CooBoo

Sadie

Vďaka tomu, že som už dlhšiu dobu pokukovala po tejto knižke, ktorá oslovila mnoho čitateľov po celom svete a vďaka tomu, že ma nesmierne zaujímalo prečo, som si ju samozrejme musela od @cooboo.sk vypýtať. A dobre, že som tak urobila. Prečo? V prvom rade, to jej prevedenie je krásne. Jednoduchá obálka, no má v sebe čosi sviežo-pekné. Ďalej nečakane húževnatá, statočná a ostrieľaná hrdinka príbehu. A čo je ešte lepšie, do hlavnej postavy sa dalo ľahko vžiť, skamarátila som sa s ňou hneď od začiatku a bavilo ma čítať si jej príbeh. Ostatné postavy boli ako mihajúce sa stromy, ktoré vidieť z okna auta pri jazde na diaľnici - vedela som, že tam sú, no nie nadlho. Ale späť k príbehu. Ten mal hrozne čudne vymyslený koncept kapitol, (čitateľ sa dozvedá o všetkom z prvej osoby osobne od Sadie v jednej kapitole a v nasledujúcej je to všetko zhrnuté v reportáži/podcaste, čiže akoby prežívanie tej istej udalosti dvakrát) no zároveň prináša omnoho viac napätia, keďže treba čakať na to, čo príde a to čakanie vnáša skvelú intenzitu do deja. Preto sú tieto typy príbehov absolútne návykové - ak začnete, už nechcete a nemôžete prestať, pretože chcete vedieť viac. Napomáhal tomu i fakt, že väčšina prostredí bola opísaná kruto a neľútostne realisticky - nijaké príkrasy, len holá pravda. Zanedbané domy, špinavé autá, prehnité motely a ošumtelé prívesy. Autorka sa tiež nebála drsne napísaných scén, a to myslím fyzických i verbálnych. Napriek tomu obsahovala kniha mnoho hlbokých a krásnych myšlienok, ktoré boli podľa mňa aj dobre sformulované/preložené do slovenčiny. Podľa mňa už viac netreba dodať....len to, že ak ju prečítate, nebudete ľutovať! Odporúčam. ??

bookwormblood, 30.11.2019

Viac o knihe

RECENZIA: Posledný Namsara

Kristen Ciccarelli

Ako kopu iných ľudí, aj mňa na tejto knihe zaujala predovšetkým obálka. Naživo je naozaj krásna - tie zlaté fliačiky aj písmo sa lesknú a v spojení s tou minimalistickou čiernobielou ilustráciou to vytvára fakt super kombináciu. Navyše som o nej počula už dávnejšie a vždy som ju mala tak nejako zaradenú v mojou pomyselnom wishliste. Preto som sa veľmi tešila, keď vyšla aj u nás na Slovensku. No či naplnila moje očakávania...? ?? Hlavnou postavou príbehu je Asha, princezná, ktorú všetci v kráľovstve nenávidia. Keď bola dieťa, nechtiac na kráľovstvo privolala skazu, najobávanejšieho Draka, ktorý zničil polovicu kráľovstva a pripravil tak o život mnoho ľudí. Asha si z toho dňa odniesla nepríjemnú spomienku v podobe jazvy z popáleniny, ktorá jej zasiahla celú jednu stranu tela. Asha bola ako hlavná postava naozaj zaujímavá. Bola zvyknutá na nenávistné prejavy zo strany obyvateľov mesta, no aj na to, že sa jej všetci báli, pretože mala povesť násilnej a krutej lovkyne drakov. Páčilo sa mi, že taká naozaj bola, že sa často správa kruto, povýšenecky a jednoducho tak, ako ju vychovali. V YA knihách je totiž často hlavný hrdina opísaný ako chladný a krutý, no v skutočnosti sa tak vôbec nespráva a ide len o to, aby pôsobil tajomnejšie a zaujímavejšie. Asha bola niekedy fakt hrozná a presne to sa mi páčilo. Ostatné postavy ma však až tak nezaujali, teda aspoň zozačiatku. Bolo tam niekoľko výrazných postáv, napríklad Jarek, hlavný veliteľ kráľovského vojska a Ashin snúbenec. No napriek tomu ma nejako nezaujal, rovnako ako ani jeho otrok Torwin, Ashina sesternica Sphire alebo princ Dax. Nezaujímalo ma, čo sa s nimi stane a prostredníctvom Ashinho pohľadu sme sa o nich ani veľa nedozvedeli. Možno to bolo jej rezervovanou povahou, no jednoducho som si k nim zozačiatku nevedela vytvoriť vzťah. Ako som sa však začítala, začalo sa to trochu zlepšovať, no už teraz viem, že ani jedna postava vo mne až tak veľmi nezarezonovala. Ťažko sa mi dostávalo aj do samotného príbehu. Ten bol sám o sebe je zaujímavý, páčila sa mi tá téma - lovenie drakov, ktoré sa dajú prilákať rozprávaním starých legiend, no tie sú v celom kráľovstve zakázané. Tieto legendy sa sem-tam objavili aj medzi kapitolami a to bola moja obľúbená časť celej knihy. Vysvetľovali históriu celého kráľovstva a často krát aj minulosť niektorých postáv. No aj tak celému príbehu chýbala akási iskra, ktorá by ma nútila čítať ďalej a zaujímať sa o osudy postáv. Vlastne som sa asi prvú polovicu knihy trochu nudila, hoci akcie tam nebolo málo. Práveže sa tam stále niečo dialo a často prišli aj nejaké zvraty a odhalenia, no tie boli podané akosi flegmaticky a bez veľkých fanfár a rozruchu, na čo som už asi pri fantasy knihách zvyknutá, takže to bolo pre mňa trochu nezáživné. Všetko sa však zlepšilo v druhej polovici knihy, keď som sa už lepšie začítala a zvykla si na postavy aj štýl písania a celkovo sa všetko rozbehlo. Už som sa začala tešiť na to, keď sa objavia niektoré postavy, napríklad Dax a Saphire. Poslednú štvrtinu knihy som už potom zhltla veľmi rýchlo a záverečné strany dávajú jasne najavo, že sa to pre Ashu ešte neskončilo. V konečnom dôsledku je Posledný Namsara zaujímavou fantasy knihou, ktorá však poteší skôr menej náročných čitateľov, ktorí pri čítaní nepotrebujú veľmi prepracované fantasy svety a veľkolepé scény rozpísané na niekoľko strán. Príbeh je v mnohých ohľadoch zaujímavý a pútavý, no pre mňa to jednoducho nebola taká tá láska na prvý pohľad. No aj tak som rada, že som si knihu prečítala a - keď nechám prejaviť sa svoje márnivé ja - som rada, že ju mám v knižnici, lebo je fakt krásna ????

