CooBoo

Papa was a rolling stone

Fantasy pre detských a mladších čitateľov so štylisticky spracovaným druhým významovým plánom, ktorý nenápadne nadväzuje na knižné tradície a motívy už stradicionalizovaných románov detskej literatúry i napriek predsudkom na poli tohto žánru nezlyháva. Pozitíva : - naratív + opisy : autor, i napriek svojmu knižnému debutu v diele stavia kvalitný a zároveň veľmi poetický naratív, ktorý je zároveň plný vizuálneho opisu, zameraného na podrobný popis tvarov, farieb či vôní, čo v celkovom ponímaní napomáha k autenticite textu, väčšej imaginácii čitateľa, čo je v próze pre mladých kľúčové a žiadané. - postavy v tematicky osvedčenej fabule : Zurcher tematicky a motívovo nadväzuje na už dobre známe diela modernej literatúry pre mladších, zahŕňajúcich dnes už klasické romány Thomasa Brezinu, Elyonovu krajinu P. Carmana či nie tak starým, no už veľmi populárnym knihám zo série Chrisa Colfera. Postavy diela sú teda klasicky mladí silní jedinci, istým spôsobom vyvolení, ktorí prichádzajú na svoju vlastnú výnimočnosť, objavujú svoj potenciál, pričom autor poukazuje i na to, že nezabudnuteľným sa hrdina stáva skrz svoje činy a superhrdinom, i keď len v rovine všedných dní a bežného života sa môže stať každý, čo znova istým spôsobom môže pozitívne ovplyvniť potenciálneho mladého čitateľa. - humor + grafika + mytológia : interakcie hrdinov v diele autor sú štylizované uveriteľne veku hrdinov, stavia sa predovšetkým na veľmi príjemnom a jemnom humore v dialógoch, pričom väčšinovo sa operuje so situačným humorom, ktorý spestruje dej, robí zo záživnejším i pocitovo dynamickejším, keďže čitateľ sa nenudí. I lexikálna stránka je zameraná na ľahšiu čitateľnosť, autor text nekomplikuje zložitou vysokou štylistikou, ale volí často skoro, hovorovú slovnú zásobu s istým znakom expresívnosti, čo pôsobí funkčne, autentickejšie pre mladších. Grafika diela cieli znova na základnú cieľovku, no dokáže zaujať i iné vekové kategórie - grafické spracovanie nekončí iba zaujímovou čačanou obálkou, ale i striedaním bielych a čiernych strán, ktoré však majú i svoj funkčný zmysel - oddeľujú od seba dva skoro súčasne prebiehajúce deje a perspektívy. Vkladanie mytologických prvkov do deja, i keď značne pozmenených a obsahovo upravených a transformovaných má v texte svoje miesto - predovšetkým pre mladých, ktorým oboznámenie sa s celospoločensky známymi menami zo všeobecného prehľadu je obohacujúce, nadobúda o nich určité povedomie. - premyslenosť referencií/odkazov a mien : korelácia tematiky spracúvanej v diele s používanými menami a názvoslovým fantasy sveta je snáď najzaujímavejším štylistickým prvkom, ktorý znázorňuje autorovu kreativitu. Termíny ako fabulačná doska, tkanie a iné priamo či prenesene súvisia s dejom, doslova etymologicky vychádzajú z vytvoreného sveta a i keď od prvopočiatku nemusia pre čitateľa s dejom súvisieť, minimálne po dočítaní doslovu pochopia hĺbku textu a inotajovú súvislosť lexiky s pointou. Negatíva : - dĺžka + vaty + obsah a forma : i keď je dielo písané svižným a dynamickým jazykom textu, obsahuje neskutočné množstvo výplnkových scén, nefunkčných a zbytočných statických obrazov plných opisu, ktoré síce môžu rozvíjať imagináciu, no na strane druhej text retardujú, možu od čítania mladšieho čitateľa odradiť, často sa text motá v bludnom kruhu opisu informácií, ktoré boli už viackrát vyslovené. Obsah a forma sa bijú práve v prípade bielych a čiernych odlíšených strán - i keď autor celý text štylizuje ako relatívne jasnú cieľovku pre deti a mládež, následne v čiernych kapitolách štylizuje text inak po formovej i obsahovej stránke (štylistika, drsnosť vyjadrovania...), čo sa doslova bije s celkovým vyznením/ladením románu, čiže sa stiera jasná cieľovka. - slovenský preklad : ten samozrejme nie je chybou autora, no je diskutabilné, nakoľko je potrebné doslova prekladať i vlastné mená postáv, čo pôsobí neskutočne pateticky, podivne a zbytočne (pani Hodná a i.) Dielo Dvanásť nocí zázrakov je veľmi interesantným predovšetkým v inovatívnej a kreatívnej obsahovej rovine, ktorý vo svojej podstate nemá pevne určenú cieľovku - i keď pôsobí silným dojmom určenia pre mladšiu, dospievajúcu komunitu, čo je z veľkej časti pravda, no pre dospelého čitateľa sa môže stať príjemnou zmenou a oddychovkou, ktorá však nepôsobí prvoplánovo.

Welike Books Forever, 30.11.2018

Viac o knihe

Patrick Ness ~ Naším nebom bol oceán

Patrick Ness nie je žiadnym nováčikom na našom knižnom trhu. Tentokrát, krátko okolo bibliotéky vyšla aj najnovšia jeho kniha, Našim nebom bol oceán. Pri Patrickovi Nessovi doteraz patrilo, že každá jeho kniha bola iná od jeho predchádzajúcej. A áno, knihu s nádhernými ilustráciami už Patrick napísal, ale Našim nebom bol oceán je aj tak veľmi originálna kniha, ktorá si zaslúži vašu pozornosť a nie je vôbec takou, akou čakáte že bude. Našim nebom bol oceán je príbeh mladej veľryby Bašteby. Bašteba patrí k loveckému húfu, ktorého kapitánka Alexandra sa po nalezení človeka na potopenej lodi a mince s inicialámi Tobyho Wicka (T.W.) rozhodne vidať po jeho stope. Toby Wick bol dovtedy iba mýtom, akousi obávanou legendou, ktorá sa vždy iba tradovala, ale nikdy nikto neprežil stretnutie s Tobym Wickom, aby o tom mohol porozprávať. Príbeh o veľrybe Baštebe nie je ale len o tom. Nie je to obyčajný dobrodružný príbeh, kedy sa hlavná postava naháňa za nejakým mýtom a snaží sa mu prísť na kĺb. Nie, je to príbeh o oveľa viac veciach. Je to príbeh o hneve, o živote, o hľadaní odpovedí, o samotnej ceste ku koncu príbehu ako o koncu príbehu. Štýl písania Patricka Nessa je asi zbytočné ospevovať. Nech napíše čokoľvek, ja si to prečítam. Dokáže naozaj napísať príbeh o veľrybách a ja ho nepustím z ruky. V každom jeho príbehu sa ukrýva akési ponaučenie, resp. niečo, čo si zo samotného príbehu odnesiete. V niektorých knihách je to viac viditelnejšie, v iných viac ukrytejšie ako v tejto. Je to neskutočný príbeh, ktorý nebudete vedieť pustiť z hlavy ešte dlhú dobu po prečítaní, ktorého zmysel pochopíte možno až po druhom, treťom čítaní ale to vôbec nevadí - tá kniha za to absolútne stojí. Celkovo, je to veľmi útla knižôčka, ktorú nemáte problém prečítať na jedno posedenie - dokonale ma vtiahla do deja a ja som ju nemohla položiť z ruky. Patrick Ness nám prináša v každej svojej knihe veľmi originálny príbeh, ktorý, verte mi, si veľmi obľúbite a ako aj k ostatným knihám od Patricka Nessa, sa k nemu budete opakovane vracať. Je to ďalšia kniha, u ktorej nám autor dokazuje, že môže napísať aj nákupný zoznam a my, čitatelia, si ju aj tak zamilujeme, lebo ten príbeh bude výnimočný ako všetko, čo napísal Patrick Ness.

