CooBoo

RECENZIA: Renée Ahdieh - Plameň v hmle

Už samotná anotácie, podľa mňa sľubuje, že tento príbeh bude príjemnou zmenou - toto bola moja prvotná myšlienka, ktorá mi napadla a tá druhá bola: že mi to trošku pripomenulo rozprávku o Mulan, ktorú ja osobne veľmi zbožňujem. Takže na knihu som bola nesmierne zvedavá. Samotný príbeh sa začína veľmi nezvyčajne a to rituálnou smrťou samuraja - harakiri. Celkovo bol príbeh veľmi príjemne napísaný, i keď v prvej polovici príbehu sa akosi vo väčšom množstve nachádzali dlhšie opisy myšlienok a pocitov hlavnej hrdinky Mariko. No tie sa našťastie v druhej polovici stiahli do úzadia a kniha sa mi potom čítala o čosi lepšie. Samotný príbeh je napísaný v tretej osobe, kde sa zameriava hlavne na hlavnú hrdinku Mariko, no niektoré kapitoly sú zamerané na vedľajšie postavy, ako napríklad na brata Mariko - Kenšina, na Ókamiho... Taktiež som bola nadšená zo spôsobu ako autorka nenásilne do príbehu zakomponovala japonské slová, ktoré boli na konci knihy preložené. A taktiež sa mi páčili opisy japonskej kultúry a prostredia. V knihe boli podľa mňa potrebné a hoci by sa tieto opisy dali bez akýchkoľvke problémov predĺžiť na niekoľko strán, autorka do knihy použila len to najnevyhnutnejšie množstvo opisov a tak sa nenarušil celkový dojem z prečítanej knihy - aspoň nie u mňa. Na moje prekvapenie, sa v celom príbehu vyskytovalo veľmi veľa vedľajších postáv, čo zo začiatku na mňa pôsobilo veľmi mätúco, pokým som nenadobudla počas čítania ako taký prehľad o postavách. Taktiež mi zo začiatku robilo problém zapamätať si niektoré mená, kedže išlo o japonské mená, na ktoré som nebola zvyknutá. Čo sa týka samotnej hlavnej hrdinky - Mariko, tak tá sa mi zapáčila už od prvých strán. Dcéra vysokopostaveného samuraja, o ktorej osude rozhodujú snáď všetci na okolo len ona sama nie. Jej jediným cieľom v živote bolo dobre sa vydať a to sa aj malo stať, kedže bola zasľúbená samotnému princovi, aby upevnila otcovo postavenie v spoločnosti. Avšak všetko sa zmení, keď na ceste do cisárskeho paláca Mariko prepadne Čierny klan s jediným cieľom: zabiť ju. Lenže táto úloha sa im nepodarí a Mariko sa ocitá sama uprostred lesa, kde sa rozhodne, že zoberie spravodlivosť do vlastných rúk a chce zistiť pravdu. Veľmi sa mi páčilo, ako vo všetkom Mariko hľadala logiku a prichádza s novými nápadmi alebo s vylepšeniami, no musím sa priznať, že miestami som sa absolútne nestotožňovala s jej myšlienkovými pochodmi, ktoré na mňa miestami pôsobili úplne neuvážené a nezmyselné. “Be as swift as the wind. As silent as the forest. As fierce as the fire. As unshakable as the mountain. And you can do anything..." Mariko, prezlečená za chlapca sa ocitá v Čiernom klane a práve v tomto momente u mňa vzniklo problém s menami, pretože sa tu začalo vyskytovať veľa postáv. Jeden z členov Čierneho klanu, vo mne zanechal veľmi zvláštne a zmiešané pocity. Ókami zo začiatku pôsobil ako úplne nezainteresovaný flegmatik, ktorého len tak niečo nevyvedie z miery. Dokonca zo začiatku na mňa pôsobil ako arogantná záporná postava, avšak postupne sa počas príbehu vyformoval a musím sa priznať, že autorka postavu Ókamiho doladila do najmenších detailov a ja som si ho postupne veľmi obľúbila. Najviac sa mi páčilo na jeho postave, že nech sa hocikedy objavil v príbehu priniesol so sebou aj akési tajomno, ktoré ako keby ho všade sprevádzalo a mne sa v hlave vynárali nové otázky. Príbeh má určite čo ponúknuť. Autorka sa rozhodla do príbehu dať aj romantickú zložku. No práve táto časť na mňa pôsobila veľmi uponáhľane a akosi nedoladená do detailov ako všetko ostatné. Na druhej strane sa mi páčilo, že v knihe bola neustále nejaká akcia, napätie a samozrejme že aj intrigy, ktoré sa objavovali hlavne v kráľovskej rodine. Hodnotenie: 4/5