strana36.blogspot.cz, 18.11.2019

Viac o knihe

Posledný Namsara (Recenzia)

Kristen Ciccarelli

Mám pocit, že dračí boom je už takpovediac za nami a momentálne už naozaj len sem-tam narazím na knihu s touto tematikou. Ale nakoľko sú mi tieto záhadné príšerky sympatické a rada o nich čítam rôzne vybájené príbehy, zatúžila som si túto knihu okamžite prečítať. Ale ešte skôr, ako som vedela, o čom bude, ma najskôr upútala táto nádherná obálka, ktorá je naživo ešte oveľa výraznejšia. Tie zlaté fliačiky na nej sa vo svetle krásne trblietajú a celá kniha pôsobí naozaj luxusne :) Asha je princezná, ktorej hlavnou úlohou je lov drakov. Ako neohrozená a strach naháňajúca Iskari má za úlohu zabiť toho najobávanejšieho a najnebezpečnejšieho draka zo všetkých - Kozua. Ak sa jej to podarí, vyhne sa nežiaducemu sobášu s mužom, ktorého jej vybral otec, keď bola ešte dieťa. To je pre ňu najväčšia motivácia a je plná odhodlania aj napriek tomu, že proti Kozuovi už raz stála a neuspela. Ako pripomienku na tento jej jediný neúspešný boj má na tvári jazvu a spomienku na zhorené mesto. Autorka vymyslela nový svet s celkom zaujímavým fungovaním. Veľkú moc v ňom majú legendy a príbehy, ktoré v knihe rozpráva Iskari a tým celý príbeh ozvláštňuje a zároveň sa tým pre mňa stal uveriteľnejším. Mnohé veci ale autorka spomína viackrát, čo bolo pre mňa trochu otravné. Evidentne je kniha určená mladším čitateľom, je použitý jednoduchý jazyk a nie veľmi zložité zápletky. Dej je predvídateľný, ale nájdu sa momenty, ktoré dokážu prekvapiť. Napriek tomu, že kniha má aj svoje nedostatky, nemožno jej uprieť, že keď sa raz začítate, je ťažké ju odložiť, pretože je nabitá akciou na každej stránke. Dej je rýchly, neustále sa niečo deje, postavy sa veľmi rýchlo premiestňujú z miesta na miesto a pre hlavných hrdinov je tu pripravených množstvo prekážok. Knihu odporúčam mladším čitateľkám. Najmä takým, ktoré rady čítajú o nebojácnych a odvážnych hlavných hrdinkách. Dokážem si veľmi ľahko predstaviť, že pre -násťročných môže byť táto kniha celkom poriadny trhák, z ktorého budú nadšení. Pre starších (ku ktorým sa radím aj ja) je to príjemné čítanie, ktoré síce má svoje muchy, ale ako nenáročné oddychové, tak trochu rozprávkové čítanie dokáže celkom ľahko zlepšiť náladu. Dúfam, že sa dočkáme ďalšieho dielu, ktorý si rada prečítam, lebo hlavných hrdinov som si obľúbila a som zvedavá, aké ďalšie prekážky si pre nich autorka pripravila.