Never Trust a Duck, 30.11.2018

Pre týchto 6 dôvodov by som si Slunce..

1. Príbeh neobyčajnej lásky Daniel sa zamiluje do Natashy na prvý pohľad. Keď zistí, že majú len jeden deň, všemožne sa snaží dokázať, že nič nie je náhoda. Všetko riadi osud a vďaka nemu sa aj stretli. Natasha sa však s rodinou musí odsťahovať do Jamajky. Obaja majú odlišné charaktery. Napriek tomu je krásne pozorovať ich dokonalý súlad. Môže existovať harmónia medzi vzdušnými zámkami a tvrdou realitou? Nicola Yoon vás o tom presvedčí. Ich láske som uverila. Najprv som si myslela, že príbeh bude iba nejaká romantická dievčenská spleť krásnych slov. Zostala som však prekvapená, akú hĺbku postupne nabral a dával význam mnohým veciam. Bola som ale celkom sklamaná koncom, ktorý si pre nás autorka pripravila. Hoci naša fantázia dostala ešte väčší priestor, nie vždy som tejto možnosti naklonená. 2. Kniha sa číta takmer sama Ani som nevedela ako a knihu som prečítala. Internetové kníhkupectvo predpokladá, že ju priemerný čitateľ zvládne za 4 až 5 hodín. Ja som pomerne hrubú knihu som prečítala za jedeň deň. Autorka píše sviežo a zaujímavo. Ak budete počuť zo všetkých strán, že kniha sa číta takmer sama, uverila by som tomu. Jednoduché príbehy mám rada. Kniha sa pre mňa stala príjemným spestrením chladnejších večerov. Pre Slovákov môže byť čeština rušivým elementom, ale osobne toto ako prekážku nevnímam. Mladšie generácie sa môžu niečomu novému priučiť a staršie si oprášia český jazyk. 3. Do popredia sa dostávajú vzťahy Príbehy o vzťahoch mám rada. Nielenže sme boli svedkami vzťahu medzi Danielom a Natashou, ale mohli sme bližšie nahliadnuť aj do rodinných vzťahov hlavnej hrdinky. Páčilo sa mi, ako Nicola všetko riešila do detail a nič nenechala na náhodu. Vďaka tomu bol príbeh uveriteľný. 4. Rozprávač bol veľmi pútavý Priamy rozprávač nám prezrádzal o hlavných postavách viac, než by sme si mohli myslieť. Práve pre ich rozdielne vlastnosti bola jeho zmena zaujímavá a pri čítaní som sa nenudila. Raz sme nazerali do myšlienok Natashy, inokedy sme mali bližšie k Danielovi. 5. Príbeh bude sfilmovaný Mám rada, ak sa moja obľúbená kniha stane predlohou pre filmový scenar. Hoci som voči podobným projektom skeptická a nie som si istá, či moje očakávania budú naplnené, stále to vidím ako plus. Preto sa čoskoro môžeme tešiť na film Slunce je také hvězda. O autorke som sa prvý krát dopočula, keď som videla film Láska stojí za všetko, ktorého predlohou bola Nicolina kniha. Príbeh a spracovanie si ma získali, že som po knihe musela hneď siahnuť. Hoci sa pozeráme na príbeh z pohľadu dvoch médií, ani jedno nesklamalo. Preto verím, že Slunce je také hvězda tiež zožne úspech. Na premiéru si budeme musieť ale chvíľu ešte počkať. 6. Nicola Yoon je super autorka Nicola Yoon mi je veľmi sympatická nielen svojou tvorbou, ale aj komunikáciou s čitateľmi. Jej knihy sú iné, reflektujú dnešnú dobu a ukazujú, aký dokáže byť svet okolo nás. Navyše si vybrala super cieľovku, mládež, ktorá sa ešte len formuje a utvára si na všetko názor, preto aj ona môže svojou troškou prispieť k tomu, aby ovplyvnila nielen tieto, ale aj ďalšie generácie, ktoré budú meniť svet.

