CooBoo

Eliza a more príšer

Eliza a more príšer. Knižka, o ktorej každý už niečo počul, či ktorej obálku už každý aspoň raz videl. Prečo som si ju z ponuky @albatrosmedia.sk vybrala a ako sa mi páčila? — V úplne prvom rade ma oslovil nápad na dejovú líniu. Tínedžerka s bežnými problémkami v maturitnom ročníku, ktorá je ale zároveň vážne známa na internete vďaka komiksu, ktorý sama kreslí a vymýšľa? Už po tejto vete som vedela, že si príbeh ukrytý v knihe chcem prečítať. A veru v ňom toho nebolo málo. Autorka zabŕdla svojou troškou do mnohých tém akými sú depresia, úzkosť, rodinné vzťahy, škola a jej nástrahy, nátlak v rôznych podobách, krehkosť priateľstva, či starosti, ktoré so sebou prináša sláva...a podala ich čitateľovi starostlivo zabalené v krásnych citátoch, zamaskované v kresbách i skryté medzi riadkami. Čo je dôležité povedať, všetko to bolo vykreslené na hlavnej hrdinke menom Eliza, ktorá je tak trochu čudáčka a jedného dňa sa naruší rovnováha jej perfektne vybalancovaného nudného života - ako inak - príchodom nového spolužiaka Wallaca. Romantická linka je v príbehu predostieraná pomaly a dáva čas na to, aby si ju čítajúci obľúbil. Spisovateľka do budovania tohto lásko-piliera zakomponovala nielen vtipné dialógy, ale taktiež (podľa mňa rovnako dôležité) úryvky správ, emailov a lístočkov, ktoré mi padli ako skvelé oživenie príbehu a zároveň oddych medzi jednotlivými kapitolami. Rovnako dobré boli aj chvíľky, keď sa stretávala (či už online alebo nie) s kamarátmi a rodinnými príslušníkmi, pretože vtedy som mala dojem, že sa s ňou dokážem stotožniť. A aby som knihu len nezasypávala chválami, spomeniem, že opisov bolo v príbehu požehnane a bez toho, aby som vedela, že postava leží na posteli a pozerá seriál by som sa zaobišla. Plus ako veľké negatívum hodnotím i to, že zápletku bolo možné viac-menej odhadnúť už na začiatku. Bez ohľadu na to ale radím vyskúšať túto YA-contemporary knihu každému, koho zaujal jej obsah alebo čokoľvek z tejto recenzie. Rozhodne bude nad čím premýšľať.

bookwormblood, 1.10.2019

Viac o knihe

Aj príbehy môžu byť skutočné

Laini Taylor patrí medzi autorov, ktorí to so slovami jednoducho vedia. Ovládajú ich, panujú im a tvarujú ich tak, ako chcú. Toto dielo je toho jasným dôkazom. V dnešnej, stresujúcej, dobe nachádzam čoraz viac fantasy kníh, no len máloktorá kniha ma chytí za srdce. Väčšina autorov píše jednoducho, pútavo, avšak u nikoho som nevidela jazykovú rôznorodosť tak ako u Laini v diele Zasnený Neznámy. Po tomto zážitku viem, že rozhodne siahnem aj po ďalších autorkiných dielach. / WRITING / Jej štýl písania pravdepodobne nie je z tohto sveta, minimálne vy máte pocit, že z neho odídete, akonáhle sa do diela ponoríte. Jazyk, ktorým píše, vás hneď donúti zamilovať si vašu reč úplne odznova, a preto skladám poklonu slovenskej prekladateľke, ktorá odviedla skvelú prácu. Pri predstave sveta, ktorý Laini vytvorila, sa mi nechce veriť, že sa jedná len o duológiu. Akoby aj mohlo, keď jej svet toho ešte toľko ponúka? Mýty, legendy, slová, ktoré vytvorila a sprostredkovala čitateľom vo mne vyvolalo pocit, akoby sama autorka bola v Náreku a rozhodla sa o ten zážitok s nami podeliť. Pre mňa sa čítanie rázom stalo magickým zážitkom, ktorý si ešte budem musieť niekoľkokrát zopakovať, pretože nie je nad pocit pohody a pokoja, zimomriavok a obdivu, ktorý som cítila počas čítania. Moje hodnotenie: 5/5* / CHARACTERS / Ako len som si užila rôznorodosť postáv, to by ste neverili! Hlavná postava, Lazlo Neznámy, bol jednou z mála postáv, ktoré fascinovali od začiatku do konca. Minulosť ho naučila odpúšťať a knihy zas mať otvorenú myseľ. Existuje vari lepšia kombinácia? Na druhej strane však boli obyvatelia Náreku, ktorí kvôli minulosti a stratám, ktoré utrpeli, si nedokázali udržať zdravý úsudok a všetko videli čierno-bielo. Medzi takých patrila väčšina Tizerkánov- bojovníkov, ktorí prešli veľkú diaľku, len aby najali tých najlepších odborníkov. Lazlove kapitoly ale nie sú jediné, ktoré nás sprevádzajú dejom, pretože sa o ne delí so Sarai- božským bastardom. Sarai bola ukážkovou postavou, ktorá aj napriek všetkým chybám chcela konať dobro a napraviť to, čo sa stalo. Zmierniť škody, zlepšiť svet. Niektorí túto knihu považovali za nudnú, pretože väčšinu tvorili bohaté opisy či vnútorné monológy, avšak boli to postavy, ktoré viedli príbeh. Ich vnútorná cesta k poznaniu, k objaveniu svojich síl. Práve to sa mi na diele neuveriteľne páčilo. Autorkina schopnosť donútiť ma starať sa a súcitiť so všetkými postavami. Možno okrem Minye, ale o nej sa radšej nebudeme baviť. Moje hodnotenie: 5/5* / PLOT / Lazlo nikdy netušil, kto boli jeho rodičia, dokonca ani to, či sa ho zbavili dobrovoľne. Vyrastal v kláštore, snívajúc o tajomnom meste, ktoré jedného dňa zišlo ľuďom z mysle. Zabudli, ako sa volalo, a tak im neostalo nič iné, než mu dať nejaký nový názov- Nárek. Život, za pomoci šťastnej náhody, Lazlovi pomohol k tomu, aby odišiel z kláštora k učencom do veľkej knižnice v meste Zosma. Tam sa konečne mohol venovať tomu, čo miloval najviac- príbehom! Aj preto po čase dostal prezývku zasnený Neznámy. Všetko sa ale mení, keď obyvatelia tohto "bájneho" mesta, Náreku, prídu do Zosmy, aby naverbovali najlepších z najlepších, aby s nimi odišli a pomohli im. Dej plynie pomaly. Aj po nejakých sto päťdesiatich stranách som bola rovnako zmätená ako na začiatku, a preto ak niekto od knihy očakáva hromadu akcie, môže sa stať, že bude sklamaný. Ja som si ale prišla na svoje, nakoľko na každej strane nás Laini sprevádzala svojím krásnym citom pre jazyk. Vďaka tomu som naozaj dokázala vidieť svet Lazlovými očami a veľmi sa mi zapáčil. Väčšia časť príbehu sa odohráva v Náreku, kde sa dozvedáme o meste nielen prostredníctvom Lazla, ale aj Sarai a jej "rodiny". Každá kapitola človeku prinášala ďalší kúsok puzzle, ktoré do seba na konci zapadli. Všetko dávalo zmysel a čo sa mi zdalo najprv zbytočné, nabralo na význame. Laini Taylor je rozhodne jednou z majsteriek vo svojom obore, a po tom konci o tom nepochybujem, pretože toľko emócií, ktoré sa jej podarilo votkať do posledných strán... To by len tak hocikto nedokázal. Moje hodnotenie: 5/5*

