CooBoo

Naším nebom bol oceán

Knižka od Patricka Nessa Naším nebom bol oceán unikla len máloktorému pohľadu. Prvý wau efekt spôsobili ilustrácie nielen na obálke, ale aj vnútri knihy. O to ďalšie a dôležitejšie sa postaral sám autor svojím príbehom nasýteným hlbšími myšlienkami. Hlavnou hrdinkou Nessovho príbehu je Batšeba. Je to veľryba, ktorá je predurčená k veľkým plánom. Tým sa rozumejú plány zabíjania. Dva tábory – veľrybí a ľudský – túžia navzájom po krvi toho druhého. Toby Wick sa v oku veľrýb mení na netvora, ktorý ich chce zmasakrovať, a teda je ich hlavným cieľom zničenia. Kto to však je? Existuje? Nie je to len vytvorený mýtus? Nenávisť a hnev vedú oba tábory do samotnej temnoty smrti, len aby si dokázali svoju moc. Naším nebol bol oceán je kniha, ktorá sa rovnako ako Sedem minút po polnoci vyznačuje pochmúrnym dejom. Čitateľ má pocit, že aj keď sa dej odohráva vo vode, tak len v tých najtemnejších hlbinách, kam sa nedostane žiara svetla. Rozdiel však badať v samotnej smrti, keďže v Sedem minút po polnoci ide o stratu blízkej osoby z dôvodu choroby, v tomto prípade je smrť globálnejšia, nenachádza sa v „komornej atmosfére“, ale pohlcuje celé spoločenstvo. Nejde o smrť jednotlivca, no o smrť desiatok, stoviek (až pokiaľ je to vo vojnách možné) bytostí. Cez pochmúrnosť, v ktorej sa čitateľ brodí, vidieť i odlesky nádeje v rozumnosť v podobe Batšeby a väzneného človeka, ktorí jediní nevystupujú stádovitým efektom a vidia zlo v konaní tak veľrýb, ako aj ľudí. V Batšebe ako pochybujúcom článku v konaní veľrýb, ktorá nie je stotožnená s proroctvami a samotným nariadením, ktoré jej káže konať v prospech legiend. Očakáva racionálnejšie odôvodnenia. A väzeň, ktorý nechce nič z toho, čo sa odohráva medzi nepriateľskými tábormi. Čo však zmôžu dvaja? Knižka je síce primárne určená pre mládež, no niekedy by s ňou mali problém i dospelí (menej skúsení čitatelia). Je to kniha, ktorá ponúka rozjímanie v rámci negatívnych otázok týkajúcich sa tohto sveta. Či sa to už vezme doslovnejšie – otázka lovu zveri, alebo i viac obraznejším vnímaním – otázka vojen medzi naším druhom. Recipient sa môže zamýšľať nad súčasným svetom, ale i nad tými minulými rokmi a storočiami. Naším nebom bol oceán je kniha, ktorá si vyžaduje zamyslenie sa a hodnotenie. V tom spočíva i jej význam a vysoká hodnota. Ponúka náhľad na veci, ktoré možno človek nechce vidieť, no na to, aby sa zmenili, treba tie oči otvoriť. Takto sa ich aj Patrick Ness snaží otvoriť dospievajúcej mládeži. Knižku považujem za hodnotnú literatúru, ktorá rieši závažné otázky jednoduchým rozprávaním. Niektoré vety sa vám dostanú priam pod kožu. Takou mrazivou skúsenosťou bola pre mňa aj veta z vyššie uvedeného citátu: „Lebo kto potrebuje diablov, keď má ľudí?“ Myslím si, že každý čitateľ si z tejto knihy niečo vezme, a aj preto má cenu začítať sa do nej.

