprirodzených javov, čarov a zvierat... až ste z toho takí zmätení, že neviete kde ste a čo sa deje. Tieto pasáže som musela čítať hneď niekoľkokrát. Totálne ma zmiatli. Obľúbila som si postavy a každú som s nadšením očakávala, ...kedy sa zas zjaví a rozpovie niečo viac. Tešila som sa na tie výmeny pohľadov, pretože som nikdy nevedela, kedy skončí jeden a začne druhý. Príbeh je napísaný pohľadom tretej osoby a opisuje prostredie a vnútro nie len Mariko a jej brata... vďaka tomu sa dozvedáme oveľa viac a sme len viac a viac zvedavý... Aj cez všetky tie úžasnosti, ktoré ma na knižke tak priťahovali má však knižka aj veľa negatív. Určite chcem však čítať pokračoanie a teším sa na to, kedy vyjde. Dúfam však, že nebude mať takú škaredú obálku ako v anj. No už teraz viem, že ma knižka bude uspávať a častokrát sa budem spamätávať z toho, kde vlastne som a čo mi uniklo, ale aj cez to mi táto japonská mytológia z neznámych dôvodov prirástla k sdcu a neviem sa dočkať, kedy zistím, čo sa stalo s Mariko a jej Čiernemu klanu.

nakridlachknih.blogspot.cz, 15.11.2018

Leigh Bardugo: Wonder Woman – Válkonoška

Ikony DC dorazily. Jsou mladší a vystačí si bez obrázků. Jako první se v knižní sérii zaměřené na mladší čtenářstvo představuje Wonder Woman a není to vůbec špatné. I když, abych hned sám sebe chytil za slovo, zase o takové představování nejde. Ostřílená, přesto stále mladá fantasy autorka, Leigh Bardugo (série Griša) se s čtenářem nemaže a posílá ho rovnou na Themyskiru. Tam zastihneme mladičkou Dianu (mající do Wonder Woman hodně daleko) uprostřed amazonského závodu, během nějž jí jisté události odvedou z ostrova a mladá bojovnice (záměrně ne válečnice, kdo bude číst, pochopí) tak po hlavě spadne do dobrodružství, ve kterém nepůjde o nic menšího než o záchranu světa. Pokud jste se ztratili v prvních větách této recenze, můžete mít s knihou drobný problém. Nečekejte totiž žádné dlouhé rozepisování, seznamování s postavou, ani elaborát na téma „Mytologie Amazonek, aneb jak vznikl ostrov, kde žijí pouze ženy“ atd. Tohle čtení počítá s alespoň trochu informovaným čtenářem, který má alespoň v základních otázkách ohledně Diany jasno. Neznamená to ale, že by se neobeznámení měli úplně ztratit, jenže Bardugo vás za ručičku prostě nepovede. Což mě trochu překvapilo. Čekal jsem spíš, že tahle série půjde naproti těm (zvlášť když míří na mladší cílovku), kteří si s DC ještě moc neodžili. Každopádně to, že Válkonoška nenaplňuje moje formální očekávání, neznamená, že je to hned špatně. Naopak věřím, že i těm, kteří nemají moc šajn, co je Wonder Woman zač, nabízí přímočaré dobrodružství, které navnadí jak na další knihy ze série DC icons, tak na jiné, komiksové příběhy „zázračné ženy“. Protože to, jak se Diana ve Válkonošce prezentuje, dokáže příjemně strhnout a odlehčené čtení začne hned od začátku příjemně utíkat. Natolik že brzy zapomenete, že hodně staví na archetypálních a klišovitých záležitostech, jakože Diana se musí co by hrdinka prokázat navzdory očekáváním okolí (především matky). Že celý problém lze vyřešit nějakým banálním úkonem, ale na cestě bude ležet spousta překážek ke zdolání. Že ten sladký kluk, který probouzí její zatím nevinnou sexualitu, není tím, kým se zdá. A naopak ty nejobyčejnější postavy se zachovají heroičtěji, než by se od nich čekalo. Zkrátka Válkonoška je napsaná trochu podle mustru stvoření hrdin(k)y v pár jednoduchých krocích. Ale naštěstí se jedná o tak zručně napsaný román, že šablonovitost skutečně nebudete řešit. Takže než se nadějete, zhltnete lehce přes 300 stránek poctivého dobrodružství, které i tím, jak se motá kolem mytologických záležitostí, jež mixuje s kontrastem moderního světa, dá vzpomenout na sérii s Percy Jacksonem. V tom dobrém slova smyslu. Poseidonův syn mi na mysli vytanul během obracení stránek nejednou. Podobně jako u Válkonošky šlo o skvělý oddech, který čtenáře vtáhnul a nepouštěl. Pokud jste se tedy s Percym setkali a líbil se vám, věřím, že vás i první díl DC icons potěší. I tím, že není až tak dětinský. Takže jestli se ti odrostlejší ptají, jestli má smysl tuhle knížku otvírat, zda nejde o moc infantilní záležitost, tak vás uklidním. Jako zanedlouho třicetiletý geek jsem se při čtení necítil nějak vzdálen tématu. Pubescentnímu čtenářstvu jde příběh naproti především věkem hrdinů a nějakou na to navázanou „problematikou“, ale jako napínavé vyprávění to bude fungovat bez ohledu na vaše datum narození. Závěrem bych si ale jen decentně povzdechl, že kniha by si zasloužila důslednější korekturu. Různých chybějících slovíček, chybiček a dalších drobností se v ní nachází vcelku dost. Ale to je spíš férový dovětek pro hnidopichy, že jemnocit gramatického nácka může utrpět újmu, příjemný pocit ze slušného zážitku ale nesmaže.

