CooBoo

Kasie West: Po tvém boku

Trošku sa čudujem, že túto knižku zatiaľ nikto neprirovnal ku Gilmorkám. Lebo keď Autumn ostane omylom cez predĺžený víkend zavretá v knižnici a zistí, že spolu s ňou tam ostal (dobrovoľne) zavretý aj miestny chuligán Dax, okamžite sa mi vybavila dvojica Rory & Jess. V tomto prípade je ale ten sčítanejší Dax. Vôbec ho netrápi, dokonca mu vyhovuje, že bude celý víkend zavretý medzi knihami. Oproti tomu je Autumn odhodlaná dostať sa odtiaľ čo najskôr. Čuduje sa, že si nikto z jej priateľov neuvedomil, že ju tam omylom zabudli. Keď sa so situáciou zmieri, zapína inštinkt prežitia. Okrem zabalenia sa do Daxovho spacáka a snorení po zvyškoch v chladničke sa pokúša o dialóg. Dax je zo začiatku nevrlý, Autumn nedôverčivá, ale čoskoro zistí, že reči, ktoré sa tomto divnom chalanovi zo školy šíria, sú… len reči. Dax to v pestúnskej starostlivosti nemá vôbec ľahké a keďže je tvrdá hlava, občas sa skrátka zapletie do vecí, ktoré ho privádzajú do problémov. Spolužiaci, ktorí si o ňom šuškajú, ho vôbec nepoznajú. A to je to, čo má spoločné s Autumn. Tá je síce priemerné dievča, ktoré sa dobre učí, pochádza z dobrej rodiny, v škole má svojich kamarátov a páči sa jej spolužiak Jeff. Má však aj tajomstvo, ktoré sa bojí svojim priateľom povedať, aby ju neodsuzovali. Začína si uvedomovať, že úplne uvoľnená môže byť len s ľuďmi, ktorí vedia o nej aj tie najhoršie veci a prijímajú ju aj s nimi – takú, aká je (veruže by si rozumela s Bridget Jonesovou). Ako napríklad Dax, ktorý sa jej tajomstvo dozvie ako prvý. Táto zápletka nie je na ľahkú tínedžerskú literatúru vôbec zlá a dialógy Autumn a Daxa v knižnici patria k tomu najlepšiemu v knihe. Ostatné postavy sú tú skôr len na dotvorenie atmosféry. Nevyhneme sa ani typickému tínedžerskému klišé, bez ktorého tuším v tomto žánri vie písať fakt len Green. Hoci sa mi kniha Po tvém boku čítala dobre, dávam jej len 3 hviezdičky. Ak by som mala odporučiť knihu puberťáčke, ktorý prečíta max. 1-2 do roka, asi by som vybrala niečo iné. Na druhej strane, ak vyberáte darček pre mladé dievča vo forme knihy, ktorá neurazí a ešte má v sebe aj hlbšiu myšlienku, môže to byť dobrá voľba. Pozitíva • Koho bude kniha baviť? tínedžerky do 16 rokov milovníkov Gilmoriek (a Jessa) knihomoľov Negatíva • Nekupujte si knihu, ak: nemáte radi klišé postavy ste dokončili základnú školu hľadáte trochu hlbšie čítanie

Monicqa.sk, 20.11.2017

RECENZIA: Nocte (Courtney Coleová)

