Vieš, že ťa potrebujem?

Vieš, že ťa potrebujem?


Vieš, že ťa potrebujem je druhým dielom veľmi úspešnej Dimily série. Nie je to tak dávno, čo som mala v rukách prvý diel s názvom Vieš, že ťa milujem? Ten odo mňa získal plný počet lajkov a naozaj sa mi páčil. Čo sa mi však páčilo menej bolo, aký nás čakal koniec. O to viac som sa však tešila na druhý diel a na to, akým smerom sa bude táto séria vyvíjať. Na začiatku ďalšieho roka by sme sa mali v slovenskom preklade dočkať aj záverečného dielu, ktorý ponesie názov Vieš, že mi chýbaš? Už teraz som naň mimoriadne zvedavá, pretože druhý diel nechal otvorených viacero otáznikov. V príbehu sme sa posunuli o rok dopredu. Eden je vo vzťahu s Deanom, Tylerovým kamarátom a Tyler odišiel hľadať šťastnú budúcnosť do New Yorku. Eden a Tyler sa nevideli rok a teraz majú spolu stráviť istý čas, čo môže byť veľmi zaujímavé, ale zároveň pre nich aj ťažké. Bola som zvedavá, ako na seba budú reagovať a myslím, že to autorka vykreslila úplne perfektne. Zo začiatku bolo cítiť to napätie, trápnosť, ako keď sa s niekým dlho nevidíte. Postupne už sa začali ľady lámať. Musím sa však priznať, že som sa v tomto dieli s Eden nevedela nejako stotožniť. Mala som pocit, že sa stále na niečo iba sťažuje, že jej všetko vadí, že pre ňu nič nie je dobré a dostačujúce a po určitom čase mi to už začalo aj trošku prekážať. Našťastie Tyler bol stále tým perfektným drsným chlapcom, ktorý dokázal zo seba urobiť aj poriadne zlatíčko a roztopiť tak všetkým srdiečka. Páčilo sa mi, že Estelle viac zapojila aj vedľajšie postavy a vytvorila tak komplexný príbeh, v ktorom sa stále niečo dialo. Aj napriek tomu, že na prvý pohľad to môže vyzerať tak, že je príbeh len jedno veľké klišé, v skutočnosti to tak vôbec nie je. Autorka síce pracuje s pomerne ošúchanou témou zakázanej lásky medzi nevlastnými súrodencami, ale dokázala z nej urobiť oveľa viac, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Opäť do príbehu zakomponovala aj dôležité životné otázky, rozhodnutia a filozofické úvahy, ktoré aj vás nepriamo donútia, aby ste sa zamysleli nad vlastným životom. Páčilo sa mi, že som sa v príbehu niekedy ako keby našla a dokázala uplatniť isté situácie aj na svoj reálny život. Mám potom pocit, ako keby som bola priamo súčasťou príbehu a nie len jeho nestranným pozorovateľom. Veľmi dôležitú úlohu zohráva aj autorkin štýl písania, ktorý tiež posúva príbeh dopredu a dokáže vás doň úplne vtiahnuť. Aj napriek tomu, že by som radšej uvítala duálne rozprávanie príbehu, namiesto jednostranného pohľadu Eden, predsa len nemôžem povedať, že by som sa nudila. Ako som už spomínala, Eden ma v tomto dieli občas poriadne hnevala, ale aj napriek tomu ma práve zvedavosť stále ťahala ďalej a donútila pretáčať jednotlivé stránky rýchlosťou blesku. Ak totiž čakáte, že sa zrazu všetko vyrieši ako keby šibnutím čarovného prútika, musím vás sklamať. Autorka nás opäť poriadne vytrápi a nezabudne ani na dramatický koniec, po ktorom si budete priať, aby ste mali tretí diel hneď pri sebe. Aj napriek tomu, že dominantou príbehu je romantická zápletka medzi Eden a Tylerom, predsa len som nemala pocit, že by sa všetko točilo iba okolo nich. Okrem toho by mi však nevadilo asi ani sledovať len romantickú líniu, pretože Estelle proste vie, ako si vás získať. Práve tieto pasáže jej podľa mňa idú najlepšie a dokáže sa do nich naozaj vcítiť. Vie, že ťa potrebujem? si ma opäť získalo. Nemôžem povedať, že by som bola až taká nadšená, ako po prvom dieli, ale rozhodne sa teším a som zvedavá, ako celá séria dopadne. Dimily je veľmi podarená, romantická séria, ktorá sa presne hodí na tieto posledné slnečné dni. Pokiaľ máte chuť na nejakú romantiku, určite dajte tejto sérii šancu. Rozhodla som sa, že udelím štyri lajky. Jeden lajk som stiahla práve za charakter Eden, ktorý nebol vykreslený až tak, ako by som si priala. Pevne však verím, že poslednému dielu budem môcť dať opäť plný počet lajkov.

