Áno, áno, áno! Miliónkrát áno pre zajacove dobrodružstvá, ktoré mi zdvihli náladu a utvrdili ma v tom, že čierny humor je nesmrteľný... škodoradostné a zvrátené duše, toto je knižka pre vás! + neknihomoľské duše, ktoré uprednostňujú obrázky pred písmenkami, toto je práva knižka aj pre vás :D
Už dve storočia z dediny každé 4 roky miznú dve deti. Jedno poslušné a krásne a jedno zlé a nesympatické. Dedinčania veria, že tieto dve deti sú unesené do Školy dobra a zla, kde sa naučia, ako žiť v rozprávke. Neskôr sa o nich dozvedia už len z rozprávkových knižiek. Sophie je krásna a už dlhé roky sníva, že ju unesú do Školy dobra. Agatha tomu celému neverí, no zároveň je najlepšou kamarátkou Sophie aj napriek jej nie zrovna príjemnému výzoru. Keď ich unesú a umiestnia do školy NAOPAK, začína sa boj za dokázanie, že ani jedna nepatrí tam, kam bola zaradená… No, na to, ako rozhovory o deji knihy nemám rada, akosi som sa rozpísala. Ale bez tohto úvodu by moja recenzia asi nemala ani najmenší zmysel. Na úvod by som chcela povedať, že autor Soman Chainani je CHLAP a napísal naozaj dobrú (až na menšie výnimky) a dievčenskú, dokonca takmer feministickú knihu. To sa nestáva často a preto je to fakt, ktorý treba zdôrazňovať. Samozrejme, podľa mena som netušila, že čítam takú knihu ?? Urobme zmenu a bavme sa o knihe od konca. Pretože koniec tejto knihy bol PERFEKTNÝ. Ja som ten nápad mala už od otázky, ktorú mali dievčatá vyriešiť, teda: “Čo je jediná vec, ktorú Zlo nemôže mať… a bez ktorej Dobro nemôže existovať?” Máte to? Nie? Nevadí! Každopádne ja som to uhádla hneď a presne som vedela, ako by sa to celé malo odohrať (ak ste to čítali, napíšte mi do komentárov, či sa vám koniec páčil) a som veľmi rada, že som to “uhádla” správne. Lebo je to dokonalé. Čo sa mi nepáčilo na knihe? Spravme si to pre zmenu ako zoznam. Stereotypné priradenie krása=dobro, šerednosť/škaredosť=zlo. Na druhej strane kniha s týmto stereotypom bojovala a to hneď niekoľkými spôsobmi, čo je veľmi dobré. Čo dievča potrebuje? Chlapca! Akého? Toho najkrajšieho! Prečo? Lebo to bude pravá láska! A ako ho získa? Tým, že sa naňho bude vrhať a tým, že sa bude vyzývavo obliekať. No, to platí pre Sophie. Agatha, ako hlas rozumu sa to pokúša vyvrátiť. Takže znova boj so stereotypmi. No, v ktorom vesmíre sú dva body zoznam ide mimo mňa, ale ak to niekto chápete, tak je to fajn ?? Zvláštne je, že knihu radia aj pre dospievajúcich, ale tým sa prosím neriaďte. Na knihu pre deti tam bolo dosť veľa hĺbky, temna a práve ten boj so stereotypmi je niečo, čo nedospelejší čitatelia nemusia celkom pochopiť a vlastne si myslím, že si tam viac vecí nájdu starší čitatelia napriek tomu, že postavy majú vraj 12 (neviem, kde to tam bolo celkom povedané, ale asi bolo, zároveň sa však správajú staršie). “Only once you destroy who you think you are can you embrace who you truly are.” Napríklad boj so stereotypmi je aj taký, že hoci Sophie bola krásna, tak to neprišlo len tak. Mala ranné rituály, ktoré zahŕňali 123548 prísad, masiek, kúr a procesov. A potom celý deň sa točil len okolo toho a nejedla cukor ani tuk. Spočiatku mi to liezlo na nervy (ako môže byť niekto tak plytký?), ale s odstupom musím povedať, že to obdivujem. Toľké odhodlanie a hlavne poučenie pre čitateľa, že za krásou sa skrýva aj ťažká práca. Inak, milujem magické školy a táto bola skvelá. Teda, až na tú pridanú hodnotu, že ak vyslovene ako princezné a princovia neuspejete, tak skončíte ako zakliate zvieratá. (No a tu máme to temno.) V knihe sa toho stane straaaaašne veľa a čitateľ ma pocit, že sa všetko deje naraz (a asi to tak predsa len je). Zápletka nie je len v tom, aby dievčatá neboli v pridelených školách, ale napríklad (ale nie len) v tom, že je treba bojovať aj so Zlom vo vnútri školy. “It doesn’t matter what we are, it matters what we do.” Inak knihu VEĽMI odporúčam a som veľmi nadšená, že Škola dobra a zla JE TRILÓGIA. Príbeh si to naozaj zaslúži a ďalšej časti sa už neviem dočkať. Inak, papierová podoba by bola pre čítanie tejto knihy lepšia, lebo ILUSTRÁCIE. Výborná vec! Mám rada, keď sú knihy aspoň o kúsok originálnejšie. Knihu hodnotím na 10/10.
