CooBoo

Emily Henry ~ Milionkrát June

Milionkrát June od autorky Emely Henry je kniha, ktorú som mala vyhliadnutú už riadne dlhú dobu. A potom som sa dozvedela, že ju plánuje vydavať vydavateľstvo Cooboo. A ešte k tomu ponechali aj originálnu obálku, ktorá je naozaj skvelá. A tak, samozrejme, že keď vyšla, knihu som si nemohla nechať ujsť a musela som si ju zohnať. Viete čím si ma kniha získala? Samotným faktom, že ide o akýsi retelling (alebo teda skôr knihu inšpirovanú práve príbehom ) Rómea a Júlia. Videla som už veľa retellingov ale toto bude asi prvý, ktorý som prečítala. A musím Vám povedať, že absolútne si ma autorka získala. Príbeh bol nielenže postavený na nenávisti medzi doma rodmi, ale pridala k tomu ešte aj magický realizmus a kniha tak mala takú neskutočnú atmosféru a niečo, čo proste nevidíte každý deň. Čo sa týka samotného príbehu, Jack (June) je mladé dievča, ktoré vidí duchov. Ale nejako to nerieši, pre ňu je to každodenná vec, nič výnimočné. Naopak, Saul pochádza z rodu, ktorý práve Jackovia (viacerí z jej predkov sa tak volali) nenávidia. Ale problém je, že síce June si je vedomá, že by sa s ním nemala rozprávať, takisto si ale nevie pomôcť a túži prísť na kĺb tomu, prečo sa ich rody nenávidia. A tak, začne spolu so Saulom tráviť viac a viac času a obaja sa začínajú viac spoznávať a budovať si krehké priateľstvo medzi sebou. Samotný príbeh ma veľakrát prekvapil, akým smerom sa uberal. Nedá sa povedať, že by bol veľmi predvídateľný aj keď samotným faktom, že sa jedná o retelling Romea a Júlii dosť napovedá, akým smerom sa bude uberať. Takisto, kombinácia retellingu a magického realizmu bola veľmi príjemná a nevídaná. A ak ste doteraz nečítali nič z magického realizmu, nemusíte sa moc obávať, Sem tam sa mi síce stalo, že som sa v príbehu malinko stratila, nebolo to nič také tragické a nemala som problém sa v priebehu pár viet znovu zorientovať. Takže, rozhodne sa nemáte čoho bát aj keď možno práve veľmi neholdujete tomuto žánru - určite si ho takisto obľúbite ako som si ho aj ja veľmi obľúbila. Štýl písania autorky Emily Henry je taký typický a presne taký, aký by som si spájala s pojmom magický realizmus. Celý bol akýsi snový a magickosť z neho až sršala. Napriek tomu sa aj čítal veľmi dobre a ja som nemala problém sa do knihy začítať a presedieť pri nej aj nejakú riadne dlhú dobu. Milionkrát June od Emily Henry je naozaj skvelý príbeh, s ktorým ste sa určite nemali šancu ešte stretnúť na slovenskom a českom knižnom trhu. Je výnimočný a neobyčajný a rozhodne nie je taký, že by ste z neho chytali pocit, ako keby ste už danú knihu čítali. Nie, namiesto toho u Vás po prečítaní nechá veľmi pozitívne pocity a neviem ako vy, ale ja určite budem naďalej sledovať autorku a nenechám si újsť ani jednu jej knihu.

