CooBoo

Kombinácia Červenej čiapočky a Bezrukého

Tento mesiac vyšlo u Cooboo Karmínové pouto od Rosamund Hodge, ktorá napísala aj moju milovanú Krutú krásu. Nebudem klamať, milujem štýl akým autorka píše a taktiež svet, ktorý vytvorila. A kto sa nebojí angličtiny, tak odporúčam aj novelu Gilded Ashes zo sveta Cruel Beauty, ktorá je inšpirovaná Popoluškou a duchmi. Prvýkrát som túto knihu čítala pred dvoma rokmi a na rereading som sa tešila. A nesklamalo ma to. Užila som si to rovnako ako na prvýkrát. Dokonca na niektoré scény som úplne zabudla. A bolo to super si znova pripomenúť ten svet a postavy, ktoré som si pred rokmi obľúbila. Karmínové pouto je inšpirované Červenou čiapočkou a Bezrukým dievčaťom od bratov Grimmovcov. Rozhodne to je kombinácia, ktorá je neokukaná a originálna. Keďže retellingom ešte stále vládne viac-menej Kráska a zviera, tak je takáto zmena rozhodne vítaná. A tým, že autorka sa rozhodla dosadiť prostredie do dvoch svetov, ktoré sa prekrývajú, tak ešte viac okorenila tento príbeh. Už v Krutej kráse sme sa mohli stretnúť so zaujímavým svetom a ani tento raz autorka nenechá nič na náhodu. Hvozd ako taký sa tam spomína zo začiatku okrajovo, až neskôr sa ukazuje vo svojej celej kráse. Dokonca môžete mať niekedy pocit, že Hvozd je menej nebezpečný než realita, v ktorej sa hrdinovia nachádzajú. Síce Hvozd sa objavuje sporadicky a niekedy je to dosť mätúce, ale o to viac je to vzrušujúce, že obyčajní ľudia ho nevnímajú, tak ako ho vnímajú označení. A verte, že vzniká pár zaujímavých situácií, ktoré sú zvyčajne plné boja. Treba však pripomenúť to, že atmosféru, ktorú vytvára prostredie uberajú práve postavy. A to nie hlavné, ale úplne tie malé a svojím spôsobom bezvýznamné. Narážam na postavy, ktoré odcudzujú práve označených. Na jednej strane pociťujú vďaku za to, že ich chránia, ale na druhej strane k ním cítia odpor a strach. Je to dosť iritujúce, keď si uvedomíte, že práca označených je potrebná, ale nie je dostatočne ocenená. A mňa osobne to vytáčalo. Aspoň trocha vďaky by ich predsa nezabilo. Hlavná hrdinka Rachelle je tá typická bad ass hrdinka, ktorá nakope všetkým zadky. Takéto hrdinky sú stále v kurze, čo si budeme klamať. Navyše myšlienka, že práve žena má ochraňovať chlapa je tiež pre mňa vítaná zmena. Okrem toho medzi Rachelle a Armandom, jej chránencom, vzniká zaujímavý hate-love vzťah, ktorý nie je síce až tak silný ako napríklad hate-love vzťah medzi hlavnou hrdinkou a ďalšou samoľúbou postavou menom Erecom, ale je tam. Rachelle by ste niekedy chceli za jej skutky, ktoré robí pod návalom hnevu a celkovo emócií najradšej nakopať, ale je to stále lepšie ako keby nerobila nič. Rozhodne jej činy, tak trochu ovplyvňuje smerovanie deja a nie je to vždy podľa predstáv. Okrem toho ako hlavná hrdinka nie je vôbec dokonalá a jej najväčšia chyba je práve, že sa zbytočne zatracuje ako osoba. Často sa sama odsudzuje a rozhodne jej výčitky v tom pomáhajú. Miestami zbytočne dramatizuje a niekedy to naozaj lezie na nervy. Na druhej strane Armando je svojím spôsobom svätec a mučeník a to Rachelle ešte viac deptá alebo skôr hnevá, že ľudia veria tej maškaráde, ktorú predvádza. Armando je rozhodne zahalený rúškom tajomna. A rozuzlenie je viac než zaujímavé a šokujúce. Vďaka bohu za koniec, po ktorom nie je čitateľ zmätený a presne vie, čo sa udialo. Autorka sa rada hrá so slovíčkami a niekedy jej opisy sú až poetické, čo ste si mohli všimnúť hlavne v Krutej kráse. A že práve ona nemala úplne najchápavejší koniec nie je tajomstvo. (Nepochopila som ho dostatočne ani po anglicky a ani po česky). Takže obavy toho, že koniec bude zas taký urýchlený a podaný spôsobom, že vlastne ani netušíte, čo sa posledné strany udialo sú úplne zbytočné. V porovnaní s Krutou krásou je Karmínové pouto oveľa viac drastickejšie a krvavé. Zároveň akčné scény sú zaujímavým oživením hluchých miest, ktoré dej má. A že ich nie je málo. Ale aj napriek tomu vás to núti čítať ďalej. Treba avšak pripomenúť, že kniha rozhodne nie je pre každého. Skôr je to pre menší okruh čitateľov. Keďže autorka má naozaj svojský štýl písania. Prirovnala by som to ku knihe Píseň zimy od S. Jae-Jonesovej, ktorá tiež patrí k autorom, ktorých nedokáže každý oceniť. Oproti Krutej kráse je Karmínové pouto oveľa viac akčnejšia, surovejšia a menej romantická. Žiadne sladké reči a podobne nečakajte, aj keď koniec bol trochu viac sladký, ale nie zas prehnane. Pre mňa je Krutá krása stále obľúbenec, ale viac ľudí sa zhodlo, že práve Karmínové pouto je oveľa lepšie. Takže je len na vás aký názor si utvoríte vy.