elliesbookverse.blogspot.cz/2018/, 13.11.2019

Viac o knihe

RECENZIA: Vojna okolo nás

Monica Hesseová

Už pri predošlej knihe od tejto autorky ma prekvapilo, akým príjemným a pútavým štýlom píše, takže neviem, prečo ma to zarazilo aj teraz. No jej postavy sú tak strašne reálne, rovnako ako opis prostredia a dej sa posúva s takou ľahkosťou, že som znova zostala úplne očarená. Rovnako ako Dievča v modrom plášti, aj táto kniha sa venuje vojnovej tématike, no odhaľuje stránku vojny, ktorú asi mnoho ľudí nepozná. Väčšina kníh o druhej svetovej vojne sa zameriava priamo na fronty alebo na utrpenie Židov. No táto opisuje osudy obyvateľov Ameriky, ktorí sa síce mohli ako Američania cítiť, no vláda na to mala iný názor. Ide o ľudí s inými koreňmi, s predkami v iných krajinách, konkrétne s nemeckými a japonskými. Voči Nemcom bolo určite veľa ľudí skeptických najmä kvôli Hitlerovi a ich odlišným stranám vo vojne. Samozrejme, že nie všetci boli nacisti, ale je ťažké nemať predsudky v čase vojny, keď sa všetci boja o svoj život a všetko vyzerá byť bezútešné. No to s tými Japoncami ma prekvapilo. Vôbec som nevedela, že Amerika takto zaobchádzala so svojimi občanmi tohto pôvodu. Vraj sa to vyostrilo po japonskom útoku na Pearl Harbor, keď sa vláda začala obávať ďalších útokov a tak veľa ľudí japonského pôvodu obviňovala zo špionáže. Táto kniha sleduje život dvoch dievčat v roku 1944, ktoré sa obe ocitli so svojimi rodinami v internačnom tábore Crystal City. Niektorí ľudia prišli o svoje domovy úplne, iní dúfajú, že sa budú môcť po vojne vrátiť. Podmienky v tábore síce neboli najhoršie, no žiť pod neustálym dohľadom ozbrojených strážcov, dodržiavať rôzne obmedzujúce pravidlá a každý deň znášať niekoľkohodinové sčítavanie - to musí byť naozaj hrozné. A na takýto život boli odsúdené aj Margot a Haruko. Haruko prichádza do tábora so svojou malou sestrou a mamou, niekoľko mesiacov po tom, čo do tábora zobrali jej otca. Po dlhom čase sa znova stretávajú, no všetko je iné, než bolo predtým. Jej brat je na vojne, oni prišli o svoj domov a jej otec pred ňou niečo tají. Celý čas bola naštvaná, odhodlaná nenávidieť toto miesto a vrátiť sa jedného dňa domov. Páčilo sa mi aká bola cynická a sarkastická, z nejakého dôvodu mi to bolo sympatické. Bolo jasné, že ide o človeka, ktorý sa len tak nenechá zlomiť a umlčať, hoci aj ona mala svoje slabé chvíľky, keď vedela byť veľmi emotívna. Margot bola úplne iná. Všetko chcela mať pod kontrolou, často bola nervózna a nad všetkým neustále premýšľala. Na jednu stranu bola veľmi racionálna a potláčala svoje emócie, no inokedy si nemohla pomôcť a konala len podľa nich. Podobne ako Haruko, aj ona sa v tábore ocitla po tom, čo najprv vzali jej otca a po nejakom čase za ním prišla aj ona s mamou. Zo všetkých síl sa snaží, aby bol ich život čo najnormálnejší a všemožne pomáha svojej mame, ktorá je tehotná. Musí však bojovať s predsudkami voči jej Nemeckému pôvodu, ktoré nezmizli ani za múrmi internačného tábora. A navyše, dievčatá musia skrývať aj svoje priateľstvo, pretože nemecká a japonská strana tábora sa snažia od seba držať čo najďalej a pre obe by to bolo príliš komplikované. Veľmi som ocenila, že hoci sa počas celej knihy striedali pohľady oboch dievčat, rozprávanie bolo vždy napísané z pohľadu prvej osoby. Vedela som sa tak lepšie vcítiť do obidvoch postáv a spoznať ich myšlienky a vnútorné prežívanie. Zaujímavou vsuvkou bolo aj to, že pred niektorými kapitolami sa nachádzali krátke poznámky od Margot aj Haruko, ktoré niekedy komentovali, čo sa bude diať alebo ako dané udalosti prežívali. Najzaujímavejšie na tom bolo to, že vždy si ich názory protirečili a v podstate naznačovali, že sa blíži niečo zlé a že sa to čoskoro stane. To celý čas udržiavalo napätie a ja som bola ako na ihlách, keď som striehla na ten okamih. Až mi bolo ľúto, keď sa začali veci kaziť a ja som vedel, že príbeh čoskoro vyvrcholí. Priala by som si, aby bola kniha dlhšia alebo aby sa niektoré veci medzi postavami viac vyjasnili... pretože koniec ma vážne zasiahol a dúfala som v niečo iné. Príbehy však niekedy potrebujú aj také konce a knihe to len pridalo na reálnosti, takže v konečnom dôsledku sa nesťažujem, len ma niektoré veci mrzeli. Na niekoľkých záverečných stranách sa nachádzajú aj poznámky od autorky, ktoré trochu osvetlili históriu za týmto príbehom a rovnako tam prezradila, kde našla inšpiráciu na túto knihu a čo malo byť jej odkazom. Takéto veci ma vždy zaujímajú, preto som si ich veľmi rada prečítala a získala tak trochu väčší rozhľad aj v tejto téme. Vojna okolo nás je krásnou knihou o osudoch obyčajných ľudí, ktorých zasiahla vojna a ktorí museli nájsť odvahu žiť v krajine, ktorá ich neprijímala. Zároveň je to však príbeh o priateľstve dvoch dievčat, o zložitých rodinných vzťahoch a neistote, ktorá prichádza ruka v ruke s vojnou. Všetko podčiarknuté úžasným štýlom autorky, ktorá dokáže postavy priam oživiť. Túto knihu naozaj veľmi odporúčam! :)