Perlasworldofstories.blog.cz, 27.9.2019

Motýliky

Alice Oseman

Charlie a Nick chodia na tú istú školu, ale doteraz sa ich cesty nikdy neskrížili. Až do dňa, keď ich posadia vedľa seba na triednických hodinách. Chalani sú totálne rozdielni, ale čoskoro sa z nich stanú dobrí kamoši. Charlie pomaly zisťuje, že k Nickovi cíti niečo viac... aj keď vie, že nemá šancu. Láska však chodí po nečakaných chodníčkoch a Nick zisťuje, že Charlie ho zaujíma oveľa viac, ako by si kedy myslel. Mladá autorka Alice Oseman debutovala v roku knihou Solitaire, ktorá vyšla v mnohých krajinách vrátane našej. Popritom začala na tumblr pridávať svoj webový komiks, z ktorého dnes vzišli Motýliky, ktoré zahltili celú knižnú komunitu vrátane Slovenska! Tento príbeh sleduje postavy zo spomínaného Solitaire, Charlieho, ktorý bol brat hlavnej hrdinky a Nicka, ktorý sa Charliemu páči. Ako je to pri väčšine komiksov, dej je často v úzadí a je pomalší ako pri písaných knihách. Motýliky sú rozdelené do kapitol, táto kniha pokrýva práve prvé dve a čo sa deja týka, je ho pomerne málo. Sledujeme úplne začiatky vzťahu Nicka a Charlieho, ktoré spočívajú v ich priateľstve. Viac pozornosti je zameranej na samotné postavy ako na zápletku, tá je naozaj v ústraní. Ak by bola kniha dlhšia, asi by som sa už začala nudiť ale na tých 200 strán zápletka stačila. Po prečítaní anotácie vás v deji asi nič neprekvapí, nečakajte žiadne zvraty alebo veľké odhalenia, dej ide konštantne na rovnakej napäťovej línii. Veľmi sa mi páčila rôznorodosť postáv, ktoré v knihe vystupovali. O hlavnom hrdinovi Charliem už všetci vedia, že je gay a on je s tým zmierený. Kvôli tomu si však prešiel náročnými situáciami vrátane šikany. V Motýlikoch ho začne trápiť, že sa zaľúbi do Nicka, ktorý je heterosexuál. V tomto momente dostávame druhú stranu mince. Nick si celý život myslí, že sa mu páčia dievčatá a keď zrazu zistí, že s Charliem je to inak, prechádza si náročným obdobím, v ktorom spochybňuje sám seba, svoju sexualitu a aj svoje chovanie. Veľa ľudí má problém vyrovnať sa so svojou orientáciou, či už kvôli strachu z reakcie okolia, vlastnými pochybnosťami či z úplne iných dôvodov. Autorka priniesla naozaj pravý a otvorený pohľad na vec, čo sa často v knihách nevidí. Zároveň týmto príbehom hovorí, že je úplne normálne spochybňovať vlastnú orientáciu. Z ostatných postáv za zmienku stoja Charlieho kamaráti, ktorí síce nemajú na dej veľký vplyv ale sú mu veľkou oporou a ako prví akceptovali jeho orientáciu. A samozrejme najzlatšou súčasťou knihy je Nellie, Nickov pes, ktorý sa veľmi rýchlo skamaráti s Charliem a vďaka ktorému bola celá kniha ešte roztomilejšia. Motýliky sú v mnohých ohľadoch klišé a predvídateľná love story. Netaja sa, kto spolu na konci skončí, kto sa komu páči a podobne, sústredia sa skôr na cestu, ktorú so sebou prvá láska prináša. Letmé pohľady, úsmevy a iné náznaky, ktoré môžeme sledovať v podaní Nicka a Charlieho prinášajú do deja to, vďaka čomu knihu nechceme pustiť z ruky. Ilustrácie sú jednoduché no veľmi pekné, navyše ich autorka kreslila sama. Ak nečakáte prevratnú zápletku tak sú Motýliky veľmi príjemným čítaním.