Never Trust a Duck, 1.11.2018

Lov stínu

Túto knihu som si vybrala celkom náhodne, lebo som dostala chuť na nejaké sci-fi a Lov stínu mi hneď padol do oka. Anotácia vyzerala sľubne, no stále som nevedela čo presne čakať, keďže recenzií/hodnotení na túto knihu je naozaj málo. Po trochu rozpačitom začiatku, kde som sa mala problém začítať (čo bolo spôsobené skôr všeobecným nedostatkom času v mojom živote), som sa postupne do tohto príbehu zahĺbila, a tak som nemohla prestať čítať, čo sa mi už dlhšie nestalo. Preto nechápem jednú vec, ako že sa o tejto knihe vôbec nehovorí ? Žiadne fan-arty, teórie, proste nič. Naozaj by si zaslúžila väčšiu pozornosť , a to z viacerých dôvodov. Dej sa odohráva po Veľkom kolapse, ktorý aj keď nebol presne vysvetlený (skoro nikto netuší ako sa to vlastne stalo), zanechal obrovské škody a zmätok v galaxiách. Veľký dopad vidíme na krajine Alaxak, ktorá je doslovne spustošené miesto plné smútku a bolesti. K tomu prispieva aj záhadný stín, ktorý sa používa ako palivo, a je dôležitou surovinou na trhu. Avšak práve vďaka stínu, umiera veľké množstvo ľudí, alebo prinajlepšom "len" zošalie. Lovenie stínu je hlavnou obživou ľudí z tejto planéty, a naša hlavná postava Qole patrí medzi nich. Je kapitánkou vesmírnej lodi, no aby toho nebolo málo, stín ma priamo v sebe, a aj keď vie, že ju a jej blízkych postupne zabíja, nemôže s tým nič robiť (k tomu má 17 rokov). No na začiatku tejto knihy, sa jej svet ktorý pozostáva len z lovenia a cestovania úplné zmení, keď sa do jej posádky dostane cudzinec Nev. Ako sa veľmi rýchlo ukáže, ide o princa z bohatého kráľovstva, človeka z úplne iného sveta, než ona pozná (áno, jedná sa o druhého rozprávača). Avšak okrem chaosu a nebezpečia prinesie ešte jednu vec, to na čo Qole už dlho ani nepomyslela - nádej. Ak však čakáte, že sa tu jedná o klasický príbeh kde sa to celé bude točiť okolo toho, že sa ľudia z dvoch iných svetov zaľúbia, tak túto knihu veľmi podceňujete. Jemný náznak romantiky tu je, no okrem toho, že na ňu vlastne nikto z nich nemá čas, prvotne musia medzi sebou nájsť nejaké to pochopenie, aby sa vôbec znášali. Zo začiatku som mala pocit, že každý z nich sa pozeral na svet z čisto zo svojej perspektívy, no postupne sme mohli vidieť progres, kde začali chápať, že to v čom vyrastali, neznamená istú pravdu. Neskutočne sa mi tu páčilo, ako sa bral veľký ohľad na rodinné vzťahy a ako nás ovplyvňujú. Kým pre Qole je rodinou jej posádka, kde pokrvný vzťah je vlastne len medzi ňou a jej bratom, pre Neva je to kráľovská rodina, s ktorou ako viete, hlbšie vzťahy môžu byť naozaj komplikované. A tak uvidíme oboch hlavných hrdinov v dvoch neznámych prostrediach, ktoré sú prirodzené pre toho druhého. Ale je to naozaj tak? Celá posádka lode Odkaz Kaitanu je naozaj rôznorodá. Viem, že v poslednej dobe je diverzita až priam trendom, no tu to nebolo vôbec nútene, veď skoro každý z posádky pochádzal z inej planéty, s iným zameraním a záujmami. Aj keď sme sa o nich dozvedeli naozaj málo, neskôr sa pár vecí vyjasní a dôjde aj k naznačenie príbehov ostatných postáv, ktorých sa snáď čiastočne dočkáme v pokračovaní. Nev a Qole majú medzi sebou skvelú dynamiku, a tak sledovať ich rozhovory a to ako postupne rastú vo vnímaní sveta bolo užasne. Najviac sa mi páčila kombinácia vesmíru v jeho pravej forme, skominovanej so svetom plným moderných technológií, obchodníctva a ekonomiky, riešenia morálky, no zároveň kráľovských zvykov a intríg typických pre staodávnú šľachtu. Preto si myslím, že každý si v tejto knihe nájde svoje a dokáže zaujať širokú verejnosť, nie len ľudí ktorý sci-fi vyhľadávajú. Celkovo musím povedať, že spolupráca dvoch autorov (najmä muža a ženy ako v tomto prípade) mi v poslednej dobe veľmi vyhovuje. Veľa autoriek píše knihy, ktoré aj keď nie sú primárne určené dievčatám, ukazujú najmä ich pohľad na svet. No tu mám pocit, že medzi sebou autori našli ten správny pomer - technické časti sú ľahko čitateľné aj pre ľudí, ktorí sa do toho až tak nerozumejú (alebo ich to nezaujíma), a zároveň vnútorné vzťahy a pocity postáv boli vykreslené naozaj zaujímavo, nie prehnane, ale tak aby ste dokázali pochopiť prečo postavy jednajú často spontánne a aj nelogicky, bez zbytočne dlhých citových výlevov. Oba pohľady - Neva aj Qole boli rovnako zaujímave, a vôbec ma nerušilo ich striedanie. K tomu všetkému si prirátajte kopu akcie a zaujímavého prostredia a máte úžasnú knihu, ktorá nepotrebuje na koniec dávať už klasický cliffhanger, no aj tak vás naláka na pokračovanie. Knihe dávam 4,5 kačičky, ktoré si naozaj zaslúži a dúfam, že vyjde aj druhý diel a bude sa o tejto sérií ešte veľa hovoriť.