Ústrednou témou väčšiny kníh, ktoré sú určené pre skupinu tzv. mladých dospelých čitateľov, je láska, prvé zlomené srdcia, hádky, nezrovnalosti v rodine, a teda problémy, s ktorými mladí ľudia bežne prichádzajú do kontaktu. Máloktorá z takýchto kníh ale rieši jeden z problémov, ktorému čelí množstvo mladých (no nielen tých) dievčat. Len malé percento autorov vo svojich knihách totiž spomína anorexiu, bulímiu a nízke sebavedomie dievčat, ktoré súvisí s podceňovaním vlastnej osoby. A práve Sorbetové dievča, jedna z nových kníh z produkcie spoločnosti AlbatrosMedia, sa venuje takejto problematike. Hennessyová však k tejto téme zvolila celkom iný prístup a vo svojej knihe niekoľkokrát zariskovala. Sorbetové dievča dozaista nie je obyčajným románom. Hlavným rozprávačom je Annabel, ktorá dostala od svojej šéfky netradičnú úlohu. Má pomôcť istému dievčaťu, Julii, ktorá trpí nadváhou. Nič by na tom nebolo čudné... až na to, že Annabel už tri týždne nežije. Zomrela totiž na anorexiu. Musím povedať, že ma anotácia tejto knihy zaujala. Najmä preto, že som sa z nej o románe skoro nič nedozvedel. Prečítal som si však množstvo rozporuplných názorov, a preto som si povedal, že dám tejto knihe šancu. Už spočiatku som si všimol, že nepôjde o obyčajný príbeh. Autorka totiž zvolila netradičný štýl a jednotlivé kapitoly, ktoré boli krátke (aj vďaka tomu knihu prečítate veľmi rýchlo) obohatila aj o rôzne prepisy SMS komunikácie alebo číslované zoznamy. Je pravdepodobné, že sa v príbehu na začiatku neraz stratíte – a nebudete vedieť, kam dejová línia vlastne smeruje. Viacerých to možno odradí a nejedného z vás kniha vôbec nezaujme. Námet bol originálny, no v prípade Sorbetového dievčaťa netreba mať vysoké očakávania. Nejedenkrát som sa pristihol pri tom, že ma zápletka nudila a na môj vkus bola až príliš komplikovaná. A ako to s Júliou vlastne dopadlo? Vyliečila sa? Autorka v knihe necháva viaceré otázky nezodpovedané a čitateľ si ich odpovede musí domyslieť sám. Čo však na tomto diele hodnotím pozitívne, bolo vykreslenie mladých ľudí. Zobrazuje ich pozitívne, ale aj negatívne stránky. Upriamuje pozornosť na ich nedostatky a najmä ich neidealizuje (ako to môžeme vidieť v iných knihách pre mladých). Na druhej strane ale musím povedať, že som si hlavné hrdinky neobľúbil. Síce mi ich bolo ľúto, knihe chýbala akási iskra, vďaka ktorej by som celý príbeh prežíval spolu s nimi. Už neraz sa mi totiž potvrdilo, že prílišné experimentovanie knihe iba ublíži. Na knihe hodnotím pozitívne najmä fakt, že sa venuje téme anorexie a bulímie, o ktorej mnoho mladých ľudí nemá (alebo nechce mať) dostatok informácií. Určite nejde o bezchybný román, ktorý sa bude páčiť každému čitateľovi. Ak však máte chuť na oddychové čítanie, ktoré sa nesústreďuje iba na tuctové problémy mladých, ale naopak disponuje nevšednou zápletkou, kniha by vás mohla zaujať. Je ale veľká škoda, že autorka dostatočne nevyužila potenciál, ktorý v sebe Sorbetové dievča nesie. Užil by som si ju v takom prípade určite viac.