strana36.blogspot.cz, 31.10.2019

Viac o knihe

Vieš, že ťa potrebujem?

Vieš, že ťa potrebujem je druhým dielom veľmi úspešnej Dimily série. Nie je to tak dávno, čo som mala v rukách prvý diel s názvom Vieš, že ťa milujem? Ten odo mňa získal plný počet lajkov a naozaj sa mi páčil. Čo sa mi však páčilo menej bolo, aký nás čakal koniec. O to viac som sa však tešila na druhý diel a na to, akým smerom sa bude táto séria vyvíjať. Na začiatku ďalšieho roka by sme sa mali v slovenskom preklade dočkať aj záverečného dielu, ktorý ponesie názov Vieš, že mi chýbaš? Už teraz som naň mimoriadne zvedavá, pretože druhý diel nechal otvorených viacero otáznikov. V príbehu sme sa posunuli o rok dopredu. Eden je vo vzťahu s Deanom, Tylerovým kamarátom a Tyler odišiel hľadať šťastnú budúcnosť do New Yorku. Eden a Tyler sa nevideli rok a teraz majú spolu stráviť istý čas, čo môže byť veľmi zaujímavé, ale zároveň pre nich aj ťažké. Bola som zvedavá, ako na seba budú reagovať a myslím, že to autorka vykreslila úplne perfektne. Zo začiatku bolo cítiť to napätie, trápnosť, ako keď sa s niekým dlho nevidíte. Postupne už sa začali ľady lámať. Musím sa však priznať, že som sa v tomto dieli s Eden nevedela nejako stotožniť. Mala som pocit, že sa stále na niečo iba sťažuje, že jej všetko vadí, že pre ňu nič nie je dobré a dostačujúce a po určitom čase mi to už začalo aj trošku prekážať. Našťastie Tyler bol stále tým perfektným drsným chlapcom, ktorý dokázal zo seba urobiť aj poriadne zlatíčko a roztopiť tak všetkým srdiečka. Páčilo sa mi, že Estelle viac zapojila aj vedľajšie postavy a vytvorila tak komplexný príbeh, v ktorom sa stále niečo dialo. Aj napriek tomu, že na prvý pohľad to môže vyzerať tak, že je príbeh len jedno veľké klišé, v skutočnosti to tak vôbec nie je. Autorka síce pracuje s pomerne ošúchanou témou zakázanej lásky medzi nevlastnými súrodencami, ale dokázala z nej urobiť oveľa viac, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Opäť do príbehu zakomponovala aj dôležité životné otázky, rozhodnutia a filozofické úvahy, ktoré aj vás nepriamo donútia, aby ste sa zamysleli nad vlastným životom. Páčilo sa mi, že som sa v príbehu niekedy ako keby našla a dokázala uplatniť isté situácie aj na svoj reálny život. Mám potom pocit, ako keby som bola priamo súčasťou príbehu a nie len jeho nestranným pozorovateľom. Veľmi dôležitú úlohu zohráva aj autorkin štýl písania, ktorý tiež posúva príbeh dopredu a dokáže vás doň úplne vtiahnuť. Aj napriek tomu, že by som radšej uvítala duálne rozprávanie príbehu, namiesto jednostranného pohľadu Eden, predsa len nemôžem povedať, že by som sa nudila. Ako som už spomínala, Eden ma v tomto dieli občas poriadne hnevala, ale aj napriek tomu ma práve zvedavosť stále ťahala ďalej a donútila pretáčať jednotlivé stránky rýchlosťou blesku. Ak totiž čakáte, že sa zrazu všetko vyrieši ako keby šibnutím čarovného prútika, musím vás sklamať. Autorka nás opäť poriadne vytrápi a nezabudne ani na dramatický koniec, po ktorom si budete priať, aby ste mali tretí diel hneď pri sebe. Aj napriek tomu, že dominantou príbehu je romantická zápletka medzi Eden a Tylerom, predsa len som nemala pocit, že by sa všetko točilo iba okolo nich. Okrem toho by mi však nevadilo asi ani sledovať len romantickú líniu, pretože Estelle proste vie, ako si vás získať. Práve tieto pasáže jej podľa mňa idú najlepšie a dokáže sa do nich naozaj vcítiť. Vie, že ťa potrebujem? si ma opäť získalo. Nemôžem povedať, že by som bola až taká nadšená, ako po prvom dieli, ale rozhodne sa teším a som zvedavá, ako celá séria dopadne. Dimily je veľmi podarená, romantická séria, ktorá sa presne hodí na tieto posledné slnečné dni. Pokiaľ máte chuť na nejakú romantiku, určite dajte tejto sérii šancu. Rozhodla som sa, že udelím štyri lajky. Jeden lajk som stiahla práve za charakter Eden, ktorý nebol vykreslený až tak, ako by som si priala. Pevne však verím, že poslednému dielu budem môcť dať opäť plný počet lajkov.

