CooBoo

Dcére by sa zišlo pár výchovných

Pred rokmi vyhrala jej mama boj o princa, verejne zachytený televíznymi kamerami. Teraz musí to isté podstúpiť ona – 35 nápadníkov a jeden bude jej budúci manžel. Lenže ona lásku nehľadá... Vyrastala v paláci obklopená bohatstvom a prepychom, hoci medzi ľudom často panovala bieda. Jej povinnosti boli výlučne prípravou na budúcnosť – Eadlyn totiž bude kráľovnou, hoci to tak nemuselo byť. Narodila sa totiž o pár minút skôr ako jej dvojča, a to ju predurčilo k nástupu na trón po jej otcovi. Odmalička vie, čo ju čaká a poctivo sa na to pripravuje. A zrazu jej rodičia chcú, aby upokojila negatívne nálady v krajine a pred televíznymi kamerami sa zúčastnila Selekcie, teda aby si vybrala budúceho manžela. „Odvrátila som pohľad. Znelo to, akoby sme ja, mama a oco boli obetnými baránkami a ostatní si mohli robiť, čo sa im páči. ,Nesklamem ťa,´ prisľúbila som. ,Urob, čo treba. Nájdi spôsob, ako vyriešiť krízu v krajine, a ja ti poskytnem dostatočný čas na to, aby si ho mohol zrealizovať.´ Otec sa uprene zadíval do stropu. ,Tri mesiace? Sľubuješ, že sa budeš naozaj snažiť?´ Zdvihla som ruku. ,Máš moje slovo. Pokojne ti to dám aj na papieri. Ale to, že do niekoho zaľúbim, ti sľúbiť nemôžem.´“ O citových veciach, nieto ešte o láske, Eadlyn nevie ani ň. Jej rodičia sú síce príkladom usporiadaného života plného lásky, pochopenia a podpory, to je však samozrejmosť – veď sú to jej rodičia a vladári krajiny. A zrazu sa v paláci ocitne 35 mužov, ktorí chcú byť jej láskou až za hrob a ona si s tým musí poradiť. Pustiť si niekoho bližšie... ale koho? Knihu radia medzi Young adults, ale pochopenie nájde u každého, kto si chce prečítať dystopický príbeh, jemne okorenený láskou, ale takou tou nevinnou, keď Eadlyn nevie, čo robiť, aby si zachovala svoju kráľovskú vznešenosť. Škoda, že sa príliš ovládala, že nerobila viac spontánnych vecí, ale toto je len úvod do príbehu, takže som to nebrala ako veľké negatívum. „Videla som na ňom, že zvažuje, či ma má osloviť alebo nie. Sklopila som zrak a sledovala ho spopod mihalníc. Pripadala som si smiešne, ale zafungovalo to. Baden vykročil smerom ku mne.“ Keďže do Selekcie vstupuje takmer štyridsiatka nádejných princov, zo začiatku ich ani nebudete stíhať vnímať. Potom, keď niekoľkých princezná vyradí, to už pôjde lepšie. Ale bohužiaľ, ani jedného z nich som si nevedela predstaviť. Nemala som k tomu príležitosť, lebo ak ich aj autorka opísala, viac sa sústredila na ich konanie či na prejav. Aj to však pomohlo vybrať si obľúbencov, ale aj nenávidených. Dobrý príbeh sa vraj píše sám, aspoň tak sa hovorí. Kniha Následníčka dobrým príbehom je, najmä kvôli tomu, že Kiera Cassová už jednu sériu o Selekcii napísala a teraz pokračuje v novom príbehu so starými pravidlami. Našťastie sa celkom vyhla kopírovaniu príbehov zo série, čím vytvorila úplne nový pohľad na výber vhodného manžela, keďže teraz to vnímame z druhej strany. To sa mi naozaj pozdávalo, lebo už pri predchádzajúcich príbehoch o Eadlyninej matke som si hovorila, že by bolo fajn prečítať si knihu aj z pohľadu princa. Teraz je rozprávačom dcéra víťazky Selekcie a princa, čo je aj viac, ako som očakávala. „Než sem všetci tí mladí muži prišli, mala som v hlave celý zoznam nápadov, ako sa ich postupne zbaviť. Plánovala som, že ich vytočím do nepríčetnosti, až stratia nervy a povedia niečo také ako pred chvíľou Baden... ale veď toho som predsa ničím nevyprovokovala! A aj tak povedal, čo povedal. Som naozaj taká zlá, keď ma odsudzuje niekto už aj za to, že som sama sebou?“ Na druhej strane, asi každý, kto čítal sériu Selekcia, Elita, Prvá určite utrpí mierny šok zo zmeny hlavnej hrdinky kníh. America, matka Eadlyn, bola vo svojich príbehoch vtipná, tvrdohlavá a svojbytná žena, čo veľmi prispievalo aj môjmu emancipovanému „ja“. O to viac ma sklamalo, že v Následníčke sa z nej stalo stelesnenie miloty, dobroty a lásky k vlasti, o absolútnej nehynúcej láske k princovi nehovoriac. Jeden bez druhého síce nemohli žiť, ale tie ich dialógy a správanie mi išlo poriadne na nervy. Možno keby si aspoň raz zo seba utiahli alebo sa aspoň schuti rozosmiali, vôbec by som túto tému neotvorila. Takže zhrniem to: vlastne som rada, že stred príbehu tvorí ich dcéra, ktorej by sa síce zišlo pár výchovných, ale autorka to tak chcela, teda možno Eadlyn svitne na lepšie časy a bude z nej obľúbená postava v ďalších dieloch.