Veľa ľudí má počas čítania pocit, že dopredu vie, ako sa daná kniha skončí. Že je to len otázkou cviku alebo istého čítania medzi riadkami. Ak by ste im však ponúkli román Nocte, stavím sa s vami, že by ani jeden z nich záver knihy neuhádol. Spomínaný titul však rozhodne nie je novinkou. V pôvodnom vydaní vyšiel ešte v roku 2014, v českom preklade o rok neskôr. Donedávna som túto sériu úplne ignoroval, až pokým nevyšlo Verum, druhý diel série od Courtney Coleovej. Vtedy som zachytil vlnu nadšených, ale aj rozporuplných reakcií na tento príbeh – a rozhodol som sa prečítať si ho a urobiť si naň vlastný názor. Ďalší z dôvodov, pre ktorý som si chcel Nocte prečítať, bola anotácia. Tá čitateľovi nepovie skoro nič o príbehu, a preto sa môže iba domnievať, o čom kniha vlastne bude. Väčšinu kníh si vyberám podľa príbehu, máloktorú podľa obálky. Tentokrát som si však povedal, že to risknem. A s odstupom času môžem usúdiť, že som urobil naozaj dobre. Nocte ma pohltilo. Doslova. "Keď konečne zaspím, zdá sa mi o ňom. O tmavookom neznámom. Sedí na brehu oceána a morský vánok mu strapatí vlasy. Jeho oči sa stretnú s mojimi a napätie silnejšie než milión bleskov dokopy nás prepojí a drží pohromade." Už na samotnom začiatku autorka čitateľa varuje, že spôsob, ktorým príbeh vyrozpráva, dozaista nebude príjemný a mnohým sa nebude páčiť. Bolo to však nevyhnutné a autorka to zmeniť nedokázala. Spočiatku sa Nocte javí ako obyčajný príbeh, ktorý má v sebe niečo, čo vás neustále núti čítať ďalej. Rozprávanie Cally sa prelína s pohľadom jej dvojičky Finna. Na ich príbehu postrehnete niečo čudné, a zatiaľ čo vaše otázky pribúdajú, záhady a tajomstvá sa budú neustále stupňovať. Bolo pre mňa nesmierne ťažké Nocte odložiť – a tak som čítal až do neskorého večera, len aby som sa dozvedel, ako sa príbeh skončí. Avšak koniec? Ten bol úplne iný než som predpokladal. Taký zvrat nečakal azda nikto. Sú iba dve možnosti: buď mala autorka všetko dopredu premyslené, alebo "strieľala" myšlienky len tak za pochodu. Nedokážem povedať, ktorá z možností je tá správna (a už vôbec nie po prečítaní druhej časti). Tí, ktorí o knihe nikdy predtým nepočuli, mi rozumieť nebudú. No takí, ktorí Nocte a Verum čítali, dozaisto pochopia. "Potrebujem ju. Potrebujem, aby všetko ostalo po starom. Ale nemôžem to riskovať. Nemôžem ju so sebou stiahnuť dolu. Nemôžem dovoliť svojmu šialenstvu, aby ju zožralo, prežúvalo a znovu vypľulo. Ibaže ju potrebujem..." Coleová si dokazála veľmi rýchlo získať moju pozornosť a hoci to znie ako klišé, od knihy som sa nemohol odtrhnúť. Jej štýl vyjadrovania bol netradičný a príbeh dokázala odbremeniť od hluchých miest. V knihe sa jednoducho stále niečo dialo. Vývoj dejovej línie posúvajú dopredu aj Finnove časti, ktoré vzbudzujú v podvedomí čitateľa stále nové a nové otázky. Autorka ma teda prinútila nad zápletkou rozmýšľať a dedukovať, ako by sa kniha mohla skončiť. Kapitoly z pohľadu Finna boli navyše o poznanie kratšie než tie Calline. Často to bol iba akýsi zhluk význam nedávajúcich slov, ktorý pozostával z niekoľkých riadkov. Pozitívom tejto série sú aj jej hlavné postavy. Calla, ako predstaviteľka obyčajného dievčaťa, a Dare, tajomný "badboy", ktorý v sebe skrýva množstvo záhad. Prvoplánový románik? Ani náhodou! Autorka vykresľovala ich pozadie postupne, a aj to urobilo knihu zaujímavejšou a pútavejšou. "Smútok je nepredvídateľná vec a nemyslím si, že by mohol niekedy úplne prejsť. Myslím, že sa iba naučíme zvládať ho." Nocte by som odporučil každému, kto má chuť na netradičný príbeh, ktorý sa nedrží záväzných pravidiel. Keď som sa rozhodol prečítať si túto knihu, určite som nepredpokladal, že nad ňou strávim celý deň a že sa od jej čítania nebudem môcť odtrhnúť. Autorka si získala moju pozornosť a netrvalo dlho a pustil som sa do druhej časti. Tá vyšla v českom preklade len prednedávnom.

domco-books.blogspot.cz, 6.11.2017

Mary E. Pearsonová: Falošný bozk

Kráľovstvo Morrighan je plné tradícií a príbehov o dávnom svete. Princezná Lia ich však neznáša. Svadba s niekým, koho nikdy predtým nestretla? Pre zaistenie politického spojenectva? Má všetkého po krk. A tak v deň svadby utečie a usadí sa vo vzdialenej dedine. Tam sa zoznámi s dvoma záhadnými príťažlivými cudzincami – princom, ktorého si mala vziať, a vrahom s úlohou zabiť ju. Obklopená tajomstvami a lžami Lia odhalí skutočnosti, ktoré otrasú jej životom. Dohodnutá svadba s niekým, koho ste v živote nevideli? To znie ako nočná mora. Niet preto divu, že sa Lia takémuto sobášu vzoprela a v jeho predvečer ušla. Odhodlaná začať nový život, v ktorom nebudú vládnuť prísne dvorné pravidlá, sa usadila v malom prímorskom mestečku Terravin, kde začala pracovať ako servírka v hostinci. Čoskoro sa na jeho prahu však ukážu dvaja záhadní a nesmierne príťažliví cudzinci. Jeden z nich je princ a jeden zabijak. Ale ktorý je ktorý? Za tento nápad musím autorku naozaj pochváliť, pretože obe postavy píše tak, že čitateľ o tom nemá ani potuchy až kým sa ich sama nerozhodne odhaliť. A musím sa priznať, že oklamala aj mňa, pretože som ich tipovala presne opačne. Nemyslite si však, že kniha sa točí okolo ľúbostného trojuholníka. To teda ani zďaleka. Lia má v tomto pomerne jasno. No nepochybne vás zaujme jej túžba rozlúštiť záhadnú knihu, ktorú ukradla pri svojom odchode z paláca alebo odhodlanie naplniť svoj osud, keď sa okolnosti vyvinú tak, ako si to rozhodne nepredstavovala. Nechcem vám však nič prezrádzať, aby som vám nepokazila zážitok z čítania, ktorý vám pri tejto knihe rozhodne garantujem. Autorke sa v knihe podarilo vytvoriť naozaj úžasné postavy, a to nie len tie hlavné, ale aj vedľajšie. Každá má nejakú minulosť, úmysly, túžby, jednoducho sú uveriteľné a vy máte pocit, že čítate príbeh o skutočných ľuďoch. Ich vzťahy sa vyvíjajú postupne, pomaly, sú nútené robiť neľahké rozhodnutia. Najviac sa mi páčilo, že vedľajšie postavy tu netvoria len akýsi nevyhnutný doplnok, ale čitateľ si dokáže poľahky vytvoriť vzťah aj k nim, čo mi v poslednom čase pripadá byť v knihách dosť vzácne. Táto však rozhodne nie je typickým young-adult románom. Aspoň u mňa sa zaradila medzi tie top. Prvá polovica sa síce rozbiehala trochu voľnejšie, no od tej druhej som sa od jej stránok nevedela odtrhnúť a poslednú tretinu som zhltla naraz. Napokon musím povedať, že už je to nejaký čas, čo sa knihe podarilo rozplakať ma, no táto to na konci zvládla. Musím uznať, že takýto čitateľský zážitok som na začiatku veru nečakala, no autorka sa aj so mnou pekne pohrala a šikovne ma obalamutila, aby mi potom mohla chrstnúť pravdu do tváre. Neskutočne sa teším na pokračovanie!