Fans of Books, 27.10.2019

RECENZIA: Motýliky

Alice Oseman

Komiksy som nikdy veľmi nečítala, no v poslednom čase k nim začínam nachádzať cestu. Najprv to bola Nimona, pri ktorej som sa neskutočne zabávala a potom Eliza a more príšer, kde krátke komiksy skvele dopĺňali príbeh. Už som sa pristihla aj pri tom, ako si v kníhkupectvách zakaždým obzerám sekciu s komiksami a grafickými románmi, aj keď som to nikdy predtým nerobila. No a Motýliky boli ďalším skvelým príkladom toho, že aj komiks môže vyvolať toľko pocitov a byť rovnako pútavý ako kniha a že ma začínajú naozaj baviť. Rovnako ako si neprečítam každú knihu, aj komiks musí mať isté parametre, aby ma zaujal. V prvom rade ma vždy zaujíma dizajn alebo teda štýl kresby. Niektoré sa mi už na prvý pohľad veľmi nepozdávajú a v takom prípade by som musela byť veľmi okúzlená nápadom a anotáciou. Motýliky sa mi hneď na prvý pohľad zapáčili práve štýlom kresby, ktorý je síce pomerne jednoduchý, no veľmi výstižný a pútavý. Kresby sú čiernobiele, no to im nijako neuberá z už spomínanej pútavosti. Autorke sa podarilo vytvoriť postavičky veľmi realisticky a občas som naozaj žasla nad drobnými ľudskými gestami a postojmi, ktoré sa jej podarilo zachytiť a ktoré robili postavy uveriteľnejšími. Rovnako sa vyhrala aj s detailmi. Niektoré scény boli síce zamerané hlavne na postavy, kedy nebolo pozadie dôležité, no inokedy sa zas zamerala aj na prostredie a jeho detailné stvárnenie, ako napríklad zariadenie v izbe, vyplnený profil na facebooku, správy v mobile, vzor na oblečení... Čo sa týka príbehu, ten bol tiež veľmi milý, hoci pomerne jednoduchý. Sleduje príbeh dvoch chalanov, Charlieho a Nicka, ktorí spolu chodia do školy a postupne sa z nich stanú dobrý kamaráti. Jeden z nich pomaly začne cítiť čosi viac, no nie je dosť odvážny na to, aby svoje city priznal. Napriek jednoduchému príbehu boli podľa mňa postavy prepracované a každá jedna z nich bola výnimočná a niečím špecifická. Charlie sa mi zapáčil hneď na prvý pohľad. Okrem toho, že mi (výzorovo) veľmi pripomínal Nica diAngela z Percyho Jacksona alebo teda jeho zobrazenie od úžasnej ilustrátorky Virie, som si ho zamilovala aj pre jeho povahu a osobnosť. Bol to taký pohoďák, nekonfliktný a milý. Možno si trochu od ľudí trochu udržiaval odstup, no nemala som z neho pocit, že by to bol samotár. Pravdepodobne bol len opatrný, keďže ľudia si ho dosť všímali kvôli tomu, že ako jediný priznal to, že je homosexuál. To sa samozrejme nezaobišlo bez predsudkov a ohovárania zo strany ostatných žiakov a to nikdy nie je jednoduché. Napriek tomu nebol nejaký zatrpknutý alebo tak, práve naopak. Páčil sa mi aj jeho štýl, to, že hrá na bicie a ďalšie rôzne maličkosti. Nick bol zas veľmi sympatický a podľa toho, aký bol v škole obľúbený, to bol komunikatívny a príjemný spoločník. Čo sa mi však najviac vrylo do pamäte a čo som brala ako jeho najvýraznejšiu črtu, bola ochota pomáhať iným. Hlavne Charliemu, ale mala som z neho taký pocit, že je to človek, na ktorého sa môžeš s šímkoľvek obrátiť. Jednoducho to bol taký milý a správny chalan. Ich priateľstvo sa vyvíjalo postupne, no celkom rýchlo a veľa momentov a situácií bolo fakt zlatých, až som sa pri čítaní priblblo usmievala. Stránky mi utekali neskutočne rýchlo a do hodinky som mala knihu prečítanú. Na konci som mala trochu nervy, pretože ma strašne navnadil na pokračovanie a keďže je dostupné aj na internete, musela som sa veľmi premáhať, aby som sa naň hneď nevrhla ?? Ale nakoniec som sa rozhodla počkať, aby som ich mala pekne pokope v knižnej podobe. Rozmýšľala som však nad tým, že by som si prečítala ďalšiu knihu od autorky - Solitaire, v ktorej sa Charlie s Nickom vyskytujú ako vedľajšie postavy. Takže možno si o nich čoskoro budem môcť prečítať aspoň takto. Ešte by som chcela pochváliť vynikajúci preklad Ivany Cingelovej. Podarilo sa jej vystihnúť slang a spôsob reči dnešných tínedžerov, čo veľa autorov a prekladateľov niekedy trošku netrafí. Tu však boli rozhovory a myšlienky podané presne tak, ako by som ich povedala napríklad aj ja v rozhovore s mojimi kamarátmi, čo zase o niečo zvýšilo autentickosť celého príbehu. Takže aj po tejto stránke sú Motýliky fakt super. Na konci knihy sú ešte nejaké bonusové kresby a poznámky autorky, ktoré prezrádzajú niečo viac o jednotlivých postavách alebo vysvetľujú, ako celý príbeh a komiks vznikol a ako vyzeral úplne na začiatku. Toto ma vždy strašne zaujíma - akoby také nahliadnutie do mysle autora, ktorý postavy a celý príbeh vymyslel a ktorý s ním má určite nejaký hlbší citový vzťah. Mám rada, keď autori prepracujú postavu do najmenších detailov, či už čo sa týka jeho povahy alebo vecí, čo má rád. Tu ma zaujala napríklad kazeta s hudbou, ktorú nahral Charlie. Vždy ma zaujíma, kto čo počúva v reálnom živote a o to zaujímavejšie to je, keď sa to týka postáv v knihách. Myslím, že hudba dokáže o človeku veľa povedať a navyše si rada púšťam nejaký "soundtrack" počas toho, ako niečo čítam, pretože ma to dokáže viac vtiahnúť do deja a naladím sa tak na danú knihu a jej atmosféru. Motýliky sú veľmi zlatou, príjemnou a miestami aj vtipnou knihou, ktorú zhltnete na jedno posedenie a hneď si budete pýtať pokračovanie. Neviem, kedy sa ho síce v preklade dočkáme, no dúfam, že čoskoro, lebo Charlie s Nickom mi už teraz chýbajú ¦?

