Nikto nie je tým, za koho sa vydáva
4 A POL HVIEZDIČKY, ALBATROS MEDIA, KRONIKY POZOSTALÝCH, MARY E. PEARSONOVÁ, RECENZIE / PONDELOK, JANUÁR 8TH, 2018 Prvé myšlienky bez prostredne po dočítaní: malo to svoje muchy, ale rozhodne zaujalo Mary E. Pearsonová je americká autorka, ktorá má na konte nejeden pisateľský počin. Píše fantasy pre mladých dospelých a jej najnovšia séria – Kroniky Pozostalých – sa dočkala aj slovenského a českého prekladu. Prvá časť príbehu s názvom Falošný bozk má svoje pre aj proti, no rozhodne má čím zaujať. Lia je princezná, prvá dcéra Morrighanu. Nedokáže sa zmieriť s rozhodnutím svojich rodičov. Má sa vydať za princa zo susedného kráľovstva, ktorého v živote nevidela a nemiluje ho. A tak ukuje plán svojho úteku. Mesto Terravin sa stáva jej dočasným útočiskom, kde sa jej cesty skrížia s dvoma mladými mužmi. Čo však netuší je, že jeden je princ, ktorého si mala vziať, a druhý zabijak, ktorého poslali, aby ju pripravil o život. V hre je o mnoho viac, ako len osud jednej krajiny. Lia sa musí postaviť svojej zodpovednosti a prehodnotiť, či jej rozhodnutie bolo skutočne správne. Keby som sa len dokázala načiahnuť dotknúť sa hviezd, vedela by som všetko. Všetkému by som rozumela. Táto kniha je zahalená obrovským rúškom tajomna, čo pridáva deju na atmosfére. Obrovským plusom je autorkin štýl. Aj v miestach, kde sa toho až tak veľa nedialo, si udržala moju pozornosť. Falošný bozk by som pokojne mohla nazvať aj rozprávkou, pretože tak je napísaný. Mary má neskutočný dar opisovať veci krásne a s citom a aj tento fakt ulahodil môjmu čitateľskému oku. Príbeh je popretkávaný tajomstvami, nejasnosťami a okamihmi, z ktorých sa človek vôbec nevie vysomáriť. Pre mňa je najväčšou záhadou Liin dar. Má ho? Nemá ho? Čo dokáže? Počas čítania som na svoje otázky nedostala poriadnu odpoveď. Autorka si asi takto chystá pôdu pre pokračovania, pretože Falošný bozk je prvá časť trilógie. Jednou z najväčších záhad príbehu sú identity princa a zabijaka, preto ani ja ich mená v recenzii nespomeniem. Od začiatku netušíte, ktorý je ktorý, a tak to zostáva takmer počas celého čítania. Aj tento aspekt pridáva knihe na napätí, a už keď si myslíte, že v tom máte jasno, je to úplne inak. Korunovaní aj úbohí, jazyk aj meč spoločne zaútočia ako oslepujúca hviezda zvrhnutá z nebies. Príbeh sa číta rýchlo a vy do poslednej minúty neviete, o čo komu ide. Autorka sem šikovne zakomponovala tajomstvá a históriu, o ktorej by som sa však chcela dozvedieť viac. Pretože táto časť bola odsunutá do úzadia. V popredí je romantická linka, ktorá mi síce nevadila, ale o jej svete potrebujem vedieť viac. V kapitolách nám poskytuje útržky, no neviete si vytvoriť celkový obraz a aj to vás v čítaní posúva vpred. Tá nevedomosť a dychtivosť po poznaní. Prvá polovica knihy plynie bez väčšej akcie. Nie je to tak, že by sa tam nič nedialo, len je to také pekné, uhladené, takmer žiadne úskalia až čakáte, kedy na vás autorka hodí nejakú bombu. Tá prišla v druhej polovici. Dej sa zamotal a ja som mala pocit, že stránky nepretáčam dosť rýchlo. Jeho uhryznutie bude kruté, jeho jazyk prešibaný, jeho dych zvodný, ale jeho zovretie smrtiace. Drak pozná len hlad, nikdy neukojený, len smäd, nikdy neutíšený. Za zmienku stojí aj rôznorodosť postáv. Mám rada knihy, v ktorých postavy nie sú len dobré alebo zlé. Pri niektorých som do poslednej strany nevedela, v ktorom tíme sú. Potom tu boli takí, pri ktorých som na to vôbec neprišla. Aj tento fakt pridáva na čitateľskom zážitku. Nepredvídateľné činy hrdinov vás posadia na kraj stoličky a prinútia vás dychtivo čítať. Z postáv ma najviac zaujal zabijak. Do Terravinu prišiel s jasnou úlohou. Postupne, ako nám autorka odkrýva jeho charakter, som si ho obľúbila viac a viac. Hovorí sa: „Nesúď knihu podľa jej obalu.“ Aj preto mi prirástol k srdcu, lebo nie je jasné, kto to je. Či je skutočne len neľútostný vrah a neštíti sa ničoho, aby dokončil svoju misiu? Alebo pod tvrdou škrupinou drieme aj mäkké a citlivé jadro? Aj pri ostatných postavách vám spočiatku nie je jasné aké majú charaktery. Tie sú odkrývané postupne a musím povedať, že naozaj šikovne. Pre mňa bola kameň úrazu Lia. Jej dôvod, prečo ušla a chcela sa vyhnúť svadbe, mi nepríde dostatočne presvedčivý. V istých okamihoch som mala chuť ňou zatriasť alebo ju prefackať. V iných som zase nechápala, či je to tá istá postava, alebo ju niečo posadlo. Jej činy sa vymykali tomu, ako sa do tých okamihov správala. Je to hrdinka, ktorá si ma veľmi nezískala. Falošný bozk je o uprednostňovaní vecí, v ktoré človek verí. Je o rozpoltení medzi povinnosťou a túžbou. Hovorí aj o tom, ako klamstvá nikam nevedú, hoci môžu byť aj nevyhnutné. Je to kniha, ktorá rozhodne neurazí. Má čitateľom čo ponúknuť. Svet, v ktorom sa príbeh odohráva, je zaujímavý, len tu je tá chybička. Autorka sa mu veľmi nevenuje, preto o ňom vieme iba základné informácie. Snáď sa viac dozviem v pokračovaniach. Vziať niekomu život, šepkala matka, aj zločincovi, by nikdy nemalo byť také jednoduché. Kebyže áno, boli by sme sotva niečo viac ako zvieratá. Príbeh by som odporučila čitateľom, ktorí majú radi rozprávkovo napísané knihy a bez veľkej akcie alebo tým, ktorí majú radi jednoduchší dej.