Fans of Books, 27.10.2019
Motýliky - Prvá láska

RECENZIA: Motýliky


Komiksy som nikdy veľmi nečítala, no v poslednom čase k nim začínam nachádzať cestu. Najprv to bola Nimona, pri ktorej som sa neskutočne zabávala a potom Eliza a more príšer, kde krátke komiksy skvele dopĺňali príbeh. Už som sa pristihla aj pri tom, ako si v kníhkupectvách zakaždým obzerám sekciu s komiksami a grafickými románmi, aj keď som to nikdy predtým nerobila. No a Motýliky boli ďalším skvelým príkladom toho, že aj komiks môže vyvolať toľko pocitov a byť rovnako pútavý ako kniha a že ma začínajú naozaj baviť. Rovnako ako si neprečítam každú knihu, aj komiks musí mať isté parametre, aby ma zaujal. V prvom rade ma vždy zaujíma dizajn alebo teda štýl kresby. Niektoré sa mi už na prvý pohľad veľmi nepozdávajú a v takom prípade by som musela byť veľmi okúzlená nápadom a anotáciou. Motýliky sa mi hneď na prvý pohľad zapáčili práve štýlom kresby, ktorý je síce pomerne jednoduchý, no veľmi výstižný a pútavý. Kresby sú čiernobiele, no to im nijako neuberá z už spomínanej pútavosti. Autorke sa podarilo vytvoriť postavičky veľmi realisticky a občas som naozaj žasla nad drobnými ľudskými gestami a postojmi, ktoré sa jej podarilo zachytiť a ktoré robili postavy uveriteľnejšími. Rovnako sa vyhrala aj s detailmi. Niektoré scény boli síce zamerané hlavne na postavy, kedy nebolo pozadie dôležité, no inokedy sa zas zamerala aj na prostredie a jeho detailné stvárnenie, ako napríklad zariadenie v izbe, vyplnený profil na facebooku, správy v mobile, vzor na oblečení... Čo sa týka príbehu, ten bol tiež veľmi milý, hoci pomerne jednoduchý. Sleduje príbeh dvoch chalanov, Charlieho a Nicka, ktorí spolu chodia do školy a postupne sa z nich stanú dobrý kamaráti. Jeden z nich pomaly začne cítiť čosi viac, no nie je dosť odvážny na to, aby svoje city priznal. Napriek jednoduchému príbehu boli podľa mňa postavy prepracované a každá jedna z nich bola výnimočná a niečím špecifická. Charlie sa mi zapáčil hneď na prvý pohľad. Okrem toho, že mi (výzorovo) veľmi pripomínal Nica diAngela z Percyho Jacksona alebo teda jeho zobrazenie od úžasnej ilustrátorky Virie, som si ho zamilovala aj pre jeho povahu a osobnosť. Bol to taký pohoďák, nekonfliktný a milý. Možno si trochu od ľudí trochu udržiaval odstup, no nemala som z neho pocit, že by to bol samotár. Pravdepodobne bol len opatrný, keďže ľudia si ho dosť všímali kvôli tomu, že ako jediný priznal to, že je homosexuál. To sa samozrejme nezaobišlo bez predsudkov a ohovárania zo strany ostatných žiakov a to nikdy nie je jednoduché. Napriek tomu nebol nejaký zatrpknutý alebo tak, práve naopak. Páčil sa mi aj jeho štýl, to, že hrá na bicie a ďalšie rôzne maličkosti. Nick bol zas veľmi sympatický a podľa toho, aký bol v škole obľúbený, to bol komunikatívny a príjemný spoločník. Čo sa mi však najviac vrylo do pamäte a čo som brala ako jeho najvýraznejšiu črtu, bola ochota pomáhať iným. Hlavne Charliemu, ale mala som z neho taký pocit, že je to človek, na ktorého sa môžeš s šímkoľvek obrátiť. Jednoducho to bol taký milý a správny chalan. Ich priateľstvo sa vyvíjalo postupne, no celkom rýchlo a veľa momentov a situácií bolo fakt zlatých, až som sa pri čítaní priblblo usmievala. Stránky mi utekali neskutočne rýchlo a do hodinky som mala knihu prečítanú. Na konci som mala trochu nervy, pretože ma strašne navnadil na pokračovanie a keďže je dostupné aj na internete, musela som sa veľmi premáhať, aby som sa naň hneď nevrhla ?? Ale nakoniec som sa rozhodla počkať, aby som ich mala pekne pokope v knižnej podobe. Rozmýšľala som však nad tým, že by som si prečítala ďalšiu knihu od autorky - Solitaire, v ktorej sa Charlie s Nickom vyskytujú ako vedľajšie postavy. Takže možno si o nich čoskoro budem môcť prečítať aspoň takto. Ešte by som chcela pochváliť vynikajúci preklad Ivany Cingelovej. Podarilo sa jej vystihnúť slang a spôsob reči dnešných tínedžerov, čo veľa autorov a prekladateľov niekedy trošku netrafí. Tu však boli rozhovory a myšlienky podané presne tak, ako by som ich povedala napríklad aj ja v rozhovore s mojimi kamarátmi, čo zase o niečo zvýšilo autentickosť celého príbehu. Takže aj po tejto stránke sú Motýliky fakt super. Na konci knihy sú ešte nejaké bonusové kresby a poznámky autorky, ktoré prezrádzajú niečo viac o jednotlivých postavách alebo vysvetľujú, ako celý príbeh a komiks vznikol a ako vyzeral úplne na začiatku. Toto ma vždy strašne zaujíma - akoby také nahliadnutie do mysle autora, ktorý postavy a celý príbeh vymyslel a ktorý s ním má určite nejaký hlbší citový vzťah. Mám rada, keď autori prepracujú postavu do najmenších detailov, či už čo sa týka jeho povahy alebo vecí, čo má rád. Tu ma zaujala napríklad kazeta s hudbou, ktorú nahral Charlie. Vždy ma zaujíma, kto čo počúva v reálnom živote a o to zaujímavejšie to je, keď sa to týka postáv v knihách. Myslím, že hudba dokáže o človeku veľa povedať a navyše si rada púšťam nejaký "soundtrack" počas toho, ako niečo čítam, pretože ma to dokáže viac vtiahnúť do deja a naladím sa tak na danú knihu a jej atmosféru. Motýliky sú veľmi zlatou, príjemnou a miestami aj vtipnou knihou, ktorú zhltnete na jedno posedenie a hneď si budete pýtať pokračovanie. Neviem, kedy sa ho síce v preklade dočkáme, no dúfam, že čoskoro, lebo Charlie s Nickom mi už teraz chýbajú ¦?