strana36.blogspot.cz, 21.10.2019

Viac o knihe

Motýliky - Prvá láska

Alice Oseman

Môj dnešný knižný tip pre vás - Motýliky. Roztomilý komiks s čiernobielo ladenými ilustráciami o prvých láskach, spoznávaní samého seba a odvahe. Úprimne som z knihy nebola nadšená až natoľko ako ma niektoré recenzie presviedčali, no príbeh je to naozaj milý. Autorka však krásne zachytáva prvé fázy zamilovanosti, tú neohrabanú hanblivosť a ostýchavosť. Páčilo sa mi akým spôsob bola kniha graficky spracovaná, ako do toho všetkého zapadal text. Možno mi to prišlo príliš kraťunké, ale to koniec koncov nemusí byť práve negatívum. Určite chcem čítať aj dvojku, pretože kniha skončila v tom najlepšom. Motýliky zhltnete za chvíľku, no verím, že vám spríjemnia deň.

Čaro kníh, 18.10.2019

Viac o knihe

RECENZIA: Sadie

Courtney Summers

Ak si myslíte, že poznáte Sadie a viete ju odhadnúť len na základe anotácie, musím vás sklamať. Na to, aby ste plne pochopili, kým je, si musíte prečítať jej príbeh. A poviem vám, ten naozaj stojí za to! Sadie na základe spomenutej anotácie pôsobí ako pomerne jednoduchý príbeh zo žánru YA so smutnou pointou. Hlavná protagonistka sa má vyrovnávať so stratou svojej sestry. Podobných príbehov tu už niekoľko bolo, no Sadie rozhodne je oveľa viac než len takýto príbeh. Anotácia v tomto prípade je ako trailer k filmu, poskytuje ukážky len z prvej polhodiny, v tomto prípade prvej štvrťky knihy. Ukrýva v sebe omnoho viac ako by ste čakali. Príbeh je napísaný netradičnou formou, ktorá pridáva na pútavosti. K dispozícií je v prvom rade rozprávanie prostredníctvom niekoľko epizódovej šou v rádiu, a v druhom rade rozprávanie Sadie. Tieto rozprávania sú navzájom prepojené, krásne sa dopĺňajú a objasňujú čitateľovi sled udalostí. Štýl písania ma naplno pohltil a vždy som bola zvedavá, čo sa udeje ďalej a čo stojí za správaním sa postáv. Každou kapitolou čitateľ odkrýva dejové čriepky a prepracuváva sa k záveru a celému obrazu. Sadie je pre mňa prekvapením. Nechala som sa zlákať jednoduchou anotáciou a tešila sa na oddychové čítanie. Po prečítaní niekoľkých strán som však zistila, že to nebude len také jednoduché a rozhodne to nebude oddychové. Nosná myšlienka je psychicky ťažká, je ťažké čítať taký tragický a smutný príbeh, keďže neviete ani to, či môžete očakávať happyend. Celé čítanie a napredovanie v deji sa nesie v ponurej až temnej atmosfére. Ja osobne som mala miestami problém pokračovať, pretože toho na mňa bolo veľa. Verte mi,, chcela by som vám toho povedať oveľa viac, ale to by som vám úplne skazila zážitok. Môj názor je, že k jadru sa musíte dostať bez akýchkoľvek spoilerov, s čistým štítom, pretože to vám prinesie ten najväčší zážitok a zanechá vo vás tie pravé emócie. Emočne tento príbeh obsahuje všetko. Aj keď dominujú negatívnejšie emócie ako napríklad strach, hnev, smútok alebo odovzdanosť osudu, nájdu sa medzi nimi aj tie pozitívnejšie či skôr hodnotnejšie. Z postavy Sadie vyžaruje neuveriteľná odhodlanosť, sila, túžba po spravodlivosti. O jej odhodlaní nebudete pochybovať a bude vám jasné, že si jednoducho ide za tým, čo si zaumienila a čo považuje za dôležité. Nič ju nezastaví. Veľmi sa páčilo, že aj keď sa v deji dialo čokoľvek a značne to Sadie ovplyvňovalo, nikdy svoje rozhodnutia nemenila. Je to istá forma zaslepenosti, ale v tomto prípade pre správnu vec. V deji sú prítomné zvraty, prekvapenia, akcia, napätie a všetko, čo dobrá kniha potrebuje. Gradácia deja je na správnej vlne a od čítania sa neodtrhnete.