Dogmatixx, 29.12.2018

Útek do virtuálnej reality

Marie Lu je úspešnou autorkou kníh pre mládež. Nášmu publiku sa predstavila najskôr sériu Legenda, neskôr trilógiou Mladí vyvolení. Svojou trochou prispela aj do sérií DC Ikony, knihou o mladom Batmanovi, a Spirit Animals. Okrem písania sa venuje ja grafike. Svojimi prácami obohatila napríklad aj sériu Akta Illuminae. Geminu ako autorka kreslených častí citovaných z denníka a v Obsidiu, okrem iného, nakreslila komiks a aj fotografiu hlavných hrdinov. Séria Warcross patrí k jej najnovším dielam. Veda a technika neustále napreduje a to sa odráža dokonca aj v literatúre. Jasné, sci-fi sa vždy pohrávalo s myšlienkou na to, čo by mohlo byť, avšak v poslednej dobe to vyzerá tak, že sú tieto námety čoraz populárnejšie. Séria Warcross dokonca pracuje s prepojením moderných technológií nielen na skutočný život, ale takisto spracováva všetky možné výhody aj nevýhody pre skutočný život. Avšak to je len začiatok toho, čomu všetkému sa kniha venuje. Svet Warcrossu je vo svojej podstaste jednoduchý – nasadíte si špeciálne okuliare, ktoré vás prenesú do virtuálnej reality, kde môžete hrať jednoduchú hru, ktorou podstatou je ukradnutie drahokamu súperovi, čím si zvyšujete úroveň a zarábate virtuálne peniaze. Tie vám tí správni ľudia vedia vymeniť aj za skutočné peniaze. Takto sa pôvodná hra slúžiaca na únik z reality a na zábavu premenila aj na zdroj príjmu, na vznik nových závislostí a na prekvitanie čierneho obchodu a zvyšovanie zločinnosti. Ale aj napriek tomu sa každoročne stretnú tí najlepší hráči, aby sa proti sebe postavili v týchto moderných virtuálnych „hrách bez hraníc“ len s tým rozdielom, že jednotlivé tímy nereprezentujú krajiny, ale len samých seba a rozprávkovo na tom zarábajú. V tomto technologicky vyspelom svete žije aj Emika Chenová, vynikajúca hackerka, tak trochu génius a hlavne dievča, ktoré je večne bez peňazí a veľmi skoro sa musela naučiť o seba postarať. Keďže má záznam v trestnom registri, je pre ňu náročné nájsť si stálu prácu a takisto nemôže zarábať prostredníctvom Warcrossu, pretože jej minulosť ju obmedzuje dokonca aj vo virtuálnej realite. Preto sa živí lovom ľudí – za istú odmenu nachádza pre políciu zločincov. Jej posledná zákazka však nevyšla tak, ako mala. Niekto jej vyfúkol odmenu na poslednú chvíľu spred nosa a ak Emika nechce skončiť na ulici, musí rýchlo nájsť niečo iné. Preto sa odhodlá na veľmi zúfalý krok – počas otvorenia medzinárodného šampionátu Warcrossu vyvedie niečo naozaj nečakané, vďaka čomu sa dostane pred reflektory a zrazu je z nej celebrita. Takže je jasné, že zaujme aj samotného vynálezcu Warcrossu, milionára a takisto génia Hidea Tanaku. Druhá časť ústrednej dvojice je typickou záhadnou postavou s ťažkou minulosťou a kostlivcami v skrini, avšak je to tak trochu génius a peniazmi sa oháňa viac ako priemerná dáma vejárom. Skrátka taký typický takmer dokonalý chlap, ktorého si všetci idealizujú a len málokedy sa zamýšľajú nad dôvodmi jeho konania. Postavy v tejto knihe sú veľmi dobre napísané a je jednoduché vžiť sa do ich kože. Dej, na druhej strane, je vlastne len miliónkrát zrecyklovaný námet o vyvolenej dievčine. Obyčajné dievča žije z jedného dňa na druhý, ledva prežíva, až si ju náhodou všimne ten najmocnejší zo všetkých a ukáže svetu, aká je vyvolená a aby toho nebolo málo, len ona môže zachrániť svet Warcrossu pred virtuálnou hrozbou nebezpečného hackera. V čom je teda rozdiel oproti ostatným knihám s podobnou tematikou? V spracovaní. Výhodou je samotné prostredie virtuálnej reality. To ponúka veľa neprebádaných zákutí a veľa námetov, takisto vytvára naozaj zaujímavé prostredie plné moderných technológií. Prebiehajúci šampionát vo Warcrosse zase ponúka nielen napätie, ale aj akciu. Avšak nakoniec sú to práve postavy, ktoré tento asi najviac klišé motív v literatúre dokázali premeniť na neičo nevídané. Emika aj Hideo sú veľmi sympatické postavy, ktoré nie sú dokonalé, no autorka sa uistila, že ich budem naozaj dôverne poznať. Predstavila mi ich chyby, ich poklesky, ale aj ich prednosti a nezabudla ešte na niečo oveľa dôležitejšie, na motiváciu. V celej knihe som tak sledovala ich motiváciu a dôvody, pre ktoré sa púšťajú do akcie. Až v závere knihy nakoniec vyjde najavo, čo presne to robia a toto odhalenie možno nie je úplne nečakané, avšak to nemení nič na fakte, že je epické a tvorí akúsi pomyselnú čerešničku na torte tejto výbornej knihy. Warcross síce spracováva ohraný motív o vyvolených, avšak spracováva ho pomerne inovatívnym spôsobom. Najdôležitejšie je hlavne prostredie, v ktorom sa kniha odohráva. Virtuálna realita Warcrossu je fascinujúca a keďže mi ju autorka približovala postupne, nikdy som sa nestrácala a všetkému som dokázala porozumieť – a to som vo svojej podstate technický antitalent. Opisy prostredia, pravidiel Warcorssu, ale aj celého sveta, ktorý radšej žije vo virtuálnej realite, než aby čelil skutočnému životu, sú fascinujúce a dodávajú knihe častokrát prekvapivú hĺbku. Ďalším dôležitým článkom sú aj samotné postavy, ktoré sú rôznorodé a tie hlavné sú opísané v celej svojej nedokonalej kráse. Emika aj Hideo majú svoje prednosti i nedostatky a čo je najdôležitejšie, autorka mi dopodrobna vysvetlila ich motiváciu. Presne som vedela čo robia a prečo, aj keď niektoré ich činy ostali tajomstvom až do samotného záveru. To je vlastne ďalším plusom tejto knihy – budovanie napätia, či už pomocou dynamického deja, v ktorom sa striedajú opisné časti a samotný virtuálny boj, ale aj niekedy nečakaných zvratov a všetko nakoniec vyvrcholí v epickom závere. Kniha je napísaná jednoduchým štýlom a dobre sa číta. Je skvelým vyvážením akcie, opisov aj emócií. Navyše mi ponúkla rôzne zamyslenia nielen nad stavom súčasnej spoločnosti, ale napríklad aj o tom, čo je správne a čo nie. A že aj nesprávne činy urobené zo správnych dôvodov sú stále nesprávne.