Never Trust a Duck, 1.11.2018

V znamení ametystu - Majka Danihelová

Majka Danihelová

Utečie Meggie pred svojím poslaním? Nie je to tak dávno, čo blogerský svet obletela skvelá správa - knižné vydanie V znamení ametystu. Musím sa priznať, že keď som sa o tomto dozvedela, neskutočne ma to potešilo, a to hneď z viacerých dôvodov: 1. viem, že je to skvelá kniha a zaslúži si uzrieť svetlo sveta a po 2. slovenský knižný trh je podľa mňa na tak slabej úrovni, že nutne potreboval, aby sa objavil nejaký nový, zaujímavý slovenský autor, ktorý by dokázal, že aj my vieme napísať kvalitné dielo. Fantasy knihy sú prvý typ kníh, ktorý som už v útlom veku začala čítať, a preto ma k nim stále niečo ťahá. V tomto prípade sa ocitáme v úplne novom svete, kde žijú víly a voktariani. Hlavná postava Meggie mala úplne normálny život, riešila klasické problémy ako jej rovesníci, a to až do jedného dňa, keď sa na oblohe zrazu objavili fialové vlny a jej život sa navždy zmenil. Ocitá sa v Ametystovom lese, kde vyniká nielen svojím výzorom, ale aj správaním. Je považovaná za akúsi príšeru, čo sa niektorým obyvateľom lesa vôbec nepáči, a preto jej začne ísť o vlastný život. Netúži po ničom inom, než dostať sa domov za svojou rodinou. Postupom času však zisťuje, že je s Ametystovým lesom prepojená, že mu hrozí nebezpečenstvo a že jej prítomnosť nie je náhodná. A tak sa pre ňu začína úplne nové dobrodružstvo, ktoré s ňou zažívame aj my. Už od začiatku som si príbeh užívala, keďže priniesol niečo nové, iné, s čím som sa doposiaľ nestretla. Pri fantasy mi v poslednej dobe najviac prekáža, že sú jednotlivé príbehy úplne rovnaké, chýba im originalita, nová zápletka a preberajú sa prvky zo starších titulov. V tomto prípade však Majka prišla s niečím novým, dokázala vytvoriť vlastný svet, ktorý nenájdete len tak ľahko v nejakej inej knihe či sérii. Práve originalita je podľa mňa najväčším plusom tejto knihy. Za ďalšie veľké pozitívum považujem množstvo postáv, ktoré máme možnosť spoznať a ktoré otvárajú celý príbeh. Každá z nich zohráva svoju rolu a dodáva príbehu istý šmrnc. Oveľa viac oceňujem viac charakterov dodávajúcich celému príbehu šírku, ako len nejaké 2-3 priemerné charaktery, ktoré niekedy ani nedokážu potiahnuť celý dej. Už po pár stránkach vám je jasné, že sa nejedná o žiadnu podpriemernú sériu, ktorá len zaberá miesto na pultoch kníhkupectiev. Príbeh je očarujúci, ožíva vám priamo pod rukami a vy len s napätím sledujete, čo sa udeje na ďalšej stránke. Keď prišiel koniec knihy, nechcela som veriť, že budem musieť tak dlho čakať na ďalšie pokračovanie. VZA je skvelým začiatkom série a nepochybujem o tom, že ďalšie diely budú rovnako dobré, ak nie ešte lepšie. Okrem toho by som chcela pochváliť aj grafiku. Obálka hneď upúta čitateľa a dodáva príbehu istú tajomnosť. Tak isto oceňujem aj prehľadné mapky na začiatku knihy, práve vďaka ktorým som sa vedela hneď zorientovať v príbehu. Aj keby som chcela (pravdaže, nechcem), nemám príbehu čo vytknúť. Keby som nevedela, že je Majka slovenská autorka, pokojne by som povedala, že príbeh napísala nejaká zahraničná spisovateľka so skúsenosťami. O to viac ma teší, že sa konečne objavil na slovenskej scéne niekto, kto dokáže napísať kvalitné fantasy. Bol by hriech dať iné hodnotenie, než plný počet lajkov. Už je to pár dní, čo som knihu dočítala, no ešte stále som z nej nadšená a neviem si ju vynachváliť.

Fans of Books, 30.10.2018

Viac o knihe

Princezná v utajení - Connie Glynn

Čo môže spôsobiť nevinná zámena? Princezná v utajení ma zaujala svojou krásnou obálkou, ale aj anotáciou. Aj napriek tomu, že táto téma je často využívaná (niekto by možno povedal, že je to až klišé), predsa len sa z nej ešte stále dá vyťažiť kvalitný príbeh, ktorý čitateľa zaujme. O autorke som nikdy pred tým nepočula, aj keď je v zahraničí veľmi populárna a na internete som našla množstvo informácií k jej knihe. Bola som preto zvedavá, či si ma získa. Je množstvo dievča, ktoré odmalička sníva, že raz bude princeznou. Presne taká je aj Lottie. Po ničom inom netúži viac, než zistiť, že má kráľovský pôvod. Namiesto toho však dostane spolubývajúcu, ktorá je skutočnou princeznou, avšak si to vôbec neužíva a najradšej by bola len normálnym dievčaťom. Preto sa im obom zdá, že vymeniť si role bude najlepší nápad. Zo začiatku to vyzerá úplne jednoducho, no po istom čase vysvitne, že to nebolo práve najlepšie riešenie. Ellie a Lottie sa od seba úplne odlišujú. Lottie je na všetkých milá, má vždy dobrú náladu, svet je podľa nej krásnej miesto a všetko vidí na ružovo. Ellie je k ľuďom odmerná, drzá a vôbec sa nespráva tak, ako sa od nej očakáva. Aj napriek tejto značnej odlišnosti si k sebe našli cestu a začali spolu vychádzať. Bolo naozaj zábavné sledovať do akých rôznych situácií sa vďaka tejto zámene dostali a čo všetko to prinieslo. Okrem nich sa na scéne objavilo už len pár vedľajších postáv, ktoré zohrali výraznejšiu úlohu. Autorka sa však vo výraznej miere zamerala aj na to, aby ukázala ako fungujú súkromné školy - na závisť, ktorá tu panuje nielen medzi žiakmi, ale aj učiteľmi, žiarlivosť, množstvo intríg, či súťaživosť, ktorá je často úplne prehnaná. Nemala nasadené ružové okuliare a netvárila sa, že je tu všetko úplne perfektné. Autorka sa snažila urobiť príbeh napínavým, no skôr by so povedala, že prevažoval humor a úsmevné situácie. Pár napínavejších scén sa objavilo, ale nebolo to nič dychberúce. Zo začiatku som celý čas čakala, čo príbeh prinesie, kedy sa konečne rozbehne a stane sa niečo zaujímavé, no nič takéto neprichádzalo, a tak som sa začala nudiť. Objavilo sa aj pár svetlých momentov, kedy som si príbeh užívala, dej začal gradovať, no potom ako keby autorka opäť dostala nejaký útlm a zbehla naspäť do jednotvárnej roviny. Chýbala mi akási iskra, ktorá by celý príbeh presvetlila. Potenciál tu určite bol, príbeh bol zasadený do skvelého prostredia, postavy mi boli sympatické, tak isto aj nápad bol dobrý, avšak Connie nedotiahla príbeh do úplného konca, čo je podľa mňa veľká škoda. V takýchto prípadoch ma vždy mrzí, že niečo takto skvelé rozbehnuté, čo mohlo patriť medzi kvalitné dielka, stratí na svojom základe. Pevne však verím, že sa autorka zo svojich chýb poučí a jej ďalší počin bude ešte lepší, keďže talent naozaj má. Princeznú v utajení považujem skôr za priemerné čítanie, a preto jej udeľujem tri lajky. Pokiaľ máte radi jednoduché, oddychové čítanie, potom si túto knihu určite užijete. Už teraz som zvedavá, čo si pre nás ešte Connie prichystá.