Katie of Oz, 25.9.2019

Viac o knihe

Šedá myš vs. Superstar

Francesca Zappia

Román Eliza a more príšer je momentálne, v dobe vydania recenzie, veľmi známym dielom v knižnej komunite slovenských a českých čitateľov, pričom jeho 26-ročná autorka, Francesca Zappia má na konte už 3 podobné, žánrovo young adult orientované knihy. Čím teda jej najnovšie dielo na našich pultoch zaujalo takú pozornosť ? Dielo ako také nie je formovo zložité, náročnejšieho potenciálneho čitateľa neprekvapí zaujímavá narácia ani štylistika, ba priam naopak - tá ide po linke jednoduchého priameho rozprávača, pričom u tohto, resp. tejto sa autorka snaží o čo najväčšiu možnú podobnosť so súvekým mladým človekom, či už skrz vložené a spracovávané motívy, neisté reflexie alebo skrz obyčajný, veľmi hovorový a zároveň expresívny slovník hlavnej hrdinky. Spracovávané motívy rovnako reflektujú problémy mladého dospelého v ich najčistejšej a najreálnejšej podobe - motívy strachu z odmietnutia, z hanby, neúspechu, sklamania, výsmechu či z prejavenia svojho skutočného ja pred malou sociálnou skupinou i svetom, ale i problémy so vzťahmi, chápania toho druhého i vlastnej identity či potreba zavďačiť sa a byť uznávaný societou dokážu dospievajúcemu čitateľovi poslúžiť ako výborné zrkadlo jeho skutočných pocitov. Autorka síce nepracuje s psychologizáciou na úrovni žánru kvalitného psychologického románu, ako by sa mohlo zdať a nezvláda vytvoriť zaujímavé psychologické pozadie pre postavy v celej dĺžke románu, skôr úsekovito v rôznych kapitolách deja, tento fakt však zvlášť nevadí, keďže samotný nie je priveľmi inovatívny a, rovnako, zápletka tu nie je explicitne dôležitá, skôr slúži ako určitá alúzia na daný spracovávaný leitmotív strachu z úspechu, odhalenia svojej skutočnej podstaty a i. Román ako taký teda nie je po obsahovej stránke ničím výnimočným, skôr pracuje v našej kultúre až so skoro stradicionalizovaným (určité prvky vyslovene zo známejších tradičných diel, stojacich na zámene či nepriznaní skutočnej identity zo strachu), jazyk diela je jednoduchý, súčasný ľahko zrozumiteľný, text je dynamický, neobsahuje priveľa vaty a zameriava sa predovšetkým na hlbšie spracovanie motívu prežitia pubescenta na strednej škole. Hlavné postavy sa správajú a reagujú priamo úmerne svojmu veku, nesprávajú sa zbytočne hlúpo či vyspelo, ale bojujú s vyrovnávaním sa so svojimi citovými a afektívnymi problémami, porozumením svojim citovým eskapádam, spoznávaniu sveta a podobne. Určite pre ne neplatí klasické označenie ,,komplexná" (či plastická) postava, no sú plastickejšie ako väčšina postáv z kníh pre mladých čitateľov, čo je príjemným krokom vpred. Grafická stránka diela spolu s druhým sledovaným internetovým príbehom More príšer je zaujímavým spestrením, vizuál pôsobí prepracovane a v kontexte diela dokonca i realisticky( ilustrácie typu kreslenie náčrtu do zošita na linajkový papier či podobne), ponúkajú hlbší pohľad a rozvinutie hlavnej zápletky fiktívneho diela na sociálnej sieti, i keď by sa tieto pasáže v diele nutne nemuseli nachádzať, nie sú, takpovediac, nevyhnutné. Čím je teda dielo natoľko odlišné, že si zaslúži tak ohromnú pozornosť, okrem realistického reflektovania problémov mládeže? Zväčša tým, že tvorí v istom zmysle, neskutočnú generačnú výpoveď modernej doby, či už skrz reflektovanie nadväzovania vzťahov, zžitím sa s internetom či vnímaním fiktívnej reality na tejto platforme ako skutočného života, vyhľadávaním priateľov na sociálnych sieťach a fórach a potláčaním skutočných interakcií. Román sa v množstve spomínaných motívov a, konieckoncov, i námetom pripomína staršie dielo Cinder a Ella od autorky Kelly Oram, ktorá však nereflektuje tieto problémy tak ostro ako Zappia, ktorá sa snaží o čisté poukázanie toho, ako dnešní dospievajúci interagujú s okolím, ako vnímajú platformu internetu, aké problémy majú so skutočným citovým zblížením sa s rodičmi či priateľmi a ako reagujú na fikčnú realitu alebo fikčné vzťahy na sociálnych sieťach (na príklade toho, že mladý človek má iba virtuálnych priateľov, žiadnych skutočných a nevníma to ako chybu.) Celé toto tvorí komplexný (i keď jemne zjednodušený keďže stále sa pohybujema na pôde žánru pre mladých dospelých) pohľad na momentálne novodobé problémy, s ktorými sa mladý človek nevyhnutne potýka a ktoré musí istým spôsobom spracovať a pochopiť, i keď sa otvorene o nich stále hovorí iba pomálo. Práve vďaka tejto realistickej charakteristike štruktúry osobnosti mladého človeka a jeho problémov sa kniha stáva niečím viac, ako naivným dielkom pre mládež a vkusne spracovanými témami vnútornej neistoty, vyrovnávania sa s dospievaním alebo prvou láskou má potenciál zaujať i oveľa mladších čitateľov.