Lili-darknight.blogspot.cz, 21.12.2018

Zámok v oblakoch

Kerstin Gier

Fanny tohtoročné Vianoce strávili na zámku v krásnych Alpách. No ak by si niekto pomyslel, že jej závidí, nemá vlastne čo závidieť. Fanny tam totiž nerelaxuje a netrávi krásne dni oddychu, práve naopak. Pracuje ako chyžná a opatrovateľka a pomocníčka a vlastne robí všetko, čo nemá kto. No ak by si mala vybrať, čo neznáša najviac, tak to je rozhodne práca s deťmi. Pretože tie sú nevyspytateľné. Počas týchto nenudiacich sa vianočných sviatkov strávených popri starých ľuďoch, Fanny spoznáva aj svojich rovesníkov. Dievčatá, praktikantky, ktoré majú navrch a dávajú to Fanny pekne vyžrať. Šéfov syn, okúzľujúci Ben, stojí pri Fanny aj keď jeho city sa ťažko derú na povrch. A potom je tu nenormálne sexi Tristan, ktorý je akoby vystrihnutý z módneho časáku. Fanny trávi svoje unavené večery v malilinkej izbe s kamošmi Hugami. Tí ju navštevujú každý deň a sú jej jedinými skutočnými kamarátmi až pokým neprídu chlapci, ktorí jej pekne zamotajú hlavu. Spoločne títo traja zisťujú skutočné veci, ktoré sa na zámku dejú, pretože toto nie je len taký obyčajný starý zámok siahajúci do oblakov, on je doslova magický. Fanny, Ben a Tristan prídu všetkému na chlp. Túto knihu som zbožňovala od prvého pohľadu /keď som ju držala na letisku v Berline a rozmýšľala, či si ju kúpiť v nemčine :O a konečne sa odvážiť, no radšej som si počkala na preklad/. Áno, bola to láska na prvý šup :D. Zo začiatku ma hlavná postava Fanny celkom iritovala, no neskôr som si ju obľúbila. Do deja sme sa hneď šupli, nebolo na čo čakať ani nebola nuda. Hneď to bolo dobrodružstvo. Toto bola moja prvá kniha, ktorú som čítala od Kerstin a určite siahnem aj po jej ďalších dielach. Jej štýl je asi v opisovaní. Veľa vecí bolo samý opis, čo je fajn, no niekedy som mala chuť to len preskočiť a ísť ďalej /čo som samozrejme nespravila/. Pracovný život na zámku bol však úplne vystihnutý. Sama brigádujem na recepcii a viem ako to chodí aj na iných pracovných pozíciach na tomto mieste. Pripomenulo mi to živo práve to "moje" miesto. Aj čo sa týka ubytovaných ľudí, práce, vyťaženosti. Vedela som sa s postavami stotožniť. Ďalej oceňujem, že kniha nebola zameraná úplne na romantický vzťah ale riešili sa tam aj iné závažné veci, niekedy dokonca išlo aj o život. Sama som sa obávala, čo sa stane. A už len kvôli tej obálke, och :O. Zámok v oblakoch odporúčam romantikom ale aj neromantikom. Tiež tým, ktorí radi riešite akékoľvek záhady. Podľa mňa toto sadne každému. Taká skvelá jednodielna jednohubka k tomu ešte aj vtipná :D. A v tomto vianočnom období je to must-read /musíš si prečítať/.