Knižné maniačky, 17.12.2018

Naším nebom bol oceán

Už som vám hovorila, že od Nessa by bolo zaujímavé prečítať aj nákupný zoznam a nenudili by ste sa? Táto knižka je toho taktiež ďalším dôkazom. Ja osobne som spočiatku mala trochu pochybnosti o čom to bude, nevedela som si predstaviť veľrybu v roli hlavnej hrdinky a nevedela som si predstaviť, o čo by mohol byť samotný príbeh. V konečnom dôsledku som však neoľutovala, že som od Nessa prečítala aj toto. Hlavná hrdinka Batšeba je veľryba, ale to už viete. Lenže neviete to, že je absolútne skvelou rozprávačkou, ktorej príbeh vás chytí a nepustí až do konca. A taktiež neviete to, že je neskutočne sympatická, múdra a hrozne ľudská (v istom zmysle) a veľmi ľahko sa s ňou stotožníte a budete sa snažiť pochopiť jej situáciu. Páčilo sa mi, ako ju autor nespravil silnou, sebavedomou, nepremožiteľnou hrdinkou, ale dodal jej aj tú ľudskú stránku - protichodné myšlienky, pochybnosti, nerozhodnosť a neistotu. Batšeba je takou pozorovateľkou udalostí, povedala by som, že sa môže podobať vedľajšej postave, ktorá len rozpráva príbeh niekoho iného, pretože jej úlohou nie je zachrániť svet, jej úlohou je len počúvať rozkazy. Kapitánka Alexandra bola takým symbolom pomsty, ktorá je často dôvodom pre ešte väčšie boje a vojny a práve táto postava dokazuje, že či sme ľudia alebo zvieratá, tak neprestávame bojovať až kým nedostaneme to svoje a niekedy to vedie k väčším katastrofám a otrasným následkom, ale mnohokrát si to neuvedomíme alebo nás to ani nezaujíma, pretože sa ženieme za niečím, čo nám aj tak nič nedá. Povedala by som, že táto kniha nie je tak úplne o príbehu, ale skôr o tej hlavnej myšlienke toho príbehu. Tým nehovorím, že to bola nuda alebo čo. Ness nám dáva skvelý náhľad do života týchto veľrýb, zväčša sa pohybujeme v hlave Batšeby a vidíme, ako rozmýšľa, prečo robí niektoré veci a prečo spravila niektoré rozhodnutia. Dej je dynamický, je v nej dosť akcie, bojov a hlavne vojny a pátrania po nepriateľovi. Ale povedala by som, že táto kniha nie je o epickom konci ani o nejakom prekvapivom vyvrcholení. Táto kniha je práve o tej ceste - o tom ako si Batšeba postupne uvedomuje nejaké následky, nejaké škody, podaktoré hodnoty, ktoré sú dôležitejšie ako nejaká dlhá vojna s ľuďmi a o tom súcite a porozumení. Takže nie, nečítajte to preto, aby ste vedeli, ako to skončí, lebo to sa dozviete takmer na začiatku. Čítajte to preto, aby ste si uvedomili, čo čítate a ako krásne táto kniha zobrazuje náš svet, naše vojny a naše ľudské povahy, aby ste si uvedomili hodnoty, na ktorých naozaj záleží - nie je to sláva ani hrdinstvo a už vôbec nie pomsta, ale priateľstvo, súcit, nádej a porozumenie. Lebo toto je príbeh práve o nádeji a snoch, ale zároveň je to o vojne, ľudskej i zvieracej krutosti a o krutosti samotného sveta. Nie som si istá, komu by som mala túto knihu odporučiť, pretože táto kniha nie je pre všetkých. Pre mnohých to bude nudné, mätúce a nič im to nedá. Ale každopádne, ak máte radi Nessa, tak tomu dajte šancu, pretože už poznáte jeho štýl písania, jeho rozmýšľanie aj vyjadrovanie a je vám dostatočne blízky na to, aby ste pochopili, čo tým chcel povedať. Mňa táto kniha neskutočne prekvapila a donútila rozmýšľať a vlastne som musela nejaké dva týždne čakať, aby som si dokázal utriediť myšlienky a nejak zmysluplne to skúsiť vyjadriť. Takže je len na vás, či sa do toho pustíte, ale podľa mňa rozhodne stojí za to.

World of Books, 16.12.2018

Nevyslovené – Kristína Ježovičová

Kristína Ježovičová

Najnovšia kniha mladej slovenskej autorky Kristíny Ježovičovej mi vyrazila dych. Doslova. Čakala som totiž sladký príbeh o tínedžerskej láske, v ktorej hlavným problémom bude to, či si hlavná hrdinka vyberie jedného alebo druhého chlapca. Našťastie som sa mýlila, pretože podobný silný príbeh z prostredia mladých ľudí som už nečítala dosť dlhú dobu. V knihe Nevyslovené sú zhrnuté skoro všetky problémy dospievajúcich ľudí. Alkohol, drogy, sex, zneužívanie, šikanovanie, komplikované vzťahy medzi mladšou a staršou generáciou, túžba po láske a pochopení. V príbehu sa (žiaľ) nájde aspoň okrajovo každý mladý človek, ktorý prostredníctvom neho môže pochopiť, že o veciach, ktoré ho trápia, má zmysel hovoriť. Rodičia a starí rodičia sa zas vďaka tejto knihe priblížia vnímaniu a mysleniu mladého človeka, ktorým oni už dávno zabudli byť. Oceňujem autorkinu kreativitu, hlavne to, akým spôsobom sa rozhodla príbeh vyrozprávať. V príbehu sa totiž striedajú dve časové roviny a dva životy, ktoré sú navzájom prepojené. Jeden nám hovorí o Viole, ktorá sa nevie vyrovnať s otcovou neprítomnosťou, a ten druhý nám ponúka príbeh Fredyho. V čom príbehy súvisia? Čo postavy spája? Nič podobné som dosiaľ nečítala, avšak páčilo sa mi to. Rovnako aj autenticita príbehu. Ježovičová si jednoducho nedáva servítku pred ústa. Pomenovala, teda popísala všetko tak, ako to je. Aj keď je to smutné, tvrdé a kruté. Aj keď sa to niektorým možno nebude páčiť. Fredy ma problémy s váhou, Viola s chlapcami, Petra s alkoholom a drogami, Žirafa s jedlom, Garaj s depresiou. To vidia na prvý pohľad všetci. Čo je však za tým? A je za tým vôbec niečo? Nie sú to len výstrelky mladých ľudí? Nie sú. Prečítajte si a odhaľte postupne motiváciu všetkých postáv, spoznajte príčiny ich konania, zamyslite sa nad ťažkosťami, ktoré zažívajú. Je dobré, že to, čo býva niekedy nevyslovené, je teraz už konečne napísané. Vďaka autorke totiž vznikla kniha, ktorej príbeh ma zmysel, ktorej príbeh vám niečo dá. Poobzerajte sa potom po okolí a neodsudzujte dievča, ktoré to prehnalo s alkoholom, alebo chlapca, ktorý bočí od ostatných. Možno aj vďaka skvelej knihe Kristíny Ježovičovej sa na to všetko pozriete inými očami.