Knižné maniačky, 18.10.2019

Viac o knihe

Moje skutočné meno je Hanna

Tara Lynn Masih

Už na základných a stredných školách na dejepise nás učili, že svetové vojny boli aktom brutálnej krutosti a utrpenia mnohých dobrých ľudí, ktorí chceli žiť pokojným životom. Moje skutočné meno je Hanna je knižka, ktorá podáva veľmi surový pohľad na život Židov v období druhej svetovej vojny a ak sa pre ňu rozhodnete, určite nezabudnite na vreckovky. Toto je príbeh mladučkej Hanny, ktorá so svojou židovskou rodinou žije na Ukrajine a postupne do ich mestečka prichádza vojna, ktorá sa nehrá s nikým. Spočiatku by sa vám príbeh mohol zdať pomalý alebo nudný, pretože Hanna rozpráva najmä o svojom živote, svojej rodine, o tom, ako trávi voľný čas a o tom, ako vo svete zúri vojna a ako postupne upadá zvyčajný život ich mesta, míňajú sa potraviny, pomaly začína diskriminácia a rasizmus a čoskoro ľudia musia bojovať o holý život. Ako už hovorí anotácia, Hanna s rodinou toho prežili mnoho – museli sa skrývať v lese aj v podzemí, museli žiť v neustálom strachu a zime, potraviny im museli vydržať neuveriteľne dlhú dobu, aby neumreli hladom a aké ťažké bolo toto všetko prežiť. Tento príbeh je fascinujúcou, ale zároveň krutou a smutnou výpoveďou mladého dievčaťa, ktoré zažilo vojnu na vlastnej koži. Autorka surovo podáva realitu, ktorá v tej dobe vôbec nebola príjemná. Nebolo príjemné sledovať deportácie Židov, ktoré sa zvyčajne končili smrťou, či už na pobavenie daných vojakov alebo v pracovných táboroch. Na jednej strane ukazuje otrasnú a brutálnu krutosť ľudí, rasizmus, predsudky, chamtivosť a to, ako ľahko môžu peniaze ovládnuť ľudí alebo ako ľahko sa dajú ľudia kúpiť. Na druhej strane však ukazuje chudobných ľudí, ktorí nič nemajú, ale stále sú ochotní dať iným aj to posledné, aby im pomohli. V tejto knižke je úžasná láskavosť a nezvyčajné priateľstvo, ktoré možno niekomu zachránilo život, a aj to, že dobrí a čestní ľudia sa nájdu aj v tých zlých a zúfalých časoch a za svoju dobrotu nič nežiadajú. Hanna rozpráva o utrpení, ktoré bola nútená prežiť spolu so svojou rodinou a aké ťažké bolo zachovať si nejakú nádej, veriť v niečo, keď človek doslova tápal v tme a zúfalstve. V takejto situácii nevedeli, či sa dožijú ďalšieho dňa, či neprídu o niekoho z rodiny alebo priateľov alebo neumrú hladom či na podchladenie. Nebolo mi všetko jedno, keď som obracala stránky tejto knihy a spolu s Hannou dúfala, že sa vojna skončí, že prežijú, že bude lepšie a budú môcť začať odznova. Lenže vojna si aj tak vždy vyberie svoju daň v hocijakej podobe a nikdy to nie je príjemné. Táto kniha je len malým odvarom toho, čo sa v tom období dialo, koľko zločinov a zverstiev sa páchalo na nevinných ľuďoch. Je to pohľad do času, kedy sa ľudia držali aj najmenšieho semienka nádeje, len aby vytrvali a vlastne to je to, čo ich udržalo pri živote. Práve tá vytrvalosť a viera, že vojna raz skončí bola hlavným ťahačom ich pokusu o prežitie. Ak nad ňou premýšľate, tak jej určite dajte šancu, pretože vám poskytne ďalší pohľad na vojnu a život počas nej. Je to veľmi silný príbeh, ktorý vám rozhodne natlačí slzy do očí, pretože autorka ho napísala neuveriteľne realisticky a surovo.