Môj svet snov a kníh, 20.12.2018

Viac o knihe

Vianočná koleda súčasnosti

Cynthia Hand je úspešná americká spisovateľka, ktorá sa už niekoľkokrát predstavila aj nášmu publiku. Najskôr so sériou Nadpozemská o anjeloch, neskôr s knihou Príď sa so mnou rozlúčiť a nakoniec ako spoluautorka knihy Má lady Jane. Vo svojej tvorbe sa venuje rôznej tematike, ale takmer výlučne píše pre mládež. Posmrtný život Holly Chaseové patrí k jej najnovším knihám. Každý z nás má rád iný vianočný príbeh. Niektorí z nás radšej kreslené rozprávky, iní zase tie klasické z domácej tvorby. Čo sa týka literatúry, tam ten vianočný výber nie je možno až taký pestrý, ale o to krajšie sú príbehy odohrávajúce sa v zime. Jedným z najklasickejších je rozhodne Vianočná koleda, ktorá sa dočkala už niekoľkých filmových alebo divadelných spracovaní. Je to príbeh taký silný, že inšpiruje ľudí už viac ako stosedemdesiat rokov. Preto sa vlastne ani nemôžem čudovať, že sa Cynthia Hand rozhodla pre retelling práve tejto vianočnej klasiky. Príbeh o lakomom starom obchodníkovi, ktorého na Vianoce navštívia traja duchovia, aby mu ukázali aký je zlý človek a pohrozili mu, ako dopadne, ak sa nezmení, pozná každý z nás. Minimálne o ňom počul. No a Holly Chaseová, hrdinka tejto knihy, ním vlastne aj žije. V jedny Vianoce, krátko pred sedemnástymi narodeninami, ju navštívi duch jej mŕtvej nevlastnej matky, aby ju pripravil na príchod vianočných duchov. Tí jej ukazujú, ako zle sa správa k svojej gazdinej, pripomenú jej, ako pre svoje materialistické správanie prišla o najlepšiu priateľku a takisto jej nezabudnú ukázať, aký je jej život prázdny a krutý a ako ona, už v takomto nízkom veku, má čoskoro zomrieť. Avšak Holly nebola ako Ebenezer a nepoučila sa z toho, čo videla. Ak niečo, tak sa tomu vysmiala a považovala to za výmysel – až kým sa proroctvo nenaplnilo a ona krátko po Vianociach zomrela. Lenže to bolo pred viac ako piatimi rokmi. Teraz je z nej Duch minulých Vianoc a v kostýme každé Vianoce ukazuje ďalšiemu nepolepšiteľnému Scroogeovi, aký život viedli, aby ich tam prinútila zmeniť sa, kým je na to ešte čas. Pracuje totiž pre tak trochu tajnú organizáciu, ktorej úlohou je vyhľadávať zlých a skazených ľudí, v ktorých je však potenciál na zmenu. Keď som knihu otvárala, rozhodne som neočakávala takéto inovatívne spracovanie tohto silného motívu Vianočnej koledy. Myšlienka veľkej firmy ma nadchla. Pracujú v nej nielen duchovia mŕtvych, ale aj žijúci ľudia a celý rok prehľadávajú život ďalšieho Scroogea, aby identifikovali postavy, ktoré ho najviac ovplyvňujú. Nachádzajú zosobnenie pôvodného vykorisťovaného podriadeného, takisto veselého synovca Freda alebo dávnu lásku, ktorá dotyčného opustila, pretože stále len myslel na peniaze. A takisto zisťujú, prečo daný človek nemá rád Vianoce – lebo aj to týchto ľudí spája. Ich odpor k Vianociam Vianočná koleda je vynikajúci príbeh so silným posolstvom, a preto som sa obávala, akým spôsobom môže pôsobiť práve v takomto modernom spracovaní. Obávala som sa však zbytočne. Cynthia Hand dopriala tejto milovanej klasike nový šat, preniesla ho do moderného sveta, úplne prekopala základnú líniu a to všetko bez toho, aby narušila silné posolstvo originálneho príbehu. Dokonca sa jej do knihy podarilo vložiť aj niekoľko vlastných námetov a zaujímavých myšlienok. Napríklad mi ukázala silu lásky a aj to, že nie vždy je nutné zubami-nechtami sa držať svojich citov a niekedy je skrátka lepšie dať svojim milovaným voľnosť a nesnažiť sa ich za každú cenu udržať vo svojom živote. To všetko bolo zabalené v dobre napísanom príbehu, ktorý ma bavil, dojímal a dokonca aj prekvapil. Posmrtný život Holly Chaseové nadväzuje na milovanú vianočnú klasiku o uhundranom starcovi posadnutom peniazmi, ktorý považuje Vianoce za hlúposť. Tento príbeh autorka prerozprávala a upravila do modernej verzie odohrávajúcej sa v súčasnom svete. Hlavnou hrdinkou je tentoraz takmer sedemnásťročná Holly, ktorá dostala svoju šancu na nápravu, avšak odmietla ju a čakal ju hrozný osud – zomrela. O päť rokov neskôr pracuje pre tú istú organizáciu, ktorá sa ju snažila napraviť. V kostýme Ducha minulých Vianoc sa snaží ďalším a ďalším skazeným ľuďom ukázať, aký bol ich život prázdny a ako zle sa správajú k ostatným. Hlavná myšlienka pôvodnej Vianočnej koledy tak bola zachovaná aj v tomto modernom prerozprávaní. Jej sila bola umocnená práve existenciou organizácie, ktoré sa už celé generácie snaží usmerniť ľudí, ktorí zišli zo svojej cesty. Tento inovatívny šat ešte umocnil pôvodnú hlbokú filozofiu predlohy a keďže je kniha určená pre tínedžerov, takisto ju zatraktívnil aj pre súčasnú generáciu plnú mobilov a počítačov. Cynthia Hand navyše vyrozprávala svoj príbeh veľmi citlivo a vďaka jej svižnému štýlu sa čítal veľmi rýchlo a príjemne. Napriek tomu, že bola kniha tínedžersky slangová, plná klišé a niekedy až príliš moderná a súčasná, ponúkala aj veľkú hĺbku. Tú si čiastočne požičala zo svojej predlohy, avšak autorke sa podarilo ponúknuť mi aj iné zamyslenia, napríklad o láske, ktorá nie vždy nájde svojej naplnenie. V konečnom dôsledku sa mi do rúk dostala kniha, ktorá bola vtipná, citlivá a hlboká, prinútila ma zamýšľať sa nad mnohým, tiež ma niekoľkokrát dojala a dokonca aj prekvapila svojim záverom. Toto prerozprávanie Vianočnej koledy sa mi snažilo ponúknuť ten istý príbeh o starcovi a duchoch, ktoré by fungovalo v modernom svete. A autorka tento zámer jednoznačne naplnila.