Sorbetové dievča si ma získalo tromi slovami na obálke: Štíhla. Dokonalá. Zdrvená. Zacítila som totiž zaujímavý netradičný príbeh... A môj knižný "čuch" ma nesklamal. Annabel je mŕtva - umrela na anorexiu. Namiesto toho, aby sa posunula niekam ďalej však dostala svoju prvú úlohu. Musí pomôcť istej duši, aby na výmenu získala niečo pre seba. Jej "pridelená" duša sa volá Julia a... je tučná. Annabel teda presne vie, čo musí urobiť - naučiť Juliu všetky svoje triky. Alebo nie? "Nemyslite si, že som strážny anjel. Nemám krídla, neznie tu nebeská hudba ani nesedím na mäkkom obláčiku. Sme tu len my dve so šéfkou (nie je to božská bytosť, to fakt nie). Ide o úlohu. Moju prvú. A dúfam, že bude jediná. Istej duši treba pomôcť. Volá sa Julia. Šéfka hovorí, že to nerobím pre ňu. Mám Julii pomáhať, aby som pomohla sebe. Nie, nemám také dobré srdce. Moje srdce... no, už sú to tri týždne, odkedy prestalo biť." Priznám sa, že som spočiatku mala problém so štýlom písania. Text vyznieval trochu krkolomne, no postupne sa to zlepšilo a ja som sa začítala. Potom už stránky ubiehali rýchlo, okrem iného aj vďaka netradičnej forme - okrem krátkych kapitol v Sorbetovom dievčati nájdete i rôzne zoznamy či prepisy esemesiek. Rozprávačkou príbehu je Annabel. Hoci umrela na anorexiu, ani po smrti si nepriznáva, že by niečo urobila zle. Dostať sa do jej hlavy a sledovať svet i Juliu cez jej optiku je nezvyčajné, ale podľa mňa potrebné. Áno, má hnusné poznámky na Juliinu váhu. Áno, v mnohom sa mýli. Nerozumiem však, prečo niektorí (zahraniční) čitatelia knihu kvôli tomu odsudzujú - prečo by sme nemohli nazrieť do hlavy nedokonalej hrdinky s poruchou príjmu potravy? Nevidím na tom nič zlé, práve naopak (za predpokladu, že je v knihe správne posolstvo a to v tomto prípade platí). Príbeh síce sledujeme prostredníctvom Annabel, no vzhľadom na jej stav doň zasahuje iba zľahka. Druhou, tou aktívnejšou, hlavnou hrdinkou je Julia. Tej taktiež prakticky vidíme do hlavy, i keď nepriamo, čo bol z autorkinej strany zaujímavý ťah. Prostredníctvom Julie sa stretávame s inými problémami - prejedanie ako prostriedok na riešenie problémov, komplikované vzťahy... Ani Julia, ani Annabel nie sú vyslovene sympatické postavy, ibaže obe zjavne potrebujú pomoc a sú neuveriteľne realistické. Práve to si na Sorbetovom dievčati cením najviac: autorka sa nebojí riešiť kontroverzné témy či písať o postavách, ktoré na vás môžu pôsobiť nepríjemne. Verne zachytáva život mladých so všetkými jeho odtieňmi a stránkami, vrátane tej odvrátenej. Claire Hennessy sa podarilo verne zachytiť všetko od ľudskej nespoľahlivosti, cez zlé rozhodnutia, priateľstvá, lásku (hoci tentoraz nie je v popredí), tlak v škole, až po problémy s jedlom... Napriek počiatočnému dojmu k svojim čitateľom navyše vysiela chvályhodnú správu, že problémy treba riešiť a hovoriť o nich (vrátane tých s jedlom). Okrem toho do príbehu prepašovala aj primeraný závan "girl power". Táto kniha je skrátka iná a to je skvelé... A zároveň možno trošku na škodu. Kvôli netradičnej forme a rozprávačke som sa napríklad nedokázala celkom zžiť s postavami, čo spôsobilo, že vo mne príbeh vyvolal menej emócií. Taktiež tu chýba dej v tradičnom slova zmysle či napätie. Ide skrátka o pozvoľné rozprávanie o živote, ktoré nesadne úplne každému a je lepšie sa do čítania púšťať s upravenými očakávaniami. Sorbetové dievča síce nie je perfektné spracovaním, je to však jednoznačne vydarené a hlavne dôležité dielo, pretože otvorene hovorí o veciach, pred ktorými radi zatvárame oči. Osobne som nesmierne rada, že som si knihu prečítala, udeľujem jej 4 hviezdičky a pripájam vrelé odporúčanie.
Kniha o anorexii napísaná zaujímavým štýlom. Annabel zomrela. Teraz je ako duch povinná pomáhať dievčaťu, ktoré treba nasmerovať na správnu cestu. Čitateľ od začiatku tuší, že iniciatíva „anjela strážneho“ narobí viac škody ako úžitku, pretože aj on má problém. Zisťujeme, prečo táto mladá žena zomrela a prečo jej bola pridelená práve Julia – moletka, ktorej život neprebieha tak, akoby si predstavovala. Potrebuje zmenu. Annabel je presvedčená, že vie, čo jej zverenkyni chýba a prostredníctvom vnútorného hlasu jej našepkáva, čo by mala urobiť. No je to cesta rovno do pekla... Z oficiálnej anotácie som sa toho veľa nedozvedela, no aj tak ma kniha veľmi zaujala. Diela o psychických poruchách sú skoro vždy dobre napísané, takže som nemala pochybnosti, že sa mi bude páčiť. Neodradilo ma ani to, keď boli používatelia na Goodreads iného názoru – trochu som sa zľakla, no ešte viac som si príbeh túžila prečítať. Julia, toto nedopadne dobre. A ja