Vždy, pri východe slnka, vyhasne život jedného dievčaťa. Prečo? Nikto, okrem kalifa a jeho blízkych, nepozná naozajstnú odpoveď. Rovnaký osud si počkal aj na Shivu, ktorá, rovnako ako dievčatá pred ňou, zahynula na hodvábnom špagátiku. A rovnako, ako rodiny tých ostatných aj ona mala niekoho, kto za to mladého kalifa nenávidel tak moc, že ho chcel vidieť trpieť a ľutovať svoje činy. Šeherezáda sa preto rozhodla dostať sa mu čo najbližšie a poraziť ho v jeho vlastnej hre. A čo iné urobiť, ako sa dobrovoľne prihlásiť ako jeho nová nevesta? Každá chcela ostať nažive, ale pravdepodobne, žiadna nebola tak odhodlaná, ako práve Šeherezáda. A aj sa jej to darí, len posledná vec, ktorú čakala je, že čas strávený s mladým kalifom ju privedie k zisteniu, že nič nie je tak ako sa zdá a že on, nie je taký krutý ako si myslela. Pobyt v paláci neovplyvňuje len Šeherezádu, ale aj ľudí, ktorí ju milujú, a tak sa vo vzduchu vznáša niečo, čo bude mať ešte dohru.
Šeherezáda bola vlastne dôvod, prečo som po tejto knihe siahla. Moja kamarátka mi o nej rozprávala, aká dobrá hrdinka to je, a tak som si povedala, že áno! To je niečo, čo chcem a potrebujem! Dajte mi dobrú hrdinku! A viete čo? Moja kamarátka mala pravdu. Šeherezáda má mať 16 rokov, ale pravdou je, že keby to tam nebolo spomenuté, tak by som jej taký vek ani netipla. A vlastne celý príbeh som ju pokladala za staršiu, ako naozaj bola. Nemohla som k postave, s tak peknými myšlienkami, slovami, s takou odvahou a odhodlaním, priradiť vek, v ktorom by som ja a vlastne 98% populácie nedokázalo reagovať a myslieť rovnako. Páčilo sa mi, že nezáležalo na tom, ako veľmi sa jej city menili, jej cieľ vždy ostal rovnaký. A to z nej robí niečo ako ohrozený druh medzi hrdinkami. A TO z nej robí hrdinku, ktorú uznávam a páči sa mi.
Trošku mi je divné, že za hlavnú postavu pokladám Šeherezádu, pritom naozajstným jednotným rozprávačom - niekto, kto niesol osud nasledujúcich udalostí na svojich pleciach,- nie je nikto konkrétny. V knihe totižto skáčete medzi pohľadmi rôznych postáv, čo môže byť občas mätúce, ALE ako náhle sa plne ponoríte do čítania, príde vám to prirodzené, a ak sa to nestane dlhší čas, tak vám to aj začne trošku chýbať. Späť k postavám. Je ich veľa a budú sa vám mýliť ?? Určite začnem mojim zlatíčkom, Khalidom. Och, on je jednoducho zlatíčko, ktoré ako ,,malého“ hodili do vody bez toho, aby v nej vedel plávať. Je pravda, že je to také typické- ,,ľudia hovoria, že som zlý, ale naozaj je za mnou tragická minulosť.“ Ale jeho sebaobetovanie pre ľud, zvedavosť či iné vlastnosti, to zatienili. A pokiaľ si knihu prečítate, tak to určite oceníte. Potom je to však niekto, koho meno by som najradšej vyškrtala vždy, keď ho tam niekto spomenul. Tariq...Ja viem, ja viem, on naozaj nie je zlý....on chce iba chrániť Šeherezádu.....ale jedna rada, milý Tariq: Fuck off! Nikto ťa tu nechce! Síce on nie je naozajstné zlo príbehu, ale každý, kto vstupuje môjmu OTP do cesty, je môj nepriateľ, a tak to jednoducho je. Samozrejme, postavy ako Despina, Jalal a iný tvoria vedľajší príbeh, ktorý vás zabáva (no zabáva, ako zabáva), zatiaľ čo hlavná línia príbehu je uvoľnenejšia, skôr ako sa stane niečo, čo vás úplne zničí. Ako koniec napríklad.
Po knihe som pozerala už nejakú tu dlhšiu dobu, nakoľko ma obklopovala na všetkých sociálnych sieťach. Goodreads, Facebook a hlavne instagram mi túto obálku nevedomky vsugerovali do mysle.
Nepotrebovala som ju k životu- vedela som o nej a vyzerala zaujímavo. Takže keď mi ju moja kamarátka, o ktorej som hovorila hore, pripomenula, povedala som si, že ak mám príležitosť si ju prečítať, prečo ju nevyužiť? A ešteže sa tak stalo. Už iba na pohľad bola dokonalá a hneď ako som sa do nej v čakárni u lekárky začítala, nemohla som sa odtrhnúť. A keď to skončilo, druhé pokračovanie bolo niečo, čo som nutne potrebovala k životu. Retellingy sú stále veľmi trendy a mne sa tento trend veľmi pozdáva, pretože síce základ príbehu poznáme, nikdy nevieme či to, čo autori vymysleli nestvorí ďalšie geniálne dielo. Kniha Pomsta a Rozbresk ma exotické prostredie, ktoré sa autorke podarilo vykresliť. Mohli ste cítiť teplo slnka na tvári a piesok pod nohami. Vietor, keď ste šli po púšti na koni. Samozrejme, postavy mali občas slabé momenty, no úprimne, ja som ich nejako v zápale prehliadla a jednoducho si všetko užívala. Knihou sa nesie taká tá správna atmosféra boja o moc spletená s tajomstvom, pomstou, temnotou mágie a romantiky. A nesie sa to celou knihou, naozaj očakávate, čo príde. Po dlhej dobe sa mi taktiež dostala kniha, ktorá bola rozprávaná v tretej osobe, čo nie je nič nezvyčajné, ale pre mňa to bola po dlhej dobe príjemná zmena. Možno to bude trochu spojler, ale ako som už naznačila, tak kniha končí cliffhangerom, ALE preklad druhého dielu už je za rohom, a tak sa to dá nejako vydržať. Čiže, ak čakáte už na pokračovanie, tak hlavu hore! To dáme!
Viem, že kniha Pomsta a Rozbresk ma vo svete veľa obdivovateľov ale rovnako ľudí, ktorým sa jednoducho nepáčila. Ja sa radím k prvej skupine a verím/dúfam, že ak po knihe siahnete aj vy, tak vás očarí svojim príbehom, postavami a atmosférou rovnako ako mňa. A ak máte radi retellingy, tak hor sa do kníhkupectva! Skôr ako vám Pomsta a Rozbrezk uletí na mojich 5 obláčikoch!
blog, 12.3.2017