CooBoo

Láska & gelato (Recenzia)

Táto kniha ma zaujala hneď ako vyšla, hlavne svojou rozkošnou obálkou, ktorá je veľmi jednoduchá, ale nádherná! Keď som sa dozvedela, že kniha vychádza aj u nás, vedela som, že ju hneď musím mať. Anotácia sľubovala milú, romantickú jednohubku a presne to som aj dostala. A dokonca ešte viac! Lina má možnosť odísť na leto do Florencie, ale rozhodne tým nie je nadšená. Po maminej smrti ju nedokáže len tak niečo rozveseliť a leto s cudzím chlapom, ktorý má byť údajne jej otec, už vôbec nie. Po príjazde do Talianska začne okamžite plánovať návrat naspäť. Avšak po tom dostane možnosť prečítať si mamin denník, ktorý si viedla, keď sama bola vo Florencii a ktorý jej poskytne spoznať mamu aj z inej stránky. Zabudne na útek a rozhodne sa spoznať svojho otca. A, samozrejme, čo by to bol za výlet do Talianska, keby tam nestretla aj prvú lásku. Láska & gelato je asi najlepšia YA romantická knižka od Polibku pro Annu. A to už je čo povedať, pretože kvalite od Stephanie Perkins sa ťažko niečo priblíži. Príbeh je vystavaný podobne ako v Polibku. Aj tu máme americké dievča, ktoré dobrovoľne/nasilu musí odísť do nádherného európskeho mesta a zamiluje sa do absolútne neodolateľného kamaráta. Tu sa však všetko komplikuje, okrem iného aj bláznivou pátračkou po miestach a ľuďoch, ktorých poznala Linina mama. Čo naozaj veľmi oceňujem, je to, že napriek nedávnej smrti Lininej mamy, sa kniha nenesie v depresívnom duchu a hlavná hrdinka nie je typ "ľutujte ma, lebo všetky najhoršie veci v živote sa stali len mne". Práve naopak, táto skutočnosť príbehu prospela a umožnila rozvinúť dôležitú linku. Denník, vďaka ktorému Lina postupne spoznáva život svojej mamy, dodáva knihe tú správnu, trochu tajomnú atmosféru. Čo sa týka postáv, všetky boli skvelé. Lina, Ren, Linin otec, kamarátka Addie (o ktorej píše autorka druhú knihu Love & Luck, ktorá vyjde budúci rok!!), to všetko boli postavy, ktoré boli reálne a mala som pocit, že ich všetkých poznám. Skrátka boli to postavy, do ktorých sa viete vcítiť a ktorým fandíte. Aj keď je jasné, ako kniha musí skončiť, aj tak som Line celú dobu veľmi držala palce, aby to dopadlo naozaj tak, ako dúfam. "Víš, lidé přijíždějí do Itálie z různých důvodů, ale zůstávají jen ze dvou." "A to?" "Kvůli lásce nebo gelatu." Láska & gelato je skvelé, roztomilé, letné čítanie so skvelou talianskou atmosférou, ktorá vás donúti začať vyhľadávať najbližšie letenky do Florencie. V Taliansku som síce už bola, ale Florenciu som zatiaľ nenavštívila. Po tejto knihe však rozhodne chcem! A chcem vidieť všetky úžasné miesta, na ktorých bola Lina a chcem kopec gelata! A keď sa tam konečne vyberiem, určite si na cestu zoberiem túto knihu. Odporúčam a ja sa neviem dočkať ďalšej knižky od autorky. Moje hodnotenie: 5 hviezdičiek

blog, 4.7.2017

Siréna

Po tisícke negatívnych recenzií som k tejto knihe sadala s obavami. Selekcia patrí medzi moje obľúbené série a nechcela som si pokaziť svoju mienku o Kiere. Ak ste na podobných pochybách, kašlite na všetko zlé čo ste čítali alebo počuli, ono to fakt stojí za vyskúšanie. Kiera vie dobré písať, to už mám overené, a už viem, že aj predtým vedela. Keby som si to vopred nezistila, asi by som nebola povedala, že je to jej prvotina. Dej bol zo začiatku síce trošku pomalší, ale potom sa to rozbehlo a ja som sa už nevedela odtrhnúť. Okrem štýlu písania, sa Siréna na Selekciu nepodobá ani trošku. Svet aj typy postáv sú odlišné, rozhodne nemáte pocit, akoby ste čítali niečo, čo už poznáte. Ďalšia vec, ktorej som sa obávala, bola romantika. Dúfala som, že to nebude ďalší presladený príbeh o osudovej láske a našťastie som bola vyslyšaná. Kahlen veľmi dlho vzdoruje, snaží sa držať odstup a nie je ten typ "som zamilovaná tak kašlem na všetko". Tiež je tam veľmi dôležitý vzťah Kahlen a jej sestier. A tiež vzťah ku nej samej. Khalen ťažko zaradiť medzi záporne alebo kladné postavy. Je síce siréna, ale nie je priamo zlá. Záleží jej na sestrách a veľmi si rolu sirény neužíva. A aj keď je príbeh o jej láske k Akinlimu, cestou k nemu spoznáva samú seba a učí sa sebaláske. A vzťah Oceán - Khalen ma dojal, to bola čistá rodičovská láska a vzdorovitá láska dieťaťa. Aby som sa zase netvárila, že je to bezchybná kniha a všetká tá kritika bola vymyslená... Je tam veľmi známy a mnou neobľúbený týp lásky - instantná láska. Ako môže niekto po jednom stretnutí vedieť, že toho druhého miluje? Prečo sa tak nezamiluje niekto do mňa? Aj keď to sa dá vysvetliť tým, že Khalen je z 20. rokov a vtedy bolo bežné. Grécka mytológia, morské víly, všetky druhy lásky, dojímavý koniec a originálny príbeh. Ak vás toto zaujalo, tak vám túto knihu odporúčam.