si odrazu uvedomím, že ju chcem zachrániť. Chcem, aby už nebola taká objemná. Aby bola silná. (str. 40) Vôbec som si nemyslela, že príbeh bude mať túto podobu. Dievča, ktoré je mŕtve a bojovalo s anorexiou, má ako strážny anjel pomôcť ďalšiemu dievčaťu, ktoré bojuje s váhou. Nemôže to skončiť inak ako tragicky. Alebo? Kniha je vďaka spracovaniu témy vynikajúca a obľúbite si ju okamžite. Annabelin duch si stále neuvedomoval, že vo svojom živote trpel chorobou. Myslel si, že každý mu chcel zle. V knihe boli popísané všetky stratégie, ako sa docieli strata váhy, no autorka nešla za hranicu. Podľa reakcií zahraničných čitateľov som mala pocit, že všetko je zachytené krutou, surovou pravdou, takže ma prekvapilo, keď sa spisovateľka držala na uzde a nechcela nás príliš stresovať. Niektorí ľudia sú asi veľmi citliví. Podľa mňa mohla pritvrdiť, aby si ľudia trpiaci touto chorobou, čítajúci túto knihu, uvedomili, že to treba riešiť. Takto len zdvihla neisto varovný prst a to nestačí. Aj keď je príbeh príšerne smutný a poučný, nešokuje, a to mi chýbalo, lebo by to mohlo človeka odradiť od takéhoto konania. Namiesto toho to niektorí jedinci budú považovať za výmysel – za rozprávku s ponaučením, ktoré sa nebude brať vážne. Ak sa chceš uzdraviť z poruchy príjmu potravy, tak to najhoršie, čo pre teba môže niekto urobiť je, že sa ťa snaží presvedčiť, že ty vlastne vôbec nie si chorá. (str. 270) Odhliadnuc od všetkého je dielo nasýtené krásnymi myšlienkami, ktoré by si mali zobrať k srdcu hlavne tí, ktorí sú posadnutí perfekcionizmom. Jedzte zdravo, nehladujte, v hre je vaše zdravie! Aj takéto posolstvá sú zabalené do pútavého deja stredoškolskej drámy. Práve táto skupina je najrizikovejšia, takže oceňujem, že sa príbeh odohráva tam. Postavy boli reálne. Pri čítaní si možno uvedomíte, že sa to môže stať vašej kamarátke / kamarátovi. Ja som si napríklad uvedomila, že som rada, že som nikdy až takto extrémne neriešila úbytok váhy a ľutovala som ľudí, ktorí to považujú za zmysel života. Verím, že ak by si túto knihu prečítali, možno by zmenili názor. Aj keď hrdinovia príbehu pôsobia reálne, dejová línia je fantazijná – duch, ktorý má vlastné nedoriešené problémy, no musí pomáhať inej ľudskej bytosti, aby docielil to, čo potrebuje. Je to výborný námet – dobrý spôsob, ako podať ťažké veci ľahkou formou. Možno vám to bude vyhovovať, možno nie, ale dajte tejto novinke šancu. Skrýva sa v nej viac, ako si myslíte – ako som si myslela aj ja. Spracovanie témy ma milo prekvapilo. Čítalo sa to výborne. Na konci som vyronila slzičku. Hodnotenie: 4/5
Som tu opäť s ďalšou romantickou YA. Viete, že internet je aj nebezpečný? A čo ak vám láska pomotá hlavu? Viete žiť v prítomnosti aj neuzavriete minulosť? Aj to rieši naša Lara Jean. V týchto dňoch konečne vyšlo v slovenskom preklade pokračovanie knihy od Jenny Han. Nedávno som vám priniesla môj pohľad na Všetkým chalanom, ktorých som milovala. A hoci ide o sviežu YA skôr pre mladšie vekové skupiny, veľmi sa mi zapáčila. Preto som neodolala a pokračovanie som si objednala hneď, ako to bolo možné. Opäť sa v pokračovaní stretávame s našimi hlavnými hrdinami. Margot a Josh sa definitívne rozišli. Hoci to Margot bolelo, čas nakoniec ukáže, ako dopadne ich situácia. Lara Jean už oficiálne chodí s Petrom. Ich vzťah je krehký, v začiatkoch. Lare však prekáža Petrova bývalá priateľka, Gen. Kedysi boli kamarátky, dnes sú rivalkami. Ich vzťah sa skomplikuje, keď sa na verejnosť dostane ich intímne video, na ktorom sa bozkávajú v bazéne. Lara Jean pod vplyvom spoločností trpí a chce zistiť, kto to video virálne šíri po celej škole. Očakáva, že jej Peter bude oporou. Utuží táto nepríjemná situácia ich vzťah alebo naopak? V knihe P. S. Stále ťa milujem sa zoznamujeme hlbšie s novou postavou, Johnom, ktorý tiež dostal svoj ľúbostný list. Lare odpísal a ich kamarátstvo sa znova obnovilo. Ide však len o kamarátstvo? Čo ak Peter niečo cíti ešte k Gen? Čo ak si to len Lara Jean myslí? Čo ak jej žiarlivosť tak zatemní myseľ, že si začne rozumieť s Johnym viac, než by si práve priala? To a omnoho viac sa dočítate v pokračovaní super príbehu. Autorka kníh Všetkým chalanom, ktorých som milovala a P. S. Stále ťa milujem, Jenny Han, miluje jesenný New York. Najradšej svoje príbehy píše v kaviarňach, v metre či v domoch iných ľudí. Ak by ste sa jej pozreli do kabelky, našli by ste tam perá, rúž značky Tom Fords, balzám na pery, mini notebook a čistič okuliarov. A akú fakultu by si vybrala, keby mala študovať v Rokforte? Slizolin! (Harryho Pottera proste milujú všetci!) Hoci pokračovanie knihy bolo viac