Jajibloguje.sk, 28.11.2018

Každý chce vládnuť > Jeden temný trón

Druhé pokračovanie Troch Temných Korún ponúka nielen posun v deji, ale aj predstavenie ďalších postáv a hlavne bližšie zoznámenie s ostrovom a jeho minulosťou. Každá sestra ponúkla dielu niečo iné, a vyvinuli sa nielen ony, ale aj mnohé vedľajšie postavy, na ktoré sa oplatí počkať v treťom pokračovaní. (Upozornenie pre tých, ktorí nečítali prvú časť. V recenzii sa môžu vyskytnúť spoilery.) Writing Ako som spomínala v Troch Temných Korunách, štýl tejto trilógie mi v niektorých aspektoch dosť pripomína sériu Hra o Tróny, v ktorej je tiež veľa rôznych pohľadov a intríg v daných mestách. Svet, ktorý vytvorila Kendare Blake v tejto sérii pôsobí aj bez mapy tak reálne, až som si v niektorých situáciách živo dokázala predstaviť samú seba medzi postavami. Je pozoruhodné, ako autorka dokáže priblížiť Fennbirn bez toho, aby zaplnila strany zbytočnými opismi. Namiesto toho vkladá malé útržky do jednotlivých kapitol všetkých postáv, nielen tých hlavných. V prvej časti sa v diele vyskytlo okrem hlavných postáv aj niekoľko ďalších, ale tu sa s nimi priam roztrhlo vrece. Sypali sa na mňa zo všetkých strán a priznám sa, že nebyť zoznamu hneď na začiatku knihy, pravdepodobne by som sa neraz stratila. Moje hodnotenie: 4/5* // Characters Fakt, že sme túto knihu čítali v našom knižnom klube Stratené v Kniholande prispel k tomu, že som si na postavy posvietila viac ako naposledy. Spomínam si, ako som v prvej knihe považovala kráľovnú Katherine za naivnú postavu, ktorá nemala na to stať sa pravou, jedinou kráľovnou. Och, ako som sa len mýlila! Jej postava sa v tejto knihe otočila o stoosemdesiat stupňov a všetko, čo sa zdalo z jednotky jasné tu už viac neplatilo. Katherine sa chopila vedenia a rozhodla sa vysporiadať so svojimi sestrami raz a navždy. To, čo vyzeralo ako láska, sa zmenilo na nenávisť. Neraz som žasla a premýšľala, kam sa asi stratila tá stará dobrá Kat. Arsinoe, na druhej strane, u mňa ešte stále a jednoznačne vedie. Opäť sa jej dostalo viac priestoru ako ostatným a možno to bude vďaka jej priateľke Jules, ktorá mala tiež svoje vlastné kapitoly, pripadá mi ako najlepšou kandidátkou na kráľovnú. Možno to bude tým, že o korunu v podstate nestojí, a len niekto s dobrými úmyslami si podľa mňa zaslúži vládnuť, pretože len niekto taký dokáže rozlíšiť medzi dobrým a zlým. Kým Katherine nedržia späť žiadne morálne bariéry, Arsinoe neurobí nič, čo by jej bolo proti srsti. Nakoniec je tu Mirabella, pri ktorej som ostala trošku zmätená. Autorka ju už na začiatku prvej knihy vykreslila ako mocnú elementalistku, ktorej je predurčené vyhrať a zasadnúť na trón. Po tomto dieli som ale trošku na vážkach, pretože aj keď dostala svoj priestor, jej magický potenciál ostal nevyužitý. Namiesto toho doslova utekala pred problémami, čo je v jej prípade, myslím si, zbytočné. Samostatnú skupinu v tejto knihe tvoria všetci chlapi, respektíve nápadníci. Potom, ako Pietyr zhodil Katherine do Brekciovej hĺbavy, som sa tešila na chvíľu, kedy mu to spočíta a on sa v knihe už nikdy neocitne. V kútiku duše som ozaj čakala niečo na spôsob Aryinej popravy Petyra v siedmej sérii GoT. Samozrejme, nič také sa nekonalo, a tak nám Pietyr bude pravdepodobne strpčovať aj posledný diel trilógie. Čo ale povedať k Julesinmu Josephovi? Jeho správanie som nedokázala nikdy pochopiť. Bol zauímavou postavou, no málo vysvetlenou, čo z neho robilo niečo ako nepodstatný, zbytočný článok deja. Jediný, kto sa mi páčil a kto to dúfam z mužskej populácie prežije až dokonca, bol BIlly. Jeho nevinnosť a v niektorých chvíľach aj naivita boli zlaté, ako sa na pravého obyvateľa pevniny patrí. Chcel pre Arsinoe len to najlepšie a neál sa postaviť rodine, ak vedel, že bojuje za správnu vec. Moje hodnotenie: 4/5* // Plot Na to, aká bola dlhá táto kniha, sa autorka viac venovala postavám ako samotnej zápletke, ktorá je vlastne rovnaká (alebo dsoť podobná) ako bola minule. Zabiť sestry a zasadnúť na trón. Prvotne som očakávala plno stretov a samú akciu. Bolo to nečakné, keď sa mi nedostalopresne to, ale niečo iné. Príbehy ostrova v tejto knihe doslova ožívajú, starodávne kliatba a proroctvá sú pomaly na vzostupe a nebyť pár scén, cítila by som sa ako v nejakej magickej rozprávke. Kniha má viac ako štyristo strán, ale mne zbehla akoby nemala ani polovicu tohto čísla. Je to iba mnou, alebo dobré veci rýchlo končia? Jeden temný trón začína tam, kde Tri temné koruny skončili. Neposúvame sa ďaleko v deji, pretože to najlepšie na seba nenecháva dlho čakať. Každá zo sestier čelí následkom Beltainu vo svojom meste pred svojimi ľuďmi. Najzaujímavejšie to má Katheirne, ktorá, ako som písala vyššie, sa úplne zmenila. Stále však neviem s úplnou presnosťou odhadnúť jej dar. Arsinoe vo Vlčom prameni rieši problémy s medveďom, ktorý nie je tak celkom jej pomocníkom, ako si všetci myslia. Tak či onak, neskôr sa v príbehu medveď objaví a hoci nie na úrovni Camden (Julesina horská levica), zapáčil sa mi a prirástol mi k srdcu. Najhoršie z nich to vyzerá u Mirabelly, na ktorú padol kvôli jej sestrám tieň. Už ju nepovažujú za najlepšiu a najsilnejšiu. Tomu je koniec. Nastal čas, aby každá bojovala o trón všetkými zbraňami na sto percent. Moje hodnotenie: 3.5/5* // Summary Ak sa vám páčila jednotka, túto časť si zamilujete tiež. Sily sestier sa odrazu vyrovnajú a favorit už viac neexistuje. Každá sa môže stať kráľovnou, stačí len chcieť. Hĺbka príbehu a vzťahu sestier si ma v tejto časti získala, pretože ak hľadíte na sestru len ako na prekážku, všetko sa javí ako malinký problém. Ak na ňu ale hľadíte ako na rodinu, na človeka, na ktorom vám záleží... Správna voľba už nemusí byť len jedna.