vinlit.sk, 29.1.2019

Na konci naozaj obaja umrú

Adam Silvera

Adam Silvera je v zahraničí veľmi známe meno, ktoré zaručuje kvalitu. U nás tiež nie je žiadnou novinkou, až na to, že toto je prvá kniha, ktorá mu na Slovensku a v Čechách vyšla. Údajne sú jeho knihy silné, krásne, smutné a emotívne. Ako tento známy lámač sŕdc oslovil mňa? Mateo a Rufus boli od začiatku veľmi zaujímavé postavy. Páčilo sa mi, aký boli od seba odlišní a aké obrovské protiklady obaja boli a aj napriek tomu si neuveriteľne rozumeli. Mne osobne však Rufus sadol viac a jeho pohľad ma aj bavilo viac čítať. Páčilo sa mi, že bol taký divokejší, šialenejší a bol oveľa väčší extrovert. Naopak Mateo bol viac neistý, typický introvert a vo všetkom bol taký neskúsený a nič poriadne nezažil. Obaja však boli fantasticky napísaní, dalo sa s nimi veľmi ľahko stotožniť a vy ste po celý čas dúfali, že názov tej knihy klame a oni naozaj neumrú. Vedľajšie postavy - Rufusovi kamoši a jeho bývalá priateľka boli tiež úžasní. Páčilo sa mi, ako boli Rufusovi verní až do konca, ako ukázali, čo znamená byť skutočným priateľom a naozaj za niekým stáť a podržať ho v ťažkej chvíli. Tá Mateova kamarátka sa mi tiež neskutočne páčila - bola hrozne milá a vtipná a za každú cenu ste si ju obľúbili. Takže áno, v tejto knihe sa stretne veľké množstvo rôznorodých postáv a som si istá, že na ne tak ľahko nezabudnete, pretože každý z nich je tam na to, aby vás niečo naučil. Lenže priateľstvo nie je všetko, čo táto kniha ponúka. Táto kniha totiž srší obrovskou originalitou, lebo to nie je len obyčajná contemporary, ale nájdete tam aj nádych dystopie, keďže ľudia už vedia dopredu, kedy umrú a majú deň na to, aby si všetko zariadili. Ako by ste prežili svoj posledný deň? Skúsili by ste zrazu všetky veci, o ktorých snívate? Mateo s Rufusom na to majú každý iný názor a každý to berie úplne inak. Cesty osudu ich však aj tak spoja a vznikne nezvyčajné priateľstvo, ktoré je pre oboch neskutočne dôležité. Táto knižka totiž nie je len o tom, aby sa rozlúčili so životom. Tento príbeh je totiž o sile priateľstva, o dobrodružstvách, o tajomstvách, smrti, o skúšaní nových vecí a posúvaní vlastných hraníc a spoznávaní samého seba, o dospievaní a o živote, ktorý niekedy ubehne tak rýchlo, že si to ani nestihneme uvedomiť, o strachu z toho, čo príde a o láske, o ktorej ani sami nevedeli. Mňa autor rozhodne zaujal a bavil. Ukázal dva rozličné pohľady chlapcov na život a na smrť, na to, čo je pre každého z nich dôležité a čo tu chce každý z nich po sebe zanechať. Áno, bolo to trošičku pochmúrne, keďže tam stále visela tá hrozba smrti, ale zároveň to bolo v niektorých situáciách veľmi vtipné a svieže. Adam Silvera píše fantasticky, to sa mu musí nechať, pretože jeho písanie ma chytilo a nepustilo, čítalo sa to veľmi rýchlo a knižku som zhlta asi za deň a pol. Takže určite nepochybujte o Adamovi a jeho schopnostiach, lebo tie sú fantastické a vy si ho zamilujete. Ale po tejto všetkej chvále musím povedať, že ma aj napriek všetkému neočaril, tak ako som od ospevovaného Adama čakala. Áno, knižka sa mi veľmi páčila, ale myslela som si, že ma to zlomí, že moje srdce bude na tisíc kúskov, že budem revať ako zmyslov zbavená, ale nič z toho sa nestalo a to ma neskutočne veľmi mrzí, lebo práve týmto nesplnil moje očakávania. Ale toto je individuálny faktor a nie je to negatívum knihy, len taká moja poznámočka, že u mňa nesplnil tú latku, ktorú všetkou tou slávou nasadil.

World of Books, 26.1.2019

Viac o knihe

Naším nebol bol oceán - Patrick Ness

Našim nebol bol oceán je najnovšia kniha z pera skvelého Patricka Nessa. Príbeh je inšpirovaný Bielou veľrybou, len naopak. Je vyrozprávaný veľrybou Batšebou, odohrávajúci sa vo svete, kde veľryby lovia ľudí vďaka odvekej vojne, ktorú so sebou vedú. Lovecký húf, ktorého členom je Batšeba, narazí na záhadnú mincu s iniciálkami Tobyho Wicka, vďaka čomu kapitánka usúdi, že ju vyzýva na súboj. Batšeba sa tak zoznamuje so svetom ľudí aj z inej stránky, prostredníctvom ich rukojemníka - človeka, ktorý danú mincu držal. Veľryby a ľudia sa od pradávna nenávideli a bojovali spolu. Navzájom sa považujú za zlých a nebezpečných jedincov, na základe čoho Batšeba považuje človeka za nepriateľa. Patrick Ness prostredníctvom ich rozhovorov a postupného spoznávania ukazuje, aké mylné môžu byť naše úsudky. Ako ľahko vieme niekoho zaškatuľkovať za toho zlého, bez toho aby sme ho reálne poznali. Aj keď kniha na prvý pohľad ako detská knižka, či už väčším písmom alebo ilustráciami, pre deti určená nie je. Myslím, že deti, by ani nedokázali pochopiť hlavnú myšlienku, ktorú sa táto kniha snaží vyjadriť. Nie je to totiž rozprávka o veľrybách, je to príbeh o ničivej moci vojny. O tom aké nezmyselné je neustále spolu bojovať, keď veľa krát nie je jasný ani len dôvod. Kniha je plná hlbokých myšlienok, nesie sa v ponurej atmosfére a množstve metafor. Nemusí to byť pre každého a zároveň by som si želala aby si ju každý prečítal a porozumel jej. Aby každý porozumel posolstvu, ktoré Patrick Ness ukryl do sveta, ktorý je naopak a oceán v ňom nie je dno. Nádherne spracovaná kniha.