strana36.blogspot.cz, 21.10.2019
Motýliky - Prvá láska

Motýliky - Prvá láska


Môj dnešný knižný tip pre vás - Motýliky. Roztomilý komiks s čiernobielo ladenými ilustráciami o prvých láskach, spoznávaní samého seba a odvahe. Úprimne som z knihy nebola nadšená až natoľko ako ma niektoré recenzie presviedčali, no príbeh je to naozaj milý. Autorka však krásne zachytáva prvé fázy zamilovanosti, tú neohrabanú hanblivosť a ostýchavosť. Páčilo sa mi akým spôsob bola kniha graficky spracovaná, ako do toho všetkého zapadal text. Možno mi to prišlo príliš kraťunké, ale to koniec koncov nemusí byť práve negatívum. Určite chcem čítať aj dvojku, pretože kniha skončila v tom najlepšom. Motýliky zhltnete za chvíľku, no verím, že vám spríjemnia deň.

Čaro kníh, 18.10.2019
Sadie

RECENZIA: Sadie


Ak si myslíte, že poznáte Sadie a viete ju odhadnúť len na základe anotácie, musím vás sklamať. Na to, aby ste plne pochopili, kým je, si musíte prečítať jej príbeh. A poviem vám, ten naozaj stojí za to! Sadie na základe spomenutej anotácie pôsobí ako pomerne jednoduchý príbeh zo žánru YA so smutnou pointou. Hlavná protagonistka sa má vyrovnávať so stratou svojej sestry. Podobných príbehov tu už niekoľko bolo, no Sadie rozhodne je oveľa viac než len takýto príbeh. Anotácia v tomto prípade je ako trailer k filmu, poskytuje ukážky len z prvej polhodiny, v tomto prípade prvej štvrťky knihy. Ukrýva v sebe omnoho viac ako by ste čakali. Príbeh je napísaný netradičnou formou, ktorá pridáva na pútavosti. K dispozícií je v prvom rade rozprávanie prostredníctvom niekoľko epizódovej šou v rádiu, a v druhom rade rozprávanie Sadie. Tieto rozprávania sú navzájom prepojené, krásne sa dopĺňajú a objasňujú čitateľovi sled udalostí. Štýl písania ma naplno pohltil a vždy som bola zvedavá, čo sa udeje ďalej a čo stojí za správaním sa postáv. Každou kapitolou čitateľ odkrýva dejové čriepky a prepracuváva sa k záveru a celému obrazu. Sadie je pre mňa prekvapením. Nechala som sa zlákať jednoduchou anotáciou a tešila sa na oddychové čítanie. Po prečítaní niekoľkých strán som však zistila, že to nebude len také jednoduché a rozhodne to nebude oddychové. Nosná myšlienka je psychicky ťažká, je ťažké čítať taký tragický a smutný príbeh, keďže neviete ani to, či môžete očakávať happyend. Celé čítanie a napredovanie v deji sa nesie v ponurej až temnej atmosfére. Ja osobne som mala miestami problém pokračovať, pretože toho na mňa bolo veľa. Verte mi,, chcela by som vám toho povedať oveľa viac, ale to by som vám úplne skazila zážitok. Môj názor je, že k jadru sa musíte dostať bez akýchkoľvek spoilerov, s čistým štítom, pretože to vám prinesie ten najväčší zážitok a zanechá vo vás tie pravé emócie. Emočne tento príbeh obsahuje všetko. Aj keď dominujú negatívnejšie emócie ako napríklad strach, hnev, smútok alebo odovzdanosť osudu, nájdu sa medzi nimi aj tie pozitívnejšie či skôr hodnotnejšie. Z postavy Sadie vyžaruje neuveriteľná odhodlanosť, sila, túžba po spravodlivosti. O jej odhodlaní nebudete pochybovať a bude vám jasné, že si jednoducho ide za tým, čo si zaumienila a čo považuje za dôležité. Nič ju nezastaví. Veľmi sa páčilo, že aj keď sa v deji dialo čokoľvek a značne to Sadie ovplyvňovalo, nikdy svoje rozhodnutia nemenila. Je to istá forma zaslepenosti, ale v tomto prípade pre správnu vec. V deji sú prítomné zvraty, prekvapenia, akcia, napätie a všetko, čo dobrá kniha potrebuje. Gradácia deja je na správnej vlne a od čítania sa neodtrhnete.