vážnejšie, než Všetkým chalanom, ktorých som milovala, cieľová skupina knihy sú jednoznačne adolescenti. Rieši sa tu tematika prvej lásky, sexu, pocitu žiarlivosti. Autorka sa šikovnou zápletkou deja taktiež vracia do minulosti hlavných hrdinov, kedy nám odkrýva vznik a zánik ich kamarátstiev. Ak vás tieto témy zaujímavú z pohľadu aktérov, určite vás zaujme tiež. P. S. Stále ťa milujem bola veľmi silná kniha na myšlienky, ktoré v nej prevládali. Bolo ich hneď niekoľko. Preto si myslím, že na svoje si príde každý. Najviac na mňa zapôsobila sila nevyriešenej minulosti. Pokiaľ človek nosí vo svojom srdci niečo nevyriešené, nikdy sa to neskončí. Ten pocit ho bude stále prenasledovať a čím ďalej bude odkladať vyriešenie záležitosti, tým viac bude pocit intenzívnejší. Presne to som našla v knihe. Ponaučenie? Za všetkým treba zavrieť dvere, pretože iba tak budeme vedieť otvoriť nové. Už v minulej knihe som si nevedela nájsť najobľúbenejšiu postavu. Zvolila som si Petra. Tu mi až tak sympatický nebol. Každá postava mala niečo do seba, ale žiadna pre mňa nebola silnou alebo dominantnou, v ktorej by som sa našla. Je to však vec vkusu, možno vy by sme mali iný názor. Jenny Han nás celý čas nechala v napätí, ako sa príbeh skončí. Lara Jean dostávala informácie, akoby nemala randiť iba s jedným mládencom a akoby si mala dobre premyslieť, kto je naozaj ten pravý. Tejto informácií som natoľko uvedomila, až som skutočne nevedela, kto nakoniec získa jej srdce. Peter alebo Johny? Môj celkový pohľad na knihu? Veľmi som sa bavila. Postavy nesklamali, dokonca aj Kitty sa predviedla v plnej kráse. Dialógy neboli nudné, dej sa stupňoval. Starosti a radosti našich hrdinov som naplno prežívala s nimi. Vôbec mi neprekáža, že ide o young adultku. Na takéto príbehy nikdy nebudem stará. Chcete si oddýchnuť a užiť deň? Jedine s knihou P. S. Stále ťa milujem od Jenny Han. Je proste TOP!
Nikdy by som nečakala, že si ma knihy od Kassie West tak získajú. Doteraz som ich prečítala päť, pričom každú z nich takmer behom jedného dňa. Ani kniha Náhradní kluk nebola výnimkou. Príbeh je o Gii, ktorej veľmi záleží na názoroch ostatných. Za najpodstatnejší pokladá imidž a to, aká je populárna. Keď však začne byť jej popularita ohrozená, Giin život sa obráti hore nohami. Postupne si uvedomí, ako jej povrchnosť zabila hocijakú šancu na nadviazanie hlbších vzťahov s okolím (s priateľmi, s chlapcami či s rodinou). Pochopí, že je načase to všetko napraviť. Táto kniha je dokonalá práve kvôli svojej nedokonalosti. Na internete som si všimla nejeden názor na Giin charakter, veľa čitateľov malo problém sa s ňou stotožniť, liezlo im na nervy, ako sa správala. Smutné však je, že v Gii sa nachádzalo veľa negatívnych vlastností, o ktorých si myslím, že sú dnes súčasťou takmer každého z nás a možno práve to čitateľom na nej prekážalo. Aj keď nechceli, tak trochu sa v nej videli. Priznajte sa, kto dnes nepozerá na počet lajkov na Instagrame alebo na Facebooku? A pokiaľ ich je málo, koľkí z vás sú zdeptaní a majú nutkanie stále viac zdieľať, len aby sa zviditeľnili a mali pocit, že niekam patria, niekto ich vníma a pokladá za dôležitých? To je totiž dnešná, žalostná realita. Nesmierne sa mi páčilo, že autorka spracovala tému dnešnej doby a tej nutkavej potreby po ocenení od ostatných, aj keď je to len vo forme lajkov. Na rozdiel od Gie, ktorá si uvedomila, kde robí v živote chybu, v realite to ľuďom väčšinou nedôjde a okrem toho, ani nechcú, aby im to došlo. Možno práve preto sa mi príbeh tak veľmi páčil. Gia prestala vnímať ako samozrejmosť aj mnoho iných hodnôt vo svojom živote, zmenila svoj postoj k popularite i k ľuďom. Na zahodenie nebol ani Hayden a ďalšie vedľajšie postavy. Všetky tam mali svoje miesto, spĺňali nejaký účel. Autorka sa nezameriavala iba na romantiku, ale aj na priateľstvá či rodinné vzťahy. Všetko to bolo príjemne okorenené ľahkým humorom a myšlienkami, ktoré stoja za zamyslenie. Jednoznačne vám tento príbeh odporúčam, akurát si dávajte pozor, aby ste príliš nepodľahli čaru Kassiených kníh, lebo ich budete hltať jednu za druhou, až vám žiadna nezostane. Prečo by ste si mali knihu prečítať? Zameriava sa na aktuálnu tému a rozvíja problematiku závislosti na virtuálnej popularite. Hlavná hrdinka má veľmi zaujímavý charakter a bavilo ma sledovať, ako sa mení. Hayden je neuveriteľné zlatíčko. Slintala som a slintala. Vedľajšie postavy tiež stoja za to. Humor je úžasný. Niektoré myšlienky sú naozaj krásne. Čo by mohlo byť lepšie? Nič. Všetko bolo tak, ako to malo byť. Kniha však rozhodne nie je pre milovníkov akcie a veľkého dobrodružstva.