Z jelita elita, 23.9.2019

Viac o knihe

Holly Black | Podlý král

Po pútavom konci knihy Krutý princ som netrpezlivo vyčkávala pokračovanie, ktoré sa ku mne napokon dostalo. V prvom rade musím pochváliť úžasnú obálku, upútala ma na prvý pohľad a som rada, že vydavateľstvo CooBoo zachovalo originál. Zo všetkých troch obálok sa mi táto páči najviac. Príznačne vystihuje atmosféru knihy. Druhá kniha pokračuje v príbehu o pár mesiacov neskôr po záverečných udalostiach jednotky. Opäť je rozprávačkou Jude, čo je na jednej strane super, pretože nemám rada milión uhlov pohľadov, ale na druhej strane mám dojem, že to trochu obmedzilo vnímanie čitateľa iba na pohľad hlavnej hrdinky, takže nemohol úplne vstrebať autorkin úžasný a komplexný svet. Priznám sa, aj napriek tomu, že ide o druhý diel, stále som sa trochu strácala v tom, ako to v tejto tajomnej krajine víl funguje. V politických machináciách, v tom, ktorý vládca čo chce, čo plánuje, čo očakáva od Najvyššieho kráľa... V niektorých častiach ma toto „politikárčenie“ ani nebavilo, keďže som v tom nemala až taký prehľad a akosi som ani nepostrehla, kam až siahajú hranice autorkinho vymysleného sveta, resp. čo všetko sa ešte môže udiať, pretože po tejto časti mám pocit, že sa môže stať naozaj hocičo. Pokiaľ však ide o opisy, tie sú rovnako skvelo zvládnuté ako pri prvej časti. Všetko som si vedela perfektne predstaviť, takmer akoby som sa po jednotlivých miestach pohybovala s ostatnými postavami. Obzvlášť sa mi páčil popis podmorského sveta. V dvojke som si dokonca o čosi viac obľúbila vedľajšie postavy, ktoré mi pripadali v Krutom princovi, akoby tam boli vhodené len tak, aby sa nepovedalo. Či už Madoc, alebo Judine sestry – ich charaktery sa mi zdali lepšie popísané a tým pádom mi prišli uveriteľnejšie. Zo všetkých postáv som si však úplne najviac obľúbila Cardana. Ehm... veď koho iného. Je to také zákerné zlatíčko a nikto nevie, čo má od neho čakať. Jeho postava je najväčším plusom tejto knihy, konečne dostal viac priestoru ako pri jednotke. A aj keď nejde vyslovene o kladného hrdinu (no dobre, kto je tu vlastne klaďas?), je to výborne prepracovaná postava a som neskutočne zvedavá, čo ešte povyvádza v záverečnej časti. Vidím v ňom obrovský potenciál a mám obrovské očakávania. Pokiaľ ide o Jude, na tú som si spravila o niečo neistejší názor. S touto postavou mám veľmi zložitý vzťah. V niektorých častiach som si ju obľúbila aj sa s ňou stotožnila, jej myšlienky mi dávali zmysel. Ale inokedy mi zase pripadala neuveriteľne naivná a jednoducho mi nešlo do hlavy, ako dokáže tak rýchlo odpúšťať a zabúdať na minulosť a na to, čo všetko ostatní urobili, keď vie veľmi dobre, v akom žije svete. Keby to bola baba, ktorá sa tam práve ocitla, pochopím jej naivitu, lenže takto... Zrada tu jednoducho číha na každom kroku, Jude sa tvári, že je neustále v pozore, je paranoidná, nedôverčivá, ale v tom správnom momente, keď by sa to malo nejako prejaviť, sa... nič nestane a urobí rovnaké chyby ako doposiaľ. Privádza ma to k záveru, že Judin charakter sa od prvej časti skoro vôbec nevyvinul. Z ničoho sa nepoučila. Vzala si toho na plecia viac, než zvládla, a dopadlo to, no, zrejme nie úplne podľa jej predstáv. Veľkým plusom knihy je autorkin pútavý štýl písania. Strany mi ubúdali jedna radosť. Ani som sa nenazdala a za jeden večer som bola za polovicou. Nemáte šancu nudiť sa, aj keď sa na môj vkus prvá polka knihy dejovo trochu vliekla. Druhá časť sa mi naopak veľmi páčila a záver bol opäť nečakaný. Udialo sa toľko vecí naraz, že si ani netrúfam hádať, čo bude ďalej. Zhrnutie: Kniha sa čítala skoro sama a zrada a pretvárka získala vďaka tejto sérii úplne nový rozmer. Čitateľ nemôže veriť žiadnej postave, dokonca ani hlavnej hrdinke. Koniec rozhodne nenechá nikoho chladným. Najväčším plusom príbehu je postava Cardana – v očakávaní som otáčala strany a modlila sa (zbytočne), aby nevyviedol niečo úplne šialené. Hviezdičku strhávam za pomalší rozbeh a za Judinu, pre mňa nedostatočne objasnenú naivitu. V každom prípade, táto časť sa mi páčila viac ako jednotka.