Fans of Books, 30.10.2018

Temnota

Nepochybujem, že ste o tejto knihe už zo zahraničia počuli. Príbeh o drsnej princeznej, ktorá si nedáva servítku pred ústa zaujal množstvo čitateľov a mal veľa protichodných názorov. Ako Lada Draculea zaujala mňa? Autorka nás vhodila do príbehu plného kontroverzných postáv, ktoré si svojím spôsobom zamilujete všetky. Hlavná hrdinka Lada zďaleka nebola typická princezná. Nebudem vám klamať, Lada bola monštrum. Ako dieťa neustále robila zle, provokovala, bila sa a ubližovala. Ako staršia robila úplne to isté, len brutálnejšie. Radu bol zase úplný opak Lady, bol to milý, zlatý dobrý chlapec, ktorý nikdy neriskoval, vždy bol utláčaný svojou sestrou, dokonca občas aj obeťou svojej sestry. Lenže aj napriek týmto rozdielnym povahám, Lada a Radu mali medzi sebou neskutočnú chémiu, fantastickú súrodeneckú lásku a vedeli, že jeden bez druhého sú slabší. Takže zároveň ako autorka spravila z Lady monštrum, tak na nej ukázala aj neskutočnú ľudskosť v niektorých situáciách. Lenže ako sa tak zamerala na hlavné postavy, tak zabudla na tie vedľajšie a taký Mehmed alebo Bogdan boli pre mňa len figúrky v pozadí - bez osobnosti, bez nejakého charakteru. Áno, Mehmed bol dôležitý, ale na tak dôležitú postavu bol hrozne plytko spracovaný a nevedel si sám s ničím pomôcť a poradiť. Ostatné postavy však boli neskutočne rôznorodé a nikdy ste nevedeli, kto na akej strane stojí a kto aké tajné plány kuje. Veľkým plusom celého príbehu je, že fantasticky vidíme vývoj postáv. Kniha je spracovaná tak, že sme s postavami viacmenej odmalička až po súčasnosť. Tým pádom čitateľ vidí dôvody, prečo sa tie postavy stali takými, aké sú. Vidí minulosť a aj to, čo sa z nich teraz stalo, vidí aj krásy Valašska a Ladinu lásku k vlastnej krajine. Neskôr sme preskočili o rok-dva dopredu a videli sme, ako ich zmenilo prostredie mesta. Pre mňa to bolo ohromne zaujímavé sledovať. Samotný dej bol dynamický, čítanie išlo veľmi rýchlo, keďže sa tam neustále niečo dialo. Bolo tam kopu akčných scén, ale autorka sa zamerala aj na také pokojnejšie a tiež sa dosť zamerala na tému náboženstva. Ukázala, ako sa človek dokáže nájsť aj v inej kultúre, ako vo svojej, iných tradíciách a zvykoch a nájsť domov aj tam, kde by to najmenej čakal. Samozrejme, že veľkú časť zaberali boje a tréningy, pretože pomaly ale isto sa schyľovalo k viacerým vojnám, ktoré toho veľmi veľa ovplyvnili. Ako to už býva zvykom, veľa času zabrali hradné intrigy - všetko ohováranie, všetky tajomstvá a špinavé hry. Mne osobne sa páčilo, ako autorka poukázala na podceňovanie žien a podrývanie ich autority. A ako z Lady spravila práve tú výnimku, ktorá sa nevzdá. Pretože vždy ju nejaký chlap urazil, vždy sa nad ňu postavil, povedal jej, že to nedokáže, ale to len prilial olej do ohňa. Pretože ona si povedala, že to dokáže, len preto, aby práve takýmto ľuďom ukázala, že na to má. Takže hľadáte niečo na typ Trónu zo skla, len brutálnejšie a hrdinkou, ktorá nemá len silné reči, ale aj to všetko dodrží? Tak potom vitajte, pretože Lada je obrazom práve tejto hrdinky. Nechýba jej brutalita a hnev, skrýva v sebe však aj neskutočnú ľudskosť a úžasný humor. Temnota je kniha so skvelým historickým nádychom o dobývaní miest, trónov a podobných vecí. Nikto si tu nemôže byť ničím istý a každý spriada svoje vlastné plány. Ja som toto od tejto knihy vôbec nečakala, ale za mňa rozhodne áno.

