CooBoo

Vojnová situácia ukrajinských židov..

Súčasné trendy vo veľkom prajú návratom k hrôzam druhej svetovej vojny. Na jednej strane to kvitujem, pretože na zverstvá, čo ju sprevádzali, sa nesmie zabudnúť. No zároveň je trh pomaly presýtený a v množstve titulov sa ľahko môžu stratiť kvalitatívne lepšie kúsky. Román Moje skutočné meno je Hanna snáď podobný osud nestihne, pretože sa oproti iným knihám odlišuje hneď v niekoľkých rovinách. Ide o pomerne útly, komorný príbeh, založený na spomienkach ženy vyrastajúcej v ukrajinskej oblasti záujmu viacerých krajín - Poľska, Nemecka i Ruska. V texte prevažuje rozprávačka nad dialógmi, ale nižšia dynamika je vyvážená opisom dramatických situácií, ktoré postihli jednu obyčajnú rodinu. Tara Lynn Masihová získala za svoju tvorbu viacero významných ocenení, a oprávnene. Spočiatku vám síce môže trvať, kým si zvyknete jej štýl, ktorý hodnotím ako odvážny krok. Vzhľadom na to, že cieľovou skupinou sú tínedžeri, respektíve mladí dospelí, očakával by som o niečo epickejší obsah. Zhruba v štvrtine knihy však udalosti naberú väčší spád. Páči sa mi zvolené prostredie, pretože Ukrajina nie je častým dejiskom v podobne ladených príbehoch. Voľba bežnej rodiny, ktorá je ovplyvnená ideológiou a krutou posadnutosťou mocných, je tiež opodstatnená. Do postáv sa dá ľahšie vžiť a aj pochopiť ich snaha pomôcť každému, kto potrebuje nakrátko čo i len strechu nad hlavou. Hlavná postava Hanna oslávi v roku 1942 štrnáste narodeniny a mnohým veciam nerozumie. Prečo by mala jej rodina dostať menší prídel chleba (ak vôbec nejaký) len preto, že sú židia? A ako je možné, že krajinou z obáv o život putujú chlapci vo veku jej mladšieho brata? Bezpečie jej malého sveta je narušené a aj keď musí predčasne dospieť, výchova a rodičovské vzory ju predurčia zachovať si mravnú čistotu. Pri čítaní natrafíte na miesta, ktoré vás prinútia hlbšie sa zamyslieť. Pre mňa bola jedným z nich pasáž, kde Hanna pomáha susedke s maľovaním vajíčok na Veľkú noc. Popri tom jej stará pani vysvetľuje význam nielen jednotlivých farieb, ale aj obrazov a zmysel celého procesu v spojení s ťažkou situáciou. Je neuveriteľné, aký význam môže nadobudnúť prakticky aj banalita, ktorú si v čase mieru vôbec neuvedomujeme. Je vidieť, že Tara Lynn Masihová si dala prácu s materiálom, pretože množstvo reálií a dobových súvislostí je rovnako dôležité ako samotný dej. Preto sa nazdávam, že román Moje skutočné meno je Hanna si zaslúži pozornosť nielen zo strany mladých čitateľov. Aj preto, že Hanna rozpráva dospeláckym jazykom, čo je spôsobené retrospektívou a s ňou spojeným vekom hrdinky. V týchto dňoch žijeme 75. výročím SNP, a tak je o dôvod viac pripomenúť si, čoho sú ľudia schopní, ak sa v určitých podmienkach dovolí vyjsť zlu na svetlo.