blog, 3.7.2017

Francouzská jízda

Táto knižka bola taká príjemná jednohubka. Čítala sa veľmi rýchlo, takmer sama, spríjemnila mi jeden víkendový večer. Pre mňa najlepšia vec bol štýl písania. Jemne umelecký, takmer poetický s častými krátkymi vetami. Niektoré veci sa tam však opakovali príliš veľa krát, napríklad bolo nemožné zabudnúť na jej háčkovanú sukňu. Ďalšia vec, ktorú som si na príbehu zamilovala bola krásne vykreslená doba 70. rokov v Európe. Ja som veľký fanúšik týchto retro období a s nadšením som spoznávala ako to vtedy fungovalo. Všetko bolo vykreslené tak reálne, párkrát som mala pocit, že cítim dym z jej cigarety. Hlavná hrdinka si prešla viacerými útrapami, ktoré sú opísané veľmi hodnoverne. Prišlo mi to ako spoveď autorky, ktorá spomína na svoje dospievanie, čo umocňovalo aj to, že u viacerých postáv si nepamätala mená. Budete ju ľutovať a zároveň si obdivovať, koľko toho vydržala. Rozhodne to nie je tuctová hlavná postava, Nerobí typické rozhodnutia, nemyslí tak, ako by ste od nej očakávali, a v podstate nikdy neviete čo urobí teraz. Knihu by som však neodporúčala mladším čítateľom (ako napríklad mojej 13-ročnej sestre), myslím, že je to skôr pre trošku starších. Hlavne kvôli určitým veciam v deji, ktoré nie sú až také ružové ako kabát na obálke. Celkovo sladkosť obálky a názov sú dosť zavádzajúce, netreba očakávať veselú cestu po Francúzsku. Ak však chcete vyskúšať niečo nové a nezvyčajné, toto je zaujímavá zmena.

blog, 1.7.2017

Zoznámte sa s Modrookým banditom

Autor: Alwyn Hamilton Počet strán: 288 Originálny názov: Rebel of the Sands Séria: Poušť v Plamenech Diel: prvý Žáner: Western, High fantasy, YA Vydavateľstvo: CooBoo Kniha Rebel of the sands vo sfére YA kníh nie je vôbec nejakým neznámym čudom. Už pred vydaním bola často ohlasovaná, a hneď ako vyšla zažala slávu, pridala sa do zoznamov najobľúbenejších kníh ever a dokonca sú aj odkúpené práva na film. Príbeh má byť vraj nabitý akciou a napätím, zatiaľ čo pozadie tvorí divoký a krásny arabsko-mytologický svet. Dáva však táto kniha to, čo aj podľa anotácií a ďalších popisov ponúka? Hlavnou hrdinkou je vraj neohrozená, badass pištolníčka Amání. Toto bolo prvé prekvapko, ktoré ma pri začatí čítania dostalo. Pravdu povediac, chcel som, aby táto kniha bola fakt dobrá, ale pri tom množstve ya fantasy kníh, ktoré sú o revolúciách, rebeloch, radikáloch a ešte navyše s badass hrdinkou na čele, istým spôsobom som sa nádejal menej. Veď koľko len príbehov o rebeloch ponúka neohrozenú a nezávislú hrdinku (ktorá aj tak je závislá od dvoch chalanov, zvyčajne.)? Nespočetné množstvo, ja viem, ja viem. Ale Poušť v plamenech nie je jedna z týchto kníh. Príbeh nám ponúka Amání, pištolníčku. Áno, pravdou je, že počas celej knihy som mal pár takých potýčok s ňou, kde mi niekedy pri danej kapitole nesadla a boli časti, kedy jej jazyk bol mierne podrezaný, pretože to badass hrdinky zvyčajne majú, a to som trošku už nemusel, pretože je to všade. ALE! Pokojne môžem povedať, že Amání som si aj napriek všetkým jej muchám zamiloval. Amani (kašlime na tie hlúpe dĺžne) je jednoducho badass hrdinka, ktorá si titul "badass" zaslúži: je naozaj neohrozená, väčšinu svojho života sa stará len sama o seba a ani zďaleka nie je dokonalá ako iné "badass" hrdinky v iných ya knihách, ktoré nepohnú ani prstom a pri boji sú vystrašené do špiku kosti. Zatiaľ čo v iných ya knihách tieto badass