World of Books, 29.10.2018

Nájsť si svoje miesto > Plameň v Hmle

Je len málo autorov, ktorí si pred napísaním knihy urobia poriadny výskum a ktorí sa ho držia. Našťastie, k takým autorom patrí René Ahdieh, ktorá vo svojej novej duológii prešla ešte viac na východ ako naposledy- tentoraz priamo do lesov Japonska. Samuraji, mytológia a ázijské prostredie sa v knihách ešte stále tak často nevyskytujú, a preto som už po prečítnaí obsahu vedela, že toto bude niečo iné, do istej miery originálne. Predsa len to chvíľu porovnávali s Mulan, tak to už musí niečo vypovedať o kvalite, nie? // Writing: Keďže som sa ešte doteraz nedostala k autorkinej sérii The Wrath and the Dawn, netušila som, čo očakávať od tejto. Myslím, že to je v niektorých dielach najpodstatnejšie- ponoriť sa do nich bez zbytočných očakávaní. Kniha je vyrozprávaná v tretej osobe a rozprávač, ktorý nás po celý čas sprevádza vytvára magické prostredie aj vo chvíľach, kedy by to človek vôbec nečakal. Veľmi sa mi páčila atmosféra, ktorá v knihe panovala. Konečne som si po toľkých prečítaných knihách mohla s úsnmevom povedať "Páni!" Ak neviete, či sa do knihy pustiť, určite jej dajte šancu, pretože pre mňa znamenala čerstvý vánok po niekoľkých sklamaniach. Každopádne, nemôže byť všetko zlato čo sa blyští a aj v tomto príbehu sa našli muchy, ktoré ma z času na čas vyrušili. Japonské mená u nás nie sú veľmi časté, a preto som mala problém zapamätať si kto je koho otec, syn, dcéra, babka... (istotne chápete) Nepomohlo ani časté striedanie pohľadov, ktoré spôsobili, že som bola chvíľu zmätená, kedy hovorí jej brat a kedy budúci cisár. Moje hodnotenie: 4/5* // Characters: Myslím, že pri tejto knihe som sa nesústredila ani tak na jeho zápletku ako na hlavné postavy, ktoré sa v ňom objavili. Mariko, po tom, čo prežije útok na svoj konvoj, sa vrhá do nebezpečenstva, keď chce zistiť, prečo sa ju pokúšali zabiť. Tvrdohlavo chce dokázať, že nie je obyčajné dievča, ktorej ruku môžu len tak niekomu prisľúbiť. Musím sa priznať, že nie vždy som sa s Mariko zhodla na niektorých názoroch, ale aj tak sa mi veľmi páčila. Vo všetkom hľadala logiku, prichádzala s novými nápadmi a nenechala sa ničím odradiť. Nakoľko sa v prevleku za chlapca Takea ocitá v Čiernom Klane, čitateľovi sa do uší dostane veľa nových mien a hlavne... veľa postáv. Bolo zaujímavé sledovať, aký vťah k nej mali ako ku chlapcovi ostatní, hlavne čo sa Čierneho klanu týka. Nebola predsa žiadnym búchačom, ktorý by rukami lámal polená, to v žiadnom prípade. Najviac ma ale zaujal druhý najdôležitejší člen klanu- Ókami. Jeho prvotná nezainteresovanosť vo mne vzbudzovala protichodné pocity, no ako som sa dostávala hlbšie do príbehu, obľúbila som si ho. Je to vskutku komplexná postava, pretože aj keď ho niektorí vnímajú ako záporáka a ďalší zas za hrdinu, sám tuší, že bude predstavovať zlo. Ja ho tak síce nevidím, ale vďaka jeho sebareflexii sa mi pod kožu dostal ešte viac. Moje hodnotenie: 5/5* // Plot: Keď som si prechádzala názory iných čitateľov, uvedomila som si, že väčšine sa nepáčilo to, že sa im nedostalo toľko akcie, koľko očakávali. Ako dobre, že nepatrím medzi ľudí, ktorí maú od príbehu veľké očakávania. Namiesto toho sa radšej nechávam vtiahnuť do príbehu nevediac, čoho sa dočkám. Ako som spomínala vyššie, táto kniha je hlavne o spoznávaní a učení sa a ja, ako správny knihomoľ a nerd, som bola uchvátená. Páčila sa mi hĺbka myšlienok, do ktorej sa autorka nebála ponoriť. Do detailov sa vyhrala s myšlienkami postáv, ktoré vďaka tomu neboli ploché, aj keď mali častokrát čierno-biely pohľad na svet. o incidente, v ktorom mala Mariko zomrieť, sa dievčina ocitá v lese, poháňaná túžbou zistiť pravdu a pomstiť sa. Jej motívy sa počas celej knihy menili, bojovali v jej mysli a bolo zaujímavé sledovať, ako sa dokázala zmeniť a čo to naučiť. Vďaka viacerým pohľadom sa čitateľ ale pozrel aj na cisársky palác a ľudí, ktorí v ňom žijú. Autorka pomaly odkrýva jednotlivé tajomstvá vytvárajúce dokonalú pavučinu, ktorá sa ešte v druhej časti istotne zväčší. Neviem sa dočkať, čo má s Renéev pláne, pretože zatiaľ čo v jednotke sa okrajovo stretneme s mágiou, dvojka si ju priam žiada. Moje hodnotenie: 4.5/5* // Summary: Tajomné Japonsko, dôveryhodné postavy, premyslený svet... To všetko dokázala autorka spojiť do jednej, pre mňa nezabudnuteľnej, knihy, ktorá sa radí medzi TOP knihy roku 2018. Mariko je reálnou postavou, ktorá to nemá jednoduché, rozhodujú o nej druhí, avšak ako v živote, tak aj v tejto knihe prichádza zlom, kedy sa zaprie a rozhodne sa bojovať sama za seba.

