Najroztomilejšia kniha roka. Od Kerstin Gier som ani nič iné nečakala. Ideálna kniha na vianočnú pohodu, keď sa zabambušíte do deky pod stromčekom a necháte sa unášať do starého švajčiarskeho, takmer skrachovaného hotela pre smotánku.
Tento výber je pre mňa možno trochu neočakávaný a prekvapil aj mňa samotnú. Už dávno nie som cieľovkou pre takýto druh kníh a vekovú kategóriu hlavných hrdinov. Napriek tomu to bolo také milé a celá rodina Lary Jean taká úžasná, že sa sem musela dostať. Kniha do nepohody, ktorú môžem čítať stále dokola. Ďalšie diely sú tiež výborné, ale toto je skrátka moja srdcovka. Videli ste film? Podľa mňa sa vážne vydaril.
Sarah J. Maas nesmie v tomto rebríčku chýbať. Svet, ako ho má autorka vymyslený je úžasný, no a tie postavy si jednoducho musíte zamilovať. Všetko tu do seba zapadá, príbeh je plný napätia a zvratov a napriek hrúbke knihy sa ani na jednej strane nemáte kedy nudiť!
Série Ikony DC nám poprvé představila Wonder Woman. Ve druhé knize se setkáváme s čerstvě plnoletým Brucem Waynem, který má k Batmanovi zatím ještě vcelku daleko. Přesto se můžete těšit na některé známé postavy i na Gotham tak, jak ho známe a máme rádi. Tedy nemocný, prolezlý korupcí a přitahující všelijaké podvratné živly. Včetně Náměsíčníků! To je partyzánská skupina přepadající nejbohatší občany Gothamu, které okrádá a zabíjí a jejich penězi financuje svůj boj proti systému. Proto nepřekvapí, že se do jejich hledáčku dostane i Bruce, kterému se zrovna otevřely svěřenské fondy. Ten se připlete do policejního pronásledování, a i přestože při něm pomůže, je za svůj zásah odsouzen k veřejně prospěšným pracím v Arkhamu. Tam se setkává z uvězněnou Madeleine, která je podezřelá z několika vražd, a především z toho, že je vrcholnou představitelkou Náměsíčníků. Nicméně nevypovídá a s nikým nemluví. Až do doby, kdy se u její cely objeví Bruce, čehož chce zkusit využít horlivá vyšetřovatelka. Spisovatelka Marie Lu (série Legenda) rozehrává román, který sází hodně na to, že nic nemusí být tak, jak se zdá. Zvlášť Bruce nemá zdání, jestli je on hybatelem událostí, nebo sebou nechává manipulovat a slouží tak k realizaci plánů jiných. Díky tomu vlastně skromný příběh (v jistém momentu se odehrává skoro pořád jen u Madeleininy cely) získává na spádu a umí ve čtenáři probudit příjemnou zvědavost. Stejně jako v případě Válkonošky jde o oddechové čtení, které snadno vtáhne a nepustí. Navíc tentokrát ještě stránek ubylo, takže jde dokonce o menší jednohubku než poprvé. Ale i když je to malé sousto, chutná fajnově. Třeba i protože, jak jsem psal na začátku, se můžete těšit na staré známé jako je Alfred, Lucius Fox, nebo třeba Harvey Dent. Nicméně nikdo z nich nemá pro děj výrazně zásadnější roli, takže svou přítomností hlavní příběh spíše jen koření. Jelikož se jedná o poctivé young adult, kromě akce a napětí se můžeme čekať také trochu té romantiky. I když tentokrát spíše v náznacích, jelikož je mezi Brucem a Madeleine převážně tlusté sklo a mříže. Takže především dámy (ale i romanticky založení pánové) se tedy nemusí bát, že by se nedočkaly nějakého milostného tokání. Každopádně Náměsíčnice drží Válkonoškou nastavenou laťku, ale ani o trochu jí nepřekračuje. Takže i tentokrát se dočkáte fajnového čtenářského zážitku, který příjemně utíká a zkrátí dlouhou chvíli, ale o výraznější autorský počin se nejedná. Na druhou stranu podle mě Ikony DC zatím naplňují přesně, co se od nich očekává, v tom pozitivním slova smyslu. A další na řadě je Catwoman. Tak uvidíme, co přinese její kočkovaná. Souhrn Batmanovo pubertální dobrodružství s Náměsíčníky je slušné young adult, které nabízí napínavou zápletku a příběh, co rychle utíká. Bez větších ambicí se tak z Ikon DC stává parťák pro zahnání nudy u dlouhých (nejen) zimních večerů. Nic víc, nic míň.