Perlasworldofstories.blog.cz, 26.11.2018

O veľrybách a ľuďoch

Nový prekrásne ilustrovaný román Patricka Nessa je variáciou na Bielu veľrybu. Príbeh je síce vyrozprávaný hore nohami, ale v duchu dnes už kultového románu Sedem minút po polnoci, ktorým Patrick Ness dobyl srdcia miliónov čitateľov na celom svete. Hlavnou hrdinkou je veľryba Batšeba. So svojím loveckým húfom narazí na mincu s iniciálkami T. W. Kapitánka Alexandra usúdi, že ju tým najobávanejší ľudský námorník Toby Wick vyzýva na súboj. Podľa Batšeby to nemôže byť pravda. Toby Wick je predsa len mýtus, legenda, ktorú si veľryby vymysleli. Je totiž nepredstaviteľné, aby ich nenávidení ľudia mohli premôcť v boji. Ale toto nie je príbeh o Toby Wickovi. Toto je príbeh o hneve, nenávisti a našej potrebe bojovať až do úplného konca, keď už neostáva nič iné len česť a smrť. Patrick Ness je obľúbený autor, ktorého je úplne zbytočné predstavovať. Najlepšie o ňom vypovedá jeho tvorba a úspechy, ktoré vďaka nej dosiahol. Okrem toho, že píše zaujímavé a jedinečné knihy, takisto mu nie je cudzia ani scenáristika, nakoľko pripravil scenáre už k dvom svojim knihám. A aj keď sa domnievate, že viete, čo od neho môžete v knihách očakávať, vždy vás niečím prekvapí. Sú knihy, ktoré sa mi niečo snažia povedať. No svojej podstate mi to hovoria na príliš veľkom priestore a veľmi sa snažia na mňa zapôsobiť, čo sa im nie vždy podarí, nakoľko tá ich snaha im kazí celkový zámer. No a potom sú tie iné knihy – také tie nenápadné a v podstate nevýrazné svojimi rozmermi, ktoré ma niekoľkými správne zvolenými slovami dokážu prinútiť zamyslieť sa nielen nad sebou, ale aj nad celým životom a svetom. To je prípad najnovšej Nessovej knihy. Rozprávačkou tohto útleho príbehu je Batšeba, mladá veľryba, ktorá je učnicou obávanej kapitánky Alexandry a ak všetko dopadne tak, ako má, bude jedného dňa aj ona loviť ľudí možno dokonca so svojou vlastnou posádkou. Pretože v tomto svete veľryby lovia ľudí, pretože ľudia lovia veľryby a ľudia lovia veľryby, pretože veľryby lovia ľudí. Tento veľmi komplikovaný opis vlastne len odkazuje na to, že v tejto knihe vlastne každý loví každého, pričom si na to vždy nájdu iné dôvody. Avšak tentoraz sa na celú vec pozeráme práve z pohľadu veľrýb, čo je rozhodne nevšedné. Celý ich svet je vlastne hore nohami a to, čo mi označujeme za oblohu je pre nich Priepasť a to, čo je pre nás oceánskym dnom je pre nich oblohou. V ich svete je okrem lovenia dôležité ešte čosi – proroctvá. Podľa jedného z nich sa z Batšeby má stať lovkyňa, a preto sa vydáva na lov ako súčasť družiny obávanej kapitánky. Proroctiev je však veľké množstvo a podľa jedného z nich by to mala byť práve Batšebina „šéfka“, kto zabije obávaného lovca Tobyho Wicka, ktorý už dlhé roky terorizuje veľryby. Jedného dňa sa do cesty tejto rybej skupiny pripletie človek – jediný preživší masakru, po ktorom ostali len mŕtve telá plávajúce vo vode. A práve Batšeba je poverená tým, aby sa od tohto človeka dozvedela, kým je a čo má spoločné s Tobym Wickom. Takéto náhodné stretnutie má však za následok akúsi reťazovú reakciu. Osobne som bola najviac fascinovaná tým kontrastom, ktorý Patrik Ness vytvoril. Svet ľudí a veľrýb do seba narazil a rozdiely i podobnosti týchto dvoch národov predo mnou otvárali mnohé otázky a zamyslenia. Aj ľudia aj veľryby, zdá sa, majú svoje dôvody, pre ktoré sa navzájom lovia, no keď sú konfrontované s realitou toho druhého, nemajú šancu obstáť. Čo sa dozvedá aj Batšeba a zisťuje, že to, čo možno robia nie je až také správne. Začína mať výčitky svedomia, pochybnosti a začína premýšľať, čo všetko z toho, o čom jej ten človek rozpráva, môže byť pravda. Vďaka tomu som dostala možnosť dostať sa do jej vnútra, pochopiť jej emócie a navyše ich prežiť spolu so všetkými pochybnosťami, ktoré zrazu rozvírili hladinu jej dovtedy priamočiareho osudu. Avšak v tejto knihe nejde len o vojnu ako takú, ide hlavne o to, ako zasiahne tých obyčajných ľudí (alebo aj veľryby), ktorí sa stanú svedkami jej zverstiev. A ako sa potom títo jedinci, v mene pomsty, vlastne premenia na ešte väčšie monštrá a svoje konanie ospravedlňujú a tvrdia, že na to všetko majú dôvod. Táto kniha je vlastne o tom, ako sa v honbe za nepriateľom často premieňame na ešte horšieho nepriateľa. Naším nebol bol oceán je v niečom typickou knihou Patricka Nessa, no opäť úplne inou. Tak ako všetky jeho príbehy, aj tento v sebe nesie čosi skryté, akési posolstvo či zamyslenie, ktoré vo mne doznieva vždy ešte dlho potom, ako otočím poslednú stránku. Avšak v prípade tejto knihy mi autor toto zamyslenie ponúkol oveľa priamočiarejšie, čo však ničím nezmenšuje jeho hodnotu. Príbeh je voľne inšpirovaný klasickým príbehom Biela veľryba, avšak s tým rozdielom, že som dostala možnosť sledovať dej z pohľadu veľrýb. Tie majú svoje vlastné zákony, životy a takisto vlastných lovcov. Batšeba, rozprávačka príbehu, je učnicou veľkej lovkyne a dúfa, že sa aj z nej jedného dňa tiež jedna stane. A potom sa jej svet otočí hore nohami, keď sa im do cesty pripletie človek, jediný preživší tragédie, ktorý má kľúč k tomu, ako nájsť Tobyho Wicka, legendárneho lovca veľrýb a postrachu celého oceánu. Bolo fascinujúce sledovať, ako do seba narážali dva rozdielne národy a účastníci tej istej vojny. Každá zo strán má svoje vlastné dôvody, pre ktoré sa zapojiť do bojov. No každý si myslí, že práve jeho dôvody sú oprávnenejšie, že on má pravdu a ostatní sa mýlia. Najviac metaforickým prvkom celej knihy bol vlastne Toby Wick, ktorý mohol predstavovať konkrétnu bytosť alebo len čosi vymyslené. To niečo, čo si vyberieme ako ospravedlnenie vlastného konania. To niečo, čo nám dáva výsadné právo ubližovať ostatným, pretože aj nám bolo ublížené. No často si už neuvedomíme, že v snahe dosiahnuť naše „posvätné poslanie“ sa z nás častokrát stávajú ešte horšie beštie, než tie, ktoré prenasledujeme.