Perlasworldofstories.blog.cz, 29.10.2018

14 – 14 (Priateľstvo naprieč storočiami)

Silene Edgarová, Paul Beorn

Nebudem vám klamať, toto je jedna z tých kníh, ktoré ma zaujali najmä svojou obálkou. Aj keď cieli na (podstatne) mladšieho čitateľa, hneď sa mi zapáčila jej modernosť a hravosť. Takúto knižku skrátka chcem mať na poličke, aj keby to mala byť úplná blbosť. Našťastie nebola. Už podľa popisu knihy to vyzeralo celkom originálne. Dvaja mladí chalani, Hadrien a Adrien, jeden žije v roku 2014 a druhý v roku 1914. Neviem síce, ako v roku 2014 mama prinútila svojho syna, aby napísal a poštou poslal pohľadnicu (!) bratrancovi (!!), ale takéto otázky si budú klásť len pragmatickí dospeláci. Nie je to žiadne fantasy, obaja chalani žijú svoju dobu – chodia do školy, majú problémy s babami i doma a tešia sa zo vzájomného priateľstva. Keď prídu na to, že ich delí celé storočie, nejako magicky to neprežívajú: deťom skrátka takéto informácie pripadajú úplne normálne. Povedala som deťom? Lebo áno, toto je viac detská ako tínedžerská kniha. Alebo niečo medzi tým. Obaja chalani majú síce 13 rokov, ale celé je to také jednoduché, čisté, výchovné, až som mala pocit, že by to dnešných puberťákov ani nebavilo. Fascinácia iným storočím trvá iba dovtedy, kým Adrien nezistí, že Hadrienovi a jeho rodine hrozí nebezpečenstvo v podobe 1. svetovej vojny (na konci knihy sa dozviete, že vznikla pri príležitosti jej 100. výročia) a logicky sa ho snaží varovať. Do toho ešte riešia záležitosť chorého súrodenca a napäté vzťahy… Deje sa tu toho naozaj veľa a ak si postavy v jednom odseku naplánujú, že niekam pôjdu a niečo urobia, v ďalšom odseku už sú tam – žiadne strácanie času siahodlhými vnútornými monológmi či náladovými opismi (občas ani logikou, ehm). Nebudem vás nimi trápiť ani ja: 14 – 14 je skrátka podarený príbeh, miestami trošku kostrbato detský, ale plný pozitívnych príkladov. Mohol by to byť napríklad darček pre nejakého 10 – 13-ročného chalana, ktorý ešte „nedorástol“ do young adult. Dospeláci túto oddychovú jednohubku zvládnu za 1 večer.

Monicqa.sk, 27.10.2018

Viac o knihe

Tri temné koruny (Recenzia)

Kendare Blakeová

Rozbieha sa nám nová fantasy séria, ktorá svojou anotáciou a v neposlednom rade aj krásnou obálkou priláka určite množstvo čitateľov. Zatiaľ sú pripravované štyri diely, tak som zvedavá, pri koľkých to nakoniec skončí. U mňa to vyzerá tak, že čím viac ich bude, tým lepšie, pretože kniha si ma získala aj napriek tomu, že mala svoje nedostatky a už teraz sa teším na jej pokračovania. Samotný nápad je podľa môjho názoru celkom originálny a myslím, že v takejto forme som sa s ním ešte nestretla. Kráľovstvo, kde sa narodia vždy tri nasledovníčky obdarené každá iným druhom schopností. Vládnuť však môže iba jedna, takže sa rozpútava boj o trón, v ktorom ide doslova o život. Tá, ktorá zabije zvyšné dve totiž získa korunu. Prvá dedička Katharine je vychovávaná na Panstve Efeméra. Na starosť ju dostala jedna z najschopnejších travičiek Natalia z rodu Aaronovcov. Už veľa rokov tento rod vládne a považuje sa za najsilnejší vďaka tomu, že svojimi jedmi sa im ich nepriateľov podarí vždy nenápadne otráviť. Nielenže majú nadanie na ich prípravu, sami ich konzumujú a tým ukazujú svoju moc. S Katharine však niečo nie je v poriadku. Jej organizmus sa s jedmi nevie vysporiadať, schopnosť im odolávať sa u nej zatiaľ vôbec neprejavila a čas sa neúprosne kráti. Druhá dedička Arsinoe žije vo Vlčom Prameni, kde už roky vládnu Milonovci. Jules je jej opatrovateľka, učiteľka a v neposlednom rade kamarátka. Arsinoe má veľa priateľov, ale taktiež má spomedzi sestier aj najvýbušnejšiu a najodvážnejšiu povahu. Rovnako ako aj Katharine, aj Arsinoe stále čaká na deň, kedy sa jej schopnosti prebudia a ona bude môcť ovládnuť zvieratá, a dokáže prinútiť rastliny dozrieť. Keďže jej dochádza čas, uchyľuje sa k nízkej mágii, ktorá je veľmi nevyspytateľná a nielenže jej môže priniesť úžitok, veľmi ľahko sa môže obrátiť proti nej. Tretiu dedičku Mirabellu považujú za najsilnejšiu a takmer všetci sú si istí, že v boji o korunu zvíťazí. Jej schopnosti sú silné a radí sa medzi najsilnejších elementalistov. Žije v Rolante spolu s ostatnými zástupcami elementalistov z rodu Westwoodovcov. Nepáči sa jej spôsob, akým by mala získať korunu a snaží sa vymyslieť spôsob, ako svoje sestry nezabiť. Nevyrastali spolu dlho, odtrhli ich od seba ešte keď boli malé, ale ona k nim napriek tomu cíti sesterské puto a snaží sa robiť všetko preto, aby sa ich smrti vyhla. Príbeh je vyrozprávaný striedaním kapitol jednotlivých sestier. Každá má svoj vlastný život, žije v inej časti kráľovstva, pričom každá z nich funguje svojím vlastným spôsobom. Odohrávajú sa tu tak vlastne tri samostatné príbehy, ktoré sa čím ďalej, tým viac prelínajú. Keďže každá z dedičiek má svoj vlastný dvor, iných priateľov, radcov a vychovávateľov sme vhodení do víru miest, postáv a mien, v ktorom som mala zo začiatku veľký problém sa orientovať. Mnoho mien bolo podobných a tým, že sa striedali až tri príbehy, častokrát sa mi stávalo, že som pri treťom zabudla, čo bolo v prvom a dokonca ešte aj na konci som musela vynaložiť veľké úsilie a sústredenie, aby som postavy správne priradila k jednotlivým dedičkám a rodom. Veľmi by mi pomohlo, ak by k príbehu bola doplnená mapka kráľovstva a súhrn postáv priradených k jednotlivým kráľovnám aspoň tak, ako som ich zobrazila na obrázkoch. Autorka mala príbeh pekne premyslený a mnohými situáciami ma vedela prekvapiť a zaskočiť. Rozbeh bol síce pomalší, ale koniec tak vygradovala, že neverím, že je tu niekto, kto by už netrpezlivo neočakával pokračovanie. :) Striedanie kapitol s jednotlivými postavami príbeh rýchlo posúval dopredu, zároveň však spôsobil, že som si nikoho nestihla nejako výrazne obľúbiť. Ale ak by som si mala vybrať, po tomto prvom dieli mi bola najsympatickejšia asi Arsinoe. Bola nespútaná, rebelantská, rázna a nenechala sa ničím odradiť. Katharine bola naklonená k intrigám, čo mi veľmi sympatické nebolo a celkovo mi pripadala pomerne nevýrazná. Mirabella mala ľahké postavenie tým, že bola krásna a mocná, a to bolo niekedy dosť otravné. Ešte viac ako príbeh hlavných postáv ma bavili spletité vzťahy medzi tými vedľajšími. Bola pekne rozvinutá aj romantická linka, čo príbehu prinieslo zasa niečo iné a nové. Kniha ako celok sa mi páčila a ako prvý diel bola príjemným uvedením do deja. Očakávam však, že s každým pribúdajúcim dielom to bude už len lepšie a lepšie. Autorka nasadila latku celkom vysoko, ale určite je aj čo zlepšovať, takže verím, že je na čo sa tešiť.