Knižka od Patricka Nessa Naším nebom bol oceán unikla len máloktorému pohľadu. Prvý wau efekt spôsobili ilustrácie nielen na obálke, ale aj vnútri knihy. O to ďalšie a dôležitejšie sa postaral sám autor svojím príbehom nasýteným hlbšími myšlienkami. Hlavnou hrdinkou Nessovho príbehu je Batšeba. Je to veľryba, ktorá je predurčená k veľkým plánom. Tým sa rozumejú plány zabíjania. Dva tábory – veľrybí a ľudský – túžia navzájom po krvi toho druhého. Toby Wick sa v oku veľrýb mení na netvora, ktorý ich chce zmasakrovať, a teda je ich hlavným cieľom zničenia. Kto to však je? Existuje? Nie je to len vytvorený mýtus? Nenávisť a hnev vedú oba tábory do samotnej temnoty smrti, len aby si dokázali svoju moc. Naším nebol bol oceán je kniha, ktorá sa rovnako ako Sedem minút po polnoci vyznačuje pochmúrnym dejom. Čitateľ má pocit, že aj keď sa dej odohráva vo vode, tak len v tých najtemnejších hlbinách, kam sa nedostane žiara svetla. Rozdiel však badať v samotnej smrti, keďže v Sedem minút po polnoci ide o stratu blízkej osoby z dôvodu choroby, v tomto prípade je smrť globálnejšia, nenachádza sa v „komornej atmosfére“, ale pohlcuje celé spoločenstvo. Nejde o smrť jednotlivca, no o smrť desiatok, stoviek (až pokiaľ je to vo vojnách možné) bytostí. Cez pochmúrnosť, v ktorej sa čitateľ brodí, vidieť i odlesky nádeje v rozumnosť v podobe Batšeby a väzneného človeka, ktorí jediní nevystupujú stádovitým efektom a vidia zlo v konaní tak veľrýb, ako aj ľudí. V Batšebe ako pochybujúcom článku v konaní veľrýb, ktorá nie je stotožnená s proroctvami a samotným nariadením, ktoré jej káže konať v prospech legiend. Očakáva racionálnejšie odôvodnenia. A väzeň, ktorý nechce nič z toho, čo sa odohráva medzi nepriateľskými tábormi. Čo však zmôžu dvaja? Knižka je síce primárne určená pre mládež, no niekedy by s ňou mali problém i dospelí (menej skúsení čitatelia). Je to kniha, ktorá ponúka rozjímanie v rámci negatívnych otázok týkajúcich sa tohto sveta. Či sa to už vezme doslovnejšie – otázka lovu zveri, alebo i viac obraznejším vnímaním – otázka vojen medzi naším druhom. Recipient sa môže zamýšľať nad súčasným svetom, ale i nad tými minulými rokmi a storočiami. Naším nebom bol oceán je kniha, ktorá si vyžaduje zamyslenie sa a hodnotenie. V tom spočíva i jej význam a vysoká hodnota. Ponúka náhľad na veci, ktoré možno človek nechce vidieť, no na to, aby sa zmenili, treba tie oči otvoriť. Takto sa ich aj Patrick Ness snaží otvoriť dospievajúcej mládeži. Knižku považujem za hodnotnú literatúru, ktorá rieši závažné otázky jednoduchým rozprávaním. Niektoré vety sa vám dostanú priam pod kožu. Takou mrazivou skúsenosťou bola pre mňa aj veta z vyššie uvedeného citátu: „Lebo kto potrebuje diablov, keď má ľudí?“ Myslím si, že každý čitateľ si z tejto knihy niečo vezme, a aj preto má cenu začítať sa do nej.