Lili-darknight.blogspot.cz, 25.11.2018

Mulan v knižnej podobe

Plameň v hmle je príbeh, ktorý vdýchol nový vietor medzi young-adult knihy. Odohráva sa v historickom Japonsku, vďaka čomu tam nájdeme aj množstvo japonskej kultúry a mytológie, čo dodáva príbehu exotický rozmer. Na konci knihy je dokonca aj slovníček, aby ste sa v tom množstve japonských výrazov nestratili. Inú kultúru cítiť aj v správaní a myslení postáv, ktoré majú o niečo odlišný prístup k životu a plneniu svojho poslania ako je v našich končinách bežné. Hlavná postava, dcéra mocného samuraja Mariko, sa po napadnutí počas cesty rozhodne vydávať za chlapca, keďže ako dievča by mala malú šancu prežiť a tiež by nemala veľa možností zistiť, kto sa ju pokúsil zabiť. V prestrojení sa tak dostáva do nepriateľského klanu. Nečakane však zisťuje, že mimo domova a vopred určenej cesty manželky princa, spoznáva samú seba a začína vnímať veci v inom uhle. Do knihy som sa pustila s očakávaním retellingu na Mulan, predsa len dievča, ktoré sa v prestrojení za chlapca dostane do nepriateľského klanu... znie to trošku povedome? Ale tu všetky podobnosti končia, ďalej si už príbeh ide svojou cestou. Mariko nie je typická princezná, nie to typická Disney princezná. Jej najväčšou túžbou je pomsta a niečo ako šaty, účes a podobné ženské maličkosti ju vôbec nezaujímajú. Aj keď nie je veľký bojovník, je veľmi inteligentná a dokáže bojovať rozumom. A je pripravená použiť všetko aby sa pomstila za Čiernemu klanu za to, že sa ju pokúsili zabiť. No nedajte sa pomýliť a nečakajte množstvo akcie a boja. Autorka sa totiž viac zamerala na postavy a svet ich očami, najmä postupný vývoj hlavnej postavy. Mariko sa mi už od začiatku páčila, vďaka svojim názorom, ktoré sa nebála vyjadriť a nebola len zmätená dievčinka, za ktorú ostatní všetko urobia. Takisto sa z nej zázračne nevyklula super bojovníčka len tak z ničoho nič, aj keď drsných momentov mala kopu. Jej sila a neoblomnosť pôsobili naozaj inšpiratívne. Mimo nej som si veľmi obľúbila Okamiho, možno práve vďaka rúšku tajomna, ktoré sa s ním spájalo. Mierny problém som mala s vykreslením mágie, keďže nemám pocit, že by bolo dostatočne vysvetlené ako v tomto svete funguje. Dúfam, že sa toho dočkáme v pokračovaní. Pri romantickej zápletke mi zase chýbali iskričky a láska sa mi zdala.. . neviem, jednoducho prišla príliš náhle a chýbala jej správna predohra. Najmä ak si vezmem do úvahy prvotný postoj Mariko voči mužom. A aj keď Renee píše nádherne a naozaj dokázala svojim postavám a celému svetu dodať reálnosť, kniha ma poriadne chytila až v druhej polovici. Ale potom to bola naozaj jazda. Množstvo skvelých scén prepletených s krásnymi myšlienkami a vetami, ktoré máte chuť si odpísať a navždy zapamätať. V skratke som z knihy nebola sklamaná, ale ani unesená. Zápletka sa mi naozaj páčila, aj keď som koniec už vopred odhadla, ani trošku mi to nevadilo. Len mi niečo chýbalo, niečo, čo neviem presne uchopiť a opísať. Možno to bude ta mágia či nedostatok chémie medzi postavami. Verím však, že pokračovanie to niečo bude mať, pretože tento príbeh má veľký potenciál to ďalej ešte viac rozbehnúť.

Čaro kníh, 23.11.2018

Laini Taylor - Snílek Neznámy

Knihu od Laini som prvý krát čítala veľmi dávno, asi keď som mala približne 12 rokov a objavila som jej sériu Dcéra dymu a kostí. Už vtedy ma zaujal jej štýl písania a fantázia, ktorej mala na rozdávanie. Keď som sa dozvedela, že vyjde táto nádherná kniha ( to spracovanie ľudia, fakt krása) , nemohla som odolať. A musím povedať, že autorka sa ešte zlepšila, a tak Snílek naplno splnil moje očakávania. Hneď na začiatku by som asi mala povedať, že ak ste človek ktorý miluje knihe s kopou akcie a neobľubuje veľmi dlhé opisy, asi vám táto kniha nesadne. No aj tak by som vám radila to skúsiť, pretože naozaj za to stojí. Nemám veľmi rada poéziu, no autorkin štýl písania sa inak ako poetický ani popísať nedá. Dlhé vetné konštrukcie s hlbokými opismi a myšlienkami. To je aj dôvod, prečo som sa do jej písania zamilovala, neviem ako to robí, no každú jej vetu si neskutočne užívam. Popravde, knihu som čítala naozaj dlho, no myslím si, že práve to je ten správny spôsob jej čítania. Príbeh sa tak so mnou ťahal dlhšiu dobu - kniha na mňa pôsobila ako pohladenie duše , jedným slovom bola proste krásna a hlboká, naozaj ako z iného sveta. Ak máte radi príbehy , rozprávky, mýty a báje, neviem si predstaviť lepšieho rozprávača ako Lazlo Neznámy. Ako už názov napovedá Lazlo ( autorku očividne zaujíma stredná Európa - najprv dej knihy v Prahe, teraz maďarské meno, snáď dostaneme aj slovenské zastúpenie haha) miluje snívanie - o živote, neznámych miestach, ľuďoch. No väčšina jeho života sa odohráva v uzavretých miestnostiach ako je kláštor alebo knižnica. Veľa krát som sa ním vedela stotožniť, pretože autorka dosť vystihla aj moju vlastnú podstatu - na jeden strane je Lazlo snílek s obrovskou fantáziu, ktorý miluje čítanie kníh a dokáže sa do nich ponoriť naplno, no na druhej strane, túži po dobrodružstve a spoznávaní nových miest. Preto mi bol už od začiatku veľmi sympatický, a nevedela som sa dočkať kedy už konečne sa dostane ku jeho snom a dobrodružstvám. A presne toho sa dočká, keď sa vydáva na cestu do sveta jeho milovaného príbehu o meste Pláč, ktoré stratilo meno. Tak sa ocitá vo víre tajomstiev, ktoré však ako väčšina hrdinov nenaháňa, ale necháva ich postupne plynúť počas celého deja knihy, kde dostávame odhalenia. No táto kniha nie je len príbehom Lazla a jeho sna, ako sa na začiatku môže zdať. Je to príbeh plný mágie, bohov, polobohov, tajomných príšer ale hlavne ľudskosti samotnej. Počas knihy sa postupne k jeho rozprávaniu pridajú ďalšie pohľady, každý tak prinesie niečo nové do príbehu. Avšak druhou hlavnou postavou je Sarai, ktorá je práve jednou z najväčších záhad, aké Lazlo objaví. Jej linka sa čítala veľmi dobre a bolo zaujímavé vidieť jej pohlaď na Pláč, ale hlavne na ľudí. Je typom postavy, ktorú dokážete pochopiť, a ktorý dokáže pochopiť aj vás, aj keď sa to môže spočiatku zdať nemožné. A tu prichádzame do časti príbehu, ktorá už nie je len krásnym snom jedného snílka a opisom mesta, ktoré nikto nevidel. Ako to už u tejto autorky býva, dostanete plnú ranu minulosti, ktorá nesie príchuť sĺz, kostí a bolesti, no zároveň rozmanitosti a môžno až nádeje. Dostanete sa pred veľkú dilemu, pretože aj keď budete z časti chápať obe strany príbehu, zároveň ich môžete obe odsúdiť, no o čom by sen bez správnej výzvy. Celkovo, aj keď kniha nemala veľa akcie a napätia, dokáže vás naplno pohltiť jej rozprávaním, atmosférou a neskutočným príbehom. Všade som nachádzala hlboké myšlienky, ktoré sa ma ešte dlho držali, a pravdepodobne aj budú po dočítaní tejto knihy. Aj keď som vedela čo približne od autorky čakať, táto kniha bola tak zvláštna no zároveň nádherná, že prekonala všetky očakávania ktoré som od nej mohla mať. Keď sa nad tým zamyslím, nemám jej absolútne čo vytknúť, okrem tej "osudovej lásky", ktorá aj keď začala pekne, rýchlo prešla až do nereálnosti, ktorú až tak neobľubujem, aj keď sa pravdepodobne do až rozprávkového príbehu hodí. Toto nehovorím často, no naozaj plánujem čítať túto knihu zase, čo je u mňa pomerne výnimočné. Určite ju odporúčam skúsiť každému, ale najme ľudom, ktorý vedia upustiť uzdu fantázie a vychutnať si atmosféru, ktorú nikde inde nezažijete. Preto knihu hodnotím na 4,5 kačičky.

