Podlý král

Po pútavom konci knihy Krutý princ som netrpezlivo vyčkávala pokračovanie, ktoré sa ku mne napokon dostalo. V prvom rade musím pochváliť úžasnú obálku, upútala ma na prvý pohľad a som rada, že vydavateľstvo CooBoo zachovalo originál. Zo všetkých troch obálok sa mi táto páči najviac. Príznačne vystihuje atmosféru knihy. Druhá kniha pokračuje v príbehu o pár mesiacov neskôr po záverečných udalostiach jednotky. Opäť je rozprávačkou Jude, čo je na jednej strane super, pretože nemám rada milión uhlov pohľadov, ale na druhej strane mám dojem, že to trochu obmedzilo vnímanie čitateľa iba na pohľad hlavnej hrdinky, takže nemohol úplne vstrebať autorkin úžasný a komplexný svet. Priznám sa, aj napriek tomu, že ide o druhý diel, stále som sa trochu strácala v tom, ako to v tejto tajomnej krajine víl funguje. V politických machináciách, v tom, ktorý vládca čo chce, čo plánuje, čo očakáva od Najvyššieho kráľa... V niektorých častiach ma toto „politikárčenie“ ani nebavilo, keďže som v tom nemala až taký prehľad a akosi som ani nepostrehla, kam až siahajú hranice autorkinho vymysleného sveta, resp. čo všetko sa ešte môže udiať, pretože po tejto časti mám pocit, že sa môže stať naozaj hocičo. Pokiaľ však ide o opisy, tie sú rovnako skvelo zvládnuté ako pri prvej časti. Všetko som si vedela perfektne predstaviť, takmer akoby som sa po jednotlivých miestach pohybovala s ostatnými postavami. Obzvlášť sa mi páčil popis podmorského sveta. V dvojke som si dokonca o čosi viac obľúbila vedľajšie postavy, ktoré mi pripadali v Krutom princovi, akoby tam boli vhodené len tak, aby sa nepovedalo. Či už Madoc, alebo Judine sestry – ich charaktery sa mi zdali lepšie popísané a tým pádom mi prišli uveriteľnejšie. Zo všetkých postáv som si však úplne najviac obľúbila Cardana. Ehm... veď koho iného. Je to také zákerné zlatíčko a nikto nevie, čo má od neho čakať. Jeho postava je najväčším plusom tejto knihy, konečne dostal viac priestoru ako pri jednotke. A aj keď nejde vyslovene o kladného hrdinu (no dobre, kto je tu vlastne klaďas?), je to výborne prepracovaná postava a som neskutočne zvedavá, čo ešte povyvádza v záverečnej časti. Vidím v ňom obrovský potenciál a mám obrovské očakávania. Pokiaľ ide o Jude, na tú som si spravila o niečo neistejší názor. S touto postavou mám veľmi zložitý vzťah. V niektorých častiach som si ju obľúbila aj sa s ňou stotožnila, jej myšlienky mi dávali zmysel. Ale inokedy mi zase pripadala neuveriteľne naivná a jednoducho mi nešlo do hlavy, ako dokáže tak rýchlo odpúšťať a zabúdať na minulosť a na to, čo všetko ostatní urobili, keď vie veľmi dobre, v akom žije svete. Keby to bola baba, ktorá sa tam práve ocitla, pochopím jej naivitu, lenže takto... Zrada tu jednoducho číha na každom kroku, Jude sa tvári, že je neustále v pozore, je paranoidná, nedôverčivá, ale v tom správnom momente, keď by sa to malo nejako prejaviť, sa... nič nestane a urobí rovnaké chyby ako doposiaľ. Privádza ma to k záveru, že Judin charakter sa od prvej časti skoro vôbec nevyvinul. Z ničoho sa nepoučila. Vzala si toho na plecia viac, než zvládla, a dopadlo to, no, zrejme nie úplne podľa jej predstáv. Veľkým plusom knihy je autorkin pútavý štýl písania. Strany mi ubúdali jedna radosť. Ani som sa nenazdala a za jeden večer som bola za polovicou. Nemáte šancu nudiť sa, aj keď sa na môj vkus prvá polka knihy dejovo trochu vliekla. Druhá časť sa mi naopak veľmi páčila a záver bol opäť nečakaný. Udialo sa toľko vecí naraz, že si ani netrúfam hádať, čo bude ďalej. Zhrnutie: Kniha sa čítala skoro sama a zrada a pretvárka získala vďaka tejto sérii úplne nový rozmer. Čitateľ nemôže veriť žiadnej postave, dokonca ani hlavnej hrdinke. Koniec rozhodne nenechá nikoho chladným. Najväčším plusom príbehu je postava Cardana – v očakávaní som otáčala strany a modlila sa (zbytočne), aby nevyviedol niečo úplne šialené. Hviezdičku strhávam za pomalší rozbeh a za Judinu, pre mňa nedostatočne objasnenú naivitu. V každom prípade, táto časť sa mi páčila viac ako jednotka.