Fantasy-svet.sk, 30.10.2017

Sara Raaschová: Sníh nebo popel

Mierna jar, krušná zima? Ale kdeže, v tomto svete platia iné pravidlá! Jar pred šestnástimi rokmi dobyla Zimné kráľovstvo. Jedinou nádejou zničenej zeme je osem preživších a Meira je jednou z nich. Celý život prežila ako utečenec, nepoznala svojich rodičov a vychovali ju ako vojačku. Avšak aj ako neľútostná bojovníčka sa zamilovala. Nešťastne. Ani zlomené srdce ju ale nezastaví – urobí čokoľvek, aby jej kráľovstvo získalo slobodu. Dokáže Meira zachrániť svet, ktorý sama nikdy nepoznala? Meira vyrástla medzi hŕstkou utečencov, ktorým sa podarilo zmiznúť počas masakrovania Zimného kráľovstva. Odmalička ju trénovali v boji a zdôrazňovali jej, že jediné, na čom záleží, je pomôcť Matherovi, zimnému princovi, získať späť jeho kráľovstvo a zasadnúť na trón. Dlhé roky preto tvrdo trénovala, aby všetkým ukázala, že dokáže byť pre svoje kráľovstvo užitočná. No Mathera nedokázala vnímať len ako svojho princa. Bol aj jej najlepším priateľom a v jej bláznivých predstavách aj čímsi viac. No Meira vie, že Mather je pre ňu nedosiahnuteľný. On je predsa princ a ona len obyčajná sirota. Preto sa začne sústrediť na dôležitejšie veci. Dobrovoľne sa prihlási na misiu, ktorej cieľom je získať jednu časť z medailónu, ktorý kedysi patril zimnej kráľovnej a ktorý kráľ jari rozlomil, aby tak zničil zdroj, ktorý dodával Zimanom moc. Pokúšali sa o to už neraz, no kráľ bol vždy o krok pred nimi. No nie tentoraz. Meira sa víťazoslávne vráti domov aj so vzácnym úlovkom. Pocit nadšenia jej však nevydrží dlho, pretože nepriatelia ju sledovali a vďaka tomu objavili aj ich ukrytý tábor. Zimania preto musia ujsť a nájsť útočisko v jednom zo striedavých kráľovstiev. Kráľ ich však prichýli len pod jednou podmienkou. Meira sa musí vydať za jeho syna, korunného princa Therona. A hoci by ho Meira chcela nenávidieť za to, ako ju chcú prinútiť do sobáša s ním, nedokáže to. A popravde, ani som sa jej nedivila. „V životě jsou vždycky nějací oni, Meiro. Oni rozhodují, oni vytvářejí tvoji budoucnost. Vtip je v tom najít způsob, jak pořád zůstat sám sebou.“ – Theron Autorke si v knihe Sníh nebo popel vytvorila vlastný svet - Primoriu, ktorá má svoje pravidlá a tradície. V Primorii existuje osem kráľovstiev. Štyri striedavé, v ktorých má rok štyri ročné obdobia, a štyri stabilné, teda Jar, Leto, Jeseň a Zima, ktorým vládne len toto jedno ročné obdobie. Každé z kráľovstiev má svoj vlastný zdroj mágie, ktorý ho posilňuje a dodáva jeho vládcovi moc. Zo samotného textu však cítiť, že ide o Sarinu prvotinu. Kniha mala pomerne dlhý rozbeh, chvíľami pôsobila ako akčný román a chvíľami zas ako mierne presladený kúsok, v ktorom hrdinka nerieši nič iné, len to, ktorému z dvoch úžasných chlapcov dá svoje srdce. Našťastie sa však tento ľúbostný trojuholník nestal ústrednou témou knihy a autorka sa s ním zjavne len pohrávala. Od druhej polovice sa z knihy stalo naozaj dobré čítanie. Síce som nemala pocit, že by som ju nedokázala pustiť z ruky a musela ju čítať do hlbokej noci, ubiehajúce stránky som si naozaj užívala. Vyhovovali mi aj pomerne krátke kapitoly, ktoré som dokázala v pohode zhltnúť aj počas jednej cesty električkou. Zároveň som sa však nemusela obávať, že sa budem v práci celý deň ošívať na stoličke a prsty ma budú svrbieť nedočkavosťou, aby som knihu zase vzala do rúk. Vydavateľstvo zas musím pochváliť nielen za pekné prevedenie knihy od obálky, cez tvrdú väzbu až po mapu, ale aj za šnúrkovú záložku, ktorú by podľa mňa mala mať každá kniha. V tejto ma to neskutočne potešilo a bolo to naozaj praktické. Na záver poviem snáď len toľko, že z tohto kúsku sa nakoniec vykľulo naozaj príjemné čítanie. Hoci kniha Sníh nebo popel nebola ničím extra výnimočná a nevybočovala z dlhého radu podobných kníh tohto žánru, dokázala zaujať ľahkým štýlom, ktorým bola napísaná a sympatickými postavami. Nečakajte však tak napínavý dej, kvôli ktorému by ste ju neboli schopní pustiť z ruky. Skôr sa jedná o kúsok, ktorý si radi budete čítať večer pred spaním, lebo prečítate kapitolku, dve a môžete ísť pokojne a spokojne spať. Rozhodne ju však odporúčam. Na tieto lenivé upršané dni je priam ideálna.