Never Trust a Duck, 5.10.2019

Viac o knihe

Aj dievčatá sa strácajú

Courtney Summers

Čo by ste urobili, keby vám jedného dňa zaklopalo na dvere neznáme dievča a chcelo od vás pomoc? Poskytli by ste jej ju? Zaplietli by ste sa s cudzinkou, ktorá by mohla otvoriť staré rany? Odhliadnuc od toho, ako si všetci povieme áno, keby sa to stalo v skutočnosti, zaváhali by sme. Nevideli a nevedeli by sme všetko, čo sa dozvedáme ako čitatelia. Presne o tomto tento príbeh je. O pátraní, domáhaní sa spravodlivosti a o zbabelosti jedincov, ktorí namiesto pravdy radšej unikajú, nech to stojí čo to stojí. Aj život. / WRITING / Formát tejto knihy je úplne iný, než som kdekoľvek inde videla. Kapitolami nás nesprevádza len Sadie, hlavná postava, no taktiež West McCray, ktorý vedie podcast menom DIEVČATÁ. Nikdy som si nemyslela, že budem fanúšikom podcastov, ale tento príbeh si niečo také doslova žiadal. Kapitoly vyrozprávané formou dialógov ako tak urýchlili plynutie knihy, no tá nestratila nič zo svojej vážnosti. Ba naopak- keď som videla, ako sa celý svet zaujímal o dievčatá, uvedomila som si skutočnosť ich príbehov. Autorka je síce Američanka, lebo podobné veci sa dejú všade, len ich nevnímame. Zatvárame pred nimi oči. Čo ma na diele upútalo hneď po prvých kapitolách bol menší zmätok, pretože po prečítaní prvých kapitol ešte nie je úplne jasné, kedy sa odohral Sadin príbeh a kedy podcast. Približne do tretiny knihy som si myslela, že si Sadie danú stanicu naladí a začuje rozhovor medzi reportérom a May Beth. Bohužiaľ, nič také sa nestalo. Moje hodnotenie: 4/5* / CHARACTERS / Hlavná postava, Sadie, bola ako diamant. Neobrúsený, no drahocenný kúsok. Celý svoj život strávila staraním sa o sestru, ktorej by zniesla aj modré z neba, keby ju o to požiadala. Zaujala ma už od prvej kapitoly, pretože bola iná ako ostatné hrdinky. Nebola dokonalá, ani premúdrelá. Bola realistická. K tomu jej dopomohol aj fakt, že koktala, a to som už naozaj dlho v knihe nevidela. Spoločne so Sadie spoznávame viacero postáv, ktoré sa nám pripletú do cesty počas hľadania pravdy a odplaty. Neraz ma pri čítaní zarazil fakt, ako osamelo sa Sadie musela takto na ceste, s vedomím, že nemá rodinu, ktorá by na ňu doma čakala. Niečo také sa jednoducho musí podpísať na psychike človeka a inak tomu ani nebolo tu. Možno aj preto sa Sadie lepšie kráčalo vpred, pretože vedela, že nemá čo stratiť. Moje hodnotenie: 4.5/5* / PLOT / Súrodenci sa nemusia vždy dohodnúť. Hašteria sa, hádajú, niekedy sa možno aj pobijú, ale vždy sa nakoniec udobria. Podobne to fungovalo aj u Sadie a Mattie. Nebolo sa teda čomu čudovať, keď sa jeden večer nevideli a neudobrili, ako tomu bolo zvykom. To, čo ale nasledovalo potom, staršia sestra nečakala. Príbeh začína tým, ako nájdu telo Mattie, ktorej páchateľa sa miestnej polícii nepodarilo chytiť. Sadie vedela svoje, ale nikto ju nepočúval. Nikto sa nezaujímal. Keďže sa Sadine kapitoly striedajú s podcastom DIEVČATÁ, ako čitatelia sa postupne dozvedáme nielen pravdivý príbeh. no taktiež Sadin dopad na jednotlivé postavy, s ktorými sa počas svojej cesty stretla. Páčilo sa mi, ako sme prišli do kontaktu s viacerými osobami najprv prostredníctvom Sadie, a potom vďaka reportérovi Westovi, ktorý po nej pátral. Vidieť následky jej rozhodnutí a stopu, ktorú v tých ľuďoch zanechala... Moje oči sa neraz zaliali slzami. Nie slzami smútku (aj to bolo), ale najmä hrdosti. Bola som hrdá na Sadie za to, čo sa rozhodla pre sestru urobiť. Len ťažko by som zhrnula obsah tohto diela do nejakých pár odsekov, keď každé jedno rozhodnutie, každá zastávka spúšťa kaskádu reakcií, o ktorýh si človek nemôže len tak prečítať. Musí sa chopiť knihy a zažiť to so Sadie. Moje hodnotenie: 4/5*

Perlasworldofstories.blog.cz, 4.10.2019

Viac o knihe

Recenzia médii