Knižné maniačky, 18.10.2019
Moje skutočné meno je Hanna

Moje skutočné meno je Hanna


Už na základných a stredných školách na dejepise nás učili, že svetové vojny boli aktom brutálnej krutosti a utrpenia mnohých dobrých ľudí, ktorí chceli žiť pokojným životom. Moje skutočné meno je Hanna je knižka, ktorá podáva veľmi surový pohľad na život Židov v období druhej svetovej vojny a ak sa pre ňu rozhodnete, určite nezabudnite na vreckovky. Toto je príbeh mladučkej Hanny, ktorá so svojou židovskou rodinou žije na Ukrajine a postupne do ich mestečka prichádza vojna, ktorá sa nehrá s nikým. Spočiatku by sa vám príbeh mohol zdať pomalý alebo nudný, pretože Hanna rozpráva najmä o svojom živote, svojej rodine, o tom, ako trávi voľný čas a o tom, ako vo svete zúri vojna a ako postupne upadá zvyčajný život ich mesta, míňajú sa potraviny, pomaly začína diskriminácia a rasizmus a čoskoro ľudia musia bojovať o holý život. Ako už hovorí anotácia, Hanna s rodinou toho prežili mnoho – museli sa skrývať v lese aj v podzemí, museli žiť v neustálom strachu a zime, potraviny im museli vydržať neuveriteľne dlhú dobu, aby neumreli hladom a aké ťažké bolo toto všetko prežiť. Tento príbeh je fascinujúcou, ale zároveň krutou a smutnou výpoveďou mladého dievčaťa, ktoré zažilo vojnu na vlastnej koži. Autorka surovo podáva realitu, ktorá v tej dobe vôbec nebola príjemná. Nebolo príjemné sledovať deportácie Židov, ktoré sa zvyčajne končili smrťou, či už na pobavenie daných vojakov alebo v pracovných táboroch. Na jednej strane ukazuje otrasnú a brutálnu krutosť ľudí, rasizmus, predsudky, chamtivosť a to, ako ľahko môžu peniaze ovládnuť ľudí alebo ako ľahko sa dajú ľudia kúpiť. Na druhej strane však ukazuje chudobných ľudí, ktorí nič nemajú, ale stále sú ochotní dať iným aj to posledné, aby im pomohli. V tejto knižke je úžasná láskavosť a nezvyčajné priateľstvo, ktoré možno niekomu zachránilo život, a aj to, že dobrí a čestní ľudia sa nájdu aj v tých zlých a zúfalých časoch a za svoju dobrotu nič nežiadajú. Hanna rozpráva o utrpení, ktoré bola nútená prežiť spolu so svojou rodinou a aké ťažké bolo zachovať si nejakú nádej, veriť v niečo, keď človek doslova tápal v tme a zúfalstve. V takejto situácii nevedeli, či sa dožijú ďalšieho dňa, či neprídu o niekoho z rodiny alebo priateľov alebo neumrú hladom či na podchladenie. Nebolo mi všetko jedno, keď som obracala stránky tejto knihy a spolu s Hannou dúfala, že sa vojna skončí, že prežijú, že bude lepšie a budú môcť začať odznova. Lenže vojna si aj tak vždy vyberie svoju daň v hocijakej podobe a nikdy to nie je príjemné. Táto kniha je len malým odvarom toho, čo sa v tom období dialo, koľko zločinov a zverstiev sa páchalo na nevinných ľuďoch. Je to pohľad do času, kedy sa ľudia držali aj najmenšieho semienka nádeje, len aby vytrvali a vlastne to je to, čo ich udržalo pri živote. Práve tá vytrvalosť a viera, že vojna raz skončí bola hlavným ťahačom ich pokusu o prežitie. Ak nad ňou premýšľate, tak jej určite dajte šancu, pretože vám poskytne ďalší pohľad na vojnu a život počas nej. Je to veľmi silný príbeh, ktorý vám rozhodne natlačí slzy do očí, pretože autorka ho napísala neuveriteľne realisticky a surovo.