Never Trust a Duck, 22.11.2018

Milionkrát June

Možno ste už o autorke počuli - napísala totižto jednu knihu, okolo ktorej bol v zahraničí chvíľu dosť veľký rozruch - The Love That Split the World, ktorú ste si mohli zapamätať aj vďaka prenádhernej obálke. S Milionkrát June som si nebola istá, či sa mi to bude páčiť, ale musím povedať, že po počiatočnom nepokoji si ma kniha získala. Kniha rozpráva príbeh mladej June, ktorá vyrastala medzi dvoma znepriatelenými rodinami. June bola na prvý pohľad veľmi sympatickou hrdinkou, ktorú si ako čitateľ hneď na začiatku obľúbite. Saul Angert bol zas človek, pri ktorom si vôbec nebudete spočiatku istí, či sa vám pozdáva alebo nie. Môj obdiv však patrí fakt skvelému spracovaniu postáv. Všetci boli ohromne prepracovaní, potýkali sa s reálnymi problémami - v niektorých chvíľach to boli pochybnosti, inokedy neistota, nedôvera. Páčila sa mi tá obrovská a neskutočná chémia medzi postavami - nielen hlavnými, tie silné priateľstvá a vzájomné doťahovačky a uštipačné poznámky. Mali v sebe neuveriteľnú ľudskosť, ktorá z nich vyžarovala počas celého príbehu. Obrovským plusom, aspoň pre mňa, bola tá prepracovaná rodinná história - každý zastával určitú rolu v celej minulosti, každý mal svoje dôvody, prečo spravil to, čo spravil a autorka to všetko parádne vykreslila a celkovo spracovala. Teraz to však neberte tak, že je to plné histórie a ničoho - je to tam načrtnuté, spomenuté, ale nie v jednom kuse, ale na rozličných miestach, je to zaujímavé a perfektne to pomáha spájať si súvislosti. Keď sa o tejto knihe hovorilo, ako o retellingu Rómea a Júlie, nebol som si istá, či sa mi to bude páčiť a či sa do toho pustím. Čítať o zakázanej láske a skrývaní sa a romantických chvíľach sa mi nechcelo. Ale omyl. Tento príbeh nie je taký jednoduchý a jednoznačný, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Počas celej knihy sa stretávate s úžasne magickou atmosférou, ktorá je zároveň aj neskutočne tajomná. Pretože v tejto knižke je všetko opradené jedným neskutočne obrovským tajomstvom, ktoré musíte spolu s June vyriešiť aj vy. A autorka vás perfektne drží v napätí. Počas celej knihy ani len nenaznačí o čo pôjde. Vy spolu s June postupne odkrývate rodinnú históriu a dôvody, prečo sa vlastne rodiny O'Donnelových a Angertových nemajú radi a kedy a kde vznikol tento obrovský spor. Pretože poznáme hneď niekoľko verzií, ale sú to tie správne? Páčilo sa mi, ako nás autorka naslepo hodila do situácie a my sme spolu s June museli zistiť, ako všetko funguje, prečo sa niečo deje. A pre mňa bolo toto neskutočne zaujímavé - ísť krôčik po krôčiku s June do jej záhadnej minulosti a celého jej zvláštneho života. Nemohla som nič predpokladať, pretože autorka to uhrala záhadne a tajomne. Počas celého príbehu vás sprevádza brutálna mágia a tajomstvá a čudné záhady a bytosti a zvyky, ktoré si absolútne neviete vysvetliť. Konečné rozuzlenie bolo ešte premyslenejšie, ako som čakala. Táto teta spisovateľka očividne veľmi dobre vedela, čo robí, pretože aj keď mi to spočiatku prišlo divné, nevedela som presne, čo si myslieť, na konci som všetko pochopila a zistila, že toto je jeden kvalitný, magický, premyslený a prepracovaný príbeh, ktorý rozhodne stojí za pozornosť, pretože sa venuje nielen rodinnej histórii, ale aj tomu, ako sa rozliční ľudia vyrovnávajú so stratou blízkeho, je tu krásne ukázané, ako si mnohokrát môžete myslieť, že ste niekoho poznali a pritom to tak vôbec nebolo. Máte radi magický realizmus? Páčili sa vám Havraní chlapci? Tak rozhodne choďte do tohto. Tu je toho magického realizmu síce o dosť menej, ale aj tak si prídete na svoje, pretože táto kniha má mnoho iných kvalít, ktoré rozhodne oceníte. Toto je jeden netypický, veľmi pekný príbeh o zakázanej láske, rodinnej histórii a obrovskom rodinnom tajomstve, o priateľstve a láske a fantastickej mágii. Podľa môjho skromného názoru tejto knihe rozhodne dajte šancu, lebo za pokus nič nedáte, ale hlavne dostanete niečo úplne iné, ako čakáte.