elliesbookverse.blogspot.cz/2018/, 22.10.2018

Viac o knihe

Majka Danihelová - V znamení ametystu

Majka Danihelová

Koncom septembra vyšla v CooBoo úplne super YA fantasy novinka - a dokonca od mladej slovenskej autorky! Viac sa dozviete napríklad v tomto rozhovore, dnes sa vám pokúsim vysvetliť, prečo VZA stojí za prečítanie. Meggie má sedemnásť a nikdy nebola úplne normálna - jej vlasy sa správajú divne, dokáže človeku omylom zlomiť nos a jej mladší bratranec je presvedčený, že má čo dočinenia s mimozemšťanmi. Napriek tomu rozhodne neráta s tým, že sa nad ňou z ničoho nič objavia čudesné fialové vlny a zamerajú sa na ňu dve čudné ženské, ktoré vyzerajú ako z iného sveta, pričom ju jedna z nich ju do iného sveta dokonca unesie. Meggie sa tak ocitá v Ametystovom lese, ktorý až desivo pripomína svet zo zápiskov Megginej mŕtvej matky. Tu si pokojne nažíva spoločenstvo víl a voktarianov pod ochranou Ametystového lampáša. Žiaľ, nie všetci v Lese majú dobré úmysly a Meggie čoskoro ide o život. Zúfalo sa snaží dostať späť domov, lenže na jej smolu sa zdá, že sa v Lese neocitla náhodou... Jednou z najlepších častí príbehu je pre mňa práve stret Meggie a obyvateľov Ametystového lesa. Je to ako stret kultúr krát sto. V Megginom živote sa síce vždy diali čudné veci, ale z väčšej časti je obyčajné dievča - rozpráva a správa sa ako tínedžerka z dvadsiateho prvého storočia a prispôsobovať sa životu plnému zákazov a nariadení jej robí značné problémy. Neocitá sa síce v úplne novom prostredí, ibaže doteraz ho považovala za výplod matkinej fantázie a jej znalosti majú medzery. Kontrast medzi ňou a obyvateľmi Lesa je občas zdrojom pobavenia a inokedy konfliktu, no predovšetkým dodáva Megginmu charakteru autenticitu. Veď keby sa väčšina z nás ocitla v jej situácii, zrejme by sme sa správali dosť podobne. Meggie neverí, nechápe, popiera, zosype sa, ľutuje, hnevá a jej najväčšou prioritou je vrátiť sa domov za svojimi blízkymi. A to je úplne prirodzené. Úplne prirodzené sú podľa mňa aj ďalšie aspekty Meggienho správania. Nie je totiž žiadna dokonalá hlavná hrdinka. Nekoná vždy správne a už vôbec nie múdro. Je hlasná, tvrdohlavá, občas necitlivá a niektorým možno nesadne. Ja som jej svojhlavosť a rôzne charakterové vady ocenila, bavilo ma o nej čítať a maximálne som si ju obľúbila, čo je - vzhľadom na to, že nás jej pohľad sprevádza vyše štyristo stranami - dosť podstatné. Ani ostatné súčasti príbehu však za hlavnou postavou nezaostávajú. Postupne sa zoznamujeme s rôznymi časťami fascinujúceho nového sveta, ktorý autorka vybudovala, a v akurátnej miere sa k nám dostávajú nové poznatky, ale tiež nové otázky a záhady. Ametystový les je podmanivé miesto, ktoré v istých chvíľach pôsobí očarujúco a v iných zase mrazivo nebezpečne. (Nuž a pri opise ich jedál by som sa doň hádam presťahovala.) To už ani nezačínam o tom, čo všetko sa deje za jeho hranicami a kam až siaha história národov tohto sveta... Hoci ide iba o prvú časť série, niet pochýb, že je tento svet dobre premyslený a má čo ponúknuť. Spolu s novými miestami Meggie spoznáva rôznorodé postavy, ktoré pôsobia všetky vierohodne bez ohľadu na to, koľko priestoru dostanú a cítiť z nich veľký potenciál do budúcna. Našťastie VZA nefunguje iba ako úvod do snáď-veľkolepej-série, ale aj ako samostatný, prudko čitateľný príbeh plný odhalení, prekvapení a s akurátnou dávkou drámy, akcie i pokojnejších scén. Obzvlášť záver je jedna veľká jazda a koniec má tendenciu nechať padnúť nejednu sánku - pre dobro všetkých zúčastnených teda dúfam, že sa dočkáme pokračovania. Za seba knihe udeľujem 5 hviezdičiek a pripájam odporúčanie pre všetkých, ktorí radi čítajú young adult fantasy.