vinlit.sk, 14.12.2018

Viac o knihe

Povedz, že ma miluješ – Jenny Hanová

Leto ponúka milióny možností, všetko, čo sa môže stať. A Bella tomu verí. Celý jej život akoby sa meral len letami. A chvíľami strávenými v ich letnom dome. Dievčenský ľúbostný román s názvom Povedz, že ma miluješ od autorky svetového bestselleru Všetkým chalanom, ktorých som milovala (CooBoo 2017) Jenny Hanovej predstavuje romantický príbeh o prvej láske, nezabudnuteľných bozkoch, tínedžerských dobrodružstvách a sile priateľstva. Hlavná protagonistka knihy pätnásťročná Bella prežíva opäť ďalšie leto v dome pri pláži so svojou mamou, starším bratom Stevom, najlepšou kamarátkou Sussanah a s jej bláznivými synmi Conradom a Jeremiahom, ktorých pozná už od detstva, a tak k nim cíti zvláštne (a možno nielen kamarátske) puto. Ale toto leto je všetko iné! Keďže je už Bellin život dosť rozbúrený ako more, pretože je poznačený rozvodom jej rodičov, nájdením si milenky jej otca, rakovinou kamarátky a hlavne nevysvetliteľnými citmi k obom rozkošným bratom, ešte jej do života vstúpi oslňujúci Cam, ktorý si ju už všimol v osmičke na hodine latinčiny, keď ešte nosila strojček na zuby a okuliare! Kniha je už od titulného listu poznačená letom, slnkom, morom a zábavou – všetky kapitoly, v ktorých sa prelína prítomnosť s minulosťou, aby sa priblížili vzťahy a zážitky z detstva, začínajú lastúrami. Román sa veľmi ľahko a rýchlo číta, je tiež obohatený o humor. Príbeh pokladám za letnú naivnú romancu, ktorú každá tínedžerka zhltne ako jednohubku a ešte si bude pýtať ďalšie, pretože autorka využíva sviežu štylistiku, pútavé dialógy a neplytvá zbytočnými opismi prostredia a situácií. Nemôžem si však odpustiť komentár k tomu, že čitateľ sa musí uspokojiť s textom bez dramatického spádu deja a napätia. Musí sa zmieriť s jednou vlnovou dĺžkou od začiatku až po koniec, pričom si musí vychutnať naplno len samotné pasáže bez dramatizácie. Čo hodnotím na knihe pozitívne je práve zobrazenie silného priateľského puta medzi dievčaťom a chlapcom, ktoré môže skutočne existovať. A tiež zakomponovanie vážnych tém (rozvod, nájdenie si milenky, rakovina) do sladkého príbehu. A, samozrejme, pozitívne vyústenie deja. Do ohňostroja lásky: „Mala som pocit, akoby nič iné neexistovalo, iba táto chvíľa, tento svet. Iba my dvaja. Všetko, čo sa stalo uplynulé leto, každé predošlé leto, viedlo k tomuto. K tejto chvíli.“ (s. 237)

vinlit.sk, 12.12.2018

RECENZIA: Adam Silvera - Na konci ..

Adam Silvera

Adam Silvera prichádza na slovenský knižný trh s knihou Na konci naozaj obaja umrú. Jedná sa zatiaľ o jedinú preloženú autorovu knihu, no myslím si, že sa ich dočkáme aj viac, keďže už tento výber bol správny a žne úspech. Na konci naozaj obaja umrú sa odohráva vo svete, kde vás smrť môže zastihnúť nečakane. Zo dňa na deň môžete prijať telefonát, ktorým vám Linka Smrti oznámi, že máte posledných 24 hodín života. Takýto telefonát zastihne aj hlavné postavy Matea a Rufusa, ktorí sa snažia si svoje posledné hodiny naplno užiť a tajne dúfajú, že Linka Smrti nemala pravdu. Tento príbeh je plný dobrodružtiev a ponúka mnoho myšlienok na zamyslenie. Viete, ako by ste svojich posledných 24 hodín prežili Vy? Pretože Mateo ani Rufus v tom nemajú tak úplne jasno. Mateo a Rufus sa spoznávajú prostredníctvom aplikácie Posledný priateľ, kde sa prihlasujú ľudia, ktorí nechcú byť v svoj posledný deň sami. Mateo sa sem prihlási z dôvodu, že nemá matku a otca má v kóme v nemocnici. Rufus zase bol nútený ujsť od svojich blízkych, pretože urobil hlúposť a ide po ňom polícia. Ich cesty sa stretnú a od toho momentu si môžete s postavami užiť kopu dobrodružstiev. Adam Silvera spojil dve úplne odlišné postavy dohromady a čitateľ už len čaká, čo sa z toho vyvinie. Príbeh sa vďaka tomu stáva zaujímavým a zároveň veľmi pútavým, pretože konanie oboch postáv nemôže byť viac odlišné. Súčasne sa vďaka tomu ukazuje prvá myšlienka diela a tou je, že ľudia by vo svojom živote mali aj riskovať. Že stereotyp je síce krásny, no nemusí byť vždy tou najlepšou voľbou pre život. Uvedené autor ukazuje na postave Matea, ktorý celý svoj krátky život prežil takmer len vo svojej izbe a nikdy nič nevyskúšal no a jeho reakciou nakoniec bola príliš veľká ľútosť nad tým, že nikdy nezariskoval a vlastne poriadne svoj život nevyužil. Uvedomí si to, až keď stretne odvážneho Rufusa, ktorý mu zmení pohľad na život. Rufus je zase naopak priveľký živel, no pri Mateovi sa stáva veľkým oporným bodom. Druhou nosnou myšlienkou je vzácnosť života. My ľudia ho berieme až ako príliš veľkú samozrejmosť, nie často nám napadne, že sa život môže skončiť. No a v súlade s naším presvedčením potom v živote robíme malé či veľké chyby a často márnivo strácame náš drahocenný čas v živote. Nosíme v sebe nenávisť, závisť, pohŕdanie a ďalšie negatívne vlastnosti, ktoré nám iba ruinujú našu osobnosť. Tretiu podstatnú myšlienku knihy tvorí veta - Buď vždy sám sebou. Tá je nepriamo vyjadrená takmer v celom príbehu. Nedajte sa ovplyvniť vo svojom správaní či premýšľaní inými osobami, pretože aj váš hlas (názor) sa počíta a tvorí vašu podstatu. Aký by inak mal život zmysel, keby ste neboli sami sebou? Autor podáva pre mladých podstatné životné múdrosti. Nerobí to však zložitou formou, pretože štýl písania je naozaj postavý na jednoduchých vetných konštrukciách, ktoré pomáhajú lepšie pochopiť. Vďaka postavám, ktoré vyliezajú zo svojich ulít bezpečnosti a robia veci, ktoré by za iných okolností nikdy neurobili, sa príbeh ženie dopredu zaujímavým tempom. V deji sa budete posúvať rýchlym tempom a to aj vďaka sympatickým postavám. V príbehu je prichystaná akcia, citové záležitosti, vnútorné súboje ale i napätie. Po celý čas veríte v lepší osud oboch postáv. No život niekedy nie je fér. Na konci naozaj obaja umrú je prekvapenie. Príbeh, ktorý ani neočakávate, že by mohol byť taký skvelý. Pohltí vás a garantujem vám, že prežijete naozaj pestrú škálu pocitov. Budete sa pri ňom cítiť šťastne ale i smutne zároveň. Tejto knihe nemám naozaj čo vytknúť.