Never Trust a Duck, 5.10.2019
Sadie

Aj dievčatá sa strácajú


Čo by ste urobili, keby vám jedného dňa zaklopalo na dvere neznáme dievča a chcelo od vás pomoc? Poskytli by ste jej ju? Zaplietli by ste sa s cudzinkou, ktorá by mohla otvoriť staré rany? Odhliadnuc od toho, ako si všetci povieme áno, keby sa to stalo v skutočnosti, zaváhali by sme. Nevideli a nevedeli by sme všetko, čo sa dozvedáme ako čitatelia. Presne o tomto tento príbeh je. O pátraní, domáhaní sa spravodlivosti a o zbabelosti jedincov, ktorí namiesto pravdy radšej unikajú, nech to stojí čo to stojí. Aj život. / WRITING / Formát tejto knihy je úplne iný, než som kdekoľvek inde videla. Kapitolami nás nesprevádza len Sadie, hlavná postava, no taktiež West McCray, ktorý vedie podcast menom DIEVČATÁ. Nikdy som si nemyslela, že budem fanúšikom podcastov, ale tento príbeh si niečo také doslova žiadal. Kapitoly vyrozprávané formou dialógov ako tak urýchlili plynutie knihy, no tá nestratila nič zo svojej vážnosti. Ba naopak- keď som videla, ako sa celý svet zaujímal o dievčatá, uvedomila som si skutočnosť ich príbehov. Autorka je síce Američanka, lebo podobné veci sa dejú všade, len ich nevnímame. Zatvárame pred nimi oči. Čo ma na diele upútalo hneď po prvých kapitolách bol menší zmätok, pretože po prečítaní prvých kapitol ešte nie je úplne jasné, kedy sa odohral Sadin príbeh a kedy podcast. Približne do tretiny knihy som si myslela, že si Sadie danú stanicu naladí a začuje rozhovor medzi reportérom a May Beth. Bohužiaľ, nič také sa nestalo. Moje hodnotenie: 4/5* / CHARACTERS / Hlavná postava, Sadie, bola ako diamant. Neobrúsený, no drahocenný kúsok. Celý svoj život strávila staraním sa o sestru, ktorej by zniesla aj modré z neba, keby ju o to požiadala. Zaujala ma už od prvej kapitoly, pretože bola iná ako ostatné hrdinky. Nebola dokonalá, ani premúdrelá. Bola realistická. K tomu jej dopomohol aj fakt, že koktala, a to som už naozaj dlho v knihe nevidela. Spoločne so Sadie spoznávame viacero postáv, ktoré sa nám pripletú do cesty počas hľadania pravdy a odplaty. Neraz ma pri čítaní zarazil fakt, ako osamelo sa Sadie musela takto na ceste, s vedomím, že nemá rodinu, ktorá by na ňu doma čakala. Niečo také sa jednoducho musí podpísať na psychike človeka a inak tomu ani nebolo tu. Možno aj preto sa Sadie lepšie kráčalo vpred, pretože vedela, že nemá čo stratiť. Moje hodnotenie: 4.5/5* / PLOT / Súrodenci sa nemusia vždy dohodnúť. Hašteria sa, hádajú, niekedy sa možno aj pobijú, ale vždy sa nakoniec udobria. Podobne to fungovalo aj u Sadie a Mattie. Nebolo sa teda čomu čudovať, keď sa jeden večer nevideli a neudobrili, ako tomu bolo zvykom. To, čo ale nasledovalo potom, staršia sestra nečakala. Príbeh začína tým, ako nájdu telo Mattie, ktorej páchateľa sa miestnej polícii nepodarilo chytiť. Sadie vedela svoje, ale nikto ju nepočúval. Nikto sa nezaujímal. Keďže sa Sadine kapitoly striedajú s podcastom DIEVČATÁ, ako čitatelia sa postupne dozvedáme nielen pravdivý príbeh. no taktiež Sadin dopad na jednotlivé postavy, s ktorými sa počas svojej cesty stretla. Páčilo sa mi, ako sme prišli do kontaktu s viacerými osobami najprv prostredníctvom Sadie, a potom vďaka reportérovi Westovi, ktorý po nej pátral. Vidieť následky jej rozhodnutí a stopu, ktorú v tých ľuďoch zanechala... Moje oči sa neraz zaliali slzami. Nie slzami smútku (aj to bolo), ale najmä hrdosti. Bola som hrdá na Sadie za to, čo sa rozhodla pre sestru urobiť. Len ťažko by som zhrnula obsah tohto diela do nejakých pár odsekov, keď každé jedno rozhodnutie, každá zastávka spúšťa kaskádu reakcií, o ktorýh si človek nemôže len tak prečítať. Musí sa chopiť knihy a zažiť to so Sadie. Moje hodnotenie: 4/5*

Perlasworldofstories.blog.cz, 4.10.2019
Eliza a more príšer

Eliza a more príšer


Eliza a more príšer. Knižka, o ktorej každý už niečo počul, či ktorej obálku už každý aspoň raz videl. Prečo som si ju z ponuky @albatrosmedia.sk vybrala a ako sa mi páčila? — V úplne prvom rade ma oslovil nápad na dejovú líniu. Tínedžerka s bežnými problémkami v maturitnom ročníku, ktorá je ale zároveň vážne známa na internete vďaka komiksu, ktorý sama kreslí a vymýšľa? Už po tejto vete som vedela, že si príbeh ukrytý v knihe chcem prečítať. A veru v ňom toho nebolo málo. Autorka zabŕdla svojou troškou do mnohých tém akými sú depresia, úzkosť, rodinné vzťahy, škola a jej nástrahy, nátlak v rôznych podobách, krehkosť priateľstva, či starosti, ktoré so sebou prináša sláva...a podala ich čitateľovi starostlivo zabalené v krásnych citátoch, zamaskované v kresbách i skryté medzi riadkami. Čo je dôležité povedať, všetko to bolo vykreslené na hlavnej hrdinke menom Eliza, ktorá je tak trochu čudáčka a jedného dňa sa naruší rovnováha jej perfektne vybalancovaného nudného života - ako inak - príchodom nového spolužiaka Wallaca. Romantická linka je v príbehu predostieraná pomaly a dáva čas na to, aby si ju čítajúci obľúbil. Spisovateľka do budovania tohto lásko-piliera zakomponovala nielen vtipné dialógy, ale taktiež (podľa mňa rovnako dôležité) úryvky správ, emailov a lístočkov, ktoré mi padli ako skvelé oživenie príbehu a zároveň oddych medzi jednotlivými kapitolami. Rovnako dobré boli aj chvíľky, keď sa stretávala (či už online alebo nie) s kamarátmi a rodinnými príslušníkmi, pretože vtedy som mala dojem, že sa s ňou dokážem stotožniť. A aby som knihu len nezasypávala chválami, spomeniem, že opisov bolo v príbehu požehnane a bez toho, aby som vedela, že postava leží na posteli a pozerá seriál by som sa zaobišla. Plus ako veľké negatívum hodnotím i to, že zápletku bolo možné viac-menej odhadnúť už na začiatku. Bez ohľadu na to ale radím vyskúšať túto YA-contemporary knihu každému, koho zaujal jej obsah alebo čokoľvek z tejto recenzie. Rozhodne bude nad čím premýšľať.