Multiverzum, 13.11.2018

Majka Danihelová púta na seba pozornosť

Majka Danihelová

V znamení ametystu je taká naša blogerská senzácia. Okrem toho, že ide o podarenú fantasy knihu, je to symbol, ktorý značí, že sny sa môžu splniť. Čo by ste robili, keby ste sa ocitli v Ametystovom lese? Kniha V znamení ametystu je v blogerskom svete už veľmi dlho. Prešla si niekoľkými veľkými alebo malými úpravami a samotná Majka Danihelová sa netají tým, že jej trvalo niekoľko rokov, než sa nakoniec odhodlala poslať knihu do vydavateľstva s úspešným verdiktom. Tlačená verzia uzrela svetlo sveta v CooBoo len prednedávnom, no internet je zamorený pozitívnymi ohlasmi. Kto by po nej potom nechcel siahnuť? Veď keď knihu tak chvália, určite sa nám určite bude páčiť. Na začiatku sa zoznamujeme s hlavnou hrdinkou a aj s Ametystovým lesom. Porozumieť všetkému, zistiť čo a ako funguje, bolo do istej miery pre mňa pomerne náročné. Začítať sa do knihy bol pre mňa nadľudský výkon, ale podarilo sa. Keď sa prekúšete cez celkom zložitý začiatok, tak si vás kniha podmaní a budete čítať a čítať, až zabudnete skoro vystúpiť z vlaku… netajím sa tým, že sa to stalo mne. Ešte, že vlak stál v konečnej stanici (smiech). Kniha si ma získala najmä pre jej originálnosť. Ak by som sa mala vyjadriť k Meggie, hlavnej hrdinke, tak by som musela byť asi trochu vulgárna. Je adolescentná divožienka je obdarená tvrdohlavosťou a sarkazmom. To čitateľ pocíti už pri prvých stranách, kedy je jej útek za mobilným signálom a slobodou prednejší, než život človeka, ktorý ju chránil pred strážami. Skutočne sa snažím vcítiť do jej veku, predsa len, nie som o veľa staršia, ale to správanie v hraničných situáciách bolo podľa môjho názoru prehnané. Tak, ako som si ja musela zvyknúť na našu výnimočnú červenovlásku, ona si musela zvykala na svet, v ktorom sa ocitla. Či ten zapríčinil miernu zmenu osobnosti k lepšiemu alebo noví ľudia, ktorých stretávala, neviem. Viem však, že to bolo do konca knihy s ňou pomerne znesiteľné. Pevne verím, že v pokračovaní si na Meggie zvyknem úplne. Omnoho viac som si obľúbila ďalšie postavy, ktoré sa v knihe vyskytujú a že ich nebolo málo. Široká paleta charakterov, ktorú nám Majka Danihelová ponúka, posunie príbeh na úplne inú úroveň. Jediná nevýhoda je v tom, že si musíte pamätať veľa nových mien. Tie, ktoré majú pôvod v Ametystovom lese, sú však veľmi pekné a výnimočné. Veľmi sa mi páči, ako autorka k príbehu pristupuje. Často sa stáva, že v knihách je čitateľ podrobený týraniu formou nedokonalých dialógov, opisov, gradácii deja, či až prehnanej akcie (alebo žiadnej). V tomto prípade opisy nie sú nudné a dialógy ma pomerne bavili. Žiadna súčasť knihy neprevláda nad inou a plynule sa dopĺňajú. Ametystový les mi do istej miery učaroval. Na Slovensku je len veľmi málo autorov, ktorí sa venujú fantasy príbehom pre mládež a hlavne tých, ktorí si vytvoria vlastné pravidlá. VZA je príjemným kúskom, ktorý obohatí náš trh. Čo mi je však trochu ľúto, je americké prostredie, z ktorého Meggie pochádza. Myslím si, že ak by sa príbeh zasadil do domácich podmienok alebo do prostredia bližšie neurčeného, slovenský čitateľ by mohol mať ku knihe ešte bližšie. Čo myslíte, je miesto deja knihy pre vás podstatné alebo to plne ignorujete? Z Ameriky sa stáva postupne akýsi trend vo viacerých oblastiach a už mi to tak príde, že kto tam niekedy nebol, akoby ani neexistoval. Musím však dať opäť autorke bod za naštudovanie si demografických a spoločenských podmienok danej krajiny. Taktiež berme do úvahy, že v Amerike príbeh len začínal, pre dej príbehu je dôležitý Ametystový les. Komu knihu odporúčam Meggie, nezabudnuteľná tínedžerka so silnou osobnosťou, sa ocitne v Ametystovom lese. Počas úniku do svojho sveta zažíva veľké dobrodružstvo, pričom nejde len o jej život, ale aj životy iných. Pri tom všetkom sa neformuje len čitateľova fantázia, ale aj jej povaha a hrdinka nám dospieva priamo pred očami. Priamy rozprávač len umocňuje úplné ponorenie do zaujímavého deja a silných emócií. Kniha sa číta pomerne jednoducho, autorka vsadila na svieži štýl, ktorý baví nejedného čitateľa. Fantasy príbeh by sa určite mohol páčiť mladším vekovým kategóriám, ktoré by sa vedeli s postavami knihy stotožniť a niečomu priučiť. Majka v knihe rieši aj vážnejšie situácie, s ktorými sa stretávame v bežnom živote, preto posolstvo, ktoré V znamení ametystu v sebe nesie, môže byť veľmi obohacujúce pre náš všeobecný prehľad. Je zložité utvoriť si pohľad na jednu knihu, pokiaľ je súčasťou série, preto sa teším na pokračovanie, ktoré nám má určite čo ponúknuť (myslím, že pre ten koniec si ho pýta viacero dychtivých čitateľov).