Čaro kníh, 18.1.2019

Recenzia knihy Dvůr trnů a růží 3.1

Sarah J. Maasová je jednou s mojich obľúbených autoriek, preto som sa na čítanie tejto knihy veľmi tešila i keď som vedela, že nepôjde o plnohodnotnú knihu, pretože Dvůr mrazu a hvězd je doplnková novela k sérií Dvůr trnů a růží. Našťastie ma kniha vôbec nesklamala, ale ani neprekvapila. Dejovo sa posúvame niekoľko mesiacov po skončení tretej knihy, takže ak ste nečítali tú, ani ďalej nepokračujte, pretože si vyspojlerujete dej :). Blíži sa zimný slnovrat, na Nočnom dvore sú prípravy na slávnosť v plnom prúde. Feyre sa snaží pomáhať pri obnove svojho domova zo všetkých síl a zároveň sa pokúša riešiť svoje existenčné krízy. No to nieje všetko, spávať jej nedajú ani jej dve staršie sestry a do toho všetkého sa pletie Rhysov najužší kruh. Takže o zábavu je rozhodne postarané. Kniha je síce na pomery autorky celkom útla, no zato je pretkaná humorom, dobrou, ale ja pochmúrnou náladou, erotickými scénami a Rhysom :D. Dej v knihe je v podstate uvoľnený, nečakajte žiadnu akciu ani napätie. Kniha sa hodí na terajšie dlhé zimné večery, poprípade ako skvelý relax po dlhej a namáhavej práci. Veľmi sa mi páčilo, že je novela napísaná z viacerých uhľov pohľadu. Raz príbeh rozpráva Feyre, inokedy Rhys, potom Cassian a tak ďalej. Vďaka tomu som sa vedela lepšie vcítiť do konania jednotlivých postáv a ich životných príbehov. Odporúčam vám knihu? Rozhodne áno. Pretože je príjemným odľahčením po napínavých troch dieloch série. Stane sa niečo, ak si knihu neprečítate? Asi nie, i keď sa v nej odhalilo zopár tajomstiev z minulosti členov úzkeho kruhu.

Fantaztika, 17.1.2019

Temná krása

Po tvrdých mesiacoch prežívania vo Vende, ktorej vládne krutý Komizar, sa Lia a Rafe ocitajú na dlhej ceste do svojich kráľovstiev. Obaja vedia, že tá cesta nebude ľahká, práve naopak. Oni dvaja a Rafeho kamaráti majú čo robiť. Za pätami im beží vendská armáda. A Kaden. Jezelia sa potrebuje čo najrýchlejšie dostať domov, do Morrighanu, aby varovala svoje kráľovstvo pred nebezpečným Komizarom. Rafe sa však musí vrátiť do svojho domova a nechce nechať Liu samú, preto sa ju snaží udržať pri sebe a hlavne v bezpečí. Lia to už nevydrží a predsa len odíde za tými, ktorí ju najviac potrebujú. Vracia sa k svojej najlepšej kamarátke, súrodencom a rodičom. No nemôže sa im ukázať, veď na jej hlavu je vypísaná odmena. Lia zisťuje, že jej kráľovstvu vládnu podvodníci a za každú cenu ich chce odhaliť. No sama nič nezmôže. Príde jej niekto na pomoc, alebo sa musí spoľahnúť na svoju rodinu? Tri kráľovstvá, jedna veľká bitka. Kto bude víťaz? Tak sa mi nechcelo do tejto knihy púšťať, keď som si pozrela, koľko strán obsahuje. 528. Toto zasa kým prečítam, hovorila som si Tak som sa predsa rozhodla čítať. A Pane Bože. Nemohla som prestať. Čítala som do noci, len aby som vedela ako to bude pokračovať, čo sa bude ďalej diať. Príbeh troch kráľovstiev, Morrighanu, Vendy a Dalbrecku mi navždy ostane v srdiečku. Zbožňovala som každú jednu vetu, každú stránku, každú postavu (teda okrem Komizara!). Čakala som ako sa príbeh vyvinie, kto s kým skončí, kto prežije, kto zomrie. Tŕpla som, radovala sa, rozplývala sa. Táto kniha zanechala vo mne toľko pocitov, že sa to takýmto spôsobom vyjadriť ani nedá. No a keď som sa dostala na poslednú stranu, skoro som sa rozplakala. Chcela som viac, potrebovala. Nechcem na tento svet zabudnúť. Keď nebudem mať čo čítať, pustím sa do Kroník pozostalých. Kroniku pozostalých ti odporúčam všetkými dvadsiatimi (aj tými na nohách), pretože je to najlepšia fantasy séria akú som kedy čítala. Obsahuje romantiku, zradu, budúcnosť aj minulosť a vernosť.