marekzakopcan.sk, 29.8.2019

Viac o knihe

Eliza a more príšer

Francesca Zappia

Všetci o tejto kníhe všade píšu aka je rozkošná, zlatá a milá. A ja som nad tým len prevracala očami. A potom som si ju prečítala a súhlasím, že ona je fakt rozkošná, milá a zlatá!!!?? Eliza Mirková je obyčajná stredoškoláčka, nie počkať... nie je obyčajná stredoškoláčka. Je autorkou megaslávneho a úspešného komiksu More príšer. To, že Eliza je takáto talentovaná a úspešná umelkyňa na škole nikto netuší. Eliza každý deň bojuje so svojimi démonmi (a to je strach z ľudí, rozhovormi s cudzími a stretávanie sa s ľudmi). Preto ju všetci považujú za čudáčku a vyhýbajú sa jej (Toto asi pozná väčšina introvertov- ich hanblivosť väčšina ľudí bohužiaľ posudzuje ako čudáctvo). Všetko sa však zmení, keď Eliza na škole spozná nového chalana Wallaea, ktory je najväčší fanúšik jej komiksu... Bolo milé sledovať, ako sa dávajú dokopy dvaja hanbľoškovia, ktorí sa zo začiatku hanbia na seba čo i len pozrieť??. Keď sa však prevalí kto v skutočnosti je tá tajomná autorka Mora príšer, Elize sa začne rúcať jej starostlivo vybudovaná ochranná bublinka..... Eliza je nádherný a poučný príbeh, ktorí by si mal prečítať naozaj každý, kto má niekedy pocit, že je so svojimi problémami na svete sám.

zuzanaa8, 28.8.2019

Viac o knihe

Moje skutočné meno je Hanna

Tara Lynn Masih

Druhá svetová vojna predstavuje tému, ktorá sa len tak neobohrá. Poňať ju možno z rôznych uhlov či pohľadov a vždy to bude patriť medzi originálne čítanie. Nezáleží na tom či sa jedná o biografický skutočný príbeh alebo je to len vytvorený príbeh na základe osudov ľudí, ktoré sa zachovali. Moje skutočné meno je Hanna síce nie je biografia, no opiera sa o skutočný osud židovských rodín, ktoré sa pred nemeckými zverstvami ukryli v jaskyniach. Román je plný emócií a neraz vyvoláva zimomriavky po celom tele. Človek si takýto život nedokáže ani len trošku predstaviť a v súčasnosti nad tým len krútime hlavou. Dejiny nám ukazujú všetky udalosti, ktoré sa udiali. Moje skutočné meno je Hanna a mnohé iné príbehy sú však chytľavejšou alternatívou, ako ľuďom ukázať tie ozajstné zverstvá. Vryjú sa vám pod kožu a cez pohľady postáv vás to zasiahne väčšmi ako len dejinný fakt. Priznám sa, že keď som sa púšťala do tejto knižky, nemala som žiadne očakávania. Vedela som, že sa jedná o príbeh z obdobia druhej svetovej vojny a týka sa židovskej populácie, to bolo asi tak všetko. Už dlhšie som takýto príbeh nečítala, ale minimálne aspoň raz za rok na mňa príde nutkanie prečítať si takýto historický príbeh z tohto obdobia. Je to akási pripomienka toho, čo bolo a nikdy nechcem, aby sa opäť zopakovalo. Autorka ukazuje pohľad na vojnu očami mladej Hanny, ktorá je ešte dieťaťom. Spolu so svojimi rovesníkmi by si mala užívať detské hry, dospievať, nájsť si prvú lásku, no namiesto toho sa jej život mení na nočnú moru. Stráca postavenie v spoločnosti, prichádza do kontaktu s diskrimináciou, stráca vzťahy s kamarátmi a prostredím. Žije obmedzene a v strachu. Vojna bohužiaľ neobchádza ani nevinné deti. A tento aspekt príbehu je ten najsmutnejší. To ako sa Hanna vyrovnáva s udalosťami a ako vníma svet, to vás dojme. Práve postava Hanny ukazuje ľudskú silu, odhodlanosť a chuť žiť. Psychicky a miestami aj fyzicky bojuje ako šelma a predovšetkým má nádej. Nemieni sa vzdať, verí v lepšiu budúcnosť. Veci berie také ako sú a síce ju mrzí, že nemôže viesť život ako predtým, neutápa sa v ľútosti. Jej rodina situáciu berie obdobne ako Hanna. Čitateľ má však k dispozícii aj pohľad na iné rodiny. Niektoré sa snažia votrieť do priazne Nemcov, len aby im bolo lepšie a neraz sa nebránia ani klamstvám či udávaniu. Ďalšie rodiny trpia, nechajú sa chytiť a v konečnom dôsledku ich nečaká práve najlepší osud. Ako som už vyššie spomenula, kniha je nasýtená emóciami. Vyvoláva ich pri každej situácii a neraz vám príde nevoľno z toho, čo sa tam deje. Ja osobne som neustále mala v mysli otázku: Prečo sa to všetko dialo? Ako sa niekto môže tak zversky správať? Odpovedí som sa však nedočkala, lebo na takéto otázky odpovede neexistujú. Nie je to správne, nikdy to správne nebolo a ľudstvo by sa malo poučiť. Pri čítaní budete zároveň aj trpieť neistotou. Pri každom premiestnení rodiny alebo akomkoľvek neznámom prvku sa budete báť o osud postáv. Výjde im to alebo ich tentokrát chytia? Vždy si budete priať, aby im to vyšlo. Napätie a neistotu budete pociťovať s postavami. V závere som ocenila aj autorkine poznámky o tom, ako to naozaj bolo, čo ju viedlo k napísaniu takéhoto príbehu a o čo sa pri tom opierala. Súčasne som si mohla povedať, že podobný príbeh som ešte nevidela, nečítala a ani by mi nenapadlo, že sa môže opierať o skutočnosť, pretože to znie naozaj neskutočne. No obdobie druhej svetovej vojny prinieslo práve osudy, ktorým sa ťažko verí, no predsa sa stali. Vyjadrujú neuveriteľne veľkú ľudskú silu.