Jajibloguje.sk, 12.11.2018

Viac o knihe

Renne Ahdieh | Plameň v hmle

Oknihe Plameň v hmle som nevedela takmer nič. Všimla som si ju ešte predtým, než vyšla v preklade, no nikdy som sa k nej nedostala. Potom som sa však dozvedela, že ide o retelling Mulan, čo ma hneď zaujalo. Túto rozprávku som ako mladšia pozerávala stále dookola, čiže od knihy som mala veľké očakávania. Bohužiaľ, tak celkom ich nesplnila. Tešila som sa, že sa ponorím do tajomnej japonskej mytológie, preskúmam nové zákutia, novú kultúru, čo sa sčasti aj splnilo, ale spôsob, akým to bolo podané, sa mi nepáčil. Trochu ma frustrovalo a zároveň rušilo v čítaní, že v knihe bolo kopu cudzích slov a dosť často som sa musela pozerať do slovníka vzadu. Taktiež nechápem ich použitie. Prečo nestačilo napísať, že „bola to geiša“? Prečo tam muselo byť slovo geiko? Mnoho iných vecí bolo takto opísaných (tabi, uba, tatami...) a pripadalo mi to trochu zbytočné. Chápem, že autorka tým asi chcela lepšie zachytiť jedinečnosť prostredia, ale mne by sa jej svet zdal originálny aj vtedy, keby napísala: „kľačal na malej podložke vyrobenej z ryžovej slamy“ namiesto „kľačal na malej podložke tatami“. Slová, a tým pádom aj počet strán, by tak či tak neušetrila, keďže v slovníku vzadu všetko vysvetľuje. Pokiaľ ide o postavy, s výnimkou Mariko mi žiadna až tak nesadla. Hlavná hrdinka ma zaujala hlavne preto, že bola taká zvláštna, zvedavá a na niektoré veci sa pozerala úplne inak ako bežné YA hrdinky. Nesmierne ma bavilo sledovať, ako sa popasuje so svojimi povinnosťami, keď predstierala, že je chalan. Sľubovalo to mnoho vtipných, ale aj trápnych situácií. Na druhej strane, kapitoly jej brata ma vôbec neoslovili. Nedokázala som si k nemu vytvoriť žiadny vzťah a rovnako u mňa pochodili aj iné postavy. Môj dojem z čítania však najviac pokazila silená romantika a v niektorých častiach dokonca veľmi neprirodzené dialógy. Napätú atmosféru medzi Marikó a Ókamim som si nesmierne užívala asi do polovice knihy, ale potom niekde nastala chyba a ja som mala zrazu pocit, že ide o nevydarenú instalove. Postavy neustále dávali najavo, ako si lezú na nervy, ako sa neznášajú a z jednej strany na druhú sa to zmenilo na veľkú lásku. Pripadalo mi to, ako keby som vynechala niekoľko kapitol, počas ktorých si začali dôverovať a vytvoril sa medzi nimi hlbší cit. Kvetnaté a poetické dialógy môj zmätok, či už z romantiky, alebo z niektorých ďalších scén, len zhoršovali. V knihe sa našlo mnoho krásnych myšlienok, múdrostí, vecí na zamyslenie, ale všetkého veľa škodí. Aj toto je prípad tohto príbehu. Na mňa bolo tých prehnane múdrych dialógov priveľa. Začalo mi to prekážať ešte v prvej polovici knihy a zapríčinilo to, že som občas pri rozhovoroch len krútila hlavou. Jednoducho mi nedávalo zmysel, že by sa ľudia takto medzi sebou neustále rozprávali, neprišlo mi to reálne. Mnoho z tých rozhovorov ani nesúviselo s dejom či s vývojom postáv. Predstavovali len akúsi výplň, ktorá možno poslúži čitateľovi pri výbere z množstva pestrých citátov do recenzie, ale ako celok to u mňa nefungovalo. Napriek tomu, že na príbehu mi prekážalo dosť veľa vecí, sa kniha čítala veľmi rýchlo. Našla som v nej niekoľko zaujímavých záhad, ktoré ma nútili pokračovať, a bola som zvedavá na vývoj Marikinho charakteru. Keby ma Plameň v hmle vôbec nebavil, zrejme by som ho nedočítala, čo je dobré znamenie. Stále však váham, či sa chcem pustiť do pokračovania. Zhrnutie: Nádherná obálka, zaujímavá hlavná hrdinka, zato na môj vkus dosť nevydarená romanca a dialógy, ktoré nemusia sadnúť každému pre jedinečný štýl autorky. Kniha Plameň v hmle je v niektorých veciach výnimočná a v niektorých, naopak, priemerná. Čitateľ získa náhľad na japonské tradície, ale spôsob, akým sú spracované, mu nemusí vyhovovať. Najväčším pozitívom je hlavne to, že stránky sa mi míňali takmer samy a že kniha má takú super hlavnú hrdinku. Každý si však musí utvoriť svoj názor sám. Ak ste zvedaví, ako autorka spracovala retelling Mulan, rozhodne to vyskúšajte. Možno vám príbeh sadne viac ako mne a skôr sa stotožníte s vedľajšími postavami aj s netradičnými dialógmi.