bookwormblood, 1.10.2019

Aj príbehy môžu byť skutočné


Laini Taylor patrí medzi autorov, ktorí to so slovami jednoducho vedia. Ovládajú ich, panujú im a tvarujú ich tak, ako chcú. Toto dielo je toho jasným dôkazom. V dnešnej, stresujúcej, dobe nachádzam čoraz viac fantasy kníh, no len máloktorá kniha ma chytí za srdce. Väčšina autorov píše jednoducho, pútavo, avšak u nikoho som nevidela jazykovú rôznorodosť tak ako u Laini v diele Zasnený Neznámy. Po tomto zážitku viem, že rozhodne siahnem aj po ďalších autorkiných dielach. / WRITING / Jej štýl písania pravdepodobne nie je z tohto sveta, minimálne vy máte pocit, že z neho odídete, akonáhle sa do diela ponoríte. Jazyk, ktorým píše, vás hneď donúti zamilovať si vašu reč úplne odznova, a preto skladám poklonu slovenskej prekladateľke, ktorá odviedla skvelú prácu. Pri predstave sveta, ktorý Laini vytvorila, sa mi nechce veriť, že sa jedná len o duológiu. Akoby aj mohlo, keď jej svet toho ešte toľko ponúka? Mýty, legendy, slová, ktoré vytvorila a sprostredkovala čitateľom vo mne vyvolalo pocit, akoby sama autorka bola v Náreku a rozhodla sa o ten zážitok s nami podeliť. Pre mňa sa čítanie rázom stalo magickým zážitkom, ktorý si ešte budem musieť niekoľkokrát zopakovať, pretože nie je nad pocit pohody a pokoja, zimomriavok a obdivu, ktorý som cítila počas čítania. Moje hodnotenie: 5/5* / CHARACTERS / Ako len som si užila rôznorodosť postáv, to by ste neverili! Hlavná postava, Lazlo Neznámy, bol jednou z mála postáv, ktoré fascinovali od začiatku do konca. Minulosť ho naučila odpúšťať a knihy zas mať otvorenú myseľ. Existuje vari lepšia kombinácia? Na druhej strane však boli obyvatelia Náreku, ktorí kvôli minulosti a stratám, ktoré utrpeli, si nedokázali udržať zdravý úsudok a všetko videli čierno-bielo. Medzi takých patrila väčšina Tizerkánov- bojovníkov, ktorí prešli veľkú diaľku, len aby najali tých najlepších odborníkov. Lazlove kapitoly ale nie sú jediné, ktoré nás sprevádzajú dejom, pretože sa o ne delí so Sarai- božským bastardom. Sarai bola ukážkovou postavou, ktorá aj napriek všetkým chybám chcela konať dobro a napraviť to, čo sa stalo. Zmierniť škody, zlepšiť svet. Niektorí túto knihu považovali za nudnú, pretože väčšinu tvorili bohaté opisy či vnútorné monológy, avšak boli to postavy, ktoré viedli príbeh. Ich vnútorná cesta k poznaniu, k objaveniu svojich síl. Práve to sa mi na diele neuveriteľne páčilo. Autorkina schopnosť donútiť ma starať sa a súcitiť so všetkými postavami. Možno okrem Minye, ale o nej sa radšej nebudeme baviť. Moje hodnotenie: 5/5* / PLOT / Lazlo nikdy netušil, kto boli jeho rodičia, dokonca ani to, či sa ho zbavili dobrovoľne. Vyrastal v kláštore, snívajúc o tajomnom meste, ktoré jedného dňa zišlo ľuďom z mysle. Zabudli, ako sa volalo, a tak im neostalo nič iné, než mu dať nejaký nový názov- Nárek. Život, za pomoci šťastnej náhody, Lazlovi pomohol k tomu, aby odišiel z kláštora k učencom do veľkej knižnice v meste Zosma. Tam sa konečne mohol venovať tomu, čo miloval najviac- príbehom! Aj preto po čase dostal prezývku zasnený Neznámy. Všetko sa ale mení, keď obyvatelia tohto "bájneho" mesta, Náreku, prídu do Zosmy, aby naverbovali najlepších z najlepších, aby s nimi odišli a pomohli im. Dej plynie pomaly. Aj po nejakých sto päťdesiatich stranách som bola rovnako zmätená ako na začiatku, a preto ak niekto od knihy očakáva hromadu akcie, môže sa stať, že bude sklamaný. Ja som si ale prišla na svoje, nakoľko na každej strane nás Laini sprevádzala svojím krásnym citom pre jazyk. Vďaka tomu som naozaj dokázala vidieť svet Lazlovými očami a veľmi sa mi zapáčil. Väčšia časť príbehu sa odohráva v Náreku, kde sa dozvedáme o meste nielen prostredníctvom Lazla, ale aj Sarai a jej "rodiny". Každá kapitola človeku prinášala ďalší kúsok puzzle, ktoré do seba na konci zapadli. Všetko dávalo zmysel a čo sa mi zdalo najprv zbytočné, nabralo na význame. Laini Taylor je rozhodne jednou z majsteriek vo svojom obore, a po tom konci o tom nepochybujem, pretože toľko emócií, ktoré sa jej podarilo votkať do posledných strán... To by len tak hocikto nedokázal. Moje hodnotenie: 5/5*