hrdinky len stále premýšľajú a premýšľajú, Amani koná: koná aj keď vie, že to nie je správne, koná aj vtedy, keď vie, že nie je najmúdrejšia na celom svete. A to ju robí takou sympatickou. Počas jej rozprávania zisťujeme ako veľmi je nedokonalá. Zisťujeme, aké má problémy a túžby. Amani stojí fakt zato, ako rozprávačka mi naozaj veľmi dobre sadla a jej rozprávanie som si nesmierne užil. Čo sa týka druhej vedľajšej postavy, Jina, tak len poviem, že autorke sa dobre vydarilo zachovať takú "mysterióznosť a tajomnosť" tejto postavy. A ďalšie postavy? Nuž, je vidieť, že svoj priestor dostanú až neskôr, ale popravde, vôbec, ale absolútne vôbec mi to nevadilo. Táto kniha, je vidieť, že je výhradne len o Amani a o jej ceste a ďalšie postavy dotvárajúce len "pozadie" spoznáme priebežne počas série. A samozrejme, vôbec mi to nevadilo, keďže mi Amani sadla a páčila sa mi. Tááákže, prejdime pekne k svetu. Omg, ľudia, svet v tejto knihe je asi najväčšie plus, na ktoré autorka očividne vsadila. Zatiaľ čo aj Amani (ako som spomínal) mala svoje chvíle, ale svet, ktorý Alwyn Hamilton vytvorila, nemá takmer ani chybu. A prečo takmer? Nuž, priznávam, nepáčilo sa mi tam to oné s vlakmi. Ja viem, ja viem, bolo to k príbehu a sú dôležité pre ten svet, ale páčilo by sa mi viacej, keby tento svet bol taký trošku..zaostalejší? Ale to je jedno, ten svet aj tak stál za to. Autorka vám ho pomaličky, príjemne a nenútene predstavuje pozadie, ktoré si vybudovala na základe arabských mytologických príbehov, povestí a mýtov. Sem-tam Alwyn odbočí a pri opisoch vám jemne vyrozpráva príbeh, no aj napriek tomu, že odbočila, zvláda to perfektne. Svet, ktorý vymyslela, je presne taký, aký si predstavujete pod pojmom svet založený na arabskej mytológie: samé púšte, šemagy, sultán, krásna atmosféra, taká, že cítite pod nohami piesok, zatiaľ čo len sedíte a čítate. Táto krajinka Miraji dýchala nekonečnými magickými príbehmi, presne tak, ako od "arabského" sveta očakávate. Autorke klobúk dole za svet, zvládla ho na jedničku s hviezdičkou a mňa si podmanil do špiku kosti, nevedel som sa nabažiť tej magickosti a atmosféry, ktorú zasadila. A keďže som skončil pri autorke, tak tu aj hneď zostanem. Alwyn stvorila Rebel of the sands na základe toho, že chcela a vlastne spojila western, kde neustále počuť výstreli z pištolí a fantasy, v ktorom nám predstavuje tvory ako ghúlov, džinov, buraqi a ďalšie magické prvky, ktoré do sveta inšpirovanom arabskou mytológiou neodlučiteľne patria a kráčajú spolu ruka v ruke. Autorkin štýl je veľmi príjemný, nenútený a nemáte pocit, že vás nasilu tlačí do niečoho, čo nechcete ani cítiť. Dokonale spísala príbehy, ktoré jej svet dotvárajú, hlavná hrdinka mi bola sympatická a celková dejová linka bola svieža a aj napriek tomu, že to je o rebeloch a povstaní, to bolo niečo nové. Kniha sa číta rýchlo, romantika tu zohráva rolu len jemného okorenenia a autorka píše skvelo a nedáva si servítku pred ústa. Jedinými mínusmi, ktoré som našiel, boli vážne tie vlaky (ja viem, je to hlúpe ale aj tak som sa nemohol zbaviť takého nepríjemného pocitu) a sem-tam, čo mi Amani nepripadala ako Amani. Poušť v plamenech definitívne odporúčam, ak si chcete prečítať niečo exotické, rýchle, s príjemnou a konajúcou hrdinkou a svetom, ktorý dýcha príbehy. Dúfam, že si vydavateľstvo švihne s druhým dielom a šup-šup, aby som ho tu už mal. Percentuálne hodnotenie: 90%