Knižné maniačky, 27.8.2019

Viac o knihe

Moje skutočné meno je Hanna

Tara Lynn Masih

Ak máte radi vojnové príbehy, určite ste už čítali mnohé, odohrávajúce sa najmä v Nemecku alebo Poľsku. Tento bol pre mňa výnimočný už len tým, že bol zasadený do (aspoň pre mňa) nezvyčajného prostredia Ukrajiny. Vďaka tomu som nahliadla do ťažkého života tamojších ukrajinských židov. Dozvedela som sa veľa zaujímavostí zo židovskej kultúry a spoznala vtedajší ukrajinský život. Hanna rozpráva príbeh a spomína. Na to, aká bola jej rodina šťastná a spokojná pred vojnou a na to, ako sa jej život zmenil keď vojna prišla aj do ich dediny. Ako silne veriaca židovská rodina, nemala Hanna veľkú šancu prežiť. Avšak s pomocou dobrých ľudí a odvahou nielen jej, ale celej rodiny, dokázali to, čo sa väčšine Židom nepodarilo. Vďaka pomoci si pripravili zásoby a odišli v pravý čas do hôr. Tam prežili zimu, ale čím bolo teplejšie, tým viac vojakov v lese pátralo po skrývajúcich sa Židoch a partizánoch. Boli nútení ukryť sa v jaskyniach a tam žiť v úplnej tme, bez slnečných lúčov, na blate a v zime. Postupne ubúdalo zásob a pribúdali choroby a ťažkosti. Napriek tomu, že kniha vôbec nie je hrubá, zobrazuje v podstate celé obdobie 2. svetovej vojny a prináša nám síce krátky, ale o to výnimočnejší príbeh jednej židovskej ukrajinskej rodiny. Sledujeme, ako ich zasiahla vojna, ako sa postupne vkrádala do ich života, čo museli kvôli nej podstúpiť a čoho všetkého sa museli vzdať. Samotný príbeh bol pre mňa veľmi inšpiratívny a aj keď z neho bolo cítiť, že je primárne určený pre mladšiu generáciu, určite má čo ponúknuť každému, kto je ochotný si tieto hrôzy pripomínať. Vždy som uvažovala nad tým, či nebolo možné pred tými strašnými udalosťami, ktoré zasiahli toľko miliónov ľudí, niekam utiecť. Skryť sa a zotrvať, hoci aj v ťažkých podmienkach. Tento príbeh mi dal na moje úvahy odpoveď. Nemeckí vojaci boli úplne všade, nenechali neprehľadané ani jedno miesto. Vyhladenie židov muselo byť dôkladné a bolo naozaj ťažké pred ním uniknúť. Zrejme sa to podarilo naozaj len hŕstke ľudí, a tí nám teraz môžu rozprávať svoje spomienky. Pre nás sú to teraz "len" príbehy, ale pre nich to bola krutá skutočnosť. Niekedy stačí na dobrý príbeh vyrozprávať len obyčajnú pravdu. Ako aj autorka píše na konci svojej knihy, postavy v knihe sú vymyslené, ale inšpirovala sa skutočnými. Ľudia naozaj prežili niekoľko stoviek dní pod zemou, ukrytí pred vojnou, živorili, hladovali, ale dýchali. Boli spolu a nevzdávali sa. Stále mali nádej na lepší zajtrajšok. Veľmi sa páči posledná časť v knihe, ktorá obsahuje historické poznámky. Autorka v nej vyjadrila krásne prianie, ktoré určite mnohí z nás, venujúci sa aj takejto tvorbe, zdieľajú: "Snívam o dni, keď už nebudeme potrebovať príbehy z čias holokaustu, aby nám pripomenuli, nech sme k sebe milí a nech si dávame pozor na tých, čo nie sú." (str. 228) Knihu odporúčam každej vekovej kategórii. Obsahuje krásne myšlienky, ktoré by ste si najradšej farebne zvýrazňovali, aj keď neznášate týmto spôsobom knihy znehodnocovať. Je písaná jednoduchým štýlom, ktorí si určite získa aj veľmi mladých čitateľov. Je rozdelená do troch častí, ktoré sa na moje prekvapenie nedelia na kapitoly, ale obsahujú súvislý text členený na väčšie odseky. Napriek tomu čítanie ubieha rýchlo a knihu pokojne prečítate za jedno voľné popoludnie. Myslím si, že autorka právom získala mnohé ocenenia a teším sa na jej ďalšiu tvorbu. Píše s rozumom, citom a hlavne srdcom ??.