Lili-darknight.blogspot.cz, 18.12.2018

RECENZIA: Renée Ahdieh - Plameň v hmle

Už samotná anotácie, podľa mňa sľubuje, že tento príbeh bude príjemnou zmenou - toto bola moja prvotná myšlienka, ktorá mi napadla a tá druhá bola: že mi to trošku pripomenulo rozprávku o Mulan, ktorú ja osobne veľmi zbožňujem. Takže na knihu som bola nesmierne zvedavá. Samotný príbeh sa začína veľmi nezvyčajne a to rituálnou smrťou samuraja - harakiri. Celkovo bol príbeh veľmi príjemne napísaný, i keď v prvej polovici príbehu sa akosi vo väčšom množstve nachádzali dlhšie opisy myšlienok a pocitov hlavnej hrdinky Mariko. No tie sa našťastie v druhej polovici stiahli do úzadia a kniha sa mi potom čítala o čosi lepšie. Samotný príbeh je napísaný v tretej osobe, kde sa zameriava hlavne na hlavnú hrdinku Mariko, no niektoré kapitoly sú zamerané na vedľajšie postavy, ako napríklad na brata Mariko - Kenšina, na Ókamiho... Taktiež som bola nadšená zo spôsobu ako autorka nenásilne do príbehu zakomponovala japonské slová, ktoré boli na konci knihy preložené. A taktiež sa mi páčili opisy japonskej kultúry a prostredia. V knihe boli podľa mňa potrebné a hoci by sa tieto opisy dali bez akýchkoľvke problémov predĺžiť na niekoľko strán, autorka do knihy použila len to najnevyhnutnejšie množstvo opisov a tak sa nenarušil celkový dojem z prečítanej knihy - aspoň nie u mňa. Na moje prekvapenie, sa v celom príbehu vyskytovalo veľmi veľa vedľajších postáv, čo zo začiatku na mňa pôsobilo veľmi mätúco, pokým som nenadobudla počas čítania ako taký prehľad o postavách. Taktiež mi zo začiatku robilo problém zapamätať si niektoré mená, kedže išlo o japonské mená, na ktoré som nebola zvyknutá. Čo sa týka samotnej hlavnej hrdinky - Mariko, tak tá sa mi zapáčila už od prvých strán. Dcéra vysokopostaveného samuraja, o ktorej osude rozhodujú snáď všetci na okolo len ona sama nie. Jej jediným cieľom v živote bolo dobre sa vydať a to sa aj malo stať, kedže bola zasľúbená samotnému princovi, aby upevnila otcovo postavenie v spoločnosti. Avšak všetko sa zmení, keď na ceste do cisárskeho paláca Mariko prepadne Čierny klan s jediným cieľom: zabiť ju. Lenže táto úloha sa im nepodarí a Mariko sa ocitá sama uprostred lesa, kde sa rozhodne, že zoberie spravodlivosť do vlastných rúk a chce zistiť pravdu. Veľmi sa mi páčilo, ako vo všetkom Mariko hľadala logiku a prichádza s novými nápadmi alebo s vylepšeniami, no musím sa priznať, že miestami som sa absolútne nestotožňovala s jej myšlienkovými pochodmi, ktoré na mňa miestami pôsobili úplne neuvážené a nezmyselné. “Be as swift as the wind. As silent as the forest. As fierce as the fire. As unshakable as the mountain. And you can do anything..." Mariko, prezlečená za chlapca sa ocitá v Čiernom klane a práve v tomto momente u mňa vzniklo problém s menami, pretože sa tu začalo vyskytovať veľa postáv. Jeden z členov Čierneho klanu, vo mne zanechal veľmi zvláštne a zmiešané pocity. Ókami zo začiatku pôsobil ako úplne nezainteresovaný flegmatik, ktorého len tak niečo nevyvedie z miery. Dokonca zo začiatku na mňa pôsobil ako arogantná záporná postava, avšak postupne sa počas príbehu vyformoval a musím sa priznať, že autorka postavu Ókamiho doladila do najmenších detailov a ja som si ho postupne veľmi obľúbila. Najviac sa mi páčilo na jeho postave, že nech sa hocikedy objavil v príbehu priniesol so sebou aj akési tajomno, ktoré ako keby ho všade sprevádzalo a mne sa v hlave vynárali nové otázky. Príbeh má určite čo ponúknuť. Autorka sa rozhodla do príbehu dať aj romantickú zložku. No práve táto časť na mňa pôsobila veľmi uponáhľane a akosi nedoladená do detailov ako všetko ostatné. Na druhej strane sa mi páčilo, že v knihe bola neustále nejaká akcia, napätie a samozrejme že aj intrigy, ktoré sa objavovali hlavne v kráľovskej rodine. Hodnotenie: 4/5

Knižné maniačky, 17.12.2018

Naším nebom bol oceán

Patrick Ness

Už som vám hovorila, že od Nessa by bolo zaujímavé prečítať aj nákupný zoznam a nenudili by ste sa? Táto knižka je toho taktiež ďalším dôkazom. Ja osobne som spočiatku mala trochu pochybnosti o čom to bude, nevedela som si predstaviť veľrybu v roli hlavnej hrdinky a nevedela som si predstaviť, o čo by mohol byť samotný príbeh. V konečnom dôsledku som však neoľutovala, že som od Nessa prečítala aj toto. Hlavná hrdinka Batšeba je veľryba, ale to už viete. Lenže neviete to, že je absolútne skvelou rozprávačkou, ktorej príbeh vás chytí a nepustí až do konca. A taktiež neviete to, že je neskutočne sympatická, múdra a hrozne ľudská (v istom zmysle) a veľmi ľahko sa s ňou stotožníte a budete sa snažiť pochopiť jej situáciu. Páčilo sa mi, ako ju autor nespravil silnou, sebavedomou, nepremožiteľnou hrdinkou, ale dodal jej aj tú ľudskú stránku - protichodné myšlienky, pochybnosti, nerozhodnosť a neistotu. Batšeba je takou pozorovateľkou udalostí, povedala by som, že sa môže podobať vedľajšej postave, ktorá len rozpráva príbeh niekoho iného, pretože jej úlohou nie je zachrániť svet, jej úlohou je len počúvať rozkazy. Kapitánka Alexandra bola takým symbolom pomsty, ktorá je často dôvodom pre ešte väčšie boje a vojny a práve táto postava dokazuje, že či sme ľudia alebo zvieratá, tak neprestávame bojovať až kým nedostaneme to svoje a niekedy to vedie k väčším katastrofám a otrasným následkom, ale mnohokrát si to neuvedomíme alebo nás to ani nezaujíma, pretože sa ženieme za niečím, čo nám aj tak nič nedá. Povedala by som, že táto kniha nie je tak úplne o príbehu, ale skôr o tej hlavnej myšlienke toho príbehu. Tým nehovorím, že to bola nuda alebo čo. Ness nám dáva skvelý náhľad do života týchto veľrýb, zväčša sa pohybujeme v hlave Batšeby a vidíme, ako rozmýšľa, prečo robí niektoré veci a prečo spravila niektoré rozhodnutia. Dej je dynamický, je v nej dosť akcie, bojov a hlavne vojny a pátrania po nepriateľovi. Ale povedala by som, že táto kniha nie je o epickom konci ani o nejakom prekvapivom vyvrcholení. Táto kniha je práve o tej ceste - o tom ako si Batšeba postupne uvedomuje nejaké následky, nejaké škody, podaktoré hodnoty, ktoré sú dôležitejšie ako nejaká dlhá vojna s ľuďmi a o tom súcite a porozumení. Takže nie, nečítajte to preto, aby ste vedeli, ako to skončí, lebo to sa dozviete takmer na začiatku. Čítajte to preto, aby ste si uvedomili, čo čítate a ako krásne táto kniha zobrazuje náš svet, naše vojny a naše ľudské povahy, aby ste si uvedomili hodnoty, na ktorých naozaj záleží - nie je to sláva ani hrdinstvo a už vôbec nie pomsta, ale priateľstvo, súcit, nádej a porozumenie. Lebo toto je príbeh práve o nádeji a snoch, ale zároveň je to o vojne, ľudskej i zvieracej krutosti a o krutosti samotného sveta. Nie som si istá, komu by som mala túto knihu odporučiť, pretože táto kniha nie je pre všetkých. Pre mnohých to bude nudné, mätúce a nič im to nedá. Ale každopádne, ak máte radi Nessa, tak tomu dajte šancu, pretože už poznáte jeho štýl písania, jeho rozmýšľanie aj vyjadrovanie a je vám dostatočne blízky na to, aby ste pochopili, čo tým chcel povedať. Mňa táto kniha neskutočne prekvapila a donútila rozmýšľať a vlastne som musela nejaké dva týždne čakať, aby som si dokázal utriediť myšlienky a nejak zmysluplne to skúsiť vyjadriť. Takže je len na vás, či sa do toho pustíte, ale podľa mňa rozhodne stojí za to.