lyn-von-nightlight.blogspot.cz, 20.9.2019

Zasnený Neznámy (Recenzia)

Laini Taylor u nás nie je žiadnym nováčikom, napriek tomu som od nej ešte nič nečítala. Tejto sérii som však nevedela odolať. Zo začiatku som sledovala rozpačité ohlasy a rôznorodé recenzie. Niekoho Neznámy úplne očaril, iných nudil. Táto kniha sa pre mňa stala doslova výzvou a bola som zvedavá, ku ktorej skupine sa prikloním ja sama. Lazlo je sirota, ktorá vyrastá medzi mníchmi, ale šťastnou náhodou sa dostane medzi učencov a pracuje v ich spoločnosti ako knihovník. S hlavou večne v knihách, alebo vo svojich snoch. Rád číta a počúva nevšedné príbehy, ale najradšej má tie o Náreku. Meste, ktorého skutočné meno razom všetci zabudli a mnohí dokonca ani neveria, že niekedy takéto miesto skutočne existovalo. Možno vďaka náhode a možno práve svojimi vysnívanými myšlienkami sa Lazlov sen stáva skutočnosťou a on je na ceste do Náreku. Ten totiž potrebuje pomoc a Lazlo je vo výprave s mnohými inými vedcami a učencami, ktorý ešte síce nevedia, čo ich presne čaká, ale sú pripravení na všetko. Teda na všetko okrem skutočnosti.... Príbeh začína Lazlom. O tom, ako vyrastal, aký je a kde žije. Spoznávame úplne nový svet, snový a magický a plný záhad. Postupne do príbehu pribúda nová dejová linka o Sarai a jej spoločníkoch. Sú to polobohovia, takzvaní božskí bastardi, ktorí sa zachránili pri boji obyvateľov Náreku proti bohom. Bývajú v citadele, ktorú chce Nárek zničiť, aby im už nepripomínala hrôzy dávnych dôb. Netušia, že ju už mnoho rokov obývajú tieto zvláštne bytosti s modrou pleťou a zaujímavými schopnosti. Sarai je múza nočných môr, ktoré každú noc prináša "Nárečanom" do snov. Laini Taylor používa nezvyčajný, ale krásny jazyk. Bohatý na slová, prirovnania a ozdobné slovné spojenia. Je to ako čítať poéziu v próze. Niekedy som zabúdala aj na samotný dej a sústredila som sa skôr na štýl, akým je kniha napísaná a užívala si každú vetu asi ako milovník čokolády nechá na svojom jazyku roztopiť lahodný kúsok čokolády. Znie to možno ako klišé, ale táto kniha tak na mňa vôbec nepôsobila. Laini Taylor má neuveriteľný dar slova a k tomu ešte nepredstaviteľnú fantáziu. Chápem však, že nie každému takýto štýl vyhovuje, preto ju skôr odporúčam čitateľom, ktorý nepotrebujú mať dej nabitý akciou, ale majú radi pokojné a krásne rozprávanie. Vedia oceniť dar reči a majú radi magické príbehy. Zasnený Neznámy si ma získal od samého začiatku. Páčilo sa mi, ako bol zahĺbený do kníh a príbehov a radšej sníval a prežíval snový život, pretože bol oveľa zaujímavejší, ako ten skutočný. Vďaka Lazlovi som sa do príbehu začítala okamžite a od prvej stránky ma upútal. V čítaní ma trochu spomalili pasáže o polobohoch. Asi to bolo tým, že nie všetci mi boli sympatickí a mala som pocit, že dlhšiu dobu sa nedeje nič zaujímavé. Koniec však opäť pritiahol môj záujem a zvedavosť. Ukončenie prvého dielu bolo ukážkou toho, ako si zabezpečiť čitateľov aj pre ten druhý. Tým, ktorým sa kniha páčila si ho jednoducho budú chcieť určite prečítať, a tým, ktorých si až tak nezískala, ale napriek tomu ju dočítali, určite zvedavosť nedovolí s týmto príbehom skončiť. Ja patrím do prvej skupiny. Ku knihe sa určite ešte vrátim a už teraz viem, že mi prinesie zasa niečo iné, nové a magické.

elliesbookverse.blogspot.cz/2018/, 8.9.2019

...NIEČO NÁDHERNÉ A PLNÉ PRÍŠER...