lyn-von-nightlight.blogspot.cz, 5.11.2018

Kendare Blake | Tri temné koruny

Kendare Blakeová

Knižka Tri temné koruny ma upútala už dávnejšie, ale rozhodla som sa, že počkám na preklad. Keďže s autorkou mám jednu skúsenosť (konkrétne s knihou Anna Dressed In Blood), bola som celkom zvedavá na tento jej nový fantasy počin. Oplatí sa ho čítať? Na začiatok by som chcela vyzdvihnúť nádherný svet, ktorý autorka vybudovala. Dnes je veľmi ťažké vytvoriť niečo originálne, ibaže toto je presne ten prípad, keď vás svet očarí aj prekvapí. Príbeh spracúva život troch kráľovien, ktorým je súdené navzájom sa povraždiť. Napokon zostane len jedna, tá, ktorá sa stane kráľovnou a bude vládnuť krajine spolu so svojimi ľuďmi. Kto napokon vyhrá? Spočiatku sa zdá jasné, komu bude patriť korunka, ale to by predsa nebolo ono, keby to autorka nechala takéto jednoduché. Dej sa postupne zamotáva, je prepletený intrigami a podlými plánmi, ktoré kuje rôznorodá zmes postáv. Čitateľ má niekedy pocit, že presne vie, čo sa stane (a aj sa to ozaj stane), no potom príde zopár momentov, keď mu to nedôjde. Tých je však naozaj len zopár a najväčší šok utrpí čitateľ až na úplnom konci. Je to od autorky riadny podraz. Alebo aspoň ja to tak vnímam, lebo prehrýzť sa touto knihou mi trvalo skoro tri mesiace a prvých dvesto strán ma vôbec neupútalo. Bola to jednoducho nuda. Nedokázala som sa vžiť do žiadnej postavy. Našlo sa ich tu neskutočne veľa a zlievali sa mi do nejasnej machule charakterov, ktoré sa snažia tváriť jedinečne, ale v skutočnosti také nie sú. Až po strane dvesto sa u mňa niečo preplo a konečne som si aspoň trochu začala užívať, čo čítam. Zapáčili sa mi tri sestry kráľovné a dokonca aj dej. No napriek tomu u mňa pretrváva dojem, že v knihe sa toho zase až toľko neudialo. Je to skôr pokojné než dobrodružné čítanie. Autorka dbá na dialógy a na precízne podanie medziľudských vzťahov. Je to určite dobré, no ak si postavy neobľúbite, môžete mať problém stotožniť sa s ich drámou. V istom momente som si dokonca pripadala, ako keby som pozerala telenovelu. Ak nechcete vedieť podrobnosti, nečítajte SPOILER: Sú tri kráľovné. Kamoška jednej kráľovnej má frajera, ktorý ju údajne miluje, ale on sa popritom vyspí s druhou kráľovnou. Tá kamoška, ktorú podviedol frajer, má taktiež matku, ktorá sa zase vyspala s bratom jej frajera a tento brat je pritom ženatý! KONIEC SPOILERU. Uf, ani neviem, či som to správne zhrnula, ale dúfam, že áno. Španielska telenovela je oproti tomuto nič, čiže som zostala mierne zmätená a zároveň udivená, že to vôbec autorka dokázala dať dokopy. Žiaľ, občas mi uniklo, prečo sa niektoré postavy správali tak, ako sa správali. Obzvlášť som nerozumela Josephovi. Niežeby ma táto postava nezaujala, skôr mi nedávalo zmysel to, čo vyvádzala. Spomedzi troch sestier, Arsinoe, Kat a Mirabelly, si neviem vybrať iba jednu, ktorá mi bola najsympatickejšia. Všetky boli podľa mňa dosť dôveryhodne zobrazené, aj keď ma na začiatku, tak ako ostatné postavy, neupútali. Za polovicou knihy sa ich charaktery viac vykryštalizovali a celkom ma zaujímalo, ako sa popasujú s výzvami, ktoré im autorka hodila do cesty. Z nejakého dôvodu som očakávala akčnejší záver, ani neviem prečo. Ten som síce nedostala, no vynahradilo mi to odhalenie na úplnom konci, ktoré nejedného čitateľa okamžite navnadí na pokračovanie. Tu však u mňa nastáva veľký problém. Ako som spomínala vyššie, prvých dvesto strán ma nebavilo. A pokiaľ sa tak dlho pri čítaní nudíte, ďalších necelých dvesto to iba ujde a potom dostanete to najlepšie doslova na posledných dvoch stranách, nenaštvali by ste sa? Chceli by ste čítať ďalší diel? Lebo ja som rozhodne naštvaná a zároveň sa cítim oklamaná. Prečo nebola celá kniha taká dobrá ako záver? Doteraz mám z príbehu zmiešané pocity. Zhrnutie: Pokiaľ vydržíte prvých dvesto strán, príbeh vás upúta. Ak by aj nenadchol, minimálne budete zvedaví na to, ako skončí. Dostanete pestrú paletu postáv, z ktorých si môžete vyberať svojich obľúbencov, taktiež sa rieši množstvo problémov vo vzťahoch či celkom zaujímavo je spracovaná i politika tohto precízne vybudovaného sveta, ktorý by si však zaslúžil o niečo viac priestoru. V niektorých častiach bol príbeh predvídateľný, zdĺhavejší a dosť priemerný, no záver odhalil niečo, vďaka čomu budete chcieť pokračovať v čítaní.