blog, 5.6.2017

Romantické, milé, príjemné

Ako sme si zvykli pri autorkinej sérií Selekcia, aj tu sa vyskytuje jej absolútne ľahký a jednoduchý štýl písania. Stránky otáčate takou rýchlosťou, že ani neviete ako a ste na konci. Nestihnete sa ani poriadne zamyslieť, že je všetko veľmi naivné, jednoduché a nie vždy logické. Zároveň však úžasne milé a romantické. Svoje hodnotenie by som teda mohla zhrnúť do dvoch častí: 1. Za to, ako skvele sa to čítalo, za sympatické postavy, výborný nápad, romantickú linku (vďaka bohu, že konečne vyšla zasa jedna kniha bez otravného 3-uholníka, prípadne niekoľko-uholníka!!!) a jednoducho za to všetko milé, čo v tejto knihe je, dávam 5 2. Za veľmi urýchlené a jednoduché vyriešenie zápletky, nie celkom využitý potenciál, ktorý táto téma mohla priniesť, za niektoré nelogické činy a prílišné náhody by som túto knihu mohla zaradiť medzi množstvo priemerných kníh a preto by odo mňa dostala 3***.

www.martinus.sk, 5.5.2017

Keď každý východ slnka môže byť vaša smr

Vždy, pri východe slnka, vyhasne život jedného dievčaťa. Prečo? Nikto, okrem kalifa a jeho blízkych, nepozná naozajstnú odpoveď. Rovnaký osud si počkal aj na Shivu, ktorá, rovnako ako dievčatá pred ňou, zahynula na hodvábnom špagátiku. A rovnako, ako rodiny tých ostatných aj ona mala niekoho, kto za to mladého kalifa nenávidel tak moc, že ho chcel vidieť trpieť a ľutovať svoje činy. Šeherezáda sa preto rozhodla dostať sa mu čo najbližšie a poraziť ho v jeho vlastnej hre. A čo iné urobiť, ako sa dobrovoľne prihlásiť ako jeho nová nevesta? Každá chcela ostať nažive, ale pravdepodobne, žiadna nebola tak odhodlaná, ako práve Šeherezáda. A aj sa jej to darí, len posledná vec, ktorú čakala je, že čas strávený s mladým kalifom ju privedie k zisteniu, že nič nie je tak ako sa zdá a že on, nie je taký krutý ako si myslela. Pobyt v paláci neovplyvňuje len Šeherezádu, ale aj ľudí, ktorí ju milujú, a tak sa vo vzduchu vznáša niečo, čo bude mať ešte dohru. Šeherezáda bola vlastne dôvod, prečo som po tejto knihe siahla. Moja kamarátka mi o nej rozprávala, aká dobrá hrdinka to je, a tak som si povedala, že áno! To je niečo, čo chcem a potrebujem! Dajte mi dobrú hrdinku! A viete čo? Moja kamarátka mala pravdu. Šeherezáda má mať 16 rokov, ale pravdou je, že keby to tam nebolo spomenuté, tak by som jej taký vek ani netipla. A vlastne celý príbeh som ju pokladala za staršiu, ako naozaj bola. Nemohla som k postave, s tak peknými myšlienkami, slovami, s takou odvahou a odhodlaním, priradiť vek, v ktorom by som ja a vlastne 98% populácie nedokázalo reagovať a myslieť rovnako. Páčilo sa mi, že nezáležalo na tom, ako veľmi sa jej city menili, jej cieľ vždy ostal rovnaký. A to z nej robí niečo ako ohrozený druh medzi hrdinkami. A TO z nej robí hrdinku, ktorú uznávam a páči sa mi. Trošku mi je divné, že za hlavnú postavu pokladám Šeherezádu, pritom naozajstným jednotným rozprávačom - niekto, kto niesol osud nasledujúcich udalostí na svojich pleciach,- nie je nikto konkrétny. V knihe totižto skáčete medzi pohľadmi rôznych postáv, čo môže byť občas mätúce, ALE ako náhle sa plne ponoríte do čítania, príde vám to prirodzené, a ak sa to nestane dlhší čas, tak vám to aj začne trošku chýbať. Späť k postavám. Je ich veľa a budú sa vám mýliť ?? Určite začnem mojim zlatíčkom, Khalidom. Och, on je jednoducho zlatíčko, ktoré ako ,,malého“ hodili do vody bez toho, aby v nej vedel plávať. Je pravda, že je to také typické- ,,ľudia hovoria, že som zlý, ale naozaj je za mnou tragická minulosť.“ Ale jeho sebaobetovanie pre ľud, zvedavosť či iné vlastnosti, to zatienili. A pokiaľ si knihu prečítate, tak to určite oceníte. Potom je to však niekto, koho meno by som najradšej vyškrtala vždy, keď ho tam niekto spomenul. Tariq...Ja viem, ja viem, on naozaj nie je zlý....on chce iba chrániť Šeherezádu.....ale jedna rada, milý Tariq: Fuck off! Nikto ťa tu nechce! Síce on nie je naozajstné zlo príbehu, ale každý, kto vstupuje môjmu OTP do cesty, je môj nepriateľ, a tak to jednoducho je. Samozrejme, postavy ako Despina, Jalal a iný tvoria vedľajší príbeh, ktorý vás zabáva (no zabáva, ako zabáva), zatiaľ čo hlavná línia príbehu je uvoľnenejšia, skôr ako sa stane niečo, čo vás úplne zničí. Ako koniec napríklad. Po knihe som pozerala už nejakú tu dlhšiu dobu, nakoľko ma obklopovala na všetkých sociálnych sieťach. Goodreads, Facebook a hlavne instagram mi túto obálku nevedomky vsugerovali do mysle. Nepotrebovala som ju k životu- vedela som o nej a vyzerala zaujímavo. Takže keď mi ju moja kamarátka, o ktorej som hovorila hore, pripomenula, povedala som si, že ak mám príležitosť si ju prečítať, prečo ju nevyužiť? A ešteže sa tak stalo. Už iba na pohľad bola dokonalá a hneď ako som sa do nej v čakárni u lekárky začítala, nemohla som sa odtrhnúť. A keď to skončilo, druhé pokračovanie bolo niečo, čo som nutne potrebovala k životu. Retellingy sú stále veľmi trendy a mne sa tento trend veľmi pozdáva, pretože síce základ príbehu poznáme, nikdy nevieme či to, čo autori vymysleli nestvorí ďalšie geniálne dielo. Kniha Pomsta a Rozbresk ma exotické prostredie, ktoré sa autorke podarilo vykresliť. Mohli ste cítiť teplo slnka na tvári a piesok pod nohami. Vietor, keď ste šli po púšti na koni. Samozrejme, postavy mali občas slabé momenty, no úprimne, ja som ich nejako v zápale prehliadla a jednoducho si všetko užívala. Knihou sa nesie taká tá správna atmosféra boja o moc spletená s tajomstvom, pomstou, temnotou mágie a romantiky. A nesie sa to celou knihou, naozaj očakávate, čo príde. Po dlhej dobe sa mi taktiež dostala kniha, ktorá bola rozprávaná v tretej osobe, čo nie je nič nezvyčajné, ale pre mňa to bola po dlhej dobe príjemná zmena. Možno to bude trochu spojler, ale ako som už naznačila, tak kniha končí cliffhangerom, ALE preklad druhého dielu už je za rohom, a tak sa to dá nejako vydržať. Čiže, ak čakáte už na pokračovanie, tak hlavu hore! To dáme! Viem, že kniha Pomsta a Rozbresk ma vo svete veľa obdivovateľov ale rovnako ľudí, ktorým sa jednoducho nepáčila. Ja sa radím k prvej skupine a verím/dúfam, že ak po knihe siahnete aj vy, tak vás očarí svojim príbehom, postavami a atmosférou rovnako ako mňa. A ak máte radi retellingy, tak hor sa do kníhkupectva! Skôr ako vám Pomsta a Rozbrezk uletí na mojich 5 obláčikoch!

blog, 12.3.2017

YA bez romantiky? Sem s ňou!