www.citaj.to, 26.10.2016

Aj filozofické hľadisko

V dystopickom svete si princ budúcu manželku nevyberá na žúrke či v kine, ale pomocou reality show s názvom Selekcia. Z 35 dievčat sú vo finále už len štyri. Medzi nimi dievča, ktoré svojimi názormi akosi nezapadá do ideálu podvolenej princeznej... Taká je America Singerová. Občas drzá, vždy spontánna, dobrá duša, ktorá sa do princa Maxona naozaj zamilovala. Hoci má na blízku svojho bývalého, jej srdce, zdá sa, bije len pre spravodlivosť a princa Maxona. A hoci aj princ jej prejavuje veľkú pozornosť, v hre sú ďalšie tri dievčatá, ktoré prišli dobyť Maxonovo srdce. Navyše kráľovský tatko Americu neznáša, keďže poburuje krajinu. Verejne vyzýva obyvateľov, aby bojovali proti vražedným nájazdom rebelov. Aha, a ešte ich burcuje k tomu, aby zabudli na to, že pri narodení patria do číslom označenej vrstvy, ktorá je pre nich určením ich životnej cesty. Zdá sa, že nielen ľudia vonku rebelujú, ale jedna rebelka je aj medzi potenciálnymi princeznami... „,Už ste urobili jeden burcujúci čin. Teda ona,´ povedal August a kývol hlavou mojím smerom. ,Z toho, čo vieme, farmári chodia na polia so sekerami, krajčíri chodia po uliciach s nožnicami v rukách a vidieť Dvojky, ktoré sa prechádzajú s obranným sprejom. Zdá sa, že každý, bez ohľadu na svoju kastu, si našiel nejaký spôsob, ako sa brániť – pre každý prípad. Vaši ľudia nechcú žiť v strachu a ani to nerobia. Kladú odpor.´“ Láska, rebeli a prísny otec Toľko k vysvetleniu pozadia, ktoré Kiera Cassová podrobnejšie načrtáva v prvej a druhej knihe (recenzia na jednotku je tu a na dvojku čítaj tu). Ponorme sa teraz do ľúbostných pletiek. Ono je to totiž taká zvláštna romantika, čo sa nám na stránkach otvára. America a Maxon si k sebe hľadajú cestu, aby to vzápätí America svojimi veľkými ústami pokašľala a takmer otvorila dvere svojim súperkám. Ale aby to nebola iba taká suchopárna love story v budúcom svete, do hry vstupujú aj intrigy a nebezpečenstvo od už spomínaných rebelov, usilujúcich sa o zvrhnutie kráľa. Drsného a miestami krutého kráľa... Možno by to bolo aj správne, ale je to Maxonov otec, preto má America v hlave chaos, pretože ako už zistila aj v prvých dvoch dieloch, svet nie je ružový. Poznáva, že v každom voláne svojich krásnych šiat sa ukrýva slza nešťastného, hladného dieťaťa a počas každej noci, strávenej v prepychovej posteli, sa vonku udeje mnoho strašných zážitkov. „Keď som okolo nich prechádzala, kráľ mi položil prst na rameno, a hoci to bolo nepatrné gesto, vedela som, že chce, aby som zostala. ,To nebolo veľmi múdre,´ povedal. Pokrčila som plecami. ,To, čo robíme, nefunguje. Pokračujte v tom a neostane vám nikto, komu by ste vládli.