Perlasworldofstories.blog.cz, 27.9.2019
Motýliky - Prvá láska

Motýliky


Charlie a Nick chodia na tú istú školu, ale doteraz sa ich cesty nikdy neskrížili. Až do dňa, keď ich posadia vedľa seba na triednických hodinách. Chalani sú totálne rozdielni, ale čoskoro sa z nich stanú dobrí kamoši. Charlie pomaly zisťuje, že k Nickovi cíti niečo viac... aj keď vie, že nemá šancu. Láska však chodí po nečakaných chodníčkoch a Nick zisťuje, že Charlie ho zaujíma oveľa viac, ako by si kedy myslel. Mladá autorka Alice Oseman debutovala v roku knihou Solitaire, ktorá vyšla v mnohých krajinách vrátane našej. Popritom začala na tumblr pridávať svoj webový komiks, z ktorého dnes vzišli Motýliky, ktoré zahltili celú knižnú komunitu vrátane Slovenska! Tento príbeh sleduje postavy zo spomínaného Solitaire, Charlieho, ktorý bol brat hlavnej hrdinky a Nicka, ktorý sa Charliemu páči. Ako je to pri väčšine komiksov, dej je často v úzadí a je pomalší ako pri písaných knihách. Motýliky sú rozdelené do kapitol, táto kniha pokrýva práve prvé dve a čo sa deja týka, je ho pomerne málo. Sledujeme úplne začiatky vzťahu Nicka a Charlieho, ktoré spočívajú v ich priateľstve. Viac pozornosti je zameranej na samotné postavy ako na zápletku, tá je naozaj v ústraní. Ak by bola kniha dlhšia, asi by som sa už začala nudiť ale na tých 200 strán zápletka stačila. Po prečítaní anotácie vás v deji asi nič neprekvapí, nečakajte žiadne zvraty alebo veľké odhalenia, dej ide konštantne na rovnakej napäťovej línii. Veľmi sa mi páčila rôznorodosť postáv, ktoré v knihe vystupovali. O hlavnom hrdinovi Charliem už všetci vedia, že je gay a on je s tým zmierený. Kvôli tomu si však prešiel náročnými situáciami vrátane šikany. V Motýlikoch ho začne trápiť, že sa zaľúbi do Nicka, ktorý je heterosexuál. V tomto momente dostávame druhú stranu mince. Nick si celý život myslí, že sa mu páčia dievčatá a keď zrazu zistí, že s Charliem je to inak, prechádza si náročným obdobím, v ktorom spochybňuje sám seba, svoju sexualitu a aj svoje chovanie. Veľa ľudí má problém vyrovnať sa so svojou orientáciou, či už kvôli strachu z reakcie okolia, vlastnými pochybnosťami či z úplne iných dôvodov. Autorka priniesla naozaj pravý a otvorený pohľad na vec, čo sa často v knihách nevidí. Zároveň týmto príbehom hovorí, že je úplne normálne spochybňovať vlastnú orientáciu. Z ostatných postáv za zmienku stoja Charlieho kamaráti, ktorí síce nemajú na dej veľký vplyv ale sú mu veľkou oporou a ako prví akceptovali jeho orientáciu. A samozrejme najzlatšou súčasťou knihy je Nellie, Nickov pes, ktorý sa veľmi rýchlo skamaráti s Charliem a vďaka ktorému bola celá kniha ešte roztomilejšia. Motýliky sú v mnohých ohľadoch klišé a predvídateľná love story. Netaja sa, kto spolu na konci skončí, kto sa komu páči a podobne, sústredia sa skôr na cestu, ktorú so sebou prvá láska prináša. Letmé pohľady, úsmevy a iné náznaky, ktoré môžeme sledovať v podaní Nicka a Charlieho prinášajú do deja to, vďaka čomu knihu nechceme pustiť z ruky. Ilustrácie sú jednoduché no veľmi pekné, navyše ich autorka kreslila sama. Ak nečakáte prevratnú zápletku tak sú Motýliky veľmi príjemným čítaním.