Laini Taylor u nás nie je úplne neznáma. Pred pár rokmi u nás v preklade vyšli prvé dve časti trilógie Dcéra dymu a kostí. Žiaľ, tretej časti sme sa na Slovensku nedočkali. Podľa môjho názoru, práve v záverečnej časti autorka ukázala ako sa dokáže pohrať nielen so svetom, ale aj s postavami. Aj napriek tomu, že u nás Laini Taylor v minulosti nemala taký úspech, tak sme sa dočkali jej novej knihy Zasnený Neznámy. Pri autorkiných knihách som si už zvykla na netradičné postavy, ktoré sa vymykajú bežnému vzhľadu. V jej predchádzajúcej trilógii sme mali hlavnú hrdinku s modrými vlasmi teraz tu máme bohov s modrou pokožkou. Naša hlavná postava Lazlo je zasnený rojko, ktorý je zo začiatku bezvýrazný. Ale niekedy presne tento typ postavy je ten pravý pre netradičný, ale jednoduchý príbeh. Lazlo nie je ten typický vyvolený, ale zaujímajú ho knihy a príbehy, hlavne tie o Náreku. A hoci si to neuvedomuje jeho štúdia o Nevídanom meste sú dôležitejšie než sa na prvý pohľad zdá. Okrem toho je to skromný hrdina, ktorý nechce slávu ani moc. A predsa je na ňom niečo iné, zaujímavé... Baví ma keď vedľajšie postavy nie sú len na ozdobu a naozaj v príbehu majú svoje miesto a úlohu, ktorú musia splniť. Hoci to zo začiatku tak nevyzerá, tak postupne zisťujete, že určité postavy a ich povahy sú prispôsobené príbehu. Síce možno sa nevyvíjajú, a aj keď tak iba v určitých činnostiach vidieť nejaký ten pokrok, ale aj napriek tomu autorka ich skôr či neskôr využije. Za pochodu spoznávate postavy a ich príbehy, ale tie najzaujímavejšie sú stále pod rúškom tajomna. Nemyslite si, že autorka vám dovolí hneď všetko odhaliť. Ani čítanie medzi riadkami vám nezaručí úspech k vyriešeniu záhady. Lazlo a aj Nárek sú samostatné dve záhady a ich osud nie je úplne v ich rukách. Miestami si poviete, že viete ako sa to skončí. Predvídateľnosť deja, vďaka rôznym pohľadom je o niečo viac badateľnejšia, ale aj napriek tomu vás určité veci dokážu šokovať a prekvapiť. Prvá polovica knihy je pomalá, výživnejšia na opisy a myšlienky - milovníci ako ja budú nadšení. Druhá polovica je o niečo akčnejšia, ale autorka drží svoj rytmus. Pri posledných sto stranách sa reálne začína tvarovať to na čo si takmer celú knihu chystala priestor. Vo finálnej verzii je to skvelé. Udalosti do seba zapadajú, všetko sa navzájom ovplyvňuje a každý jeden krok si odnesú obidve strany, nielen Nevídané mesto. A Laini Taylor má ku koncu skvelý tromf v rukách, ktorý poriadne zamotá dej druhej časti (ktorá má vyjsť na jar 2020!) Autorka je jedna z tých, ktorá sa nebojí experimentovať s jazykom. Očaria vás jednoduché, zložité vety, ale to čo vás dostane do kolien budú myšlienky, ktoré autorka nenásilne vsúva do deja. Pri knihách Laini Taylor nie sú slová len obyčajnými slovami, pri nej mám pocit, že naozaj tomu čo píše rozumie. Do svojich príbehov vnáša lyrickosť, jemnosť a pôvab. A je úplne jedno akú scénu opisuje. Nesnaží sa vás očariť hneď. Využíva svoje slová na to, aby vás pomaly a jemne vtiahla do deja. Až postupne tomu prepadnete. Dáva si načas a nenáhli sa. Ktokoľvek iný by mohol tento príbeh vymyslieť, keďže ide o jednoduchý príbeh, ale nik by tomu nedal takú formu a ducha ako Laini Taylor. Jej fantázia a to ako ju dokáže vniesť na papier je doslova miestami dychberúce. Zasnený Neznámy očarí hlavne tých, ktorí majú radi tajomno, mágiu a príbehy. Ako som spomínala je to obyčajný príbeh, ale jeho čaro vás bude sprevádzať ešte dlho. Zaujímavý svet, záhady, modré bytosti a obyčajný knihovník je len zlomok. Črtá sa v pozadí aj morálna otázka, kto je v skutočnosti ten dobrý a kto zlý. Nie je to len čiernobiele prevedenie. Minulosť Náreku je až príliš temná a nenávisť obyvateľov je až príliš hlboko zakorenená, aby mohli začať od začiatku. Ako to dopadne v pokračovaní s poetickým názvom Múza nočných môr si ani nedokážem predstaviť. A o to viac sa teším.

