Mráz nebo noc

Sara Raaschová ma odrovnala, keď na našom trhu CooBoo uviedlo jej prvotinu Sníh nebo popel. Svet, kde jestvujú popri sebe kráľovstvá Ročných období a Striedavé kráľovstvá, bol plný mágie, bojov a nečakaných zvratov. Druhá časť - Led nebo oheň - takmer prepadla neduhu mnohých sérií, kedy sú pokračovania len akýmsi nemastným-neslaným predelom medzi úvodom a záverom. Našťastie z toho autorka dokázala vykľučkovať a od polovice knihy sa dej parádne rozbehol. Vygradované finálne dávalo tušiť, že vyvrcholenie bude strhujúcou jazdou. Žiaľ, nestalo sa. Mám dojem, akoby Sare bolo vopred jasné, ako príbeh skončí, a všetko tomu prispôsobovala. V príbehu sa tak už doslova nič nečakané neudeje, aby sa náhodou nejako nenarušil autorkin stanovený zámer. O žiadnej akcii nemôže byť reč, dej sa tiahne pomaly, ba trúfam si povedať, že až nudne, autorka podcenila svojich čitateľov. Meira ako hlavná postava, symbol vzbury, novej éry, sa odrazu správa inak ako v predošlých častiach. Možno je to snaha Sary Raaschovej ukázať jej citlivosť v kontraste so surovosťou Angru ako úhlavného nepriateľa, no aj akoby strácal na sile a zďaleka nie je taký neporaziteľný, ako sa predtým zdalo. Meira navyše celú knihu dokola uvažuje, rozmýšľa, spomína... Hovorí o tom, čo musí urobiť, čo má spraviť, až to nakoniec robí a čitateľ tým pádom vie, čo príde. A tak dokola. Jej niekdajší snúbenec Theron, ktorý sa stal Angrovou bábkou, je žalostne nevyužitý a najlepšie z postáv vychádza Mather. Uňho badať najväčší posun od dediča kráľovstva cez radového vojaka až po Meirinu životnú lásku. Správa sa primerane postaveniu a svojej minulosti a je príjemným závanom zdravého rozumu... Meira v úryvku síce vyznieva, že kľúče hľadala naozaj ťažko, ale pravda je, že sám Angra jej prakticky ukázal, u koho sú... Ale aby som iba nekritizoval, musím povedať, že svet mágie, jej dôsledkov a vplyvu bol vykreslený pútavo. Ide o autorkinu prvú sériu, možno si ukrojila priveľké sústo, no aspoň je priestor na zlepšenie. Je azda paradoxné, že Sare ide lepšie spracovanie chlapčenských postáv. V jej sérii sú symbolom odvahy, istoty, opory, zatiaľ čo dievčatá reprezentujú domov, lásku a myšlienky. Na jednej strane ide o podporu stereotypov, ale zároveň tým autorka nikoho neprotežuje a žiadna z postáv vyslovene nevytŕča z davu. Som rád, že som mal možnosť prečítať si všetky tri diely, aj keď som nebol z Mrázu nebo noci práve nadšený. Nič to však nemení na fakte, že Sara Raaschová vie vytvárať originálne zápletky. Ak ich dokáže v budúcnosti aj lepšie uchopiť a naplno rozviť ponúkané motívy, nepochybne sa zaradí medzi najobľúbenejšie autorky v danom žánri.