Knižné maniačky, 10.12.2018

Viac o knihe

Mary E.Pearson - Temná krása

Keď sa nad tým spätne zamyslím, veľa som od tejto série po prvom diely nečakala. Nemôžem povedať, že by bol zlý, no držal ma skôr tým, že som si chcela potvrdiť či mám pravdu v tom kto je princ a kto zabijak (áno, mala som). No potom prišiel druhý diel, ktorý úplne zmenil moje očakávania. Bola to úžasná kniha, od ktorej som sa proste nemohla odtrhnúť. Zamilovala som si postavy, ktoré mi šli v prvej časti na nervy, chcela som vedieť viac a viac o každej krajine z tohto sveta. Vďaka tejto kniha, som od záveru čakala naozaj veľa a možno práve to je tá chyba. Nemôžem povedať, že by záverečný diel nebol dobrou knihou, no otázka je, či splnil moje očakávania a zachoval si vysokú úroveň dvojky. No bohužiaľ, podľa môjho názoru nie. Kniha začína presne po tom, ako v dvojke Lia s Rafem utečú z Vendy. Nastávajú pre nich ťažké časy, Lia bojuje o život. No postupne sa skupinka dá dokopy spolu s Rafeho vojakmi/kamarátmi je ich cieľom je dostať sa do bezpečia Dalbrecku. Hneď po tom sa Lia plánuje vrátiť domov, pretože si je istá, že práve Morrigham budu prvé kráľovstvo, na ktoré Venda zaútočí. Začína ju mátať, že Komizar predsa len nie je mŕtvy, čo jej nahovára aj jej dar. Čaká ich dlhá a náročná cesta, kde sa musia každú chvíľu obracať a obávať sa, že ich doženú vojaci z Vendy. Popravde táto časť mi prišla trochu zbytočne natiahnutá, no nebolo to až tak zlé, pretože je to naozaj hrubá kniha, tak som verila, že to nebude v dôsledku dôležité. Skôr mi to začalo vadiť na konci, keď som si uvedomila, že zbytočne zabrala väčšinu knihy, práve tou nudnou cestou. Aj keď chápem, nemohla to proste preskočiť, no aj samotná cesta mi nedala nič z pohľadu na krajinu a podobne, pričom v dvojke ma ich cesta do Vendy naozaj bavila. Trochu sa to zlepšilo keď sa k nim pridal Kaden, no mám pocit, že dostal naozaj malo priestoru. Ďalšou vecou, na ktorú som sa tešila, bolo vykreslenie Dalbrecku, no keďže ide o záverečný diel, veľa času na to nebolo. Aj tak nám aspoň načrtla ich mentalitu, zvyky a prostredie, za čo som naozaj vďačná, pretože práve rôzne krajiny ma na tejto knihe najviac zaujali. Škoda, že boli oveľa dôležitejšie veci na riešenie, pretože Rafe to nemá vôbec ľahké po príchode domov. Jeho vláda visí na vlásku, aj keď ešte len teraz začala. Vracia sa do kráľovstva poznačeného smútkom a strachom, pretože dedič trónu zmizol. Ľudia nevedia čo si majú myslieť o jeho príchode, o to viac keď si privedie Liu, ktorá je známa útekom pred svojou povinnosťou. Tu nastávajú medzi nimi nezhody, čo ani nie je prekvapivé, veď sa hádali už o maličkostiach, nie to ešte keď ide naozaj do tuhého. Každý z nich sa musí rozhodnúť čo je pre koho prvoradé, láska alebo povinnosť? A tak sa vraciame presne k problému prvej časti, keď si Lia zvolila slobodu a neskôr aj lásku. Lia sa naozaj zmenila asi najviac, v prvej časti mi často liezla na nervy jej nerozumnosťou, no v dvojke som si už zamilovala jej bojovnú povahu. Inak tomu nebolo ani v tejto knihe, aj keď sa mi občas nepáčilo, ako si nechávala veci pre seba. No to neplatí len pre ňu, podobne na tom boli ja ostatné postavy. Napriek tomu vidím u nej obrovský vývoj postavy, z dievčaťa, ktoré utieklo pred svojou povinnosťou, na ženu, ktorá je ochotná obetovať aj vlastný život pre dobro svojho ľudu. Naopak Rafe, u mňa od jednotky nemal žiaden posun. Nikdy mi nejak nevadil, no v tejto knihe mi to už začínalo ísť trochu na nervy. Nepáčili sa mi rozhodnutia, ktoré často robil, no nakoniec sa predsa len začal správať ako kráľ a postavil sa za to čomu verí. Kaden, ktorého som od začiatku mala oveľa viac rada, pretože bol zaujímavou postavou s komplikovanou povahou a minulosťou, bohužiaľ veľa priestoru nedostal. No aspoň sme mohli vidieť vývoj príbehu z jeho otcom a jeho nájdenie samého seba. Je mi však ľúto, že ho autorka posunula na vedľajšiu koľaj. Záver tejto knihy bol taký nemastný-neslaný. Na jednu stranu, bolo to postačujúce zakončenie série, no prišlo mi až príliš dokonalé a jednoduché. Po tom všetko čím si postavy prešli, som čakala niečo viac prekvapivé a hlavne dlhšie. Taktiež stále sme sa nedozvedeli viac o dare a príbehu O Morrighan, o ktorom sa to celé točí. Veď celý záver trval tak možno 20 strán, čo oproti zdĺhavému začiatku nedáva zmysel. Napriek tomu sa mi páčilo, ako autorka vyrozprávala ten koniec - nie ako zvyčajne, každá kapitola z pohľadu niekoho iného, ale jedna, v ktorej sa rýchlo striedali pohľady počas záverečnej bitky. Za toto palec hore, no celkovo, záver bol pre mňa sklamaním, a hlavne to čo nasledovalo po ňom. Nechcem spoilerovať, no prišlo mi to príliš nútene a až rozprávkové. Tešila som sa, že dostaneme pohľad na tom ako to je skutočne v reálnom svete, no na posledných stranách prišlo klasické zakončenie príbehu. Preto som váhala, aké dať hodnotenie, chvíľu som rozmýšľala aj nad 3,5 kačičkami, no ak sa na to pozriem ešte raz, ide o dobrú knihu, preto dávam 4 kačičky.