´ Mávol rukou, aby som odišla – opäť ma mal očividne plné zuby.“ Poľovačka na chlapa je vždy ťažký lov Obzvlášť, keď vás sledujú kamery a veriť môžete málokomu. America a Maxon si nie sú práve súdení, majú rozdielne povahy a občas sa zdá, že nechať ich v jednej izbe je životu nebezpečné. A potom sú tu okamihy nežností a vyznaní, ktoré sa im driapu (alebo nechcú dostať von) zo srdca. Práve tento súboj citov vidíme z Americinho pohľadu a miestami ju aj chápeme. Autorka celý, spočiatku absurdný príbeh (bojovať o chlapa pred kamerami? Vážne?) dobre vystavala, keďže do poslednej chvíle nie je isté, ktorú z dievčat si Maxon vyberie. Myslíte si, že viete, ale neviete. Haha. Takto sa s čitateľom Cassová zahrala. Navyše to celé nie je len o fňukaní adeptiek na princeznú, o tom, že ich princ chce/nechce/pobozkal/nepobozkal/a iné podobné životu dôležité udalosti, ale do popredia sa dostáva aj situácia v krajine, vzbury ľudí a hrozby toho najväčšieho kalibru. Pomerne tenká knižka toho v sebe zvládla dosť Nič nebolo príliš urýchlené, všetko odsýpalo, kryštalizovalo sa, vyšlo, či so smútkom nevyšlo. Aj preto bolo čítanie zaujímavým strávením času. Keď si odmyslíme romantickú zložku, o niektorých veciach sa dalo uvažovať aj z filozofického hľadiska. Nakoľko sme uväznení vo svojom svete? Ako veľmi sa staráme o ľudí okolo seba a prečo nám je tak ťažko, keď sa musíme niekomu podvoliť? A akú moc a prostriedky sme ešte ochotní akceptovať, aby mohli podporiť istú ideológiu? „Nastalo náhle ticho. ,Čo tým chceš povedať?´ Pokrčila som plecami. ,Sú tu ešte tri ďalšie dievčatá. Ak sa tak bojíš, že máš len jednu šancu, radšej ju nepremrhaj na mňa.´“ Napriek všetkým princeznovským manierom sa mi páčila cesta lásky princa a dievčat, ktoré, hoci boli spočiatku rivalky, sami pochopili, že medzi nimi je puto. A že sú aj kamarátky, hoci vyhrať môže iba jedna. Ak sa človek dostane k čítaniu tretej knihy, určite to nebudú stratené chvíle. Prvá je oddychovka, plná úsmevných situácií, ale aj napätých obrazov, taká všehochuť lásky, dystópie a princeznovských prekrásnych šiat, ktoré si v hlave určite s ľahkosťou budete predstavovať. A občas trochu aj závidieť.