Katie of Oz, 25.9.2019
Eliza a more príšer

Šedá myš vs. Superstar


Román Eliza a more príšer je momentálne, v dobe vydania recenzie, veľmi známym dielom v knižnej komunite slovenských a českých čitateľov, pričom jeho 26-ročná autorka, Francesca Zappia má na konte už 3 podobné, žánrovo young adult orientované knihy. Čím teda jej najnovšie dielo na našich pultoch zaujalo takú pozornosť ? Dielo ako také nie je formovo zložité, náročnejšieho potenciálneho čitateľa neprekvapí zaujímavá narácia ani štylistika, ba priam naopak - tá ide po linke jednoduchého priameho rozprávača, pričom u tohto, resp. tejto sa autorka snaží o čo najväčšiu možnú podobnosť so súvekým mladým človekom, či už skrz vložené a spracovávané motívy, neisté reflexie alebo skrz obyčajný, veľmi hovorový a zároveň expresívny slovník hlavnej hrdinky. Spracovávané motívy rovnako reflektujú problémy mladého dospelého v ich najčistejšej a najreálnejšej podobe - motívy strachu z odmietnutia, z hanby, neúspechu, sklamania, výsmechu či z prejavenia svojho skutočného ja pred malou sociálnou skupinou i svetom, ale i problémy so vzťahmi, chápania toho druhého i vlastnej identity či potreba zavďačiť sa a byť uznávaný societou dokážu dospievajúcemu čitateľovi poslúžiť ako výborné zrkadlo jeho skutočných pocitov. Autorka síce nepracuje s psychologizáciou na úrovni žánru kvalitného psychologického románu, ako by sa mohlo zdať a nezvláda vytvoriť zaujímavé psychologické pozadie pre postavy v celej dĺžke románu, skôr úsekovito v rôznych kapitolách deja, tento fakt však zvlášť nevadí, keďže samotný nie je priveľmi inovatívny a, rovnako, zápletka tu nie je explicitne dôležitá, skôr slúži ako určitá alúzia na daný spracovávaný leitmotív strachu z úspechu, odhalenia svojej skutočnej podstaty a i. Román ako taký teda nie je po obsahovej stránke ničím výnimočným, skôr pracuje v našej kultúre až so skoro stradicionalizovaným (určité prvky vyslovene zo známejších tradičných diel, stojacich na zámene či nepriznaní skutočnej identity zo strachu), jazyk diela je jednoduchý, súčasný ľahko zrozumiteľný, text je dynamický, neobsahuje priveľa vaty a zameriava sa predovšetkým na hlbšie spracovanie motívu prežitia pubescenta na strednej škole. Hlavné postavy sa správajú a reagujú priamo úmerne svojmu veku, nesprávajú sa zbytočne hlúpo či vyspelo, ale bojujú s vyrovnávaním sa so svojimi citovými a afektívnymi problémami, porozumením svojim citovým eskapádam, spoznávaniu sveta a podobne. Určite pre ne neplatí klasické označenie ,,komplexná" (či plastická) postava, no sú plastickejšie ako väčšina postáv z kníh pre mladých čitateľov, čo je príjemným krokom vpred. Grafická stránka diela spolu s druhým sledovaným internetovým príbehom More príšer je zaujímavým spestrením, vizuál pôsobí prepracovane a v kontexte diela dokonca i realisticky( ilustrácie typu kreslenie náčrtu do zošita na linajkový papier či podobne), ponúkajú hlbší pohľad a rozvinutie hlavnej zápletky fiktívneho diela na sociálnej sieti, i keď by sa tieto pasáže v diele nutne nemuseli nachádzať, nie sú, takpovediac, nevyhnutné. Čím je teda dielo natoľko odlišné, že si zaslúži tak ohromnú pozornosť, okrem realistického reflektovania problémov mládeže? Zväčša tým, že tvorí v istom zmysle, neskutočnú generačnú výpoveď modernej doby, či už skrz reflektovanie nadväzovania vzťahov, zžitím sa s internetom či vnímaním fiktívnej reality na tejto platforme ako skutočného života, vyhľadávaním priateľov na sociálnych sieťach a fórach a potláčaním skutočných interakcií. Román sa v množstve spomínaných motívov a, konieckoncov, i námetom pripomína staršie dielo Cinder a Ella od autorky Kelly Oram, ktorá však nereflektuje tieto problémy tak ostro ako Zappia, ktorá sa snaží o čisté poukázanie toho, ako dnešní dospievajúci interagujú s okolím, ako vnímajú platformu internetu, aké problémy majú so skutočným citovým zblížením sa s rodičmi či priateľmi a ako reagujú na fikčnú realitu alebo fikčné vzťahy na sociálnych sieťach (na príklade toho, že mladý človek má iba virtuálnych priateľov, žiadnych skutočných a nevníma to ako chybu.) Celé toto tvorí komplexný (i keď jemne zjednodušený keďže stále sa pohybujema na pôde žánru pre mladých dospelých) pohľad na momentálne novodobé problémy, s ktorými sa mladý človek nevyhnutne potýka a ktoré musí istým spôsobom spracovať a pochopiť, i keď sa otvorene o nich stále hovorí iba pomálo. Práve vďaka tejto realistickej charakteristike štruktúry osobnosti mladého človeka a jeho problémov sa kniha stáva niečím viac, ako naivným dielkom pre mládež a vkusne spracovanými témami vnútornej neistoty, vyrovnávania sa s dospievaním alebo prvou láskou má potenciál zaujať i oveľa mladších čitateľov.

Z jelita elita, 23.9.2019