Môj svet snov a kníh, 7.1.2019

V znamení ametystu - Majka Danihelová

Majka Danihelová

V znamení ametystu je kniha od mladej slovenskej autorky, ktorá je zároveň knižnou blogerkou. Majke sa splnil sen mnohých knižných recenzentov a jej kniha, na ktorej pracovala niekoľko rokov, bola konečne vydaná. Knižku som si chcela prečítať najmä zo zvedavosti, predsa len sa u nás knihy blogerom nevydávajú bežne. V zahraničí je to častejšie, no pri pohľade na to, aké knihy im boli vydané, som dúfala, že táto bude jedna z tých lepších. Väčšina príbehu sa odohráva v magickom svete, kde sa hlavná postava Maggie dostane vďaka zvláštnym fialovým vlnám. Aj keď Maggie nikdy nebola celkom normálna, má napríklad červené vlasy, ktoré nejdú prefarbiť ani ostrihať, existencia neznámeho sveta ju zaskočí. Najzvláštnejšie je, že o tomto svete už počula vďaka zápiskom svojej matky, ktoré považovala za vymyslený príbeh. Očividne však jej mama tento svet poznala a možno je to aj príčina všetkých zvláštnych vecí, s ktorými sa Maggie stretla. Vydáva sa tak na cestu cez neznámy svet, spoznáva nových priateľov aj nepriateľov, no najmä zisťuje viac o svojom pôvode. Svet, ktorý sa autorke v tejto knihe podarilo vytvoriť, mi vyrazil dych. Je prepracovaný do najmenších detailov, plný mýtických bytostí a mágie, záhadných miest a predovšetkým priniesol niečo nové, hlavne do slovenských knižných vôd. Hlavná hrdinka žije v dnešnej dobe a tak je pre ňu veľmi prekvapivé, keď sa ocitne v svete, ktorý pripomína stredovek, len s vílami. Svet a jeho fungovanie je v knihe veľmi podrobne opísaný, niekedy mi však prišlo, že tieto opisy príliš spomaľujú dej. Povaha hlavnej hrdinky sa mi neskutočne páčila, bola drzá, odvážna a bojovná, žiadna slabá dievčinka, ktorá nechá za seba konať druhých. Takisto sa mi páčili vzťahy aj medzi hlavnou hrdinkou a ostatnými postavami. Wen bol absolútne zlatíčko, no ako to už zvykom býva, moje srdce si najviac získal ten zlý chlapec. Niekedy som sa však v množstve vedľajších postáv strácala, najmä keď ich bolo celkom veľa, ktoré sa tam len kde tu mihli. Dej bol veľmi prepracovaný podobne ako aj svet. Zo začiatku išiel pomalšie, bol sústredený na uvedenie do sveta a zoznámenie s postavami. Potom sa však všetko začalo zamotávať, vznikalo čoraz viac otázok a posledné strany bola jedna veľká jazda. Po dlhom čase som knihu doslova nedokázala prestať čítať a potrebovala som vedieť, čo bude ďalej. Veľmi pútavé čítanie, premyslený svet, skvelá hlavná hrdinka a ja sa už teraz neviem dočkať pokračovania.