Adam Silvera je v zahraničí veľmi známe meno, ktoré zaručuje kvalitu. U nás tiež nie je žiadnou novinkou, až na to, že toto je prvá kniha, ktorá mu na Slovensku a v Čechách vyšla. Údajne sú jeho knihy silné, krásne, smutné a emotívne. Ako tento známy lámač sŕdc oslovil mňa? Mateo a Rufus boli od začiatku veľmi zaujímavé postavy. Páčilo sa mi, aký boli od seba odlišní a aké obrovské protiklady obaja boli a aj napriek tomu si neuveriteľne rozumeli. Mne osobne však Rufus sadol viac a jeho pohľad ma aj bavilo viac čítať. Páčilo sa mi, že bol taký divokejší, šialenejší a bol oveľa väčší extrovert. Naopak Mateo bol viac neistý, typický introvert a vo všetkom bol taký neskúsený a nič poriadne nezažil. Obaja však boli fantasticky napísaní, dalo sa s nimi veľmi ľahko stotožniť a vy ste po celý čas dúfali, že názov tej knihy klame a oni naozaj neumrú. Vedľajšie postavy - Rufusovi kamoši a jeho bývalá priateľka boli tiež úžasní. Páčilo sa mi, ako boli Rufusovi verní až do konca, ako ukázali, čo znamená byť skutočným priateľom a naozaj za niekým stáť a podržať ho v ťažkej chvíli. Tá Mateova kamarátka sa mi tiež neskutočne páčila - bola hrozne milá a vtipná a za každú cenu ste si ju obľúbili. Takže áno, v tejto knihe sa stretne veľké množstvo rôznorodých postáv a som si istá, že na ne tak ľahko nezabudnete, pretože každý z nich je tam na to, aby vás niečo naučil. Lenže priateľstvo nie je všetko, čo táto kniha ponúka. Táto kniha totiž srší obrovskou originalitou, lebo to nie je len obyčajná contemporary, ale nájdete tam aj nádych dystopie, keďže ľudia už vedia dopredu, kedy umrú a majú deň na to, aby si všetko zariadili. Ako by ste prežili svoj posledný deň? Skúsili by ste zrazu všetky veci, o ktorých snívate? Mateo s Rufusom na to majú každý iný názor a každý to berie úplne inak. Cesty osudu ich však aj tak spoja a vznikne nezvyčajné priateľstvo, ktoré je pre oboch neskutočne dôležité. Táto knižka totiž nie je len o tom, aby sa rozlúčili so životom. Tento príbeh je totiž o sile priateľstva, o dobrodružstvách, o tajomstvách, smrti, o skúšaní nových vecí a posúvaní vlastných hraníc a spoznávaní samého seba, o dospievaní a o živote, ktorý niekedy ubehne tak rýchlo, že si to ani nestihneme uvedomiť, o strachu z toho, čo príde a o láske, o ktorej ani sami nevedeli. Mňa autor rozhodne zaujal a bavil. Ukázal dva rozličné pohľady chlapcov na život a na smrť, na to, čo je pre každého z nich dôležité a čo tu chce každý z nich po sebe zanechať. Áno, bolo to trošičku pochmúrne, keďže tam stále visela tá hrozba smrti, ale zároveň to bolo v niektorých situáciách veľmi vtipné a svieže. Adam Silvera píše fantasticky, to sa mu musí nechať, pretože jeho písanie ma chytilo a nepustilo, čítalo sa to veľmi rýchlo a knižku som zhlta asi za deň a pol. Takže určite nepochybujte o Adamovi a jeho schopnostiach, lebo tie sú fantastické a vy si ho zamilujete. Ale po tejto všetkej chvále musím povedať, že ma aj napriek všetkému neočaril, tak ako som od ospevovaného Adama čakala. Áno, knižka sa mi veľmi páčila, ale myslela som si, že ma to zlomí, že moje srdce bude na tisíc kúskov, že budem revať ako zmyslov zbavená, ale nič z toho sa nestalo a to ma neskutočne veľmi mrzí, lebo práve týmto nesplnil moje očakávania. Ale toto je individuálny faktor a nie je to negatívum knihy, len taká moja poznámočka, že u mňa nesplnil tú latku, ktorú všetkou tou slávou nasadil.