World of Books, 16.12.2018

Viac o knihe

Nevyslovené – Kristína Ježovičová

Kristína Ježovičová

Najnovšia kniha mladej slovenskej autorky Kristíny Ježovičovej mi vyrazila dych. Doslova. Čakala som totiž sladký príbeh o tínedžerskej láske, v ktorej hlavným problémom bude to, či si hlavná hrdinka vyberie jedného alebo druhého chlapca. Našťastie som sa mýlila, pretože podobný silný príbeh z prostredia mladých ľudí som už nečítala dosť dlhú dobu. V knihe Nevyslovené sú zhrnuté skoro všetky problémy dospievajúcich ľudí. Alkohol, drogy, sex, zneužívanie, šikanovanie, komplikované vzťahy medzi mladšou a staršou generáciou, túžba po láske a pochopení. V príbehu sa (žiaľ) nájde aspoň okrajovo každý mladý človek, ktorý prostredníctvom neho môže pochopiť, že o veciach, ktoré ho trápia, má zmysel hovoriť. Rodičia a starí rodičia sa zas vďaka tejto knihe priblížia vnímaniu a mysleniu mladého človeka, ktorým oni už dávno zabudli byť. Oceňujem autorkinu kreativitu, hlavne to, akým spôsobom sa rozhodla príbeh vyrozprávať. V príbehu sa totiž striedajú dve časové roviny a dva životy, ktoré sú navzájom prepojené. Jeden nám hovorí o Viole, ktorá sa nevie vyrovnať s otcovou neprítomnosťou, a ten druhý nám ponúka príbeh Fredyho. V čom príbehy súvisia? Čo postavy spája? Nič podobné som dosiaľ nečítala, avšak páčilo sa mi to. Rovnako aj autenticita príbehu. Ježovičová si jednoducho nedáva servítku pred ústa. Pomenovala, teda popísala všetko tak, ako to je. Aj keď je to smutné, tvrdé a kruté. Aj keď sa to niektorým možno nebude páčiť. Fredy ma problémy s váhou, Viola s chlapcami, Petra s alkoholom a drogami, Žirafa s jedlom, Garaj s depresiou. To vidia na prvý pohľad všetci. Čo je však za tým? A je za tým vôbec niečo? Nie sú to len výstrelky mladých ľudí? Nie sú. Prečítajte si a odhaľte postupne motiváciu všetkých postáv, spoznajte príčiny ich konania, zamyslite sa nad ťažkosťami, ktoré zažívajú. Je dobré, že to, čo býva niekedy nevyslovené, je teraz už konečne napísané. Vďaka autorke totiž vznikla kniha, ktorej príbeh ma zmysel, ktorej príbeh vám niečo dá. Poobzerajte sa potom po okolí a neodsudzujte dievča, ktoré to prehnalo s alkoholom, alebo chlapca, ktorý bočí od ostatných. Možno aj vďaka skvelej knihe Kristíny Ježovičovej sa na to všetko pozriete inými očami.

vinlit.sk, 14.12.2018

Viac o knihe

Povedz, že ma miluješ – Jenny Hanová

Leto ponúka milióny možností, všetko, čo sa môže stať. A Bella tomu verí. Celý jej život akoby sa meral len letami. A chvíľami strávenými v ich letnom dome. Dievčenský ľúbostný román s názvom Povedz, že ma miluješ od autorky svetového bestselleru Všetkým chalanom, ktorých som milovala (CooBoo 2017) Jenny Hanovej predstavuje romantický príbeh o prvej láske, nezabudnuteľných bozkoch, tínedžerských dobrodružstvách a sile priateľstva. Hlavná protagonistka knihy pätnásťročná Bella prežíva opäť ďalšie leto v dome pri pláži so svojou mamou, starším bratom Stevom, najlepšou kamarátkou Sussanah a s jej bláznivými synmi Conradom a Jeremiahom, ktorých pozná už od detstva, a tak k nim cíti zvláštne (a možno nielen kamarátske) puto. Ale toto leto je všetko iné! Keďže je už Bellin život dosť rozbúrený ako more, pretože je poznačený rozvodom jej rodičov, nájdením si milenky jej otca, rakovinou kamarátky a hlavne nevysvetliteľnými citmi k obom rozkošným bratom, ešte jej do života vstúpi oslňujúci Cam, ktorý si ju už všimol v osmičke na hodine latinčiny, keď ešte nosila strojček na zuby a okuliare! Kniha je už od titulného listu poznačená letom, slnkom, morom a zábavou – všetky kapitoly, v ktorých sa prelína prítomnosť s minulosťou, aby sa priblížili vzťahy a zážitky z detstva, začínajú lastúrami. Román sa veľmi ľahko a rýchlo číta, je tiež obohatený o humor. Príbeh pokladám za letnú naivnú romancu, ktorú každá tínedžerka zhltne ako jednohubku a ešte si bude pýtať ďalšie, pretože autorka využíva sviežu štylistiku, pútavé dialógy a neplytvá zbytočnými opismi prostredia a situácií. Nemôžem si však odpustiť komentár k tomu, že čitateľ sa musí uspokojiť s textom bez dramatického spádu deja a napätia. Musí sa zmieriť s jednou vlnovou dĺžkou od začiatku až po koniec, pričom si musí vychutnať naplno len samotné pasáže bez dramatizácie. Čo hodnotím na knihe pozitívne je práve zobrazenie silného priateľského puta medzi dievčaťom a chlapcom, ktoré môže skutočne existovať. A tiež zakomponovanie vážnych tém (rozvod, nájdenie si milenky, rakovina) do sladkého príbehu. A, samozrejme, pozitívne vyústenie deja. Do ohňostroja lásky: „Mala som pocit, akoby nič iné neexistovalo, iba táto chvíľa, tento svet. Iba my dvaja. Všetko, čo sa stalo uplynulé leto, každé predošlé leto, viedlo k tomuto. K tejto chvíli.“ (s. 237)