Túto knihu som mala na svojom wishliste už naozaj moc dlho. Hlavne zahraniční booktuberi ma na ňu nalákali samými nadšenými ohlasmi. Vkladala som do knihy veľké nádeje a naozaj dúfala, že ma nesklame. Od autorky som už totiž pred niekoľkými rokmi čítala Archív a ten sa mi nepáčil. Verila som, že sa autorka za tie roky niekam posunula... A že toto je výsledok. ,,Lidé jsou tu od toho, abys je využila. Pokud je nevyužiješ ty, využijí oni tebe." Prvá veta bola úžasná: Tu noc, kdy se Kate Harkerová rozhodla vypálit školní kapli, nebyla ani opilá, ani rozzlobená. Jen zoufalá. Tým začína akoby prológ, ktorý má dve kapitoly - jedna o Kate, druhá o Augustovi. Tie ďalšie vety ma už ale toľko nezaujali, unikali mi súvislosti a ja som už uvažovala, do čoho som sa zas pustila. Našťastie od "normálnych" kapitol ma to chytilo tak rýchlo, že som si nestihla všimnúť kedy. Úžasne vystavaný svet, inšpirácia v Rómeovi a Júlii v zmysle dvoch znepriatelených rodov a najlepšie na tom všetkom bolo, že to bolo bez akejkoľvek romantiky. Je málo young adult, ktoré v sebe nemajú žiadnu romantiku, o to viac treba oceniť túto knihu, lebo bola "len" o priateľstve. Napriek "dobrej" a "zlej" strane stiera rozdiely medzi dobrom a zlom. Ďalším pozitívom bolo použitie hudby. Milujem hudbu a tak sa mi veľmi páčilo, akú obrovskú úlohu v tomto príbehu zohrávala a ešte to malo aj dôvod. A potom postavy. Obľúbila som si ich oboch a to predovšetkým v spoločných scénach, pretože mali úžasný vzťah, ktorý bol spočiatku taký hate-love. (Lebo predsudky, veď viete.) ,,Zrůdy a zrůdičky velký i malý, vás by si, dětičky, k večeri daly. Korsaji zubatí s ostrými drápy vyschlí a kostnatí budou tě trápit. Malchaji, malchaji, hrozný to zjev, smrtícim úsměvem sajou ti krev. Sunaji s očima jak z černé tuši, písničku zahrají, vezmou ti duši. Zrůdy a zrůdičky velký i malý, vás by si, dětičky, k večeri daly." Netuším, ako knihu opísať, už počas čítania som nenachádzala slová. A keď som knihu občas zaklapla a snažila sa uvažovať nad tým, čo presne ma na knihe tak chytilo, nemohla som na to prísť. Má v sebe proste NIEČO, čo vás chytí a nepustí. A možno to nie je najoriginálnejší príbeh na svete, má v sebe niečo unikátne. Autorka postupne odkrýva tajomstvo, je to napísané veľmi príjemným štýlom, ktorý sa číta veľmi dobre a rýchlo a ešte to má aj celkom krátke kapitoly, takže som sa od knihy často neodlepila. Nie je toho veľa, čo môžem na knihe kritizovať, ale dve veci sa predsa len našli - prvou je preklad. V podstate len jedného slova, ale objavovalo sa to tam častejšie a mne to teda pravidelne vypaľovalo zrak. Meno Katuška. Väčšinou Kate volali normálne Kate, čo je logicky zahraničné meno, ale keď ju chceli nazvať zdrobneninou, miesto nejakej Kathy ju nazvali Katuška. Ako môže prekladateľka spraviť niečo takéto? Je to nelogické a vyzerá to otrasne. Druhou vecou bolo necelých sto strán, medzi prvými dvesto a poslednými päťdesiatimi, ktoré mi prišli trochu nudnejšie. Keď porovnám túto knihu a Archív, ktorý bol príšerne nudný, je tam priepastný rozdiel a ja som z tohoto pokroku naozaj nadšená, lebo som chcela, aby sa mi kniha páčila. (A ja sa tak môžem tešiť na prečítanie Temnejšej tváre mágie.) Vážne som nečakala, že to bude až také dobré a naozaj sa veľmi teším na pokračovanie, ktoré by malo CooBoo vydať už na jeseň.