Fantasy-svet.sk, 30.10.2017

Mary E. Pearson - Falošný bozk

Žáner: fantasy, YA Vydavateľstvo: CooBoo Séria: Kroniky pozostalých Diel: #1 Počet strán:376 strán Väzba: pevná väzba Originálny názov: Kiss of Deception Anotácia: Kráľovstvo Morrighan je plné tradícií a príbehov o dávnom svete. Princezná Lia ich však neznáša. Svadba s niekým, koho nikdy predtým nestretla? Pre zaistenie politického spojenectva? Má všetkého po krk. A tak v deň svadby utečie a usadí sa vo vzdialenej dedine. Tam sa zoznámi s dvoma záhadnými príťažlivými cudzincami – princom, ktorého si mala vziať, a vrahom s úlohou zabiť ju. Obklopená tajomstvami a lžami Lia odhalí skutočnosti, ktoré otrasú jej životom. Anotácia ma na túto knihu veľmi "namotala". Anotácia sľubuje príbeh na pozadí vymysleného sveta - čo mám rada, pretože tu sa ukáže autorova/autorkina fantázia. A ako to bolo s touto knihou? Po knihe som pokukovala už keď vyšla v češtine a dlho som váhala či skúsiť šťastie a počkať na slovenské vydanie alebo nie. Nakoniec sa ukázalo, že čakať sa vyplatilo a preto keď som knihu prvýkrát dostala do rúk hneď som sa na ňu "vrhla" a bola veľmi zvedavá ako a čo príbeh ponúkne. Zo začiatku som bola priam nadšená, no prvotné nadšenie opadlo, keď som zistila, že kniha na môj vkus obsahuje trošku viac opisov ako by mi bolo milé. No lenže s tým sa nedalo nič spraviť a tak som nad tým musela privrieť jedno očko. Avšak to že sa tam nachádzalo väčšie množstvo opisu vykompenzoval fakt, akým bola kniha napísaná. V knihe sa totiž nachádzalo až 5 pohľadov - teda aspoň tých čo sa tam často vyskytovali. Avšak až k dvom postavám prislúchali až dva pohľady. Autorka dala podľa mňa týmto dosť čitateľom zabrať, pretože v knihe sa nachádzal pohľad princa a zabijaka ale taktiež aj pohľad Rafeho a Kadena. A teraz bolo dôležité priradiť tieto mená k princovi a k zabijakovi. Po pravde, môj názor kto je kto sa menil asi každú jednu kapitolu a to som sa snažila všímať si aj tie najmenšie detaily, aby som si spojila spojitosti. A prizmám sa, že aj tak som sa v tom len doplietla a zmýlila sa. Týmto spôsobom si autorka dokázala udržať moju pozornosť a pokračovať v čítaní, pretože som chcela vedieť kto je princ a kto je zabijak. Nanešťastie nás autorka nechala čakať približne do polky knihy. Avšak naša hlavná hrdinka sa o princovi dozvedela až na samom konci knihy. Takže myslím, že my, čitatelia, sme na to neboli až tak zle. Taktiež ma zaujalo, že po každej skončenej kapitole sa ani nie na stranu - alebo na pol strany nachádzali texty z Gaudreliinej poslednej vôle alebo text piesne Vendy. Keď som už načrtla tie postavy, tak poďme sa trošku aj na ne pozrieť. Naša hlavná hrdinka Lia sa mala vydať za princa zo susedného kráľovstva. Išlo však o dohodnutý sobáš, čo Lii nevyhovovalo a nechcela sa vydať za "starého" princa, ktorého nikdy nevidela a ktorý nebol ochotný sa s ňou pred svadbou stretnúť. A tak to vyústilo do toho, že Lia v deň svojej svadby ušla aj so svojou slúžkou, pretože chcela začať nový život len ako Lia a nie ako prvorodená dcéra, ktorá by mala údajne mať nejaký dar. Avšak ten sa u nej neobjavil alebo... Avšak Lia bola až príliš dôležitá a mohla by prekaziť plány a úsilie určitej skupine ľudí a preto bol za ňou poslaný zabijak, ktorého úloha bola zabiť ju. Lenže za Liou sa vybral aj princ, ktorý ani sám nevedel čo vlastne od toho má očakávať. A tak do hostinca kde Lia pracovala prišiel Rafe a Kaden / Kaden a Rafe. (K týmto postavám viac neprezradím, aby som vám neprezradila kto je kto). Príbeh a celkový námet na knihu bol vážne skvelý. Vymyslený nový svet, v ktorom sú kráľovstva, ktoré sa musia vysporiadať so svojimi problémami najlepšie ako vedia, k tomu všetkému určitý druh mágie a napínavý príbeh vyzerá ako skvelá kombinácia. Avšak, mierne mi prekážalo, že dej sa trochu vliekol, a nachádzali sa tu hluché miesta. Pretože najskôr Lia cestuje za novým životom, potom sa tam usadí a tam žije všedný život a potom ju unesú a "trepe" sa cez celú krajinu bohviekam. A práve toto cestovanie bolo pre mňa maximálne nezáživné. Nehovorím, že všetky jeho pasáže, ale bohužiaľ značná časť z nich. No záver knihy sa skončil na pokračovanie, tak som veľmi zvedavá čo nám poskytne druhý diel a či bude aspoň o kúsok lepší. Takže ak máte rady fantasy, mágiu, napätie a taktiež kúsok tej romantiky tak knihu odporúčam. A ak nemáte averziu voči opisom ako ja, tak myslím, že kniha sa vám bude zaručene páčiť. A na záver taká otázočka. Ako dlho vám trvalo, kým ste zistili kto je princ a kto je zabijak?? Hodnotenie: 3/5