Našim nebol bol oceán je najnovšia kniha z pera skvelého Patricka Nessa. Príbeh je inšpirovaný Bielou veľrybou, len naopak. Je vyrozprávaný veľrybou Batšebou, odohrávajúci sa vo svete, kde veľryby lovia ľudí vďaka odvekej vojne, ktorú so sebou vedú. Lovecký húf, ktorého členom je Batšeba, narazí na záhadnú mincu s iniciálkami Tobyho Wicka, vďaka čomu kapitánka usúdi, že ju vyzýva na súboj. Batšeba sa tak zoznamuje so svetom ľudí aj z inej stránky, prostredníctvom ich rukojemníka - človeka, ktorý danú mincu držal. Veľryby a ľudia sa od pradávna nenávideli a bojovali spolu. Navzájom sa považujú za zlých a nebezpečných jedincov, na základe čoho Batšeba považuje človeka za nepriateľa. Patrick Ness prostredníctvom ich rozhovorov a postupného spoznávania ukazuje, aké mylné môžu byť naše úsudky. Ako ľahko vieme niekoho zaškatuľkovať za toho zlého, bez toho aby sme ho reálne poznali. Aj keď kniha na prvý pohľad ako detská knižka, či už väčším písmom alebo ilustráciami, pre deti určená nie je. Myslím, že deti, by ani nedokázali pochopiť hlavnú myšlienku, ktorú sa táto kniha snaží vyjadriť. Nie je to totiž rozprávka o veľrybách, je to príbeh o ničivej moci vojny. O tom aké nezmyselné je neustále spolu bojovať, keď veľa krát nie je jasný ani len dôvod. Kniha je plná hlbokých myšlienok, nesie sa v ponurej atmosfére a množstve metafor. Nemusí to byť pre každého a zároveň by som si želala aby si ju každý prečítal a porozumel jej. Aby každý porozumel posolstvu, ktoré Patrick Ness ukryl do sveta, ktorý je naopak a oceán v ňom nie je dno. Nádherne spracovaná kniha.
Sarah J. Maasová je jednou s mojich obľúbených autoriek, preto som sa na čítanie tejto knihy veľmi tešila i keď som vedela, že nepôjde o plnohodnotnú knihu, pretože Dvůr mrazu a hvězd je doplnková novela k sérií Dvůr trnů a růží. Našťastie ma kniha vôbec nesklamala, ale ani neprekvapila. Dejovo sa posúvame niekoľko mesiacov po skončení tretej knihy, takže ak ste nečítali tú, ani ďalej nepokračujte, pretože si vyspojlerujete dej :). Blíži sa zimný slnovrat, na Nočnom dvore sú prípravy na slávnosť v plnom prúde. Feyre sa snaží pomáhať pri obnove svojho domova zo všetkých síl a zároveň sa pokúša riešiť svoje existenčné krízy. No to nieje všetko, spávať jej nedajú ani jej dve staršie sestry a do toho všetkého sa pletie Rhysov najužší kruh. Takže o zábavu je rozhodne postarané. Kniha je síce na pomery autorky celkom útla, no zato je pretkaná humorom, dobrou, ale ja pochmúrnou náladou, erotickými scénami a Rhysom :D. Dej v knihe je v podstate uvoľnený, nečakajte žiadnu akciu ani napätie. Kniha sa hodí na terajšie dlhé zimné večery, poprípade ako skvelý relax po dlhej a namáhavej práci. Veľmi sa mi páčilo, že je novela napísaná z viacerých uhľov pohľadu. Raz príbeh rozpráva Feyre, inokedy Rhys, potom Cassian a tak ďalej. Vďaka tomu som sa vedela lepšie vcítiť do konania jednotlivých postáv a ich životných príbehov. Odporúčam vám knihu? Rozhodne áno. Pretože je príjemným odľahčením po napínavých troch dieloch série. Stane sa niečo, ak si knihu neprečítate? Asi nie, i keď sa v nej odhalilo zopár tajomstiev z minulosti členov úzkeho kruhu.