Never Trust a Duck, 10.12.2018

Princezná, princ a vrah na konci cesty

Mary E. Pearson je úspešná americká autorka. Zároveň je príkladom spisovateľky, ktorá síce má na konte viac ako desať kníh, avšak na svoj úspech si musela počkať. Skutočnú pozornosť jej zabezpečila vlastne až trilógia Kroniky Pozostalých, v ktorej vytvorila zaujímavý svet a vdýchla život naozaj hrdinským postavám. Do tohto istého sveta sa autorka rozhodla opätovne vrátiť vo svojej najnovšej knihe Dance of Thieves. Fantasy trilógie sú veľmi obľúbené a zároveň ma bavia tým, ako veľmi iné vždy sú. Z niektorých sérií som vyslovene nadšená od prvej vety a potom moje nadšenie klesá a premieňa sa na akýsi vlažný takmer záujem, lebo som zvedavá, kto všetko prežije poslednú stranu. No a potom sú tu série, ktoré ma od začiatku nalákajú maximálne tak anotáciou, ale postupom čítania prvej knihy sa môj názor mení a nakoniec som z toho celého sklamaná. A potom, keď už neočakávam žiadny prielom, zmení sa zrazu táto séria na čosi takmer fascinujúce. To je aj prípad trilógie Kroniky Pozostalých. Postavy v tejto trilógii prešli naozaj dlhú cestu a na jej konci sa z nich vlastne stali úplne iní ľudia, než ktorí prvýkrát vykročili vo Falošnom bozku. Kaden je síce pre mňa rovnako otravná postava, akou bol na začiatku, ale nedá sa mu uprieť, že istým spôsobom vyrástol a za niektoré jeho rozhodnutia som ho musela obdivovať. Rafe je v podstate stále rovnaký, rovnako odhodlaný, čestný a zodpovedný, ale v tejto knihy na jeho plecia dopadali naozaj ťažké následky niektorých jeho rozhodnutí. O to viac ma bavilo sledovať, ako sa s tým všetkým popasuje. Samozrejme najväčšou premenou si prešla Lia. Je takmer ironické, že sa zmenila na ženu, ktorá je ochotná obetovať sa v mene zodpovednosti, hoci to isté dievča kedysi utieklo spred oltára a od plnenia rozkazov. Lia sa premenila na inšpirujúcu hrdinku, ktorá sa neštítila ani sebaobetovania, ak to znamenalo, že ostatným zachráni život. Jej príbeh ma dojímal a tešilo ma sledovať dianie očami niekoho, kto dokázal byť zrazu tolerantný, odhodlaný, zodpovedný a plný nádeje v čosi lepšie. Postavy prešli skutočne veľkým vývojom a asi nejestvuje ani jedna časť ich osobnosti, ktorá by sa akýmsi spôsobom neprispôsobila príbehu. Pretože to, čo sa v knihe dialo, malo veľa spoločné s ich charakterovými vlastnosťami. Dej tejto knihy je o čosi rozvláčnejší a na mnohých miestach epickejší, než tomu bolo v predchádzajúcich dvoch knihách. Možno aj preto, že táto kniha bola posledná a tým pádom sa autorka snažila uzatvoriť všetky línie, ktoré to potrebovali. No napriek tomu, že začiatok bol o čosi opisnejší, nemôžem sa sťažovať na to, že by dej samotný stagnoval. Pretože to všetko bolo súčasťou budovania napätia. Najskôr prišli opisy, či už emócií alebo prostredia alebo toho, ako pokračuje cesta hlavných hrdinov. Neskôr sa k tomu pridali aj opisy nových a niekedy aj kľúčových postáv. Avšak dej sa skutočne rozbehol takým pravým epickým spôsobom asi až niekde pri polovici, keď postavy začali robiť prvé náročné rozhodnutia. Tie ma niekedy rozčúlili, inokedy som im rozumela a niekedy ma aj zarmútili alebo vyslovene rozcítili. To všetko však bolo súčasťou naozaj brilantne vymyslenej Liinej stratégie. Doteraz som si nikdy neuvedomovala, že by bola princezná zvlášť dobrým generálom, ale táto kniha ma vyviedla z omylu. Tie jej machinácie a plány ma veľmi bavili a pripravili mi nejedno naozaj zaujímavé odhalenie a prekvapenie. To len zvyšovalo atraktivitu toho, o čom som čítala. Tempo sa každou stranou zvyšovalo, pribúdali konflikty, bitky a predovšetkým bolo jasné, že všetkým dochádza čas. Stupňovalo sa napätie, plánovali sa stratégie útokov a obrany, aby nakoniec všetko mohlo vybuchnúť v jednu ohromnú bojovú sekvenciu – ktorú pokazilo jedine to, že sa v nej až príliš často menili uhly pohľadov, pretože sa mi autorka snažila povedať, čo presne robí Lia, Kaden i Rafe. To je jediným skutočným nedostatkom tejto vskutku vydarenej knihy. Temná krása je presne tou epickou knihou, ktorú som očakávala. Priniesla mi nielen adekvátne zakončenie série, v ktorom boli uzatvorené všetky hlavné línie, ale takisto bol samotný záver dostatočne voľný, pretože niektoré záležitosti nie je možné vyriešiť niekoľkými krátkymi vetami. Sila tejto knihy je do značnej miery vystavaná na charakteroch trojice hlavných hrdinov a na tom, ako veľmi sa zmenili a vyrástli. Kaden aj Rafe dospeli a stali sa z nich rozhodní muži, ktorí síce stále mali horúce hlavy, ale takisto boli ochotní priznať svoje chyby a niekedy museli robiť naozaj zložité rozhodnutia. Lia sa z princeznej utekajúcej pred zodpovednosťou zmenila na ženu, ktorá v menej toho, čo je správne neváha obetovať aj vlastný život. V záverečnej knihe som teda sledovala stále tie isté postavy, no zároveň akoby som čítala o úplne iných osobnostiach. Vďaka nim sa čítanie zmenilo na zážitok a k tomu prispieval aj samotný dej. Ten bol stupňovaný už od prvých kapitol, ktoré mi najskôr ponúkali opisy pocitov, prostredia, postupujúcej cesty, aby sa neskôr mohla zmeniť na opisy prvých bitiek a prvých strategických porád. Neskôr ma však úplne odrovnala druhá polovica knihy, ktorej tempo bolo miestami až vražedné, kde som striedavo mala chuť plakať a následne žasnúť nad brilantnými plánmi hlavnej hrdinky. Túto knihu som vďaka tomu prežila s postavami. Plánovala som s nimi veľkolepé útoky, prežívala som ich obavy i strach, obhrýzala som si nechty kvôli stupňujúcemu sa napätiu, aby som neskôr mohla lapať po dychu, keď konečne prišla tá rozhodujúca bitka. Škola len toho záveru, ktorý vďaka naozaj rýchlemu striedaniu uhlu pohľadov pôsobili až trošku príliš uponáhľane. Avšak to nič nemení na fakte, že táto kniha je vskutku epickým zakončením výborne vymyslenej série.