www.citaj.to, 18.5.2016

Inteligentné mládežnícke romány

Akadémia pre mladé dámy si tento polrok opäť pripravila špeciálny vzdelávací plán. Sophronia na nás znovu vychrlí svoj dôvtip s ironickými poznámkami a bude musieť statočne čeliť nielen sprisahaniam, ale aj dvom mužom bojujúcim o jej náklonnosť. Podarí sa jej vykľučkovať z nepríjemností tak, aby pri tom neporušila pravidlá spoločenského správania? Druhý diel série Akadémia pre mladé dámy začína tam, kde sme dej prvej knihy Etiketa a špionáž zanechali. Sophronia a jej kamarátka Dimity začínajú druhý polrok na Akadémii a čaká ich dôležitá skúška. Sophronia v nej uspeje veľmi dobre a ostatné kamarátky sa k nej začnú správať veľmi nepriateľsky. To však pre ňu nie je až taký problém a venuje sa ďalej svojim tajným prechádzkam po škole, ktorá sa nachádza na palube vzducholodi. Sophronia často smeruje svoje vychádzky do podpalubia, kde získava informácie od čmudičov, ktorí udržujú vzducholoď v chode. „Sophronia mala tendenciu hrbiť sa a mademoiselle Geraldine sa ju to zúfalo snažila odnaučiť. ‚Nemôžete stáť strnulo ako orangutan!’ karhala ju. ‚Stoja orangutany strnulo?’ šepla Dimity.” Všetky dievčatá sa pripravujú na debutantský ples odpornej Monique, ktorý organizuje v obrovskom a veľkolepom Londýne. Sophronia musí prekuknúť jej plány, a preto sa snaží nasadiť niekoho, aby sa tiež uchádzal o jej priazeň a votrel sa na ples. Okrem toho sa na palubu dostanú aj chlapci z Bunsonovej a Lacroixovej chlapčenskej polytechniky, čo bolo dovtedy nemysliteľné. Sophronii začne dvoriť syn vojvodu Felix Mersey, čo je dôvod, aby si preskúšala svoje majstrovstvo v manipulačnom zvádzaní. „Sophronia zoskočila. Monique ju okamžite štuchla lyžicou. Predok Sophroniiných šiat zrazu zdobil poriadne veľký fľak od džemu a pichala ju kľúčna kosť.” Postupne sa dostávame hlbšie do plánov rôznych sprisahancov, špiónov a zisťujeme, aké postavenie majú upíri v alternatívnej viktoriánskej spoločnosti. Vzducholoď s Akadémiou smeruje do Londýna hlavne kvôli novému pokusu o prelet vzducholode cez éterosféru, čo by v prípade úspechu znamenalo veľkú výhodu pre všetkých vypočítavcov. „‚Tak čo to potom je?’ Podal jej nebezpečne vyzerajúci predmet. ‚Iba prenosný prístroj na čiernenie topánok s tlakovo riadenou emisiou sadzí a doplňujúcou výbavou na dosiahnutie čo najvyššieho lesku. Pre štýlových a večne zaneprázdnených džentlmenov.’” Oboch nápadníkov si hlavná hrdnka drží primerane od tela, takže nemusíme riešiť ľúbostné pletky, ktoré by narušili charakter knihy, založený na dievčenskom školskom prostredí. Aj napriek tomu si užijeme istú dávku koketérie a vypätých situácií. Páči sa mi, že autorka má cit pre vyváženie dialógov a opisov. Všetko je naservírované podľa istého vzorca, čo vás núti prečítať knihu na jeden dych. Krátky vnútorný monológ hlavnej postavy, opis situácie, dialóg, opis prostredia a oblečenia nasleduje v rýchlom slede opakovane za sebou. Postavy mi prirástli k srdcu vďaka faktu, že ma ničím nenudia a neiritujú. Dej nestráca dych, vtipné dialógy sa vyostrujú s príchodom chlapcov na palubu vzducholode, sprisahania sú zamotanejšie, úlohy dievčat mimo výučby rafinovanejšie a róby sú popisované bohatšie. Nie je možné, že by sa táto knižná séria nepáčila niekomu, kto má rád inteligentné mládežnícke romány, ktoré sa netočia okolo ľúbostnej zápletky. Kniha Poklony a sprisahania je predovšetkým oddychovka plná bláznivých dialógov, šialených vynálezov, špiónskych techník a kostýmov.