Po tvrdých mesiacoch prežívania vo Vende, ktorej vládne krutý Komizar, sa Lia a Rafe ocitajú na dlhej ceste do svojich kráľovstiev. Obaja vedia, že tá cesta nebude ľahká, práve naopak. Oni dvaja a Rafeho kamaráti majú čo robiť. Za pätami im beží vendská armáda. A Kaden. Jezelia sa potrebuje čo najrýchlejšie dostať domov, do Morrighanu, aby varovala svoje kráľovstvo pred nebezpečným Komizarom. Rafe sa však musí vrátiť do svojho domova a nechce nechať Liu samú, preto sa ju snaží udržať pri sebe a hlavne v bezpečí. Lia to už nevydrží a predsa len odíde za tými, ktorí ju najviac potrebujú. Vracia sa k svojej najlepšej kamarátke, súrodencom a rodičom. No nemôže sa im ukázať, veď na jej hlavu je vypísaná odmena. Lia zisťuje, že jej kráľovstvu vládnu podvodníci a za každú cenu ich chce odhaliť. No sama nič nezmôže. Príde jej niekto na pomoc, alebo sa musí spoľahnúť na svoju rodinu? Tri kráľovstvá, jedna veľká bitka. Kto bude víťaz? Tak sa mi nechcelo do tejto knihy púšťať, keď som si pozrela, koľko strán obsahuje. 528. Toto zasa kým prečítam, hovorila som si Tak som sa predsa rozhodla čítať. A Pane Bože. Nemohla som prestať. Čítala som do noci, len aby som vedela ako to bude pokračovať, čo sa bude ďalej diať. Príbeh troch kráľovstiev, Morrighanu, Vendy a Dalbrecku mi navždy ostane v srdiečku. Zbožňovala som každú jednu vetu, každú stránku, každú postavu (teda okrem Komizara!). Čakala som ako sa príbeh vyvinie, kto s kým skončí, kto prežije, kto zomrie. Tŕpla som, radovala sa, rozplývala sa. Táto kniha zanechala vo mne toľko pocitov, že sa to takýmto spôsobom vyjadriť ani nedá. No a keď som sa dostala na poslednú stranu, skoro som sa rozplakala. Chcela som viac, potrebovala. Nechcem na tento svet zabudnúť. Keď nebudem mať čo čítať, pustím sa do Kroník pozostalých. Kroniku pozostalých ti odporúčam všetkými dvadsiatimi (aj tými na nohách), pretože je to najlepšia fantasy séria akú som kedy čítala. Obsahuje romantiku, zradu, budúcnosť aj minulosť a vernosť.
V znamení ametystu je kniha od mladej slovenskej autorky, ktorá je zároveň knižnou blogerkou. Majke sa splnil sen mnohých knižných recenzentov a jej kniha, na ktorej pracovala niekoľko rokov, bola konečne vydaná. Knižku som si chcela prečítať najmä zo zvedavosti, predsa len sa u nás knihy blogerom nevydávajú bežne. V zahraničí je to častejšie, no pri pohľade na to, aké knihy im boli vydané, som dúfala, že táto bude jedna z tých lepších. Väčšina príbehu sa odohráva v magickom svete, kde sa hlavná postava Maggie dostane vďaka zvláštnym fialovým vlnám. Aj keď Maggie nikdy nebola celkom normálna, má napríklad červené vlasy, ktoré nejdú prefarbiť ani ostrihať, existencia neznámeho sveta ju zaskočí. Najzvláštnejšie je, že o tomto svete už počula vďaka zápiskom svojej matky, ktoré považovala za vymyslený príbeh. Očividne však jej mama tento svet poznala a možno je to aj príčina všetkých zvláštnych vecí, s ktorými sa Maggie stretla. Vydáva sa tak na cestu cez neznámy svet, spoznáva nových priateľov aj nepriateľov, no najmä zisťuje viac o svojom pôvode. Svet, ktorý sa autorke v tejto knihe podarilo vytvoriť, mi vyrazil dych. Je prepracovaný do najmenších detailov, plný mýtických bytostí a mágie, záhadných miest a predovšetkým priniesol niečo nové, hlavne do slovenských knižných vôd. Hlavná hrdinka žije v dnešnej dobe a tak je pre ňu veľmi prekvapivé, keď sa ocitne v svete, ktorý pripomína stredovek, len s vílami. Svet a jeho fungovanie je v knihe veľmi podrobne opísaný, niekedy mi však prišlo, že tieto opisy príliš spomaľujú dej. Povaha hlavnej hrdinky sa mi neskutočne páčila, bola drzá, odvážna a bojovná, žiadna slabá dievčinka, ktorá nechá za seba konať druhých. Takisto sa mi páčili vzťahy aj medzi hlavnou hrdinkou a ostatnými postavami. Wen bol absolútne zlatíčko, no ako to už zvykom býva, moje srdce si najviac získal ten zlý chlapec. Niekedy som sa však v množstve vedľajších postáv strácala, najmä keď ich bolo celkom veľa, ktoré sa tam len kde tu mihli. Dej bol veľmi prepracovaný podobne ako aj svet. Zo začiatku išiel pomalšie, bol sústredený na uvedenie do sveta a zoznámenie s postavami. Potom sa však všetko začalo zamotávať, vznikalo čoraz viac otázok a posledné strany bola jedna veľká jazda. Po dlhom čase som knihu doslova nedokázala prestať čítať a potrebovala som vedieť, čo bude ďalej. Veľmi pútavé čítanie, premyslený svet, skvelá hlavná hrdinka a ja sa už teraz neviem dočkať pokračovania.