World of Books, 21.11.2018

Renée Ahdieh - Plameň v hmle

Autorku som zaregistrovala už pri jej sérii Pomsta & Rozbřesk, ktorá vyšla v českom jazyku. Nejak som sa k nej stále nedostala, aj keď vyzerá naozaj zaujímavo, a tak ma potešilo, že od nej vyjde kniha aj u nás na Slovensku. Plameň v hmle má veľmi dobré ohlasy, a tak som samozrejme mala veľké očakávania. O to viac, keď som sa dozvedela, že by mala byť z časti inšpirovaná príbehom o Mulan, ktorý patrí medzi moje najobľúbenejšie rozprávkové hrdinky vôbec. Taktiež v poslednej dobe priam vyhľadávam knihy, ktoré sa odohrávajú mimo Európy a Severnej Ameriky, lebo ma viac láka nové, menej známe prostredie. Už keď kniha začala samurajskou, rituálnou samovraždou u nás známou ako harakiri, vedela som, že nepôjde o klasickú prikrášlenú YA fantasy ale knihu, ktorá nemá problém popísať aj kruté veci také aké sú. Tento popis situácií vydržal celú knihu, a tak si myslím, že aj keď hlavná postava je často až detinská, celé to pôsobí skôr dospelým dojmom, ktorý prináša veľa hlbokých myšlienok, ktoré vás prinútia sa zamýšľať nie len nad japonskou kultúrou, pretože jej princípy sa dajú preniesť na hocijakú spoločnosť. Najviac sa mi na knihe páčilo práve to, že aj keď na prvý pohľad pôsobí ako romantická kniha odohrávajúca sa v exotickom prostredí, vôbec nebola zameraná na romantickú linku. Venovala sa skôr vykresleniu prostredia krajiny, ktorá ma v porovnaní so svetom naozaj netradičné zvyky a tradície + zaujímavú históriu. Mariko je dcérou vysoko postaveného samuraja, no ani to ho nezastaví v tom, aby jej nedohodol sobáš so synom cisára. Jeho dcére sa to samozrejme veľmi nepáči, no ak čakáte, že Mariko od svadby ujde a prezlečie sa pre nenápadnosť za chlapca, nie je tomu tak. Hlavná hrdinka si cení rodinné tradície, a tak nechce spôsobiť svojim blízkym a najmä otcovi hanbu. Po napadnutí, ktoré nemala prežiť, uteká a v hlave jej skrsne šialený nápad - rozhodne sa zistiť kto si najal jej vraždu, no ale zároveň sa aj pomstiť. Preto sa prezlečie za chlapca a pridá sa k Čiernemu klanu. Ako, spočiatku mi to prišlo dosť uletené a také trochu klišé, no práve táto časť je to spojenie z Mulan, ktoré som už však inde v knihe nenašla. Aj keď spočiatku to vyzerá ako klasická pomsta, postupne pochopíte, že je to skôr príbeh sebapoznania a prekonania sa mladého dievčaťa v krajine, kde žena nemá žiadne slovo. Vidíte jej vnútorný boj a jej cestu uvedomenia sa a zmeny. A tak som si Mariko postupne obľúbila, aj keď spočiatku som s jej chovaním často nesúhlasila, neskôr mi prirástla ku srdcu. Podobne to bolo aj s ostatnými postavami, ako jej bratom alebo chlapcami z Čierneho klanu. Nie každý z nich mi sadol, no postupne som začala z časti chápať ich chovanie. A práve takéto vykresľovanie postáv si naozaj cením, pretože je ako v skutočnom živote - reálne. Rozhovory a hádky medzi Mariko a Okámim boli nie len zábavné ale hlavne hlboké. Po každom z nich ste sa naučili viac o každom z nich, a tak sa stal Okámi pre mňa jednou z najzaujímavejších postáv knihy. Aj keď si autorka veľa prekvapení nechala až na koniec (a snáď pokračovanie!), o to viac ma to celé bavilo, keďže sa mi už dlho nestalo, aby ma autorka tak zmiatla, že som jej odhalenia neuhádla dopredu. Za to naozaj poklona. Znamená to, že príbeh sám o sebe bol tak zaujímavý, že som neriešila čo bude/bolo ale sústredila som sa na aktuálny dej, o ktorom som nemohla prestať čítať, a tak som si záver veľmi užila. Celkovo kniha naplnila moje očakávania úžasného prostredia, zaujímavých postáv a prekvapení spojených zaujímavým dejom, ktorý bol rozpovedaný z pohľadu viacerých postáv. Určite ide o výnimočnú knihu, ktorá dokáže zaujať a ak vás raz chytí, budete proste musieť pokračovať a prečítať ju čo najskôr. Zároveň má len okolo 300 strán, čo si v dobe dlhočizných kníh cením, pretože aj keď dlhé knihy milujem, je super prečítať niečo čo je síce kratšie, no nenájdete tam ani jednu zbytočná časť, ktorá by knihu naťahovala. Teším sa na pokračovanie, ktoré snáď vyjde čoskoro. Preto knihu hodnotím na 4,5 kačičky a určite odporúčam každému, kto má chuť na niečo rýchle, kultúrne zaujímavé ale zároveň hlboké.