Nie som veľký fanúšik westernov, pištoľníkov a púští. Hlavne pokiaľ ide o filmy, tie ma nikdy nebavili. Ale žiadnu podobnú knihu, ako je táto, som zatiaľ nečítala, tak som sa rozhodla dať tomu šancu. Spravila som dobre, pretože príbeh ma úplne pohltil. Autorka opisovala svet veľmi pútavo a živo, charaktery postáv mi boli sympatické a ani raz som sa pri čítaní nenudila. V období, keď máte problém do hocičoho sa začítať, je podobná kniha veľmi príjemným osviežením. Amání je naozaj silná a svojská hlavná hrdinka. Išla si vytrvalo za svojím, chcela uniknúť pred starým životom, a to sa jej aj podarilo za pomoci záhadného cudzinca Jina. Chémia medzi týmito dvomi postavami bola už od začiatku veľmi dobrá a bavili ma všetky ich spoločné scény. Celý dej obohacovala dávka akcie a zaujímavého dobrodružstva. Príbeh spracúva rebéliu proti systému trochu iným spôsobom, na aký som zvyknutá. Jediné, čo by som pri čítaní uvítala, by bol hlbší pohľad do života rebelov, viac scén s nimi. Príbeh by to však asi zbytočne spomalilo, čo autorka nechcela. Nijako nenarušila plynulosť deja, stránky mi ubúdali takmer samy. Vedľajšie postavy si ma tiež získali, no takisto sa mi zdalo, že by si zaslúžili viac priestoru na prejavenie sa. Chápem však, že toto bol ešte iba taký úvod do celej série a autorka sa bude každému venovať viac v pokračovaní, na ktoré sa už teším. História, legendy a celková zápletka sa mi zdala originálna, vidno, že autorka to má výborné premyslené. Po prvýkrát som nemala problém s púštnou krajinou práve kvôli spôsobu, akým bola opísaná. Príbeh sa dokonca v mnohých prípadoch nedal ani predvídať, čo ma taktiež potešilo. Čítala som o to rýchlejšie, keďže v hlave sa mi vytvárali rôzne teórie, ktoré mi nasledujúce kapitoly vzápätí vyvrátili. Najviac si ma však získali záverečné strany knihy. Konečná akcia bola dych berúca, pri čítaní som takmer ani nežmurkala a všetko sa to skončilo skôr, ako som na to bola pripravená. Prečo by ste si knihu mali prečítať? Hlavné postavy si vás rýchlo získajú a budete sa tešiť na každú scénu s nimi. Bežná zápletka je obohatená o veľa originálnych prvkov. Vedľajšie postavy si obľúbite aj napriek tomu, že sa tak neprejavili. Dej plynie takmer sám. Dostanete veľa akcie. Záverečné scény stoja za to! Čo by mohlo byť lepšie? Vedľajšie postavy mohli dostať viac priestoru, no verím, že to autorka zlepší v pokračovaní, ktorého sa už neviem dočkať.