elliesbookverse.blogspot.cz/2018/, 26.8.2019

Viac o knihe

Moje skutočné meno je Hanna

Tara Lynn Masih

Nikdy sa nevzdávajte! Nikdy nestrácajte chuť žiť. Na svete sa dejú veci, ktoré nedokážeme vysvetliť či naplánovať. Všetky naše činy však vedú k niečomu inému. Mala len štrnásť rokov, keď do jej malebnej dedinky Kwasóva na Ukrajine vtrhne Hitlerová armáda. NKVD im skonfiškovala koberce, oblečenie, kožuchy a knihy. Armáda Wehrmacht znásobila počet vojakov, robia „čistky“, prebiehajú transporty. Židia majú zakázané opustiť Európu. Hanna sleduje, ako nacisti odvážajú vyčerpaných Židov do pracovných táborov a get. Je svedkom toho, ako ľuďom berú dobytok, jedlo a ako ničia domy, obchody. Celá rodina žije v ustavičnom strachu, no prídu aj horšie časy. V októbri 1942 s trochou jedla a niekoľkými kusmi oblečenia utekajú do lesa, aby sa skryli pred Nemcami. No čoskoro ani les nie je bezpečný a sú nútení utiecť a uchýliť sa do podzemných jaskýň, kde zažívajú peklo a bojujú o holý život. Moje skutočné meno je Hanna je príbeh, ktorý osloví čitateľov, ktorí prahnú po románoch z druhej svetovej vojny. Tara Lynn Masihová v svojom príbehu nazrela pod pokrievku jednej židovskej rodiny. Ústrednou postavou je štrnásťročná Hanna, ktorá sa stáva tichým pozorovateľom toho, ako sa jej život zo dňa na deň mení na peklo. S nepochopením sleduje, ako Nemci pustošia jej dedinu, ako zabíjajú nevinných ľudí. Obchody zívajú prázdnotou, miznú židovskí obchodníci, miestna polícia rozdáva kartičky s prídelmi aj na to málo jedla, čo je k dispozícií. Hanna vidí veci, ktoré vidieť nechce, no ak chce prežiť, nemá na výber. Autorka stavila príbeh do citlivej roviny, snaží sa u čitateľa vyvolať nepokoj a pocit strachu. Už po prečítaní prvých strán je jasné, že sa jej to podarilo. Román je však písaný veľmi jednoducho, vyrozprávaný očami dospievajúceho dievčaťa. Dej sa od začiatku nesie na vlne napätia, ktorú prebíja všadeprítomný strach a bezmocnosť. Text je plynulý, Masihovej štýl je čistý a priamy. Doslova chytí čitateľa za srdce. Tak ako mnoho iných autorov aj Tara Lynn Masihová načrela do dejín druhej svetovej vojny a verne zachytáva šokujúce udalosti vtedajšej doby. Poukazuje na nezmyselnosť vojny a jej následky. Je vidieť, že si perfektne naštudovala históriu poľských Židov. Aj tu nájdete okrem holokaustu všetky informácie o zvykoch Židov, o ich utláčaní, deportovaní, vraždení, o hanobení ich cti, či zverstvá, ktoré nacisti páchali na nevinných ľuďoch. Tara Lynn Masihová ich však podáva s veľkým citom, veľkú úlohu v