Knižné maniačky, 9.10.2017

Všetkým chalanom, ktorých som milovala

Jenny Han

Kniha Všetkým chalanom, ktorých som milovala od americkej autorky Jenny Hanovej je zaraďovaná medzi klasickú young adult literatúru, čo čitateľovi napovie už samotná obálka. Tá síce sľubuje sladký príbeh, avšak už po prečítaní anotácie som si uvedomila, že to nebude až také klišé, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Príbeh sa primárne točí okolo života hlavnej hrdinky Lary Jean, ktorá je typickou 16-ročnou tínedžerkou. Má však jeden zvláštny rituál. Píše listy na rozlúčku všetkým chalanom, do ktorých bola kedysi zaľúbená. Ona ich však neodošle, ale zostávajú uchované na tajnom mieste jej izby. Napísaním listu považuje svoju náklonnosť voči konkrétnemu chalanovi za uzavretú kapitolu. Čo ak sa však jedného dňa dozvie, že jej prísne tajné listy niekto odoslal ich adresátom? Od tohto momentu sa Lara dostáva do kolotoča spontánnych a vtipných situácií. Čím viac sa pred všetkými snaží tváriť nevinne, tým viac sa do všetkého zamotáva. A hoci to v prvom momente všetko vníma ako akúsi hru, časom si začne uvedomovať, že láska nie je len slovo, ale niečo, čo aj ju samotnú dokáže vnútorne naplno ovládnuť. „Patriť niekomu – hm, to som nepoznala, ale keď som o tom teraz premýšľala, zdalo sa mi, že po ničom inom som v živote netúžila. Patriť niekomu, kto by patril mne.“ Keďže je táto kniha zaradená medzi literatúru pre mládež, myslela som si, že v tomto smere naplní aj isté očakávania. Príbeh je napísaný jednoduchým a zrozumiteľným štýlom, vďaka ktorému sa vám táto kniha bude čítať veľmi dobre a rýchlo. Ja sama sa už síce vekovo nezaraďujem do kategórie young adult, avšak musím povedať, že kniha ma vďaka svojmu nezvyčajnému príbehu veľmi zaujala. Vrátila ma späť do obdobia mladších školských čias, kedy bolo za najväčší problém považované asi to, čo si o vás ostatní myslia, či ste sa nejako nestrápnili na uplynulom školskom večierku a užívali ste si svoje prvé lásky a plaché vyznania. Niečo podobné rieši aj hlavná hrdinka v tomto diele. Pripúšťam, že niekomu môže jej správanie občas liezť aj poriadne na nervy, ja som si ju však vcelku obľúbila. Páčilo sa mi aj to, ako bol čitateľ postupne oboznamovaný s obsahom jednotlivých tajných listov. Bolo zaujímavé sledovať, ako sa tvárili a zachovali ich adresáti po uplynutí niekoľkých rokov. Často dochádzalo k úsmevným situáciám, o ktorých by si možno niekto povedal, že sú naivné, avšak tento príbeh to veľmi osviežilo. Všetkým chalanom, ktorých som milovala je kniha, ktorá pobaví, neurazí, avšak určite od nej neočakávajte nejaký výnimočný literárny počin. Má ale určite tendenciu zaujať, a to aj staršie ročníky čitateľov. Ak teda máte chuť trošku si oddýchnuť od „dospeláckeho“ života a hľadáte príbeh so zaujímavou zápletkou, túto knihu určite odporúčam. A nakoľko autorka nechala v tomto diele otvorený koniec, v prípade, ak si ho zamilujete tak ako aj ja, určite budete chcieť siahnuť aj po pokračovaní, ktoré vyšlo pod názvom P. S. Stále ťa milujem.