Lili-darknight.blogspot.cz, 9.12.2018

Plameň v hmle (Recenzia)

Koho by nenalákala táto nádherná obálka? O to viac, ak patrí autorke, ktorá si ma získala už svojou predchádzajúcou výbornou a zaujímavou sériou Pomsta & Rozbřesk. Na Plameň v hmle som sa veľmi tešila a moje očakávania boli vysoké. Predovšetkým kvôli zaujímavému prostrediu Japonska. Je to úplne odlišná kultúra ako tá naša, má iné fungovanie, zmýšľanie a preferuje iné hodnoty ako my. Prichádzame do sveta samurajov, kde je česť a služba cisárovi na prvom mieste. Ak sa však dopustia zrady, smrť a hanba ich neminie. Mariko je vychovávaná k poslušnosti a preto, keď jej rodina vyberie budúceho manžela, cisárovho syna, berie to ako svoje poslanie. Je jej povinnosťou zabezpečiť postavenie nielen pre seba, ale predovšetkým pre jej rodinu a pomôcť tak otcovi k moci. Počas cesty za svojím snúbencom čelí jej konvoj prepadu, pri ktorom ona jediná o vlások unikne smrti. Predpokladá, že páchateľmi boli členovia Čierneho klanu a jediným riešením, pri ktorom si zachová česť, vidí v pokuse nájsť ich a pomstiť sa im. Lenže nie všetko je také, ako sa na prvý pohľad zdá.... Na knihe sa mi veľmi páčil štýl akým je písaná. Nie je priveľmi strohý a jednoduchý ako to častokrát pri YA knihách býva. Je trochu hutnejší, popretkávaný mnohými myšlienkami na zamyslenie s množstvom drobných informácií o japonskej kultúre. Tým na mňa kniha pôsobila dospelejšie a možno práve preto sa mi tak páčila. Námet je v podstate úplne neoriginálny, všetko, čo kniha obsahuje sme tu mali už v množstve iných variant, no na mňa pôsobila kúzelne celým svojím prevedením a v neposlednom rade si ma získala aj veľmi sympatickými postavami. Začítala som sa okamžite a dej ma úplne pohltil. Bol v podstate vystavaný len na jednej hlavnej zápletke a bol pomerne ľahko predvídateľný, napriek tomu boli momenty, kedy ma autorka dokázala prekvapiť a určitým spôsobom ma držala v napätí až po poslednú stránku. Čo sa týka nejakých fantasy prvkov, boli spomenuté viac menej ojedinele a v náznakoch. Boli použité skôr na ozvláštnenie deja a na spestrenie. Nemala som vôbec pocit, že by predstavovali nosné piliere celého príbehu. Ak by sa vynechali, stratil by príbeh možno trochu na zaujímavosti, ale veľkú katastrofu by to nespôsobilo. Pre mňa Plameň v hmle predstavoval rozprávkový príbeh v spojení Mulan a Robina Hooda. V tomto vianočnom období som si nemohla vybrať lepšie. Bol to výborný relax, pri ktorom som si čítanie užívala ako už dávno nie. Samozrejme, kniha má aj nejaké nedokonalosti, miestami bol dej dosť uponáhľaný alebo zjednodušený, ale mne to v tej chvíli vôbec neprekážalo. Len jedna vec mi naozaj vadí. A to: že nemám okamžite pokračovanie!!!