www.citaj.to, 21.1.2016

Ako sa stať úspešnou špiónkou

Úklon, otočka, zamieriť, vrhnúť. V Prípravnej akadémii pre mladé dámy je nácvik trepotania mihalníc rovnako dôležitý ako zdokonaľovanie sa v umení smrti. Etiketa a špionáž je prvým dielom zo série Akadémia pre mladé dámy. Napísala ju naslovovzatá odborníčka vystupujúca pod pseudonymom Gail Carrigerová. Gail je povolaním archeologička, ale oveľa viac ju baví písať steampunkové príbehy, popíjať anglický čaj a písať na svoj blog o vintage oblečení. Príbeh určený pre mladé dámy nám ukáže, že Anglicko v 19. storočí nemusí byť pre ženy nudné. Namiesto manželstva v mladom veku a vyšívania ich môže čakať život plný odhaľovania sprisahaní, sprenevery a poznávania moderných zbraní. „Takže nás trénujú na to, aby sme sa stali vrahyňami. Alebo si zo mňa len robia žarty?" Hlavnou postavou je Sophronia Angelina Temminnicková, ktorá je vybraná na základe tajného náboru. Sophronia presne netuší, aké vzdelanie jej prípravná akadémia poskytne. Táto večne zvedavá a nie príliš slušná dáma vás od začiatku dostane svojou nebojácnosťou, priamosťou a vtipom. Autorka vás neunudí dlhými opismi, ani monológmi, namiesto toho vám ponúkne množstvo Sophroniiných vtipných hlášok. „Ak je prípravná škola plná čajového pečiva, bezpochyby by som si ju postupne obľúbila." „Tie sklenené taľafatky majú slúžiť ako ozdoby alebo vražedné nástroje? Pripomínajú mi nože. Môžu lustre pôsobiť hrozivo?" Úsmevnosť knihy umocňujú aj zaujímavé názvy kapitol: „Pozor na lietajúcich banditov, lebo nemajú vhodný odev ani spôsoby alebo: Nikdy nehádžte cesnakovú zemiakovú kašu do muža s kušou." Sophronia sa na ceste do záhadnej školy stretáva s Dimity, ktorej dar reči dobre dopĺňa Sophroniin zvyk konať bez rozmyslu. Zatiaľ čo Sophronia sa viac blíži k špiónke, Dimity je viac dáma, ktorá omdlieva pri pohľade na krv. Špeciálna akadémia, do ktorej sa obidve dostanú, sa nachádza na tajnom mieste vo vzdušnom priestore a tvorí ju obrovská vzducholoď s niekoľkými balónmi. Sophronia postupne odhaľuje, čo sa na akadémii skutočne vyučuje, prečo škola bojuje s lietajúcimi banditmi, ale aj kto sú jej zaujímaví vyučujúci. Popri tom vedie ustavičné škriepky so svojou súperkou Monique. Dokáže Sophronia svojej rodine, že sa stáva naozajstnou mladou dámou, a dokáže získať to, čo všetci hľadajú? „Človek zvyčajne neočakával také výrazné líčenie, ak nešlo o ženy s pochybnou povesťou. Aká prípravná škola má v učiteľskom zbore prostitútku?" Gail pokračuje v trende mládežníckych fantasy, ktoré sa odohrávajú na školách, ale pritom si razí vlastnú sympatickú cestu. Hravo si volí špecifický jazyk pri ktorom sa nebojí ani pritvrdiť. Postavy sú vykreslené veľmi živo. Sú sympatické a ľahko podľahnete ich kúzlu. Autorka sa nevenuje vo veľkej miere náplni výučby jednotlivých hodín, ani detailnejšiemu opisu školy, ale to sa pri rozsahu a tempe knihy ani nedá. Na môj vkus som si teda nemohla naplno vychutnať jedinečné interiéry školy, ale dúfam, že to autorka napraví v ďalších častiach knižnej série. Ktorá žena by sa už len nerada navliekla do dobových kostýmov a pritom sa učila, ako sa stať úspešnou špiónkou? Ak vám doteraz takáto možnosť ani nenapadla, Gail Carrigerová vám dokáže, že nie je nič zábavnejšie a neobyčajnejšie. Gail, ktorá nosí iba vintage oblečenie, vás okúzli opismi detailov z garderób viktoriánskych dám, ktoré nezabúda okoreniť ani štipkou vražednej funkčnosti. Preto len s touto knihou pochopíte, načo je dobré mať pri sebe vždy stužku do vlasov, nožnice, vreckovku a parfum.