lyn-von-nightlight.blogspot.cz, 5.11.2018

Viac o knihe

Plameň v hmle

Mariko je vydaná na cestu, ktorú jej určili jej rodičia. Predali ju synovi cisára, za ktorého sa má čo nevidieť vydať. Po ceste k jej snúbencovi ju a jej konvoj nečakane prepadnú. Zrazu Mariko ostane sama. Bez sluhov v nebezpečnom lese. Má tušenie, kto by ju chcel zabiť, no nevie prečo. Verí, že to bol Čierny klan. Rozhodne sa k nemu nenápadne pridať a zistiť, či to naozaj boli oni. V tom prípade sa rozhodne pomstiť seba aj svojich sluhov. V Čiernom klane to však vôbec nie je také, ako si to Mariko predstavovala. Všetko je úplne inak až na chlapcov, ktorí sú pomerne v jej veku. Veľmi inteligentní a smrtonostní. Nevedia však, kto v skutočnosti Mariko je. Príjme nové meno a novú identitu. Ukrýva sa medzi nimi.Ranmaru a Ókami sa stanú jej novými priateľmi, spoločne s jej mučiteľom Renom, či kuchárom Jošim. Pri nich sa učí samostatnosti, obranyschopnosti a uvedomuje si, aké škody jej otec pácha na obyčajných ľuďoch. V Čiernom klane nachádza lásku, jej spriaznenú dušu, ktorá je oveľa silnejšia a prekoná aj to najhoršie. No nie vždy. No Mariko neostane nepovšimnutá. Jej brat - Drak z Kai - sa ju rozhodne hľadať. Neverí rečiam o jej smrti, jednoducho cíti, že je stále niekde tu. Kto však skutočne prahne po jej smrti? A prečo? Veľmi sa mi páčil námet s Geišami, s celým prostredím a čajovňami. Ako si vlastne oni uctievajú čaje. :3 Konečne nie káva ale aj čajíčkari ako ja si nájdu to svoje :D. Mariko ako hlavná postava sa mi veľmi pozdávala. Bola sebavedomá, nenechala sa utláčať ani odradiť. Šla si za svojím aj keď musela preto niečo obetovať. Niekedy ma však štvalo jej správanie, či rýchle sa zamilovanie. Ako od nenávisti dokáže človek rýchlo prejsť k láske. Čierny klan bol pecka. Ich sila, jednotnosť, viera v seba, či odhodlanosť má môj obdiv. Ranmaru a Ókami sú skvelé postavy, ktoré mi hneď padli do oka. Aj keď som im mala chuť dať jemný preplesk. Mariko sa v celom príbehu snažila prísť na to, kto pozabíjal jej konvoj, no niekedy som si myslela, že jej to je vlastne jedno a nezistila nič. Na druhej strane však jej brat, ten bol rozhodný spraviť všetko len aby svoju sestru našiel. Dokonca sa spojil aj s ľuďmi, ktorým veľmi neveril, no nemal na výber. Potom tu bol jej snúbenec?! Úprimne, nevedela som aké pocity mám z neho. Najprv také neutrálne ale teraz ho asi neznášam. Bléuh. O jej rodičoch radšej pomlčím. Ich postavy sa tam veľmi neobjavovali. Ale aby vôbec nehľadali svoju dcéru? O tom niečo svedčí. No inak milá romantická zápletka, aj keď neviem, ako k tomu celému vlastne došlo. Plameň v hlme je pre teba, ak máš rád/a bitku, dobrodružstvá, pátranie po vrahoch spojené s romantikou. Ak však nemáš rád krv, radšej do Plameňa v hmle nevstupuj. Neočakávaj ani princeznovský štýl, no skôr kimono so smrtiacou palicou.

mycourtofdreams.blogspot.cz, 3.11.2018

Moja premiéra s Marie Lu

Virtuálne realita je zaujímavá, či už ako téma v knihe alebo na filmovom plátne. Naše možnosti sa každý deň posúvajú a možno raz fikcia sa stane skutočnosťou, ale dovtedy si budeme musieť vystačiť len s knižnou alebo filmovou formou. Úprimne ako tak sa pozerám na moju knižnicu, tak Warcross je jediná kniha, ktorá sa zaoberá virtuálnym svetom. Rozhodne nápad je originálny, ale predsa ju nepovažujem za knihu tohto roka. Možno keby je hlavná zápletka lepšie ukrytá a nedá sa odhadnúť hneď v polovici knihy, tak by tomu mala určite bližšie. Emika ako hlavná hrdinka je povahovo sympatická, rýchlo