Čaro kníh, 5.1.2019

Viac o knihe

Kombinácia Červenej čiapočky a Bezrukého

Tento mesiac vyšlo u Cooboo Karmínové pouto od Rosamund Hodge, ktorá napísala aj moju milovanú Krutú krásu. Nebudem klamať, milujem štýl akým autorka píše a taktiež svet, ktorý vytvorila. A kto sa nebojí angličtiny, tak odporúčam aj novelu Gilded Ashes zo sveta Cruel Beauty, ktorá je inšpirovaná Popoluškou a duchmi. Prvýkrát som túto knihu čítala pred dvoma rokmi a na rereading som sa tešila. A nesklamalo ma to. Užila som si to rovnako ako na prvýkrát. Dokonca na niektoré scény som úplne zabudla. A bolo to super si znova pripomenúť ten svet a postavy, ktoré som si pred rokmi obľúbila. Karmínové pouto je inšpirované Červenou čiapočkou a Bezrukým dievčaťom od bratov Grimmovcov. Rozhodne to je kombinácia, ktorá je neokukaná a originálna. Keďže retellingom ešte stále vládne viac-menej Kráska a zviera, tak je takáto zmena rozhodne vítaná. A tým, že autorka sa rozhodla dosadiť prostredie do dvoch svetov, ktoré sa prekrývajú, tak ešte viac okorenila tento príbeh. Už v Krutej kráse sme sa mohli stretnúť so zaujímavým svetom a ani tento raz autorka nenechá nič na náhodu. Hvozd ako taký sa tam spomína zo začiatku okrajovo, až neskôr sa ukazuje vo svojej celej kráse. Dokonca môžete mať niekedy pocit, že Hvozd je menej nebezpečný než realita, v ktorej sa hrdinovia nachádzajú. Síce Hvozd sa objavuje sporadicky a niekedy je to dosť mätúce, ale o to viac je to vzrušujúce, že obyčajní ľudia ho nevnímajú, tak ako ho vnímajú označení. A verte, že vzniká pár zaujímavých situácií, ktoré sú zvyčajne plné boja. Treba však pripomenúť to, že atmosféru, ktorú vytvára prostredie uberajú práve postavy. A to nie hlavné, ale úplne tie malé a svojím spôsobom bezvýznamné. Narážam na postavy, ktoré odcudzujú práve označených. Na jednej strane pociťujú vďaku za to, že ich chránia, ale na druhej strane k ním cítia odpor a strach. Je to dosť iritujúce, keď si uvedomíte, že práca označených je potrebná, ale nie je dostatočne ocenená. A mňa osobne to vytáčalo. Aspoň trocha vďaky by ich predsa nezabilo. Hlavná hrdinka Rachelle je tá typická bad ass hrdinka, ktorá nakope všetkým zadky. Takéto hrdinky sú stále v kurze, čo si budeme klamať. Navyše myšlienka, že práve žena má ochraňovať chlapa je tiež pre mňa vítaná zmena. Okrem toho medzi Rachelle a Armandom, jej chránencom, vzniká zaujímavý hate-love vzťah, ktorý nie je síce až tak silný ako napríklad hate-love vzťah medzi hlavnou hrdinkou a ďalšou samoľúbou postavou menom Erecom, ale je tam. Rachelle by ste niekedy chceli za jej skutky, ktoré robí pod návalom hnevu a celkovo emócií najradšej nakopať, ale je to stále lepšie ako keby nerobila nič. Rozhodne jej činy, tak trochu ovplyvňuje smerovanie deja a nie je to vždy podľa predstáv. Okrem toho ako hlavná hrdinka nie je vôbec dokonalá a jej najväčšia chyba je práve, že sa zbytočne zatracuje ako osoba. Často sa sama odsudzuje a rozhodne jej výčitky v tom pomáhajú. Miestami zbytočne dramatizuje a niekedy to naozaj lezie na nervy. Na druhej strane Armando je svojím spôsobom svätec a mučeník a to Rachelle ešte viac deptá alebo skôr hnevá, že ľudia veria tej maškaráde, ktorú predvádza. Armando je rozhodne zahalený rúškom tajomna. A rozuzlenie je viac než zaujímavé a šokujúce. Vďaka bohu za koniec, po ktorom nie je čitateľ zmätený a presne vie, čo sa udialo. Autorka sa rada hrá so slovíčkami a niekedy jej opisy sú až poetické, čo ste si mohli všimnúť hlavne v Krutej kráse. A že práve ona nemala úplne najchápavejší koniec nie je tajomstvo. (Nepochopila som ho dostatočne ani po anglicky a ani po česky). Takže obavy toho, že koniec bude zas taký urýchlený a podaný spôsobom, že vlastne ani netušíte, čo sa posledné strany udialo sú úplne zbytočné. V porovnaní s Krutou krásou je Karmínové pouto oveľa viac drastickejšie a krvavé. Zároveň akčné scény sú zaujímavým oživením hluchých miest, ktoré dej má. A že ich nie je málo. Ale aj napriek tomu vás to núti čítať ďalej. Treba avšak pripomenúť, že kniha rozhodne nie je pre každého. Skôr je to pre menší okruh čitateľov. Keďže autorka má naozaj svojský štýl písania. Prirovnala by som to ku knihe Píseň zimy od S. Jae-Jonesovej, ktorá tiež patrí k autorom, ktorých nedokáže každý oceniť. Oproti Krutej kráse je Karmínové pouto oveľa viac akčnejšia, surovejšia a menej romantická. Žiadne sladké reči a podobne nečakajte, aj keď koniec bol trochu viac sladký, ale nie zas prehnane. Pre mňa je Krutá krása stále obľúbenec, ale viac ľudí sa zhodlo, že práve Karmínové pouto je oveľa lepšie. Takže je len na vás aký názor si utvoríte vy.