vinlit.sk, 12.12.2018

RECENZIA: Adam Silvera - Na konci ..

Adam Silvera

Adam Silvera prichádza na slovenský knižný trh s knihou Na konci naozaj obaja umrú. Jedná sa zatiaľ o jedinú preloženú autorovu knihu, no myslím si, že sa ich dočkáme aj viac, keďže už tento výber bol správny a žne úspech. Na konci naozaj obaja umrú sa odohráva vo svete, kde vás smrť môže zastihnúť nečakane. Zo dňa na deň môžete prijať telefonát, ktorým vám Linka Smrti oznámi, že máte posledných 24 hodín života. Takýto telefonát zastihne aj hlavné postavy Matea a Rufusa, ktorí sa snažia si svoje posledné hodiny naplno užiť a tajne dúfajú, že Linka Smrti nemala pravdu. Tento príbeh je plný dobrodružtiev a ponúka mnoho myšlienok na zamyslenie. Viete, ako by ste svojich posledných 24 hodín prežili Vy? Pretože Mateo ani Rufus v tom nemajú tak úplne jasno. Mateo a Rufus sa spoznávajú prostredníctvom aplikácie Posledný priateľ, kde sa prihlasujú ľudia, ktorí nechcú byť v svoj posledný deň sami. Mateo sa sem prihlási z dôvodu, že nemá matku a otca má v kóme v nemocnici. Rufus zase bol nútený ujsť od svojich blízkych, pretože urobil hlúposť a ide po ňom polícia. Ich cesty sa stretnú a od toho momentu si môžete s postavami užiť kopu dobrodružstiev. Adam Silvera spojil dve úplne odlišné postavy dohromady a čitateľ už len čaká, čo sa z toho vyvinie. Príbeh sa vďaka tomu stáva zaujímavým a zároveň veľmi pútavým, pretože konanie oboch postáv nemôže byť viac odlišné. Súčasne sa vďaka tomu ukazuje prvá myšlienka diela a tou je, že ľudia by vo svojom živote mali aj riskovať. Že stereotyp je síce krásny, no nemusí byť vždy tou najlepšou voľbou pre život. Uvedené autor ukazuje na postave Matea, ktorý celý svoj krátky život prežil takmer len vo svojej izbe a nikdy nič nevyskúšal no a jeho reakciou nakoniec bola príliš veľká ľútosť nad tým, že nikdy nezariskoval a vlastne poriadne svoj život nevyužil. Uvedomí si to, až keď stretne odvážneho Rufusa, ktorý mu zmení pohľad na život. Rufus je zase naopak priveľký živel, no pri Mateovi sa stáva veľkým oporným bodom. Druhou nosnou myšlienkou je vzácnosť života. My ľudia ho berieme až ako príliš veľkú samozrejmosť, nie často nám napadne, že sa život môže skončiť. No a v súlade s naším presvedčením potom v živote robíme malé či veľké chyby a často márnivo strácame náš drahocenný čas v živote. Nosíme v sebe nenávisť, závisť, pohŕdanie a ďalšie negatívne vlastnosti, ktoré nám iba ruinujú našu osobnosť. Tretiu podstatnú myšlienku knihy tvorí veta - Buď vždy sám sebou. Tá je nepriamo vyjadrená takmer v celom príbehu. Nedajte sa ovplyvniť vo svojom správaní či premýšľaní inými osobami, pretože aj váš hlas (názor) sa počíta a tvorí vašu podstatu. Aký by inak mal život zmysel, keby ste neboli sami sebou? Autor podáva pre mladých podstatné životné múdrosti. Nerobí to však zložitou formou, pretože štýl písania je naozaj postavý na jednoduchých vetných konštrukciách, ktoré pomáhajú lepšie pochopiť. Vďaka postavám, ktoré vyliezajú zo svojich ulít bezpečnosti a robia veci, ktoré by za iných okolností nikdy neurobili, sa príbeh ženie dopredu zaujímavým tempom. V deji sa budete posúvať rýchlym tempom a to aj vďaka sympatickým postavám. V príbehu je prichystaná akcia, citové záležitosti, vnútorné súboje ale i napätie. Po celý čas veríte v lepší osud oboch postáv. No život niekedy nie je fér. Na konci naozaj obaja umrú je prekvapenie. Príbeh, ktorý ani neočakávate, že by mohol byť taký skvelý. Pohltí vás a garantujem vám, že prežijete naozaj pestrú škálu pocitov. Budete sa pri ňom cítiť šťastne ale i smutne zároveň. Tejto knihe nemám naozaj čo vytknúť.