blog, 5.3.2017

Divoká píseň – Victoria Schwab

S autorkou Písne som sa už dávnejšie stretla pri čítaní knihy A darker shade of magic, ktorá bola naozaj super + ma presvedčila o tom, že Victoria proste vie písať bravúrne. Preto som sa veľmi tešila na túto sériu, ktorú mi ospevovalo veľa ľudí. Možno aj pre príliš veľké očakávania, ma kniha (ale fakt len trošku) sklamala, no napriek tomu, som si čítanie naozaj užila, a to z viacerých dôvodov. Hneď na začiatok, by som asi mala povedať, že nečakajte nejakú originálnu zápletku (aj keď ako sa neskôr ukáže, vôbec to neuberá na zaujímavosti knihy). Ide tu o už klasický námet “Rómea a Júlie”, kde sa dvaja ľudia zo znepriatelených strán stretnú, a tak postupne medzi sebou nájdu porozumenie a priateľstvo. No ak čakáte, že táto knihy je romantický príbeh, ste na omyle. Žiadne presladené scény, skôr jemné náznaky, že by z ich kamarátstva mohlo byť niečo viac, no nič prehnané. Skôr sa pripravte na dávku krvi, násilia a sveta, v ktorom by ste žiť určite nechceli. Celá táto kniha je postavená na kontraste, čo bolo neskutočne zaujímavé pozorovať. Na začiatku sme hneď vhodený do sveta, o ktorom nevieme skoro nič, a tak musíte čítať ďalej, aby sa to ako-tak vyjasnilo. Príbeh sa odohráva v meste Verity, ktoré je rozdelené na 2 časti a zároveň viac-menej oddelené od zvyšku sveta. Predtým sa tam odohrala vojna, no čo k nej viedlo ,ako sa to celé vyvinulo, alebo prečo sa ľudia ztamdiaľ neodsťahujú, vysvetlené nie je. Neviem či to bol zámer autorky, aby prostredie vyzeralo viac tajomne, no trochu ma sklamalo, že sme sa o danom svete nedozvedeli skoro nič, pretože vyzerá naozaj zaujímavo. Aby toho nebolo málo,existujú tu príšery, ktoré vás bez váhania zabijú. Sú ich tam 3 rôzne druhy, ale viac o tom sa dozviete v knihe. Dôležité je to, že autorka prišla s geniálnym konceptom - tieto monštrá vznikajú z nás, ľudí, keď spáchame ohavné činy. Teda neprídu z nejakej temnej magickej sily, tvoríme ich my sami. Prvý kontrast nastáva medzi dvoma stranami mesta a ich veliteľmi. Na jednej strane máme Harkera, ktorý ovláda podsvetie, a tak aj príšery (netuším ako, že ho vôbec počúvajú). Vďaka tomu ma všetkých ľudí v hrsti, boja sa ho, a tak mu musia platiť za to, aby boli pred nimi chránení. Vládne kruto a neľútostne, čo sa snaží od neho pochytiť aj jeho dcéra Kate. Jediné po čom túži je byť ako jej otec a vybudovať si poslušnosť ostatných pomocou strachu, no vnútri tuší, že na tom niečo nie je správne. Druhej strane mesta vládne Flyn, ktorý sa naopak snaží bojovať proti temnote a chrániť svojich ľudí. Jeho synom (adoptovaným) je August, ktorý napriek svojej milej, dobráckej povahe nie je človek, ale príšera. Jeho druh je veľmi výnimočný - existuje len on a jeho dvaja súrodenci. Oplývajú smrtiacou schopnosťou - dokážu zabíjať hriešnikov pomocou hudby (v jeho prípade milované husle), vďaka ktorej im berú duše, ktoré potrebujú na prežitie. Kate a August sa stretnú v škole, kde je August nasadený na jej sledovanie. Medzi týmito dvoma postavami nastáva kontrast vďaka tomu, že kým sa snaží August svoju ľudskosť získať, Kate ju celý čas potláča. Ich strety sú zaujímave, vždy vás dokážu vtiahnuť do ich rozličných svetov, a postupne vidíte, ako sa aj oni vzájomne pod vplyvom druhého menia. To bol naozaj krásne vykreslený vzťah, ktorý sa vyvinul bez tlačenia romantiky.Od ich stretnutia, sa však veci začnú hýbať rýchlym tempom. Oproti prvej časti knihy, ktorá je skôr pomalá a zaberá sa postavami, druha časť plynie rýchlo a je nabitá akciou, ktorá vás chytí a už nepustí. To všetko je plné temnoty, úžasnej atmosféry, zaujímavých básni a perfektného písania autorky. Aj keď ma kniha bavila o niečo menej ako A darker shade of magic, stále sa jedná o kvalitnú fantasy literatúru pre mladých ľudí, možno ja dospelých vďaka štýlu akým autorka píše. Škoda, že sa viac nepovenovala prostrediu a vykresleniu dejín tohto sveta, no napriek tomu, určite odporúčam, aj hľadáte niečo klasické, no zároveň originálne. Knihu hodnotím na 4 kačičky!