elliesbookverse.blogspot.cz/2018/, 5.12.2018

Keď vládnu intrigy

Kendare Blake je známa americká autorka, ktorá má na konte už niekoľko kníh. Bohužiaľ, prekladu sa dočkalo minimum z nich, avšak aj to stačilo, aby sa jej meno stalo známym. Jej zatiaľ najúspešnejšou sériou zatiaľ sa stala séria Temné koruny, ktorá pôvodne mala byť dilógiou, avšak vydavateľstvo sa neskôr rozhodlo zazmluvniť autorku na ďalšie dve knihy. Na základe tejto knihy nie je ťažké uhádnuť, prečo by niečo také robili. Všetci to poznáme. Tie druhé pokračovania známych sérií. Niektoré sú výborné a kvalitou sa hravo vyrovnajú prvým dielom sérií. Potom prichádzajú tie ďalšie prípady, ktoré nás nútia pretáčať očami, pretože tieto pokračovania sú také slabé, že by sme ich najradšej preskočili a rovno sa pustili do tretieho dielu. No a potom sú tú tie veľmi vítané prípady, keď je dvojka lepšie ako jednotka. Predchádzajúca kniha série skončila pomerne otvorene a prinútila ma okamžite túžiť po pokračovaní. Keď som sa nakoniec dočkala, nevedela som, čo presne mám od knihy očakávať. Prvý diel série bol zo začiatku poznačený pomalým rozjazdom, nakoľko sa autorka chcela ubezpečiť, že dokonale spoznám jej hlavné hrdinky. Avšak teraz už Mirabellu, Katharine a aj Arsinou veľmi dobre poznám, hoci je pravda, že všetky tri sa do veľkej miery zmenili. Mirabella začína robiť ťažké rozhodnutia a uvedomuje si, že za ňu chrám nevybojuje všetky bitky – a čo je dôležitejšie, ak chce, aby jej slovo malo nejakú váhu, mala by začať konať. Arsinoe je stále rovnako divoká ako predtým a nerobí si ťažkú hlavu z toho, čo si o nej myslia ostatní. Hoci predtým bola presvedčená, že by mala zomrieť, teraz má mnoho dôvodov, aby ostala nažive. No a potom je tu Katharine. Mladá, sladučká Katharine, ktorú všetci podceňovali, no po udalostiach predchádzajúcej knihy sa z nej stala chladná a vypočítavá mrcha, pre ktorú si už nikto nemusí špiniť ruky. Pretože to veľmi dobre zvláda aj sama. Avšak tento príbeh netvoria len mladé kráľovné, ale aj ľudia za ich chrbtami, ktorí ovládajú pomyslené šnúrky. Bábkari takí zruční, že dokážu vo svoj prospech zaraz obrátiť nielen verejnú mienku, ale jediným slovom znepriatelia aj kráľovné. V tejto knihe sa ukazuje pravá podstate tejto série – a tou sú intrigy. Machinácie také mocné, že sa podľa nich točí celý kolobeh v kráľovstve. Mala som možnosť nazrieť za pomyslenú oponu a niekedy som až bola znechutená tým, čo som tam všetko našla. Za čo má autorka rozhodne body k dobru, pretože sa rozhodla nedávať si servítku pred ústa a ukazuje mi to najskazenejšie, čo mi môžu ukázať ľudia bažiaci po moci. Avšak jej svet, to je viac ako len intrigy, sú to aj boje o moc a temnota, ktorá sa vkráda do životov snáď všetkých postáv. Atmosféra knihy je rovnako temná a občas ponurá ako predtým, sem-tam presvetlená zábleskami vtipnejších dialógov. Len mám pocit, že postavy boli akési vážnejšie, čo malo silný dopad na atmosféru. Čo je však dôležitejšie – dynamika tejto knihy bola prvotriedna. Keď postavy neplánovali niečiu smrť, bojovali o svoje životy, utekali, udržiavali si tajomstvá a čo-to aj odhalili. Prekvapivé odhalenia zaujímavým spôsobom obohatili celý príbeh a aj vďaka tomu vznikol konzistentný dej, ktorý ma nikdy neprestal baviť, ktorý ma nútil striedavo súcitiť s postavami a potom si želať ich smrť. Veľmi vydarené pokračovanie. Jeden temný trón je pokračovaním, ktoré v mnohom prekonalo predchádzajúcu knihu Tri temné koruny. Postavy sa do značnej miery zmenili, Mirabella, Katharine aj Arsinoe vyrástli, hoci nie vždy ich „dospelosť“ priniesla pozitívnu zmenu. Avšak ich charaktery sa perfektne hodia do udalostí tejto knihy, nakoľko dej mi okrem neutíchajúceho boja o trón ponúka aj mocenské hry a intrigy ostatných hráčov. Tých ukrytých, ktorí poťahujú za nitky kráľovniných činov a v podstate nachyľujú misky váh moci len vo svoj prospech. Čo je obľúbená témy a do značnej miery aj ohraná, avšak Kendare Blake ponúka opäť svoj pohľad a jej spracovanie dodáva knihe opäť ďalšiu dávku pochmúrnosti. Rovnako temne pôsobia aj ostatné udalosti, ktoré niekedy až berú dych svojou krutosťou alebo tým, aké sú nečakané. Oproti predchádzajúcej knihe takisto došlo k zlepšeniu celkovej dynamiky príbehu. Tam, kde bolo prvé pokračovanie miestami pomalšie a dej v ňom stagnoval, aby som mohla spoznať postavy, tam táto kniha neustále napredovala, z čoho som niekedy až strácala dych. Tento svet je stále rovnako temný a nebezpečný, skrýva mnohé krvavé tajomstvá, čo zaručilo, že ma čítanie neskutočne bavilo. Avšak boli to práve rôzne intrigy, hry na mačku a myš, zvraty a v neposlednom rade aj emócie, ktoré ma prinútili túto knihu prežiť. Tá je dôkazom, že v nej na každej strane nemusí tiecť krv potokmi, aby bola dych berúca. Vynikajúce pokračovanie, ktoré uzatvorí mnohé predchádzajúce línie a otvorí nové, čo zaručí, že aj nasledujúce dve knihy budú mať čo ponúknuť.