vinlit.sk, 9.10.2017

Viac o knihe

Zajacove samovraždy

Áno, áno, áno! Miliónkrát áno pre zajacove dobrodružstvá, ktoré mi zdvihli náladu a utvrdili ma v tom, že čierny humor je nesmrteľný... škodoradostné a zvrátené duše, toto je knižka pre vás! + neknihomoľské duše, ktoré uprednostňujú obrázky pred písmenkami, toto je práva knižka aj pre vás :D

my.martinus.sk, 30.9.2017

Škola dobra a zla

Už dve storočia z dediny každé 4 roky miznú dve deti. Jedno poslušné a krásne a jedno zlé a nesympatické. Dedinčania veria, že tieto dve deti sú unesené do Školy dobra a zla, kde sa naučia, ako žiť v rozprávke. Neskôr sa o nich dozvedia už len z rozprávkových knižiek. Sophie je krásna a už dlhé roky sníva, že ju unesú do Školy dobra. Agatha tomu celému neverí, no zároveň je najlepšou kamarátkou Sophie aj napriek jej nie zrovna príjemnému výzoru. Keď ich unesú a umiestnia do školy NAOPAK, začína sa boj za dokázanie, že ani jedna nepatrí tam, kam bola zaradená… No, na to, ako rozhovory o deji knihy nemám rada, akosi som sa rozpísala. Ale bez tohto úvodu by moja recenzia asi nemala ani najmenší zmysel. Na úvod by som chcela povedať, že autor Soman Chainani je CHLAP a napísal naozaj dobrú (až na menšie výnimky) a dievčenskú, dokonca takmer feministickú knihu. To sa nestáva často a preto je to fakt, ktorý treba zdôrazňovať. Samozrejme, podľa mena som netušila, že čítam takú knihu ?? Urobme zmenu a bavme sa o knihe od konca. Pretože koniec tejto knihy bol PERFEKTNÝ. Ja som ten nápad mala už od otázky, ktorú mali dievčatá vyriešiť, teda: “Čo je jediná vec, ktorú Zlo nemôže mať… a bez ktorej Dobro nemôže existovať?” Máte to? Nie? Nevadí! Každopádne ja som to uhádla hneď a presne som vedela, ako by sa to celé malo odohrať (ak ste to čítali, napíšte mi do komentárov, či sa vám koniec páčil) a som veľmi rada, že som to “uhádla” správne. Lebo je to dokonalé. Čo sa mi nepáčilo na knihe? Spravme si to pre zmenu ako zoznam. Stereotypné priradenie krása=dobro, šerednosť/škaredosť=zlo. Na druhej strane kniha s týmto stereotypom bojovala a to hneď niekoľkými spôsobmi, čo je veľmi dobré. Čo dievča potrebuje? Chlapca! Akého? Toho najkrajšieho! Prečo? Lebo to bude pravá láska! A ako ho získa? Tým, že sa naňho bude vrhať a tým, že sa bude vyzývavo obliekať. No, to platí pre Sophie. Agatha, ako hlas rozumu sa to pokúša vyvrátiť. Takže znova boj so stereotypmi. No, v ktorom vesmíre sú dva body zoznam ide mimo mňa, ale ak to niekto chápete, tak je to fajn ?? Zvláštne je, že knihu radia aj pre dospievajúcich, ale tým sa prosím neriaďte. Na knihu pre deti tam bolo dosť veľa hĺbky, temna a práve ten boj so stereotypmi je niečo, čo nedospelejší čitatelia nemusia celkom pochopiť a vlastne si myslím, že si tam viac vecí nájdu starší čitatelia napriek tomu, že postavy majú vraj 12 (neviem, kde to tam bolo celkom povedané, ale asi bolo, zároveň sa však správajú staršie). “Only once you destroy who you think you are can you embrace who you truly are.” Napríklad boj so stereotypmi je aj taký, že hoci Sophie bola krásna, tak to neprišlo len tak. Mala ranné rituály, ktoré zahŕňali 123548 prísad, masiek, kúr a procesov. A potom celý deň sa točil len okolo toho a nejedla cukor ani tuk. Spočiatku mi to liezlo na nervy (ako môže byť niekto tak plytký?), ale s odstupom musím povedať, že to obdivujem. Toľké odhodlanie a hlavne poučenie pre čitateľa, že za krásou sa skrýva aj ťažká práca. Inak, milujem magické školy a táto bola skvelá. Teda, až na tú pridanú hodnotu, že ak vyslovene ako princezné a princovia neuspejete, tak skončíte ako zakliate zvieratá. (No a tu máme to temno.) V knihe sa toho stane straaaaašne veľa a čitateľ ma pocit, že sa všetko deje naraz (a asi to tak predsa len je). Zápletka nie je len v tom, aby dievčatá neboli v pridelených školách, ale napríklad (ale nie len) v tom, že je treba bojovať aj so Zlom vo vnútri školy. “It doesn’t matter what we are, it matters what we do.” Inak knihu VEĽMI odporúčam a som veľmi nadšená, že Škola dobra a zla JE TRILÓGIA. Príbeh si to naozaj zaslúži a ďalšej časti sa už neviem dočkať. Inak, papierová podoba by bola pre čítanie tejto knihy lepšia, lebo ILUSTRÁCIE. Výborná vec! Mám rada, keď sú knihy aspoň o kúsok originálnejšie. Knihu hodnotím na 10/10.