si ju obľúbite pre jej prefíkanosť a šikovnosť. Schopnosť dokázať nabúrať sa do hocijakého systému je pre ňu hračka, lenže nie je jediná. Viac postáv v knihe má hackerské schopnosti a sú dokonca lepšie ako ona. Čo považujem za výhodu, pretože svojím spôsobom sa stále môže posúvať vpred a vy nemáte pocit, že čítate o hackerskej bohyni. Je iná len tým, že má dúhové vlasy a tetovanie, čo sa v knihe často spomína a možno preto výzorom nezapadá medzi stereotypné postavy. Ale svojím pôsobením zapadá medzi tých hlavných hrdinov, ktorých si obľúbite, ale postupom času na nich zabudnete. Alebo sa stane tou postavou s dúhovými vlasmi a s tetovaním. Chcete sa s ňou stotožniť, ale skrátka to nejde. Emika nie je plochá postava, ale taktiež nie je prepracovaná. Poznáme len jednu jej stránku, ale v určitých situáciách neviem ako bude reagovať. Svojím spôsobom to dievča sa stále hľadá a vo svete je tak trochu stratená. V knihe sa nachádza kopu postáv, ktoré sú zaujímavé, ale autorka nám nedovolí ich dostatočne spoznať. Ani pomocou hlavnej postavy. Dúfam, že v druhej časti nám trochu viac odkryje aj z vedľajších postáv, pretože by bola škoda ich nespoznať aj z inej stránky. Vzťahy medzi postavami sú viac menej priateľské, ale problém je, že hlavná postava s nimi netrávi až toľko času, aby mohlo medzi nimi vzniknúť silné puto. Bohužiaľ, v tom to smere by som na to potrebovala viac strán, aby som tomu uverila. Čo sa týka romantiky, tak klamala by som, ak by som vám povedala, že ma nebavila. Aj keď mohla byť lepšie spracovaná , tak užívala som si chvíle medzi Hideom a Emikou. Síce ten ich vzťah vznikol prirýchlo a ani neviem ako a už boli spolu, ale zhodujem sa s názorom ostatných, že autorka sa nechcela venovať romantike. Dôležitá bola hra a scény, ktoré boli napäté s akciou. Nie raz ma to úplne pohltilo. Autorka sa venovala prostrediu, z ktorého vyťažila naozaj dosť veľa na to, aby som jej to zhltla aj sa navijakom. Jediný zásadný problém u mňa nastal s hlavnou a aj s vedľajšou zápletkou. Od polovice knihy som vedela, kam to smeruje a v duchu som si síce myslela, že to bude určite inak, ale žiaľ nie. Práve toto považujem za najväčší mínus knihy. Nechcem ju zaradiť k priemerným knihám, pretože Warcross sa číta neskutočne dobre vďaka štýlu autorky, nápad je originálny, ale možno keby kniha má viac strán, tak je o trošku viac prepracovanejšia, čo sa týka aj vzťahov, ale aj zápletok. Ja osobne knihu zaraďujem k nadpriemeru, hlavne vďaka nápadu a štýlu autorky. Určite siahnem po pokračovaní už len z dôvodu, že aj keď som koniec uhádla, tak vzniká tam pekná morálna dilema. A som veľmi zvedavá, ktorú cestu si Emika zvolí. Warcross je pre mňa nadpriemer, ktorý keby má o niečo viac strán, tak autorka sa možno dokáže lepšie vyhrať so vzťahmi a so zápletkami a bolo by to naozaj fantastické. Na druhej strane veľmi oceňujem ako sú napísané akčné scény, pri ktorých som mala pocit, že dej naberá na obrátkach, čo mi pripomína, že pokojné scény sa striedajú s tými akčnými a nemáte pocit, že dej stojí namieste. A to je rozhodne plus. Veľmi silnou stránkou knihy je šampionát, aspoň podľa môjho názoru. A celé pátranie po informáciách to oživuje ešte viac. Veľkým mínusom považujem práve odhalenie zápletky. Na druhej strane číta sa to veľmi dobre a ani sa nenazdáte ste na konci knihy. Takže ak sa ma pýtate, či si prečítať Warcross moja odpoveď je jednoduchá: Ak do nej pôjdete s malým očakávaním vaše nadšenie z tej knihy bude ešte väčšie než by bolo pôvodne.