Dogmatixx, 8.9.2019

RECENZIA: Eliza a more príšer

Francesca Zappia

Neviem prečo, ale táto kniha ma vždy nejako priťahovala. Už dávnejšie som ju registrovala pri sledovaní zahraničných blogerov a plánovala som, že si ju zoženiem. Preto si asi viete predstaviť moju radosť, keď som sa dozvedela, že vyjde aj u nás. Preto som sa do nej hneď pustila a som veľmi rada, že som nebola ani trochu sklamaná. Príbeh o dievčati, ktoré je v skutočnosti veľký introvert a v škole ju poznajú ako čudáčku, no v online svete je priam celebritou, je podľa mňa v súčasnosti veľmi reálny a autentický. Na internete človek môže v podstate vystupovať ako ktokoľvek, môže si vytvoriť celú novú identitu a povedzme si úprimne, niektorí ľudia sú sebavedomejší práve takto v anonymite. Rovnako to bolo aj s Elizou. Svoje komiksy začala dávať na internet a zo dňa na deň získavala viac a viac fanúšikov, až čísla napokon prekročili milión. S takou veľkou popularitou však prichádza aj zodpovednosť a Eliza to brala veľmi vážne. Každý deň pracovala na nových častiach, kreslila, plánovala, odpisovala fanúšikom na správy... niet divu, že ju to celé tak pohltilo. Online svet, ktorého bola súčasťou, jej prišiel oveľa bližší a dôležitejší ako ten reálny. Kvôli tomu trpel aj jej vzťah s rodinou. Trávila s nimi málo času a oni tak celkom nedokázali pochopiť, čo pre ňu (a jej fanúšikov) jej komiks znamená. Čítanie tejto knihy som si tak užívala aj preto, lebo som sa vedela do Elizy úplne vcítiť. Niektoré jej rozhodnutia a myšlienky mi boli veľmi blízke a dokázala som ju pochopiť. Nemala veľa kamarátov, radšej si s ľuďmi písala, ako sa s nimi rozprávala, nad niektorými situáciami príliš premýšľala a zbytočne sa nad nimi stresovala, jej sociálna úzkosť jej bránila robiť veci, po ktorých túžila... veľa z toho veľmi dobre poznám ?? Jediné, čo mi prišlo trošku cez čiaru bolo to, ako si s Wallacom písala odkazy, aj keď sedeli priamo vedľa seba a mohli sa rozprávať. Aj ja som si samozrejme v škole písala s kamarátmi cez hodiny a niekedy mám problém nahlas vyjadriť svoje myšlienky, ale toto bolo trošku iné a jednoducho čudné. No som rada, že si aspoň písali na normálny papier, keby vedľa seba sedeli a písali si na mobile, to by som už asi nepredýchala ?? Keď už sme pri Wallacovi, aj on sa mi ako postava veľmi páčil. Tiež bol introvert, no keď sa otvoril, bol strašne vtipný, zaujímavý a príjemný. Páčila sa mi jeho záľuba v písaní a tiež som sa do niektorých jeho pocitov vedela vcítiť, napríklad čo sa týka frustrácie z písania svojho vlastného príbehu, ktorý chce mať každý autor dokonalý, no nie vždy ide všetko podľa jeho predstáv. S Elizou fungovali skvele, ich vzťah sa vyvíjal pomaličky a vo vlastnom tempe, hoci sa všetko začalo neskôr trochu komplikovať. Rýchlo som si na nich dvoch ako postavy zvykla a vtiahli ma do deja natoľko, že som nevedela prestať čítať a stále som chcela vedieť, čo sa stane ďalej a aké komplikácie nastanú. Bolo totiž jasné, že sa niečo pokazí, keďže Eliza mala obrovské tajomstvo a to napätie z toho, že to celé praskne, som cítila počas celej knihy. Ďalším zaujímavým aspektom tohto príbehu je téma fanúšikovstva, kreslenia fanartov a písania fanfiction. Odkedy vznikol internet a rôzne stránky, všetko sa zmenilo a to sa týka aj kníh a čítania. Kedysi existovali len knižné kluby, kde sa mohli nadšenci nejakej knihy medzi sebou rozprávať a diskutovať. Teraz je to už oveľa jednoduchšie a komplexnejšie a cez internet sa môže človek spojiť s tisíckami ďalších knihomoľov. Veľmi sa mi páči aj to, keď človek využije svoj vlastný talent a zapojí sa tak do komunity a obohatí ostatných čitateľov, napríklad tými fanartami alebo fanfiction. Ja sama takéto veci sledujem a veľmi ma bavilo o tom čítať. Veľmi oceňujem aj to, že do knihy sú vložené kresby a výpisy chatov, čo dotváralo atmosféru a lepšie som si vedela predstaviť o čom Eliza vlastne hovorí. Keďže je jej komiks veľkou súčasťou jej života, často naňho myslela a diskutovala o ňom, preto sa aj nám ako čitateľom dostali rôzne útržkovité informácie o jeho postavách a deji, čo bolo strašne zaujímavé. Autorka dokonca do príbehu zapracovala aj jedno reálne dielo, ktoré sama uverejňuje na internete a tu vystupovalo ako Elizina obľúbená knižná séria. Jediná vec, ktorá ma počas čítania trošku rušila bol miestami trošku čudný preklad, napríklad slovo hejže, ktoré tu bolo použité dosť často a mne osobne do príbehu vôbec nesedelo ?? Použilo ho pár postáv a ja som sa pri tom vždy pozastavila, lebo mi to prišlo zvláštne a vôbec sa mi do niektorých konverzácií nehodilo. Ale verím tomu, že niekto iný by si to možno ani nevšimol a nemalo by ho to prečo rušiť. Každopádne, mňa táto kniha maximálne nadchla a prečítala som ju za pár hodín. Príbeh je rýchly a plynulý, na viacerých scénkach som sa smiala, ale aj prežívala smutné chvíle spolu s postavami. Okrem iného rieši dôležité problémy ako anonymita na internete, dôležitosť ochrany osobných údajov, či depresia. Podľa mňa je to kniha, ktorá dokáže zaujať každého, ak jej dá človek šancu a rozhodne má čo ponúknuť ??