The Bookland, 20.10.2018

Viac o knihe

Hraj fér – Enja Rúčková

Enja Rúčková

Hraj fér je románom pre dospievajúce dievčatá, ktoré si v snoch predstavujú tú pravú a krásnu lásku. Každý má však rôzne predstavy o tom, ako by taká pravá láska mala vyzerať. Autorka ju demonštruje na svojich postavách Jorikovi, sexi vojačikovi, ktorý každému pomotá hlavu, a Alexis, naivnej dievčine, ktorej každý bráni v jej osobnom rozvoji. Autorka svojich hrdinov dáva ako protipól, protiklad, ktorý by sa mal podľa povedačiek priťahovať. Ako to však býva zvykom, niečo sa stane, aby láske nebolo dožičené. Po desiatich rokoch sa však cesty našich hrdinov znovu spoja a už im nič nemôže brániť, aby zachránili to, čo predtým udupali. Až na tvrdohlavosť, výčitky, spomienky, klamstvá… To, či si Jorik a Alexis k sebe nájdu cestu, závisí len od nich a ani okolie ich nemôže ovplyvniť natoľko ako vtedy, keď boli mladí. Enja Rúčková svojich čitateľov zavedie do dedinky, kde každý každého pozná. Alexis je tam u babky, no len preto, lebo ju donútil otec. Počas svojej nútenej brigády na babkinom dome spoznáva Jorika, do ktorého sa okamžite zamiluje. Skôr by som povedala, že povrchne. Takáto povrchná láska, ktorá sleduje len mňam telo vojačika, sa však nesie celou knihou. I keď by sa už Alexis mala správať dospelejšie, stále je to len to devätnásťročné dievča, ktoré si v mnohých ohľadoch samo protirečilo. Autorka sa miestami snaží, aby ju čitateľ i ľutoval, pretože sa nemôže sama rozhodovať, kvôli vlastnému otcovi. Je opustená, pretože jej matka o ňu nejaví žiaden záujem a nedokáže získať potrebnú sebaúctu a odhodlanie. Len vďaka úspechom sa napokon stavia na nohy aj v rovine sebaúcty. Na iných však automaticky hľadí, že ju ohovárajú a každý v dedine je v podstate proti nej, každý jej chce ublížiť. Tieto pocity však nemá pri Jorikovi, ktorý jej neustále klamal, nič nevysvetlil a rozdrvil jej srdiečko. Bezchybný Jorik má v dedine povesť sukničkára a zvádzača ženských sŕdc. Pri Alexis to je však iné, lebo zatiaľ čo s ostatnými ide raz-dva do postele, Alexis si chráni a jedinú ju toho ušetrí. Obe postavy sa nejavia čitateľsky veľmi atraktívne, ich správanie lezie na nervy a ani ich vnútorný vývoj neprechádza hlbšou analýzou. V niektorých pasážach knihy cítiť až škatuľkovanie postáv na základe profesie či viery. Občas autorka zavedie čitateľa aj do vnútorného sveta Alexis, kde vidieť jej smútok, lásku, no aj jej vlastné antipatie voči iným ľuďom, ktorí jej v podstate nijako nezasahujú do života, no ona žije v svojej bubline, kde jej každý chce len zle. Všetko je to však len zabalené, neriešené… čitateľ by aspoň na konci čakal nejaké zmysluplné vysvetlenia a nie gýčové naivné rečičky. Autorka však svoj príbeh napísala ako jednohubku, ktorú máte za krátky čas zlúsknutú. Nemožno jej uprieť ľahkosť, akou je kniha napísaná, i to, že kombinácie rôznych druhov textu (sms, email, normálny text) a pracovanie s časom postáv je niečo, čo knihe pridáva na jej kreativite. Škoda len, že vydavateľstvo dalo knihu do tlače s viacerými preklepmi v texte. Román Hraj fér je určený dospievajúcim dievčatám, ktoré zrejme hľadajú niečo veľmi jednoduché na oddych. Pre mňa to však bolo až priveľmi jednoduché, s nesympatickými postavami, ktoré sa skôr javili povrchne a aj ich láska bola skôr len o vášni a nie o hlbokom cite, na ktorom by chceli spolu pracovať. Čo sa týka samotného deju, ten je, ako to už v romantických knihách býva, bez nejakého zarážajúceho záveru. To, ako príbeh skončí, si viete domyslieť už po pár stranách. Ak by ste sa chceli pustiť do tejto knihy, tak naozaj zvážte, či by ste neprijali niečo možno viac náročnejšie, príbehovo viac prepracované a s nejakou hlbšou myšlienkou ako len pobláznené naivné dievča s túžbou po jednom sexi chlapovi, ktorý jej klame, ale, samozrejme, že je dokonalý…

vinlit.sk, 16.10.2018

Viac o knihe

Recenzia médii