blog, 14.9.2017

Sorbetové dievča

Claire Hennessyová

Ústrednou témou väčšiny kníh, ktoré sú určené pre skupinu tzv. mladých dospelých čitateľov, je láska, prvé zlomené srdcia, hádky, nezrovnalosti v rodine, a teda problémy, s ktorými mladí ľudia bežne prichádzajú do kontaktu. Máloktorá z takýchto kníh ale rieši jeden z problémov, ktorému čelí množstvo mladých (no nielen tých) dievčat. Len malé percento autorov vo svojich knihách totiž spomína anorexiu, bulímiu a nízke sebavedomie dievčat, ktoré súvisí s podceňovaním vlastnej osoby. A práve Sorbetové dievča, jedna z nových kníh z produkcie spoločnosti AlbatrosMedia, sa venuje takejto problematike. Hennessyová však k tejto téme zvolila celkom iný prístup a vo svojej knihe niekoľkokrát zariskovala. Sorbetové dievča dozaista nie je obyčajným románom. Hlavným rozprávačom je Annabel, ktorá dostala od svojej šéfky netradičnú úlohu. Má pomôcť istému dievčaťu, Julii, ktorá trpí nadváhou. Nič by na tom nebolo čudné... až na to, že Annabel už tri týždne nežije. Zomrela totiž na anorexiu. Musím povedať, že ma anotácia tejto knihy zaujala. Najmä preto, že som sa z nej o románe skoro nič nedozvedel. Prečítal som si však množstvo rozporuplných názorov, a preto som si povedal, že dám tejto knihe šancu. Už spočiatku som si všimol, že nepôjde o obyčajný príbeh. Autorka totiž zvolila netradičný štýl a jednotlivé kapitoly, ktoré boli krátke (aj vďaka tomu knihu prečítate veľmi rýchlo) obohatila aj o rôzne prepisy SMS komunikácie alebo číslované zoznamy. Je pravdepodobné, že sa v príbehu na začiatku neraz stratíte – a nebudete vedieť, kam dejová línia vlastne smeruje. Viacerých to možno odradí a nejedného z vás kniha vôbec nezaujme. Námet bol originálny, no v prípade Sorbetového dievčaťa netreba mať vysoké očakávania. Nejedenkrát som sa pristihol pri tom, že ma zápletka nudila a na môj vkus bola až príliš komplikovaná. A ako to s Júliou vlastne dopadlo? Vyliečila sa? Autorka v knihe necháva viaceré otázky nezodpovedané a čitateľ si ich odpovede musí domyslieť sám. Čo však na tomto diele hodnotím pozitívne, bolo vykreslenie mladých ľudí. Zobrazuje ich pozitívne, ale aj negatívne stránky. Upriamuje pozornosť na ich nedostatky a najmä ich neidealizuje (ako to môžeme vidieť v iných knihách pre mladých). Na druhej strane ale musím povedať, že som si hlavné hrdinky neobľúbil. Síce mi ich bolo ľúto, knihe chýbala akási iskra, vďaka ktorej by som celý príbeh prežíval spolu s nimi. Už neraz sa mi totiž potvrdilo, že prílišné experimentovanie knihe iba ublíži. Na knihe hodnotím pozitívne najmä fakt, že sa venuje téme anorexie a bulímie, o ktorej mnoho mladých ľudí nemá (alebo nechce mať) dostatok informácií. Určite nejde o bezchybný román, ktorý sa bude páčiť každému čitateľovi. Ak však máte chuť na oddychové čítanie, ktoré sa nesústreďuje iba na tuctové problémy mladých, ale naopak disponuje nevšednou zápletkou, kniha by vás mohla zaujať. Je ale veľká škoda, že autorka dostatočne nevyužila potenciál, ktorý v sebe Sorbetové dievča nesie. Užil by som si ju v takom prípade určite viac.