Dogmatixx, 3.11.2018

Kristína Ježovičová: Nevyslovené

Kristína Ježovičová

Na Nevyslovené som dávnejšie narazila na Goodreads. Erik Fazekaš je známy svojimi emotívnymi recenziami, ktorými bez potreby akejkoľvek diplomacie hodnotí knihy, ktoré mu prešli cez ruku. Táto mu, zdá sa, odpálila dekel, a to býva zárukou dobrého čítania (hľa, aj knižní blogeri majú svojich čitateľských inšpirátorov). Hneď po jej vydaní som si teda urobila na knihu zálusk a veľmi rýchlo som pochopila, čo mal na mysli. Ide totiž o príbeh dvoch tínedžerov, Violy a Freddyho. Delí ich síce jedna generácia, ale aj na tom krásne vidno, že s podobnými problémami sa zápasilo a žiaľ ešte asi aj dlho bude. Viola je možno typická puberťáčka, navonok rebelka, ktorej už ani nie je blbé prísť domov opitá či pod vplyvom drog, o neviazanom sexe ani nehovorím. V jej vnútri je však duša zranená nedostatkom lásky od otca, neistotou vo vzťahoch i postojom k sebe samej. Freddy je na tom ešte horšie – už odmalička ho otec sexuálne zneužíval, čo je v knihe vykreslené do najmenších detailov, a „vďaka“ tomu skončil ako zakomplexovaná kôpka nešťastia – tučibomba s mastnými vlasmi bez priateľov, pocitu sebahodnoty, bezpečia a nádeje na lepšiu budúcnosť. V tejto knihe vlastne nikto nie je normálny, no vôbec mi to nepripadá ako literárna umelina. Každý zápasí s vlastnými démonmi, aj tí, ktorí sa javia byť na prvý pohľad v pohode. Efekt ešte umocňuje to, že je v nej použitý reálny jazyk tínedžerov vrátane nadávok. Pamätajte na to, ak ju budete kupovať ako darček. Je tu tiež kopec (úryvkov) textov piesní, kniha sa už od začiatku netají tým, že vznikla aj na počesť Chestera z Linkin Parku. Možno by stálo za to uviesť aspoň originálne názvy, pretože mne sa podarilo identifikovať len Demons od Imagine Dragons. Dal by sa z nich vytvoriť aj pekný knižný soundtrack. Neviem vlastne, komu by som odporúčala túto knihu čítať. Bola by som najradšej, ak by ju nemusel čítať vôbec nikto – najmä nie decká, ktoré niečo podobné prežili či prežívajú. Ale podobne ako Mŕtve dievča neklame je to výborný matroš na to, aby sa o týchto veciach hovorilo a najmä aby sa hovorilo, že to naozaj nie je ok. Hlavný efekt knihy by mal byť, aby sa decká nebáli hovoriť o svojich problémoch – s priateľmi, s rodinou, alebo ak nikoho takého nemajú – skrátka s niekým, komu aspoň trošku dôverujú. Ak sa aj vďaka tejto knihe podarí pomôcť aspoň jednému z nich, stálo to za to.