Never Trust a Duck, 1.3.2017

VŠETCI NA PALUBU, VYRÁŽAME! | PASAŽÉRKA

"Rozčiluje mě, když mě opečováváš jako malé dítě," zamračila se Etta, "vím, žes to neměl v úmyslu, a taky chápu, že ve tvém čase věci běží jinak, ale nic mě nevytočí víc, než když se mnou jednáš jako s nesvéprávnou." Áno, zase tu straším s novou recenziou a úprimne dúfam, že vás kniha zaujme, pretože bola naozaj výborná. (navyše, kto by nechcel takú krásnu obálku na poličke?) Dopredu by som vám ale radila, aby ste si zbalili životu potrebné veci, pretože budeme cestovať v čase. Pasažérka je o mladej dievčine Ette, ktorá je ako ktorákoľvek iná tínedžerka: má problémy s matkou, problémy s kamarátmi a existenčnú krízu ohľadom svojej budúcnosti... až na to, že táto je veľmi talentovaná huslistka a ako sa neskôr ukáže, vie cestovať v čase, čo sa teda mne len tak nepodarilo. Etta sa teda nešťastnou náhodou dostáva do minulosti a ocitá sa na pirátskej lodi, kde spozná veľmi šarmantného piráta Nicholasa. Problém je, že tam nie je dobrovoľne. Uniesli ju. Etta je dievča 21. storočia, preto má niekedy problémy sa aklimatizovať v starších obdobiach, do ktorých prejde. Hoci vie, že v Amerike boli čierni ľudia dlho otrokmi a nemali práva, hoci vie, že v minulosti ženy neboli považované za rovnocenné s mužmi, aj tak má problémy to akceptovať, čo je úplne v poriadku. Keby som sa ja ocitla v inom storočí a muž by sa ku mne správal ako k naivnej husičke, ktorá je dobrá len na varenie a ohrievanie postele, asi by som mu povedala svoje. Rovnako ako Etta, aj ja by som sa postavila, keby mal niekto nemiestne narážky k človeku inej farby pleti. Pre nás je to samozrejmosť, no bolo super vidieť na Ette, že sa vie postaviť za svoje názory a nenechá si od nikoho diktovať, čo má robiť. Zároveň nebola žiadna princezná, ktorá by čakala na princa na bielom koni, aby ju zachránil. Jasne Nicholasovi vysvetlila, že nehľadá ochrancu, ale spoločníka a rovnocenného partnera, no zároveň sa nebála prijať pomoc, keď potrebovala. Celkom múdra hrdinka, to vám poviem. Tým nadväzujem na ďalšie pozitívum, a to spomenutie dôležitých otázok spoločnosti ako napríklad rasizmus či patriarchálny systém. Sophia, taktiež jedna z cestovateliek a spoločníčka Etty, je spútaná spoločnosťou a mocou mužov a nevie, čo s tým. Jej sa zdá nepredstaviteľné, že by ženy nosili nohavice, že by mohli voliť či zastávať dôležité funkcie. Na druhej strane to dievča doslova kričí po slobode a rovnováhe pohlaví. Témy však neboli načrtnuté s tým, že by autorka chcela o nich poúčať alebo vám ich tisnúť dolu krkom, len ich spomína, aby upozornila, ako veľmi sa svet a spoločnosť za tie roky zmenili. Nicholas a Etta boli spolu takí chutní!!!! Bože a on ju ešte aj prezýval pirátka! Úplne dokonalý je ich vzťah v knihe. Ona ho akceptuje, on je z nej očarený a všetko možné. Navyše, je pirát, pracuje na lodi už dlhé roky, viete si predstaviť, aké silné má ruky! Úžasne dokonalý je ale aj po vnútornej stránke. Je milý a láskavý... ak by som vám mala dať len jeden dôvod, prečo si ju prečítať, tak je to Nicholas a Etta. Myslím, že pomalšie tempo, ktoré autorka rozprávaním nasadila bolo úplne v pohode. Ja osobne som ho uvítala, pretože som sa do knihy pustila po Illuminae a tá kniha mala vražedné tempo. Bola som rada, že som mohla spomaliť, popíjať čajík a nechať sa unášať pokojnými vodami. Samozrejme, to neznamená, že v knihe nie sú akčné scény. Sú, len majú iné tempo a možno to znie ako kombinácia, ktorá nejde dokopy, ale verte mi. Je to rovnako, ako keď vidíte čokoládové praclíky a poviete si fuj, ale raz ich ochutnáte a zistíte, že slané a sladké ide veľmi dobre dokopy. Presne taká je Pasažérka, ako čokoládou obalené praclíky. (Ešte niekto začal byť hladný?) Kniha sa venuje téme cestovania v čase a hoci to na začiatku vyzerá celkom jednoducho: otvoríte bránu, skočíte a ste v inom roku, neskôr sa to skomplikovalo. Postavy začali hovoriť o rôznych časových líniách, ktoré sa od seba líšili tým, čo sa v ktorej stalo a ako sa dajú zvrátiť niektoré udalosti a mňa to začalo točiť, čaj som vyliala a už som nešla na pokojných vlnách, ale bola som v tornáde rútiacom sa do neznáma. (Akurát som si všimla, aké úžasnú metaforu som urobila, keďže sa plavia na lodi.) Bolela ma z toho hlava. Nehovorili o tom často, takže som sa stále mohla tváriť, že presne viem o čom hovoria. Ale aj tak... Niektoré scény boli podľa mňa zbytočné... okej, presne jedna scéna mi prišla úplne zbytočná a mám taký dojem, že ju tam autorka dala len preto, aby citové puto k postavám bolo väčšie a strata o to silnejšia. Samozrejme, že vám nemôžem povedať, o ktorú scénu išlo, ale verte mi, zaobišlo by sa to bez nej. Navyše, neviem si predstaviť, ktorá baba by na tom mieste reagovala rovnako. Ešte na konci bola jedna scéna, kde autorka priviedla postavu, ktorú by ste tam fakt nečakali, a to len preto, aby mohla vysvetliť, čo sa vlastne stalo. Napochodovala si tam ako keby sa nič nedialo, vysvetlila, čo všetko treba urobiť a na čo sa môžeme tešiť v dvojke a potom spokojne odcválala preč do západu slnka. Wut? Osobne si myslím, že to bolo super čítanie, aj keď malo niekoľkochýb. Pomalšie tempo nemusí sadnúť každému, ale nápad je to naozaj zaujímavý a myslím, že ho má autorka aj dobre premyslený. Každopádne, ja sa neviem dočkať dvojky a musím sa veľmi premáhať, aby som vyčkala na preklad.