Myslím si, že fanúšikom knižnej série Selekcia, nie je potrebné predstavovať ani túto autorku a myslím, že ani túto knihu. Nad touto knihou som dlhšie uvažovala, či sa mám do nej začítať alebo nie, pretože som sa obávala, že to neprekoná Selekciu a latku, ktorú táto séria u mňa nasadila. No a trošku to aj bola pravda, lebo z knihy som bola málinko, ale len málinko sklamaná, pretože som od nej očakávala niečo úžasné. Kniha sama o sebe bola skvelo napísaná, to nie je o čom, keďže všetky knihy od tejto autorky sú vážne skvelo napísané a nenachádzajú sa tam žiadne nudné a zbytočné pasáže, ktoré by všetko len spomaľovali, brzdili celý dej a koniec koncov aj pokazili celkový dojem z príbehu. Čo sa týka príbehu samotného, tak keď sa zameriam na tému tak to bolo pre mňa niečo nové, čomu som sa veľmi potešila, pretože som nečítala ešte ani jednu knihu, kde by bola hlavná postava siréna, takže to bolo veľké plus pre knihu a pre jej celkové hodnotenie. ďalšie plus bolo, že autorka príbeh umiestnila relatívne do súčastnosti takže sa nejednalo o nejakú vymyslenú ríšu, krajinu alebo mesto. Fantasy prvky boli zamerané práve na Oceániu a na jej sirény, ktoré pre ňu museli potápať lode s ľuďmi a to po dobu 100 rokov. Celkovo kniha sa veľmi dobre a rýchlo čítala, a keď sa do nej čitateľ začíta, nemá problém knihu prečítať za jeden deň, ako to bolo aj v mojom prípade. Taktiež veľmi pozitívne musím hodnotiť, že v knihe sa vyskytovalo dostatočné množstvo postáv, takže dej sa netočil stále len okolo jednej či dvoch postáv. Taktiež bolo skvelé, že každá postava bola iná. Už len keď vezmem do úvahy sirény, každá jedna sa narodila v úplne inom roku, i keď vzhľadom by sa zdalo, že sú približne rovnako staré. Každé jedna siréna si prežila svoju minulosť, za rôznych okolností sa rozhodli slúžiť Oceánií a každá na to mala iný pohľad, už len toto nasvedčuje, že charaktery postáv boli vážne rôznorodé. Príbeh sa zameriaval na jednu sirénu a to na Kahlen. Kahlen ako jediná mala k Oceánií veľmi blízko a často ju aj sama vyhľadával... Avšak môže sa stať, že aj obľúbenkyňa Oceánu pochybí... Život Kahlen bolo veľmi zaujímave sledovať, od toho akým spôsobom sa vysporadúvala s tým, že v podstate zabíja ľudí, i keď jej spôsob nebol práve najúčinnejší až po moment keď stretla okúzľujúceho a starostlivého Akinliho, ktorý ako postava bol skvelý, dokonca som ho mala oveľa radšej ako Kahlen. A tu sa to všetko začalo zamotávať, či už v živote Akinliho, ale hlavne v živote Kahlen. Samozrejme koniec stál za to. Autorka vie, ako čitateľa nechať v napätí. Áno teraz to vyzerá tak, že knihu som len a len vychválila, no teraz k tej malej chybičke: Kniha bola skvelá, ale ako som už napísala čakala som čosi viac, pretože autorka na to má a ku koncu som sa trošku nudila - alebo lepšie povedané, mala som pocit, že zbytočne čitateľov naťahuje, kým sa všetko rozuzlilo. No aj napriek tomu som knihu vážne hltala a to aj preto, že veľmi dobre sa čítala. Je to skvelá kniha na oddych a na zrelaxovanie sa niekde pri bazéne, na dovolenke lebo len tak niekde v chládku svojho domova. Takže ak ste aj vy na tom tak ako ja, že dlhšie sa knihe vyhýbate, tak neváhajte a po knihe určite siahnite.
Z veľkej lásky napísala list, ktorý si navždy nechala pre seba. Aspoň to si myslela. Jedného dňa našli všetky svojich adresátov. Ako sa toto všetko skončí? Listy písala všetkým chalanom, ktorých milovala. Prečítajte si knihu od Jenny Han! Jenny Han je úspešná americká autorka young adult literatúry. Jej knihy sú typické pre prerozprávanie problémov dospievajúcich, v ktorých sa dokáže nájsť snáď každý. O to viac je to úsmevné. Človek si jej knihy proste zamiluje. Autorku poznáme najmä vďaka jej série kníh o adolescentke Lare, ktorá rieši svoje problémy s prvou láskou. Alebo láskami? Ľúbostné listy majú mnoho podôb. Lara Jeanová síce žiaden nedostala, ale pár ich už napísala – na rozlúčku. Svoje city pred chalanmi vždy tajila, a keď sa chcela zamilovanosti konečne zbaviť, napísala list o tom, ako sa cíti. Starostlivo ho zapečatila a ukryla do škatuľky pod posteľou. Jedného dňa však listy zmiznú a Lara zistí, že ich niekto rozposlal. Zrazu musí čeliť všetkým pocitom, ktoré pred svetom – a hlavne pred adresátmi listov – starostlivo schovávala! Pôvabný príbeh o prvých láskach, priateľstvách a ľúbostných listoch. Písali ste už zamilované listy? Ja už by som tie moje nevedela ani spočítať. Celkovo v písaných odkazoch a listoch vidím osobitné čaro, ktoré