blog, 1.9.2017

Viac o knihe

Sorbetové dievča

Claire Hennessyová

Sorbetové dievča si ma získalo tromi slovami na obálke: Štíhla. Dokonalá. Zdrvená. Zacítila som totiž zaujímavý netradičný príbeh... A môj knižný "čuch" ma nesklamal. Annabel je mŕtva - umrela na anorexiu. Namiesto toho, aby sa posunula niekam ďalej však dostala svoju prvú úlohu. Musí pomôcť istej duši, aby na výmenu získala niečo pre seba. Jej "pridelená" duša sa volá Julia a... je tučná. Annabel teda presne vie, čo musí urobiť - naučiť Juliu všetky svoje triky. Alebo nie? "Nemyslite si, že som strážny anjel. Nemám krídla, neznie tu nebeská hudba ani nesedím na mäkkom obláčiku. Sme tu len my dve so šéfkou (nie je to božská bytosť, to fakt nie). Ide o úlohu. Moju prvú. A dúfam, že bude jediná. Istej duši treba pomôcť. Volá sa Julia. Šéfka hovorí, že to nerobím pre ňu. Mám Julii pomáhať, aby som pomohla sebe. Nie, nemám také dobré srdce. Moje srdce... no, už sú to tri týždne, odkedy prestalo biť." Priznám sa, že som spočiatku mala problém so štýlom písania. Text vyznieval trochu krkolomne, no postupne sa to zlepšilo a ja som sa začítala. Potom už stránky ubiehali rýchlo, okrem iného aj vďaka netradičnej forme - okrem krátkych kapitol v Sorbetovom dievčati nájdete i rôzne zoznamy či prepisy esemesiek. Rozprávačkou príbehu je Annabel. Hoci umrela na anorexiu, ani po smrti si nepriznáva, že by niečo urobila zle. Dostať sa do jej hlavy a sledovať svet i Juliu cez jej optiku je nezvyčajné, ale podľa mňa potrebné. Áno, má hnusné poznámky na Juliinu váhu. Áno, v mnohom sa mýli. Nerozumiem však, prečo niektorí (zahraniční) čitatelia knihu kvôli tomu odsudzujú - prečo by sme nemohli nazrieť do hlavy nedokonalej hrdinky s poruchou príjmu potravy? Nevidím na tom nič zlé, práve naopak (za predpokladu, že je v knihe správne posolstvo a to v tomto prípade platí). Príbeh síce sledujeme prostredníctvom Annabel, no vzhľadom na jej stav doň zasahuje iba zľahka. Druhou, tou aktívnejšou, hlavnou hrdinkou je Julia. Tej taktiež prakticky vidíme do hlavy, i keď nepriamo, čo bol z autorkinej strany zaujímavý ťah. Prostredníctvom Julie sa stretávame s inými problémami - prejedanie ako prostriedok na riešenie problémov, komplikované vzťahy... Ani Julia, ani Annabel nie sú vyslovene sympatické postavy, ibaže obe zjavne potrebujú pomoc a sú neuveriteľne realistické. Práve to si na Sorbetovom dievčati cením najviac: autorka sa nebojí riešiť kontroverzné témy či písať o postavách, ktoré na vás môžu pôsobiť nepríjemne. Verne zachytáva život mladých so všetkými jeho odtieňmi a stránkami, vrátane tej odvrátenej. Claire Hennessy sa podarilo verne zachytiť všetko od ľudskej nespoľahlivosti, cez zlé rozhodnutia, priateľstvá, lásku (hoci tentoraz nie je v popredí), tlak v škole, až po problémy s jedlom... Napriek počiatočnému dojmu k svojim čitateľom navyše vysiela chvályhodnú správu, že problémy treba riešiť a hovoriť o nich (vrátane tých s jedlom). Okrem toho do príbehu prepašovala aj primeraný závan "girl power". Táto kniha je skrátka iná a to je skvelé... A zároveň možno trošku na škodu. Kvôli netradičnej forme a rozprávačke som sa napríklad nedokázala celkom zžiť s postavami, čo spôsobilo, že vo mne príbeh vyvolal menej emócií. Taktiež tu chýba dej v tradičnom slova zmysle či napätie. Ide skrátka o pozvoľné rozprávanie o živote, ktoré nesadne úplne každému a je lepšie sa do čítania púšťať s upravenými očakávaniami. Sorbetové dievča síce nie je perfektné spracovaním, je to však jednoznačne vydarené a hlavne dôležité dielo, pretože otvorene hovorí o veciach, pred ktorými radi zatvárame oči. Osobne som nesmierne rada, že som si knihu prečítala, udeľujem jej 4 hviezdičky a pripájam vrelé odporúčanie.

blog, 27.8.2017

Viac o knihe

Recenzia médii