blog, 13.2.2017

KLAMSTVÁ, HVIEZDIČKY, AKCIA A NEKONEČNÝ

"Ale to není totéž. Nebudeš to ty, ten, který bojoval na Kerenze. Ten, který měl tenhle rozhovor se mnou. Když jsme živí, patří k tomu to, že nás život mění. Lidé kolem nás, to, čo prožijeme, všechno nás to utváří. A já si myslím, že právě z toho máš strach. Možná ne přímo ze smrti. Z toho, že tohle tvoje já, kterým jsi se stal, přestane existovat." O Illuminae sa toho u nás veľa nenahovorilo, čo je myslím, že škoda, keďže to je jedna z najlepších kníh, ktoré som za január prečítala. A to nemám rada sci-fi. Ide v podstate o to, že na planétu Kerenzu zaútočí spoločnosť Beitech a vesmírne lode stihnú niekoľkých ľudí zachrániť. Spolu sa snažia ujsť Beitechu, lenže na ceste sa pokazí veľa vecí, vysvitne veľa tajomstiev a veľa zvratov. Ezra... a Kady... a umelá inteligencia... okay, všetky postavy – Postavy v tejto knihe sú naozaj premyslené a tak dokonale vykreslené. Mojím miláčikom bol Ezra, lebo bol úžasne vtipný, sladký a jednoducho dokonalý. Nezaostávala ani Kady, ktorá bola úžasná. Tu je niekoľko dôvodov, prečo by sa vám Kady mala páčiť: Je to silná hrdinka, ktorá nesedí na zadku, ale činí a chce vedieť, čo presne sa okolo nich deje zatiaľ čo ostatní sa vystrašene trasú v kúte alebo vydávajú nezmyselné rozkazy. Má ružové vlasy a za to ju obdivujem a určite s nimi vyzerá mega dobre Sarkazmus je jej druhé meno a pozná ho veľmi dobre. A úprimne, niekedy sa s tými dospelými tam ani nedá normálne rozprávať, treba na nich vytiahnuť silný kaliber. Má gule (nie doslova) Dokáže každému nakopať zadok, ale stále je vidieť, že má emócie a všetko, čo sa okolo nej ju zasahuje. Ja na jej mieste by som sa asi zložila v prvej tretine knihy a bol by koniec hrdinstvám. Je neskutočná hackerka. Prejde cez rozum každému a navyše je tichá ako myš, takže sa preplazí všade a ku všetkému má prístup. Ľudia, to na tej lodi nie je pomaly nikto kompetentný, keď vám dokáže prejsť cez systémy tínedžerka? A tá bromance medzi Ezrom a McNultym bola úplne dokonalá. Ja som ich tak strašne shipovala, že to nebolo normálne. Doberali sa ako starí manželia a úprimne, bola by som ochotná si prečítať knihu len o nich dvoch to bolo dokonalé. Aaaaach ako veľmi mi chýbajú. Vesmír Na začiatok by som vás asi mala varovať, že absolútne nič neviem o vesmíre. Okay, viem, čo je Mliečna dráha a koľko planét je v Slnečnej sústave (myslím aj na teba Pluto), ale okrem toho neviem nič. Neviem ako funguje, neviem čo sú to čierne diery, ale viem, že vyzerá pekne. Nuž, autori ma niečo o tom vesmíre naučili, rovnako ako ma naučili veľmi veľa o kozmických lodiach či iných vymoženostiach, ktoré zrejme nikdy neuvidím, ale rada si predstavím, ako pobehujem po lodi a všetkým rozkazujem, čo majú robiť: "Jozef, znížiť tlak v hermetickom kompresore!" (budeme sa tváriť, že viem, čo je hermetický kompresor, aj keď sa možno ani nenachádza vo vesmírnej lodi) Prostredie je jednoducho geniálne a čarovné, ale na druhej strane aj dosť nebezpečné, takže ľudia, k vesmíru pristupujeme s rešpektom. Tajomstvá Celý príbeh sa začína tým, že planétu napadne BeiTech a niektorým ľuďom sa podarí utiecť na kozmické lode, ktoré upaľujú k stanici Heimdall a BeiTech ich prenasleduje. Lenže to by nebola úžasná kniha, keby okrem toho nemala ešte nejaké tajomstvá. Niekedy to síce zbytočne komplikujú a určite by bez nich niektoré osoby prežili a neskomplikovalo by sa to ku koncu až tak, ale zase nebola by to taká veľká sranda. Rozplakalo ma to Kedy viete, že je kniha skutočne dobrá? Keď Simu rozplače. Okay nie, ja sa dám strašne ľahko rozplakať, ale prisahám, že tu to bolo fakt nečakané a zasiahlo ma to veľmi tvrdo. Tých srdcervúcich momentov tam bolo jednoducho príliš veľa a ja som to nezvládla. Úprimne, mám rada, keď zo mňa kniha vyžmýka aj posledné emócie, lebo potom skutočne viem, že som do nej investovala všetko a bola to skutočná jazda a ja som si to naplno užila. Formát Dostávam sa k tej naozaj zaujímavej veci a tou je formát knihy! Zabudnite na nudné kapitoly či striedanie pohľadov. To je minulosťou. Títo autori to vzali z úplne iného konca a rozhodli sa, že ukážu ako inak sa ešte dá príbeh vyrozprávať: pomocou zložiek. Kniha je plná záznamov, emailov, vyhlásení, záznamov zo systému, proste všetkého dokumentačného materiálu, ktorý počas plavby nazbierali je v tejto knihe a ako sa nimi predierate, odohráva sa vám pred očami príbeh. Povedzte mi, že to nie je tá najúžasnejšia vec, akú ste kedy videli? (alebo mi aspoň klamte) Spočiatku som sa toho celkom bála a vôbec som na to nebola pripravená, ale bolo to geniálne a kniha môže vyzerať hrubo ale vďaka tým záznamom ňou jednoducho preletíte. Navyše, zrejme ju ani nebudete chcieť pustiť z ruky. Ehm... nič? Nie, počkať, na niečo som prišla. Mohlo to byť ešte dlhšie, pretože to skončilo akosi rýchlo. A mohlo tam byť viac scén s Ezrom a McNultym. Aaaa tiež by som sa asi chcela dozvedieť viac o Spiro. Ale toto v skutočnosti nie sú negatíva len moje zbožné priania.

blog, 3.2.2017

Recenzia médii