Never Trust a Duck, 20.11.2018

Rebelové vln - Sara Raasch

Som si istá, že ste už o tejto autorke určite niečo počuli. Či už vďaka jej predošlej sérií Sníh alebo popel, ale hlavne vďaka tomu, že sa minulý rok zúčastnila Humbooku, ktorý sa odohráva v Prahe. Z videí a rozhovor mi prišla naozaj sympatická, a aj keď som jej prvú sériu nečítala, po rozhovore, ktorý sme s ňou spravili, som sa rozhodla, že si knihu Rebelové vln určite prečítam. Keď sme sa jej opýtali, ako by opísala knihu troma slovami, odpoveďou bolo : Nájazdníci, rebeli a revolucionári. S tým všetkým úplne súhlasím, no doplnila by som ešte slová politika a náboženstvo. Tie majú naozaj veľkú rolu v celej knihe. No a tu aj práve nastáva jedne malý problém. Veľmi veľa ľudí, bolo z nej sklamaných a dávali jej zlé hodnotenia, pretože sa nejak šíria úplne odveci fámy o čom táto kniha vlastne je. Skoro každý, kto to hodnotil negatívne, spomína, že kniha vôbec nie je zameraná na pirátov, pretože vlastne nie sú na mori, a aj keď sa tam piráti nachádzajú, sú to prevažne riečni piráti ( čo mi príde super originálne + prosím pekne, názov série je STREAM raiders). Taktiež sa rozšírilo, že to je kniha o gay pirátoch, čo je ešte väčší nezmysel. Vďaka tomu, som naozaj rada, že som si najprv neprečítala recenzie, ale vychádzala som len z toho čo som počula priamo od autorky, pretože táto kniha naozaj stojí za prečítanie. Musím však priznať, že začiatok bol naozaj mätúci. Bolo celkom ťažké sa dostať do toho sveta, a taktiež si zvyknúť na jej štýl písania, ktorý mi niekedy prišiel chaotický, hlavne na opisy a vysvetľovanie. No postupne som si ho obľúbila, pretože vždy uprednostňujem niečo komplikovanejšie pred jednoduchým dejom a písaním. Dobre že som sa na začiatku až tak nesústredila na rýchle pochopenie všetkého, pretože neskôr už automaticky zvládnete pochopiť, kde sa vlastne nachádzajú, a kto skade vlastne je (aspoň u mňa to tak bolo). Rozbeh knihy bol pomerné dlhý, no ako sa neskôr ukáže, aj malé detaily môžu byť na konci dôležité, autorka vám postupne podsúva malé informácie, s ktorých si neskôr môžete poskladať veľké odhalenia. Ak by som mala dať nejakú radu na začiatok, nesnažte sa všetko analyzovať, ale nechajte sa unášať príbehom, neskôr začne (skoro) všetko dávať zmysel. Strašne sa mi páčilo,že je tu konečne kniha, ktorá nehovorí len o rebélií, ale hlavne o tom, čo sa stane po zvíťazení. Predstavte si krajinu, ktorá sa po vojne o nezávislosť, snaží dať dokopy, aj keď je to naozaj ťažké. Ostrov Svatý Loray, je miestom, kde utekali ľudia z rôznych krajín, no najmä Agridu, kde je mágia zakázaná a trestaná smrťou. Práve s Agridom pretým viedli vojnu, no ďalší problém je, že ostrov je naozaj rozmanitý vo svojom obyvateľstve. Nachádzajú sa tu syndikáty pirátov, ktorí majú problém nie len s novou vládou, ale aj sami medzi sebou. Práve v tomto mieste žije Lu, ktorá je dcérou dôležitých revolucionárov, ktorí sú súčasťou terajšej vlády. Už ako dieťa, bola využívaná (zneužívaná?) ako vojak vo vojne, v ktorej ani deti nie sú bez viny. Postupne sa dozviete celý jej príbeh, ktorý je niekedy až prichytený za vlasy, no pravdu povediac, inak to nebolo ani v skutočnej histórií, kde deti počas vojny už nie sú deťmi. Zamilovala som si už od začiatku, ide o naozaj výnimočnú hrdinku, ktorá nie len, že si uvedomuje svoju mylnosť, ale aj je odvážna, hrdá a neskutočne vnútorne silná. Bojuje nie len za lepšiu budúcnosť všetkých, ale hlavne aj sama so sebou. Práve ona prináša "mágiu" do tohto príbehu, kedže je veľmi šikovná s bylinkami, ktoré sú práve jej zdrojom. Ďalšou postavou, je Vex, ktorý sa nachádza tiež na ostrove, no jeho minulosť je povedzme zaujímavá. Je to pirát, ktorý nepatrí k žiadnemu syndikátu, a tak je asi najhľadanejšou a najlegendárnejšej postavou v tomto svete. Spočiatku netušíte o čo mu vlastne ide, prečo sa rozhodne pomôcť Lu zachrániť ostrov pred vojnou (lebo spočiatku to vyzerá, že si chce zachrániť krk, no niečo tam proste nesedí), no postupne tiež odhalí jeho minulosť a plány. Vex bol vtipný, sarkastický, no zároveň zranený a s dobrým srdcom. Vedela som, že si ho obľúbim už pred čítaním a samozrejme, mala som pravdu. Spolu s Lu tvoria perfektnú dvojku, všetky ich rozhovory a hádky som si neskutočne užívala. Je medzi nimi úžasná chémia, ktorá sa snáď rozvinie v druhej, poslednej časti. Poslednou hlavnou postavou je princ Agridu -Benat, ktorý ma bavil z nich troch najmenej. Nehovorím, že nemal zaujímavú linku, no v porovnaní s Lu a Vexom, mi prišla spočiatku zbytočná. Benov otec je kráľom, ale hlavne aj hlavou cirkvi, ktorá je podľa mňa inšpirovaná španielskou inkvizíciou. V jeho pohľade bolo veľa náboženstva, čo však dáva zmysel (stredovek), no niekoho to môže trochu odradiť. Mágia je tak prísne zakázaná, že dokonca zabili jeho uja a bratranca, za jej "nekalé" používanie. Ben tak čelí vnútornému boju, pretože ak by sa zistilo, čo si naozaj myslí, skončil by ako kacír, upálený na hranici ako jeho príbuzní. Taktiež má romantický vzťah so svojim vojakom, čo by nebol problém z pohľadu, že je muž, ale hlavne v ich rozdielnom postavení. Jakesa som nemala rada, za to málo čo sa tam objavil, mi išiel dosť na nervy, tak môžno aj to prispelo k tomu, že ma ich časti nebavili. Celkovo ide o knihu, kde ste stále na inom mieste, deje sa toho veľa a často musíte aj dosť premýšľať. No mne to vyhovuje, bavila ma aj tá politika, ktorá tvorí obrovskú časť príbehu. Páči sa mi, že autorka poukazuje na dôležité témy, ako vplyv náboženstva, imigráciu, budovanie štátu, vojnu, vraždy a podobne. To sa tak často v YA knihách nevyskytuje. Možno práve preto, veľa ľudom táto kniha nesadla, pretože nečakali tak komplexný a komplikovaný svet, no ak máte radi trochu hlbšie knihy, myslím si, že sa vám táto kniha bude páčiť. Postavy sú naozaj dobre premyslené, s rôznymi názormi, príbehmi a minulosťou, no zároveň vedia byť vtipné a zábavné. Od druhej polovici, som si knihu neskutočne užila, dokonca ma dokázala aj autorka prekvapiť jej odhaleniami. Preto knihe dávam 4 kačičky, no ak by bol začiatok trochu menej chaotický, vytiahla by to aj vyššie.

Never Trust a Duck, 20.11.2018

Recenzia médii