www.citaj.to, 29.12.2015

Je to čarovné čítanie

Ava Lavenderová je úplne normálne dievča. Až na to, že má krídla. Jej brat, dvojča Henry, krídla nemá, zato však vôbec nie je úplne normálny chalan. Vitajte v rodine Lavenderových. Ava Lavenderová sa s krídlami narodila. Boli je prirodzenou súčasťou ako oči alebo ruky, napojené na všetky telesné systémy. Nebolo možné ich amputovať. Pre medicínu sa stala neobjasniteľnou záhadou. Hoci sa Ava v knihe objaví až niekedy v polovici, práve ona je rozprávačkou nielen svojho príbehu, ale príbehu celej svojej rodiny. A dej je to hutný a plnohodnotný aj do času, kým sa Ava so svojimi krídlami vôbec narodí na tento svet. Všetci predkovia Avy boli trochu iní ako väčšina ľudí okolo nich. Tak svojsky milí a uletení. Čím dlhšie však človek knihu čítal, a čím viac sa ponáral do rodinných tajomstiev a trápení, tým väčšmi sa neškodné a milé čudáctvo menilo na trochu strašidelné šialenstvo. Zoznámime sa s prababičkou Maman, babičkou Emilienne a Avinou mamou Viviane. V predošlých generáciách sa, prirodzene, objavovali aj muži, ale ženy boli... dôležitejšie. A silnejšie. Láska v ich životoch mala svoje miesto, hoci to nikdy nebola láska šťastná. Žeby práve ona bola prekliatím rodiny? „Tvrdit, že Viviene Lavenderová mala pronikavý čich, by byl podceňující výrok. Dokázala poznat, jestli je žena těhotná ještě dřív, než to dotyčná zjistila sama – voněla zvláštní kombinací třtinového cukru a orientálních lilií. Štěstí mělo pronikavou nakyslou vůní citronu nebo limetky. Zlomená srdce voněla překvapivě sladce.“ Podivuhodné a krásne soužení Avy Lavender je knihou plnou smútku a nostalgie, ale, paradoxne, dlho vlastne vôbec nie je smutná. Napriek tým krídlam, na ne nezabúdajte ani na sekundu. Pri jej čítaní som na jazyku cítila chuť vanilky a pri srdci hrejivé teplo. Určite za to mohli koláče a pečivo, ktoré v miestnej pekárničke piekli najskôr babička a neskôr mama dvojčiat Avy a Henryho. Obaja súrodenci sú zvláštnymi bytosťami. Narodili sa v jeden deň z lona jednej matky a bývajú spolu v jednom dome, no predsa sú si absolútne cudzí. Alebo ich spája viac, ako sa navonok zdá? Avino „prekliatie“ je viditeľné a hmatateľné, krídla s rozpätím viac ako 3 metre neschováte len tak. Henry je na pohľad normálny. Až na to, že nerozpráva, pretože to nepovažuje za potrebné, má svojské tiky a neznáša dotyky. Ich mama Viviene urobí to jediné, čo si myslí, že potrebujú. Schová ich pred svetom v dome, ktorý im má nahradiť celý svet. Ale schováva v ňom najmä seba a svoju zranenú dušu. Pretože kým sa naučíme milovať niekoho, kto si to zaslúži, často najskôr prejdeme trpkou skúškou bolestnej lásky. A niektorí sa to aj napriek tomu nenaučia nikdy. „Na ty, kteří jsou jiní, číhá nebezpečí za každým rohem. A co byla naše rodina – já s křídly, Henry s němým jazykem a matka se zlomeným srdcem – než skupinka podivných bytostí?“ Leslye Waltonová napísala krásnu knihu. Podivuhodné a krásne soužení Avy Lavender je presne takou, ako to prezrádza už názov. Podivuhodnou. Na fantasy a sci fi príbehy sme zvyknutí, čo je však toto? Dielo plné fantázie, a predsa nie fantasy, dielo plné lásky, a predsa nie romantika. Autorka používa krásny jazyk, s absolútnou vážnosťou píše o absolútne nereálnych veciach priam ako o faktoch. Je to čarovné čítanie, ktorému som úplne podľahla. A vôbec som sa tomu nebránila. Ale považujem za dôležité upozorniť potenciálnych čitateľov, že niekoľko posledných strán preplačete. Román je drámou života jednej rodiny, členovia ktorej majú schopnosť získať si čitateľa bez zaváhania na svoju stranu. Odporúčam ho najmä citlivým a vnímavým dušiam, čitateľom, ktorí sa neboja okúsiť niečo neznáme. Mne toto dielo ostalo v duši.