Dogmatixx, 29.12.2018

Útek do virtuálnej reality

Marie Lu je úspešnou autorkou kníh pre mládež. Nášmu publiku sa predstavila najskôr sériu Legenda, neskôr trilógiou Mladí vyvolení. Svojou trochou prispela aj do sérií DC Ikony, knihou o mladom Batmanovi, a Spirit Animals. Okrem písania sa venuje ja grafike. Svojimi prácami obohatila napríklad aj sériu Akta Illuminae. Geminu ako autorka kreslených častí citovaných z denníka a v Obsidiu, okrem iného, nakreslila komiks a aj fotografiu hlavných hrdinov. Séria Warcross patrí k jej najnovším dielam. Veda a technika neustále napreduje a to sa odráža dokonca aj v literatúre. Jasné, sci-fi sa vždy pohrávalo s myšlienkou na to, čo by mohlo byť, avšak v poslednej dobe to vyzerá tak, že sú tieto námety čoraz populárnejšie. Séria Warcross dokonca pracuje s prepojením moderných technológií nielen na skutočný život, ale takisto spracováva všetky možné výhody aj nevýhody pre skutočný život. Avšak to je len začiatok toho, čomu všetkému sa kniha venuje. Svet Warcrossu je vo svojej podstaste jednoduchý – nasadíte si špeciálne okuliare, ktoré vás prenesú do virtuálnej reality, kde môžete hrať jednoduchú hru, ktorou podstatou je ukradnutie drahokamu súperovi, čím si zvyšujete úroveň a zarábate virtuálne peniaze. Tie vám tí správni ľudia vedia vymeniť aj za skutočné peniaze. Takto sa pôvodná hra slúžiaca na únik z reality a na zábavu premenila aj na zdroj príjmu, na vznik nových závislostí a na prekvitanie čierneho obchodu a zvyšovanie zločinnosti. Ale aj napriek tomu sa každoročne stretnú tí najlepší hráči, aby sa proti sebe postavili v týchto moderných virtuálnych „hrách bez hraníc“ len s tým rozdielom, že jednotlivé tímy nereprezentujú krajiny, ale len samých seba a rozprávkovo na tom zarábajú. V tomto technologicky vyspelom svete žije aj Emika Chenová, vynikajúca hackerka, tak trochu génius a hlavne dievča, ktoré je večne bez peňazí a veľmi skoro sa musela naučiť o seba postarať. Keďže má záznam v trestnom registri, je pre ňu náročné nájsť si stálu prácu a takisto nemôže zarábať prostredníctvom Warcrossu, pretože jej minulosť ju obmedzuje dokonca aj vo virtuálnej realite. Preto sa živí lovom ľudí – za istú odmenu nachádza pre políciu zločincov. Jej posledná zákazka však nevyšla tak, ako mala. Niekto jej vyfúkol odmenu na poslednú chvíľu spred nosa a ak Emika nechce skončiť na ulici, musí rýchlo nájsť niečo iné. Preto sa odhodlá na veľmi zúfalý krok – počas otvorenia medzinárodného šampionátu Warcrossu vyvedie niečo naozaj nečakané, vďaka čomu sa dostane pred reflektory a zrazu je z nej celebrita. Takže je jasné, že zaujme aj samotného vynálezcu Warcrossu, milionára a takisto génia Hidea Tanaku. Druhá časť ústrednej dvojice je typickou záhadnou postavou s ťažkou minulosťou a kostlivcami v skrini, avšak je to tak trochu génius a peniazmi sa oháňa viac ako priemerná dáma vejárom. Skrátka taký typický takmer dokonalý chlap, ktorého si všetci idealizujú a len málokedy sa zamýšľajú nad dôvodmi jeho konania. Postavy v tejto knihe sú veľmi dobre napísané a je jednoduché vžiť sa do ich kože. Dej, na druhej strane, je vlastne len miliónkrát zrecyklovaný námet o vyvolenej dievčine. Obyčajné dievča žije z jedného dňa na druhý, ledva prežíva, až si ju náhodou všimne ten najmocnejší zo všetkých a ukáže svetu, aká je vyvolená a aby toho nebolo málo, len ona môže zachrániť svet Warcrossu pred virtuálnou hrozbou nebezpečného hackera. V čom je teda rozdiel oproti ostatným knihám s podobnou tematikou? V spracovaní. Výhodou je samotné prostredie virtuálnej reality. To ponúka veľa neprebádaných zákutí a veľa námetov, takisto vytvára naozaj zaujímavé prostredie plné moderných technológií. Prebiehajúci šampionát vo Warcrosse zase ponúka nielen napätie, ale aj akciu. Avšak nakoniec sú to práve postavy, ktoré tento asi najviac klišé motív v literatúre dokázali premeniť na neičo nevídané. Emika aj Hideo sú veľmi sympatické postavy, ktoré nie sú dokonalé, no autorka sa uistila, že ich budem naozaj dôverne poznať. Predstavila mi ich chyby, ich poklesky, ale aj ich prednosti a nezabudla ešte na niečo oveľa dôležitejšie, na motiváciu. V celej knihe som tak sledovala ich motiváciu a dôvody, pre ktoré sa púšťajú do akcie. Až v závere knihy nakoniec vyjde najavo, čo presne to robia a toto odhalenie možno nie je úplne nečakané, avšak to nemení nič na fakte, že je epické a tvorí akúsi pomyselnú čerešničku na torte tejto výbornej knihy. Warcross síce spracováva ohraný motív o vyvolených, avšak spracováva ho pomerne inovatívnym spôsobom. Najdôležitejšie je hlavne prostredie, v ktorom sa kniha odohráva. Virtuálna realita Warcrossu je fascinujúca a keďže mi ju autorka približovala postupne, nikdy som sa nestrácala a všetkému som dokázala porozumieť – a to som vo svojej podstate technický antitalent. Opisy prostredia, pravidiel Warcorssu, ale aj celého sveta, ktorý radšej žije vo virtuálnej realite, než aby čelil skutočnému životu, sú fascinujúce a dodávajú knihe častokrát prekvapivú hĺbku. Ďalším dôležitým článkom sú aj samotné postavy, ktoré sú rôznorodé a tie hlavné sú opísané v celej svojej nedokonalej kráse. Emika aj Hideo majú svoje prednosti i nedostatky a čo je najdôležitejšie, autorka mi dopodrobna vysvetlila ich motiváciu. Presne som vedela čo robia a prečo, aj keď niektoré ich činy ostali tajomstvom až do samotného záveru. To je vlastne ďalším plusom tejto knihy – budovanie napätia, či už pomocou dynamického deja, v ktorom sa striedajú opisné časti a samotný virtuálny boj, ale aj niekedy nečakaných zvratov a všetko nakoniec vyvrcholí v epickom závere. Kniha je napísaná jednoduchým štýlom a dobre sa číta. Je skvelým vyvážením akcie, opisov aj emócií. Navyše mi ponúkla rôzne zamyslenia nielen nad stavom súčasnej spoločnosti, ale napríklad aj o tom, čo je správne a čo nie. A že aj nesprávne činy urobené zo správnych dôvodov sú stále nesprávne.