príbehu zohráva ľudskosť a ochota pomôcť. Text sa číta rýchlo, dej nie je rozvláčny či hutný, autorka sa vyhla zbytočným opisom a sústreďuje sa skôr na pocitovú stránku hlavnej postavy. Popritom nezabúda ani na plynulosť či chronológiu príbehu. Aj keď je to román o holokauste, autorka má ten výnimočný dar, že dokáže aj desivú minulosť presvietiť lúčmi slnka. Opisy prostredia a prírody malebného Kwasóva na vás zapôsobia svojou neopakovateľnou atmosférou. Moje skutočné meno je Hanna nie je vôbec žiadny prvoplánový príbeh. Tara Lynn Masihová dôsledne poukazuje na Hannin život a jej rodinné pomery či náboženské presvedčenie ako aj na odvrátenú tvár vojny, no predovšetkým upriamuje pozornosť na spolupatričnosť rodiny, nádej na prežitie a vieru v lepší život. Ešte vždy sa nájdu dobrí ľudia, ktorí aj za cenu vlastného života pomáhajú Hanne a jej rodine. Aj keď sa modlia k odlišným Bohom, modlia sa za to isté. Viac emócií z vás vyžmýka časť s názvom Les. Desať ľudí sa ukrýva v neľudských podmienkach v polorozpadnutej chatrči. Nemci im ukradli nielen zvyky, ale aj slobodu. Hladujú, prežívajú zo dňa na deň. Tieto texty čitateľa viac emočne vyšťavia, rozprávanie štrnásťročného dievčaťa je v súlade s jej myslením a konaním. Snaží sa pochopiť, prečo Nemci nenávidia Židov. Prečo musia zomierať nevinní ľudia. Čo zapríčinilo, že stratili ľudskosť. Ako môžu byť takí bezohľadní voči ľudskému utrpeniu. Autorka tu len okrajovo spomína dôsledky vojny, vynecháva zverstvá, zato viac inklinuje k desiatim ľuďom, ktorí sa snažia prežiť. V poslednej časti Jaskyne čelí čitateľ čiernej temnote, v ktorej sa štyri rodiny učia v tme existovať. Na publikum sadá ešte väčší smútok a bezmocnosť. Z každej strany kričí zúfalstvo a strach o vlastný život. Život v jaskyni je poznačený hladom, tmou, plačom, bolesťou, chorobami a príbehmi, ktoré sa vryjú do vášho srdca. Obyvatelia jaskyne netušia, čo sa deje vonku. Nevedia, aké prúdy či vlny vyslané nemeckou armádou narúšajú pokojnú hladinu ich životov, ale aj všetkých ostatných, ktorí musia čeliť nacistickému peklu. Moje skutočné meno je Hanna je emotívny a citlivý príbeh o obrovskej sile a vôli prežiť. Dramatický a dojímavý román o veľkom odhodlaní, nezištnej pomoci a spolupatričnosti rodiny. Moje skutočné meno je Hanna je príbeh o nádeji a o nezlomnej viere žiť. Knihu odporúčam predovšetkým mladšej generácii, ktorí chcú nazrieť do zákulisia druhej svetovej vojny. Zaujme aj tých čitateľov, ktorí obľubujú vojnové príbehy, no stránia sa zverstiev, krviprelievania a brutality.