www.citaj.to, 6.11.2015

Tinta

Táto kniha je jedna z tých, ktorú vezmete do rúk kvôli tomu, že vás niečím zaujme, hoci ste o nej nikdy predtým nepočuli. Mne sa zapáčila, rovnako ako mnohým ďalším ľuďom, kvôli zaujímavej a krásnej ligotavej obálke, no rovnako ma zaujal aj príbeh. Hlavná hrdinka Leora žije v dystopickom svete v ktorom si ľudia nechávajú na kožu zaznamenať všetky dôležité životné udalosti a tie potom určujú, čo sa s nimi po smrti stane. Všetko to malo až taký náboženský nádych a občas to bolo trochu desivé. Po smrti ľuďom doslova stiahli kožu a spracovali ju do knihy, ktorá potom prezentovala životný príbeh daného človeka. Brrr. No bolo to veľmi originálne a celý ten motív tetovania sa mi strašne páčil. Neboli to len obyčajné obrázky na koži. Leora ich dokázala "čítať", teda rozlúštiť ich skryté významy a vďaka tomu spoznať celý životný príbeh človeka, ktorý ich mal na tele. Ďalšia vec, ktorá bola fakt super, boli rozprávky a rôzne príbehy, ktoré boli súčasťou tejto komunity a ktoré viac-menej vysvetľovali históriu tohto sveta. To je podľa mňa v dystopických a fantasy knihách veľmi dôležité. Trochu čitateľa zasvätiť aj do pozadia príbehu, objasniť politiku a fungovanie celého systému. Bez toho mi príde ťažké naplno sa ponoriť do deja, pretože je vtedy tak trochu ťažko uveriteľný a ja furt len rozmýšľam, čo sa asi mohlo v minulosti stať, že to vyústilo do takéhoto spoločenského usporiadania. Tu to bolo síce vysvetlené tak trochu nepriamo, cez spomínané rozprávky a príbehy, no stačilo to. Musím sa však priznať, že zozačiatku som až taká nadšená nebola. Hlavne čo sa týka autorkinho štýlu písania. Prišlo mi to také nemastné-neslané, používala málo opisov a také tie holé vety, ktoré ma proste nezaujali. Prvých pár kapitol som sa zmietala medzi nadšením z originálneho sveta a sklamaním zo slabšieho podania tohto príbehu. Potom sa však niečo stalo, prišiel taký divný zvrat a ja som knihu nedokázala odložiť. Čítala som dlho do noci a tešila som sa, keď ju na druhý deň budem môcť znova zobrať do ruky. Dokonca sa mi zdalo, že aj to písanie sa postupne zlepšovalo, alebo som si naň postupne zvykala :'D Bolo to hlavne zaujímavým príbehom, ktorý stále napredoval a ja som chcela hrozne vedieť, ako to dopadne. V príbehu sa nevyskytovalo veľa postáv, len Leorina rodina, priatelia a ľudia s ktorými sa každý deň stratávala. Najviac sa mi páčil Obel, tatér ktorý ju zaúčal a u ktorého mala neskôr pracovať. Ani neviem, čím ma tak zaujal, možno jeho povahou- bol nekompromisný, často drzý, no zároveň veľmi láskavý. Ďalšou celkom zaujímavou postavou bol Oscar, ktorý sa tam zjavil tak trochu z ničoho nič a pomáhal Leore pri vyšetrovaní jej otca. Samozrejme že bol aj veľmi príťažlivý a tajomný, takže Leora mala trochu rozptýlenia od všetkého, čo musela riešiť. Nešlo však o takú tú klasickú romantickú linku ako v podobných knihách, čo sa mi fakt páčilo. V príbehu sa celkom často vyskytovala aj Leorina kamoška Verity a jej rodina, ktorá jej v mnohých veciach veľmi pomohla, potom Leorina mama, spolužiak Karl alebo Mel, ktorá v meste zohrávala úlohu rozprávačky príbehov a bola zároveň aj Leorinou mentorkou. Mám pocit, že tieto postavy nedostali až tak veľa priestoru a niekedy by som uvítala vedieť trochu viac z ich života... no na to možno bude viac priestoru v pokračovaniach :) Celková atmosféra príbehu bola taká zvláštna, bolo jasné, že sa niečo zomelie, no nebola som si istá čo... musím povedať, že veľa vecí ma prekvapilo a množstvo zvratov som vôbec nečakala. Hlavne posledných pár kapitol. Tam sa to všetko poriadne zamoce. Neviem, či to bol zámer, no miestami som mala pocit, že ani sama hlavná hrdinka poriadne nevie, čo si vlastne myslí a na koho strane stojí, zo všetkých tých udalostí bola poriadne zmätená... rovnako ako ja :'D Musím však povedať že Tinta ma v konečnom dôsledku vôbec nesklamala. Ponúka zaujímavý originálny príbeh ktorý sa rýchlo a ľahko číta, čo z nej robí knihu, ktorá určite stojí za to :)