Lili-darknight.blogspot.cz, 21.12.2018

Zámok v oblakoch

Kerstin Gierová

Fanny tohtoročné Vianoce strávili na zámku v krásnych Alpách. No ak by si niekto pomyslel, že jej závidí, nemá vlastne čo závidieť. Fanny tam totiž nerelaxuje a netrávi krásne dni oddychu, práve naopak. Pracuje ako chyžná a opatrovateľka a pomocníčka a vlastne robí všetko, čo nemá kto. No ak by si mala vybrať, čo neznáša najviac, tak to je rozhodne práca s deťmi. Pretože tie sú nevyspytateľné. Počas týchto nenudiacich sa vianočných sviatkov strávených popri starých ľuďoch, Fanny spoznáva aj svojich rovesníkov. Dievčatá, praktikantky, ktoré majú navrch a dávajú to Fanny pekne vyžrať. Šéfov syn, okúzľujúci Ben, stojí pri Fanny aj keď jeho city sa ťažko derú na povrch. A potom je tu nenormálne sexi Tristan, ktorý je akoby vystrihnutý z módneho časáku. Fanny trávi svoje unavené večery v malilinkej izbe s kamošmi Hugami. Tí ju navštevujú každý deň a sú jej jedinými skutočnými kamarátmi až pokým neprídu chlapci, ktorí jej pekne zamotajú hlavu. Spoločne títo traja zisťujú skutočné veci, ktoré sa na zámku dejú, pretože toto nie je len taký obyčajný starý zámok siahajúci do oblakov, on je doslova magický. Fanny, Ben a Tristan prídu všetkému na chlp. Túto knihu som zbožňovala od prvého pohľadu /keď som ju držala na letisku v Berline a rozmýšľala, či si ju kúpiť v nemčine :O a konečne sa odvážiť, no radšej som si počkala na preklad/. Áno, bola to láska na prvý šup :D. Zo začiatku ma hlavná postava Fanny celkom iritovala, no neskôr som si ju obľúbila. Do deja sme sa hneď šupli, nebolo na čo čakať ani nebola nuda. Hneď to bolo dobrodružstvo. Toto bola moja prvá kniha, ktorú som čítala od Kerstin a určite siahnem aj po jej ďalších dielach. Jej štýl je asi v opisovaní. Veľa vecí bolo samý opis, čo je fajn, no niekedy som mala chuť to len preskočiť a ísť ďalej /čo som samozrejme nespravila/. Pracovný život na zámku bol však úplne vystihnutý. Sama brigádujem na recepcii a viem ako to chodí aj na iných pracovných pozíciach na tomto mieste. Pripomenulo mi to živo práve to "moje" miesto. Aj čo sa týka ubytovaných ľudí, práce, vyťaženosti. Vedela som sa s postavami stotožniť. Ďalej oceňujem, že kniha nebola zameraná úplne na romantický vzťah ale riešili sa tam aj iné závažné veci, niekedy dokonca išlo aj o život. Sama som sa obávala, čo sa stane. A už len kvôli tej obálke, och :O. Zámok v oblakoch odporúčam romantikom ale aj neromantikom. Tiež tým, ktorí radi riešite akékoľvek záhady. Podľa mňa toto sadne každému. Taká skvelá jednodielna jednohubka k tomu ešte aj vtipná :D. A v tomto vianočnom období je to must-read /musíš si prečítať/.