Lili-darknight.blogspot.cz, 3.12.2018

V znamení ametystu

Majka Danihelová

Na knižný trh zavítala novinka V znamení ametystu, ktorá je fantasy debutom mladej slovenskej blogerky Majky Danihelovej. Keďže ide o young adult žáner, kniha je v prvom rade určená pre mladšie ročníky, avšak na svoje si prídu najmä nadšenci fantastiky. Predovšetkým ulahodí tým čitateľov, ktorí uprednostňujú nadprirodzené bytosti žijúce v lesoch, napätie, zvraty a vtipné monológy. Kniha dokáže zaujať ešte pred samotným čítaním, a to hneď prvým dojmom, pretože príbeh je „oblečený“ v peknej charakteristickej obálke, vo fialovo-čiernom prevedení s pevnou väzbou. Dej knihy pochádza zo súčasného prostredia – hlavná postava Meggie žije jednoduchým americkým životom tínedžerky, hoci nie úplne normálnym. Dôvodom neobyčajného života je strata rodičov v útlom veku a to, že má v pätách viacero problémov. Už od detstva sa totiž vyznačovala anomáliou – dotykom dokázala vyliečiť akýkoľvek neduh (čo by, samozrejme, bolo na škodu nevyužiť). Po čase ju však začnú prenasledovať zvláštne fialové vlny, ktoré sú dôvodom jej prechodu do iného sveta. To všetko sa čitateľ dozvedá hneď v úvodnej kapitole. Druhá kapitola zobrazuje už hrdinkin príchod do neznámeho sveta a pohľad naň. Obyvatelia v ňom akoby žili v inom, prastarom storočí, čo znásobí Megginu túžbu po úniku. V knihe sa zobrazuje kontrast vyspelého, technologicky inovatívneho sveta so starším, technicky a morálne odlišným svetom. Rozdiely sú poukázané viackrát (väčšinou sťažnosťami od hlavnej postavy). Okrem toho znaky odlišnosti možno spozorovať taktiež v životnom štýle, dopravných prostriedkoch či v dialógoch postáv. Autorka vo svojom prvotnom rozprávaní vytvorila očarujúci lesný svet, v ktorom vystupujú legendárne bytosti, ktoré viacerí poznáme z rozprávok. Tieto bytosti žijú od seba viac-menej oddelene a zaraďujú sa do šiestich kráľovstiev. Kráľovstvá tvoria Mesačné kráľovstvo, spomínaný Ametystový les a kráľovstvá mágov, škriatkov, wimpov a ľudí. Popri nich ešte existuje Ostrov nyxov, ktorý sa vyznačuje zlom. Ako si možno všimnúť, vnútro knihy obsahuje dve detailne vytvorené mapy (navrhnuté sú na začiatočných stranách) znázorňujúce celý fiktívny svet, v ktorom sa ocitne hlavná hrdinka. Stvorenia z Lesa bývajú v jednoduchých domcoch a žijú prostým životom, bez poznania moderných technológií. Ich život sa riadi tvrdým zákonom, ktorý nehodno porušovať, lebo by ich stihol prísny trest. V tomto úchvatnom, i keď prečudesnom svete sa jedného dňa znenazdajky ocitne Meggie, ktorá sa každou jednou bunkou vzpiera svojmu osudu a pokúša sa o útek. Popritom jej hrozí nebezpečenstvo, pretože cudzinci sú v krajine neželanými návštevníkmi. Avšak ako sa dá skryť v neznámom svete, v ktorom vás každý hľadá a spozná? Postava hlavnej protagonistky Meggie sa vyznačuje svojskou povahou, pre ktorú sú najpríznačnejšími znakmi sarkazmus, drzosť, hrubá sila a sebavedomie. V istých momentoch ma však zaskočila jej bezcitnosť, ba až krutosť, ktorá zvykla prerásť do väčších rozmerov. Mnohokrát som nesúhlasila s jej postojmi k danému človeku, ku ktorému sa správala príliš otvorene, napriek jeho citlivej povahe. Inokedy ma ale príjemne prekvapila svojím ojedinelým mäkkým správaním. Pasáže boli preto v týchto miestach emočne najsilnejšie. Zo všetkých aspektov ma najviac bavil jej neoceniteľný zmysel pre humor, ktorým oplývala ako jediná zo zainteresovaných postáv, a rovnako jej odvaha. Linka príbehu sa odvíja postupne, dej sa nevracia späť do minulosti. Autorka využíva novodobú reč mladých – slang, ktorý sa časom v texte vyskytuje v menšom množstve, keďže sa hlavná hrdinka zadaptovala s prostredím. V deji možno nájsť niekoľko typov priateľstva (či už staré alebo novodobé), všetky sú pevné. Čo sa týka romantických scén, tých je v texte iba zopár. Väčšinou sa román odvíja v napätom duchu, kde sa postavy postupne spoznávajú a vyvíjajú. Až pri čítaní posledných strán nastane zvrat s neočakávaným záverom. Kniha sa dá pokladať za nenáročné, oddychové čítanie, pre ktoré je sľúbené pokračovanie.

vinlit.sk, 3.12.2018

Viac o knihe

Recenzia médii