Knižné maniačky, 10.12.2018

Viac o knihe

Mary E.Pearson - Temná krása

Keď sa nad tým spätne zamyslím, veľa som od tejto série po prvom diely nečakala. Nemôžem povedať, že by bol zlý, no držal ma skôr tým, že som si chcela potvrdiť či mám pravdu v tom kto je princ a kto zabijak (áno, mala som). No potom prišiel druhý diel, ktorý úplne zmenil moje očakávania. Bola to úžasná kniha, od ktorej som sa proste nemohla odtrhnúť. Zamilovala som si postavy, ktoré mi šli v prvej časti na nervy, chcela som vedieť viac a viac o každej krajine z tohto sveta. Vďaka tejto kniha, som od záveru čakala naozaj veľa a možno práve to je tá chyba. Nemôžem povedať, že by záverečný diel nebol dobrou knihou, no otázka je, či splnil moje očakávania a zachoval si vysokú úroveň dvojky. No bohužiaľ, podľa môjho názoru nie. Kniha začína presne po tom, ako v dvojke Lia s Rafem utečú z Vendy. Nastávajú pre nich ťažké časy, Lia bojuje o život. No postupne sa skupinka dá dokopy spolu s Rafeho vojakmi/kamarátmi je ich cieľom je dostať sa do bezpečia Dalbrecku. Hneď po tom sa Lia plánuje vrátiť domov, pretože si je istá, že práve Morrigham budu prvé kráľovstvo, na ktoré Venda zaútočí. Začína ju mátať, že Komizar predsa len nie je mŕtvy, čo jej nahovára aj jej dar. Čaká ich dlhá a náročná cesta, kde sa musia každú chvíľu obracať a obávať sa, že ich doženú vojaci z Vendy. Popravde táto časť mi prišla trochu zbytočne natiahnutá, no nebolo to až tak zlé, pretože je to naozaj hrubá kniha, tak som verila, že to nebude v dôsledku dôležité. Skôr mi to začalo vadiť na konci, keď som si uvedomila, že zbytočne zabrala väčšinu knihy, práve tou nudnou cestou. Aj keď chápem, nemohla to proste preskočiť, no aj samotná cesta mi nedala nič z pohľadu na krajinu a podobne, pričom v dvojke ma ich cesta do Vendy naozaj bavila. Trochu sa to zlepšilo keď sa k nim pridal Kaden, no mám pocit, že dostal naozaj malo priestoru. Ďalšou vecou, na ktorú som sa tešila, bolo vykreslenie Dalbrecku, no keďže ide o záverečný diel, veľa času na to nebolo. Aj tak nám aspoň načrtla ich mentalitu, zvyky a prostredie, za čo som naozaj vďačná, pretože práve rôzne krajiny ma na tejto knihe najviac zaujali. Škoda, že boli oveľa dôležitejšie veci na riešenie, pretože Rafe to nemá vôbec ľahké po príchode domov. Jeho vláda visí na vlásku, aj keď ešte len teraz začala. Vracia sa do kráľovstva poznačeného smútkom a strachom, pretože dedič trónu zmizol. Ľudia nevedia čo si majú myslieť o jeho príchode, o to viac keď si privedie Liu, ktorá je známa útekom pred svojou povinnosťou. Tu nastávajú medzi nimi nezhody, čo ani nie je prekvapivé, veď sa hádali už o maličkostiach, nie to ešte keď ide naozaj do tuhého. Každý z nich sa musí rozhodnúť čo je pre koho prvoradé, láska alebo povinnosť? A tak sa vraciame presne k problému prvej časti, keď si Lia zvolila slobodu a neskôr aj lásku. Lia sa naozaj zmenila asi najviac, v prvej časti mi často liezla na nervy jej nerozumnosťou, no v dvojke som si už zamilovala jej bojovnú povahu. Inak tomu nebolo ani v tejto knihe, aj keď sa mi občas nepáčilo, ako si nechávala veci pre seba. No to neplatí len pre ňu, podobne na tom boli ja ostatné postavy. Napriek tomu vidím u nej obrovský vývoj postavy, z dievčaťa, ktoré utieklo pred svojou povinnosťou, na ženu, ktorá je ochotná obetovať aj vlastný život pre dobro svojho ľudu. Naopak Rafe, u mňa od jednotky nemal žiaden posun. Nikdy mi nejak nevadil, no v tejto knihe mi to už začínalo ísť trochu na nervy. Nepáčili sa mi rozhodnutia, ktoré často robil, no nakoniec sa predsa len začal správať ako kráľ a postavil sa za to čomu verí. Kaden, ktorého som od začiatku mala oveľa viac rada, pretože bol zaujímavou postavou s komplikovanou povahou a minulosťou, bohužiaľ veľa priestoru nedostal. No aspoň sme mohli vidieť vývoj príbehu z jeho otcom a jeho nájdenie samého seba. Je mi však ľúto, že ho autorka posunula na vedľajšiu koľaj. Záver tejto knihy bol taký nemastný-neslaný. Na jednu stranu, bolo to postačujúce zakončenie série, no prišlo mi až príliš dokonalé a jednoduché. Po tom všetko čím si postavy prešli, som čakala niečo viac prekvapivé a hlavne dlhšie. Taktiež stále sme sa nedozvedeli viac o dare a príbehu O Morrighan, o ktorom sa to celé točí. Veď celý záver trval tak možno 20 strán, čo oproti zdĺhavému začiatku nedáva zmysel. Napriek tomu sa mi páčilo, ako autorka vyrozprávala ten koniec - nie ako zvyčajne, každá kapitola z pohľadu niekoho iného, ale jedna, v ktorej sa rýchlo striedali pohľady počas záverečnej bitky. Za toto palec hore, no celkovo, záver bol pre mňa sklamaním, a hlavne to čo nasledovalo po ňom. Nechcem spoilerovať, no prišlo mi to príliš nútene a až rozprávkové. Tešila som sa, že dostaneme pohľad na tom ako to je skutočne v reálnom svete, no na posledných stranách prišlo klasické zakončenie príbehu. Preto som váhala, aké dať hodnotenie, chvíľu som rozmýšľala aj nad 3,5 kačičkami, no ak sa na to pozriem ešte raz, ide o dobrú knihu, preto dávam 4 kačičky.

Never Trust a Duck, 10.12.2018

Recenzia médii