sa dnešnou elektronickou komunikáciou pomaly stráca. Mladá Lara sa prostredníctvom listov vyrovnávala so sklamaním v láske. Pokiaľ k nejakému chlapcovi niečo cítila, jednoducho mu to listom povedala a potom ho uložila navždy pre seba. Aspoň to si myslela. Jedného dňa boli jej listy odoslané a Lara tak musela čeliť osobnej konfrontácií. Chlapec, bývalý priateľ jej sestry, tiež dostal svoj list a chcel túto situáciu vyriešiť. Lara sa natoľko bála čeliť novej situácií, že si vymyslela priateľa. A nielen tak hocijakého. Vlastníka ďalšieho listu, ktorému vyhovovalo ich nový vzťah predstierať. To, ako dopadne táto humorná situácia sa dočítate iba v sérií kníh od Jenny Han. Koho skutočne Lara miluje, Josha alebo Petra? S kým nakoniec bude? Ako sa celá vymyslená love story skončí? Ja už tie odpovede viem. Kniha je určená jednoznačne pre mladšie reprezentantky nežného pohlavia, ale i pre ženy, túžiace po nežnej romantike. Príbehy s prvými láskami sú nám všetkým známe. Každá si nimi prejdeme. Pri knihe Všetkým chalanom, ktorých som milovala som si zaspomínala na tú svoju, aj na všetky listy, ktoré som kedy napísala. Najviac sa mi páčila myšlienka práve písania ručných odkazov, ktorej sa kniha venovala. Peter, nový priateľ Lary nemal rád písanie lístočkov svojej bývalej. No Lare ich pre provokáciu písal. Niektoré boli obyčajné, no v iných bola ukrytá láska, úcta a rešpekt. A hoci sa jednalo len o pár riadkov na papieri, spolu dávali Lare veľký význam a hlavne dôkaz. Počas čítania sa snažím vždy hľadať postavy, ktoré sú mi blízke. Najprv by som začala asi hlavnou hrdinkou, Larou. Nemám problém priznať, že keby som mala možnosť, strelila by som jej asi jednu facku. Na začiatku príbehu bola nevyspelá, zmätkárska, ustráchaná. Proste celé zle. Čudovala som sa, ako s jej povahou vôbec mohla vyjsť z domu na ulicu a už som sa vôbec nečudovala, prečo písala listy. Je jednoduchšie vyznať sa svojim citom papieru, než skutočnému chlapcovi. Myslím, že autorka naschvál chcela, aby sme Lary spoznali presne takto. Na konci knihy som bola na ňu hrdá. Dospela nám priamo pred očami. Nie úplne, ale pomaly k tomu smerovala. Prišla na to, prečo musí byť samostatná a začala si viac veriť. Možno to bude tým, že zistila, ako vplýva na druhých. To už musí vedieť ona sama. Som ale rada, že sa nevzdala, pretože jej progres bol veľmi výrazný. Lara, za mňa palec hore. ruhou postavou, ktorú som si obľúbila bol Peter. Chlapec, s ktorým Lara predstierala vzťah. Hoci si niekto myslel, že je namyslený, prízemný sukničkár, bol to vlastne mladý muž, ktorý sa sklamal v láske a len sa bál urobiť krok vpred. Avšak jeho neverbálna komunikácia prezrádzala viac, než by sám chcel. Peter sa mi skutočne páčil, pretože to nebol len tak obyčajný chalan, ale sympatický mladý muž, ktorý sa nebojí ukázať, že mu na žene záleží. Aj pred druhými. Obálka knihy je veľmi vydarená. Môžeme na nej vidieť samotnú Laru, ktorá práve píše niekomu list. Príde mi taká hravá a dievčenská. Osobne som o sérií počula, ale vždy som ju na internete obchádzala. Nemyslela som si, že by si ma mohla získať. Keď som sa však prechádzala v kamennej predajni, upútala ma a ja som vedela, že si ju proste musím kúpiť. Svoju investíciu neľutujem. Práve naopak. Kniha ma skutočne bavila a možno sa zakončila čistým klišé endom, ale vôbec mi to neprekážalo, práve naopak. Jenny Han čitateľom, ako to v skutočnosti naozaj funguje. Ak dvaja ľudia majú byť naozaj spolu, tak budú. Osud to tak vždy zariadi. Kniha je prvou časťou série Všetkým chalanom. Komu sa príbeh zapáčil, môže ešte siahnuť po druhej časti P.S. Stále ťa milujem alebo tretej časti, Navždy s láskou, Lara Jean. Všetkým chalanom, ktorých som milovala je pre lepšiu prehľadnosť rozdelená na niekoľko kapitol. Pre väčšiu atraktivitu môžeme nahliadnuť priamo do listov od mladej Kórejčanky. Nebojte sa, listové tajomstvo neporušíte. Som veľmi netrpezlivá veľmi sa teším, ako sa celá love story skončí. Máte radi svieže YA knihy? Je vám romantika blízka? Ako ste na tom s listami? Píšete ich? Dopisujete si s niekým? Milujem ten pocit, keď ma v schránke čaká list pre mňa. Najlepší je ten pocit, keď ho otváram. Čítali ste knihu Všetkým chalanom, ktorých som milovala? Aký máte názor na knihu vy? Ak sa vám článok páčil, nezabudnite ho zdieľať na sociálnych sieťach a odporučte kamarátkam super knihu na leto. Veď predsa v lete sa zažívajú tie najromantickejšie lásky, ktoré si pamätáme celý život! Ďakujem za každý komentár.