Môj svet snov a kníh, 20.12.2018

Viac o knihe

Vianočná koleda súčasnosti

Cynthia Hand je úspešná americká spisovateľka, ktorá sa už niekoľkokrát predstavila aj nášmu publiku. Najskôr so sériou Nadpozemská o anjeloch, neskôr s knihou Príď sa so mnou rozlúčiť a nakoniec ako spoluautorka knihy Má lady Jane. Vo svojej tvorbe sa venuje rôznej tematike, ale takmer výlučne píše pre mládež. Posmrtný život Holly Chaseové patrí k jej najnovším knihám. Každý z nás má rád iný vianočný príbeh. Niektorí z nás radšej kreslené rozprávky, iní zase tie klasické z domácej tvorby. Čo sa týka literatúry, tam ten vianočný výber nie je možno až taký pestrý, ale o to krajšie sú príbehy odohrávajúce sa v zime. Jedným z najklasickejších je rozhodne Vianočná koleda, ktorá sa dočkala už niekoľkých filmových alebo divadelných spracovaní. Je to príbeh taký silný, že inšpiruje ľudí už viac ako stosedemdesiat rokov. Preto sa vlastne ani nemôžem čudovať, že sa Cynthia Hand rozhodla pre retelling práve tejto vianočnej klasiky. Príbeh o lakomom starom obchodníkovi, ktorého na Vianoce navštívia traja duchovia, aby mu ukázali aký je zlý človek a pohrozili mu, ako dopadne, ak sa nezmení, pozná každý z nás. Minimálne o ňom počul. No a Holly Chaseová, hrdinka tejto knihy, ním vlastne aj žije. V jedny Vianoce, krátko pred sedemnástymi narodeninami, ju navštívi duch jej mŕtvej nevlastnej matky, aby ju pripravil na príchod vianočných duchov. Tí jej ukazujú, ako zle sa správa k svojej gazdinej, pripomenú jej, ako pre svoje materialistické správanie prišla o najlepšiu priateľku a takisto jej nezabudnú ukázať, aký je jej život prázdny a krutý a ako ona, už v takomto nízkom veku, má čoskoro zomrieť. Avšak Holly nebola ako Ebenezer a nepoučila sa z toho, čo videla. Ak niečo, tak sa tomu vysmiala a považovala to za výmysel – až kým sa proroctvo nenaplnilo a ona krátko po Vianociach zomrela. Lenže to bolo pred viac ako piatimi rokmi. Teraz je z nej Duch minulých Vianoc a v kostýme každé Vianoce ukazuje ďalšiemu nepolepšiteľnému Scroogeovi, aký život viedli, aby ich tam prinútila zmeniť sa, kým je na to ešte čas. Pracuje totiž pre tak trochu tajnú organizáciu, ktorej úlohou je vyhľadávať zlých a skazených ľudí, v ktorých je však potenciál na zmenu. Keď som knihu otvárala, rozhodne som neočakávala takéto inovatívne spracovanie tohto silného motívu Vianočnej koledy. Myšlienka veľkej firmy ma nadchla. Pracujú v nej nielen duchovia mŕtvych, ale aj žijúci ľudia a celý rok prehľadávajú život ďalšieho Scroogea, aby identifikovali postavy, ktoré ho najviac ovplyvňujú. Nachádzajú zosobnenie pôvodného vykorisťovaného podriadeného, takisto veselého synovca Freda alebo dávnu lásku, ktorá dotyčného opustila, pretože stále len myslel na peniaze. A takisto zisťujú, prečo daný človek nemá rád Vianoce – lebo aj to týchto ľudí spája. Ich odpor k Vianociam Vianočná koleda je vynikajúci príbeh so silným posolstvom, a preto som sa obávala, akým spôsobom môže pôsobiť práve v takomto modernom spracovaní. Obávala som sa však zbytočne. Cynthia Hand dopriala tejto milovanej klasike nový šat, preniesla ho do moderného sveta, úplne prekopala základnú líniu a to všetko bez toho, aby narušila silné posolstvo originálneho príbehu. Dokonca sa jej do knihy podarilo vložiť aj niekoľko vlastných námetov a zaujímavých myšlienok. Napríklad mi ukázala silu lásky a aj to, že nie vždy je nutné zubami-nechtami sa držať svojich citov a niekedy je skrátka lepšie dať svojim milovaným voľnosť a nesnažiť sa ich za každú cenu udržať vo svojom živote. To všetko bolo zabalené v dobre napísanom príbehu, ktorý ma bavil, dojímal a dokonca aj prekvapil. Posmrtný život Holly Chaseové nadväzuje na milovanú vianočnú klasiku o uhundranom starcovi posadnutom peniazmi, ktorý považuje Vianoce za hlúposť. Tento príbeh autorka prerozprávala a upravila do modernej verzie odohrávajúcej sa v súčasnom svete. Hlavnou hrdinkou je tentoraz takmer sedemnásťročná Holly, ktorá dostala svoju šancu na nápravu, avšak odmietla ju a čakal ju hrozný osud – zomrela. O päť rokov neskôr pracuje pre tú istú organizáciu, ktorá sa ju snažila napraviť. V kostýme Ducha minulých Vianoc sa snaží ďalším a ďalším skazeným ľuďom ukázať, aký bol ich život prázdny a ako zle sa správajú k ostatným. Hlavná myšlienka pôvodnej Vianočnej koledy tak bola zachovaná aj v tomto modernom prerozprávaní. Jej sila bola umocnená práve existenciou organizácie, ktoré sa už celé generácie snaží usmerniť ľudí, ktorí zišli zo svojej cesty. Tento inovatívny šat ešte umocnil pôvodnú hlbokú filozofiu predlohy a keďže je kniha určená pre tínedžerov, takisto ju zatraktívnil aj pre súčasnú generáciu plnú mobilov a počítačov. Cynthia Hand navyše vyrozprávala svoj príbeh veľmi citlivo a vďaka jej svižnému štýlu sa čítal veľmi rýchlo a príjemne. Napriek tomu, že bola kniha tínedžersky slangová, plná klišé a niekedy až príliš moderná a súčasná, ponúkala aj veľkú hĺbku. Tú si čiastočne požičala zo svojej predlohy, avšak autorke sa podarilo ponúknuť mi aj iné zamyslenia, napríklad o láske, ktorá nie vždy nájde svojej naplnenie. V konečnom dôsledku sa mi do rúk dostala kniha, ktorá bola vtipná, citlivá a hlboká, prinútila ma zamýšľať sa nad mnohým, tiež ma niekoľkokrát dojala a dokonca aj prekvapila svojim záverom. Toto prerozprávanie Vianočnej koledy sa mi snažilo ponúknuť ten istý príbeh o starcovi a duchoch, ktoré by fungovalo v modernom svete. A autorka tento zámer jednoznačne naplnila.

Lili-darknight.blogspot.cz, 18.12.2018

Recenzia médii