strana36.blogspot.cz, 7.9.2019

Viac o knihe

Zasnený Neznámy

Málokedy sa mi stane, že knižka je taká krásna, inteligentne vtipná, má perfektne vystavaný príbeh a zároveň to je fantasy (akože, osobne si myslím, že je to mix všeho možného) . Tak krásna, že už na strane 24 mi bolo jasné ako úžasné to bude a všetci mali pravdu. Taká úžasná a umelecká, že som musela schmatnúť zvýrazňovačku a začať počiarkovávať, komentovať i úplné hlúposti. A neľutujem to. Príde mi vďaka tomu tá knižka úplná, tak ako tá knižka zanechala niečo vo mne, tak i ja v nej. Ďalší aspekt knižky, ktorý musím vyzdvihnúť si akési skryté mindblowny a easter eggy. Nechcem vám tu ich vypisovať, teda zbytočne spoilerovať, preto keď budete čítať túto knižku dávajte si pozor a majte otvorenú myseľ. Jedna z vecí, ktorá mi lahodila boli prirovnania. Mám fetiš na prirovnania. A tu sú take nevšedné ako nočný motýľ počas dňa. Kiežby sa dalo, vymaľovala by som celú knihu zvýrazňovačkou aké boli perfektné. Postavy mi pekne sadli, hoci to bolo on-rozprávanie, každý pohľad bol jedinečný - jeden bol viac umelecký ako ťahy štetcom, druhý ako kresba ceruzkou, temný, ale pôsobivý. Zasnený Neznámy je naozaj originálna a nevšedná knižka. Je divné to povedať, ale nečítajte si anotáciu. Naozaj to nerobte. Pri tejto knižke je najlepšie nechať sa prekvapiť a nechať plynúť ten dej. ?????/5

knizny.zavislak, 5.9.2019

Eliza a more príšer

Francesca Zappia

Musím sa priznať, na knihu som sa veľmi čítala pretože som z každej strany počúvala samé chvály. No ja som sa akosi v knihe nenašla. Bolo to krásne spracované dielo, čo sa grafiky a kresieb a fóra týka. No príbeh, asi som čakala viac. Eliza bola zaujímavá postava. Pripomínala mi dnešných mladých ľudí, ktorí veľa času trávia práve pred telkou, počítačom, mobilom. Len máloktorí siahnu po knihe, či trávia svoj čas s rodinou. Iste, to, čo robíte je určite dôležité, no nesmieme zabúdať aj na iné veci. Priatelia, rodičia, súrodenci. Svet sa netočí len okolo vás. Áno, každý z nás je jedinečný človek, no musíme častokrát robiť aj iné rozhodnutia. Eliza počas príbehu dospievala, uvedomovala si dôležitosť života. Trpela, no nemala prečo. Komiks som troška nepochopila. Možno, že ja som nechápavá, no neprišla som tomu na chuť. Kresby boli krásne, len som nevedela ako to zaradom ide, ani vlastne o čo tam ide. No nevadí. K prekladu. Som troška sklamaná. Slová ako GYMKO? HEJŽE? Netvrdím, že to je zle, len mi to trhalo oči. Ale inak veľmi dobre. :) Veľmi sa mi páčil vzťah medzi súrodencami. Možno by si človek myslel, že nie sú medzi sebou vôbec pozorní, no opak je pravdou. Súrodenci majú silné puto. Tiež rodičia. Najradšej by sme boli keby nás nechajú na pokoji, ale bez nich by sme neboli tam, kde sme. Mali by sme im byť vďační, za to všetko čo pre nás robia. Či už je to zlé alebo dobré. Oni nám nechcú zle, len my to tak berieme. Eliza a more príšer je kniha pre všetkých geekov, milovníkov komiksov a jednoznačne je to kniha, ktorú rýchlo zhltnete. Krásne obohatená, grafika, štýl. Veľmi pekné, nie len na čítanie, ale aj na pozeranie. Príbeh Elizy nesie posolstvo nie len pre mládež. Možno sa sami v tomto nájdete.

mycourtofdreams.blogspot.cz, 4.9.2019

Viac o knihe

Recenzia médii