Monicqa.sk, 3.11.2018

Viac o knihe

Nina LaCour - Všechno je v pohodě

Konečne som sa aj ja dočkala a dostal sa mi do ruky výtlačok Všechno je v pohode od Niny LaCour. Totižto, na túto knihu som mala zálusk už naozaj veľmi dlho a keď som zistila, že kniha vychádza v Česku a na Slovensku, veľmi ma to potešilo. Popravde, poslednú dobu naozaj moc nečítam anotácie - a keď aj hej, tak jediné čo si z nich zapamätám je, že či danú knihu chcem čítať alebo nie. A presne taký prípad je aj Všechno je v pohode. Nepamätala som si o čom má kniha byť, ale to mi nejako nevadilo a možno aj vďaka tomu, že som presne nevedela čo mám čakať, som z knihy mala také pocity, aké som mala pri čítaní. Nina LaCour je americká autorka, ktorá už od detstva zbožňovala knihy a dokonca pracovala aj vo viacerých knihkupectvách. A tá láska ku knihám bola veľmi očividná aj v samotnej knihe. Všechno je v pohode je naozaj veľmi kratučká kniha, ja som ju napr. prečítala za pár hodín, keďže nielenže je kratučká ale aj sa číta úžasne rýchlo. Do knihy som sa pustila a nemohla som ju vyslovene odložiť z ruky, tak ma dokázala vtiahnuť do deja a získať si ma. Chcela som toho o Marin vedieť viac a viac a to ma hnalo dopredu aj v čítaní. Nedá sa povedať, že by samotný príbeh bol nejaký výnimočný - práveže by som skôr povedala, že je výnimočný práve vo svojej obyčajnosti. Totižto, Marinin príbeh nie je vyslovene príbeh, ktorý Vám zmení celý svet. Nie je to ani príbeh plný akcie a vtipu, ktorý si okamžite zamiľujete. Nie, zamilujete si ho práve preto, aké pocity vo Vás vyvolal. Ako o ňom stále premýšľate, aj keď je to už mesiac potom čo ste knihu dočítali. Ako určite viete, že sa ku knihe raz vrátite, lebo možno práve kvôli nej pochopíte niektorých ľudí a uvedomíte si, že každý sme nejaký a mali by sme sa snažiť byť trošku viac empatickejší a neporovnávať podľa nás všetkých - každý má svoju vlastnú psychiku a na každého rôzne životné útrapy vplývajú inak. A práve toto posolstvo, ktoré kniha vysiela so mňou zatriaslo tak riadne, ako už dlho nič. Postava Marin bola veľmi uzavretá a nielen pred okolím ale aj samou sebou, obozretná a bolo vidieť, že sa s niečim trápi ale nechce s tým ľudí otravovať a radšej bude trpieť sama, v tichosti a odstrčí aj tých pár ľudí, na ktorých jej naozaj záleží - len aby ich ešte viac nezranila. Naopak, za to Mabel bola presný opak Marin. Proste, takú kamarátku ako bola Mabel si zaslúži každý. A ako, nechcem nič vyspoilerovať, preto iba tak okrajovo - nebolo to také, že by to všetko bolo postavené iba na jednej osobnosti a jednom romantickom vzťahu, o kolo ktorého by sa to všetko točilo. Nie, práveže išlo práve o to kamarátstvo Marin a Mabel a ako si ony dve nachádzali k sebe cestu aj po toľkých útrapách čím si prešli a po tom dlhom odľúčený. Ešte mi to nedá sa nevyjadriť k tej dokonalej obálke - ktorá sa či už farebne alebo aj obsahovo dokonalo k príbehu hodila a vo svojej jednoduchosti je priam nádherná a rozhodne sa na ňu neviem vinadívať. A takisto, pri preklade som si nevšimla nejakých zádrhelov a ani gramatických chýb, ktoré by vyslovene do očí bili (ale to berte s miernou rezervou - až tak sa do českej gramatiky nevyznám). Proste, pre mňa naozaj dokonalá kniha, ktorá sa odohráva v nádhernom zimnom zasneženom New Yorku a hoci sa moc ďaleko od intráku hlavné postavy nedostanú, aj tak má tá celková atmosféra knihy veľmi pohltila.

Never Trust a Duck, 1.11.2018

Recenzia médii