Literárna lekáreň u Simony, 24.8.2019

Viac o knihe

Moje skutočné meno je Hanna

Tara Lynn Masih

Príbehy z 2. sv. vojny obzvlášť zbožňujem a preto som veľmi rada, že @albatrosmedia.sk / @cooboo.sk vydalo túto knižku. "Hana je moje skutočné meno" mi natoľko učaroval, že som sa od neho nedokázala odtrhnúť, až kým som ho celý neprečítala (už dávno som neprečítala knihu za 1 deň??). Konkrétne tento smutný príbeh rozpráva o 14 ročnej Hanke a jej rodine, ktorá sa musela pred Nemcami ukrývať v lese. Je začiatok 2. svetovej vojny a život všetkých ľudí sa začína meniť. Židovské deti už nesmú chodiť do školy, bývalí kamaráti sa od nich odvracajú, na ulici na nich pokrikujú alebo im rôznymi spôsobmi dávajú najavo ich "podradnosť". Ako nemecké vojská hlbšie postupujú do vnútrozemia, židia sú čoraz viac utláčaní. Hanka s rodinou sa najprv ukrývajú v lese v opustenej chatke, kde každý deň živoria a bojujú o prežitie. Ako sa vojna predlžuje a Nemci sú čoraz drzejší, už im nie je úkrytom ani dovtedy bezpečný les a tak sa musia uchýliť do jaskyne.... Je to naozaj silný príbeh o strachu, bolesti, nádeji a predovšetkým ľudskosti tých ktorým bolo najviac ublížené. Ale ktorí sa aj napriek tomu dokázali správať šľachetne voči tým, ktorí im ublížili. Tieto príbehy by mali byť čítané, pretože nám ukazujú, ako kedysi trpeli kvôli mocenskym bojom práve tí nevinní a najzraniteľnejší (a stále sa ľudstvo nepoučilo!). Moc, peniaze, majetok, sláva... to všetko je nepodstatné. Dôležité je len zdravie, vernosť a láska (keď máme toto, máme všetko)??.

zuzanaa8, 24.8.2019

Viac o knihe

Eliza a more príšer

Francesca Zappia

Ach Eliza, totálne si mi učarovala... ?? Táto knižka je rozkošná. Je v nej toľko emócii, jednoducho ju nemôžete čítať s kamennou tvárou. Takmer celý čas som sa prihlúplo usmievala a zopárkrát mi aj slza ukápla. Je to ľahké čítanie, no pútavé a obsahuje omnoho hlbšie myšlienky ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Eliza je v skratke divná, no verím, že veľa ľudí sa v nej nájde - ako napríklad aj ja. Má problém nadväzovať kamarátstva, neustále ju strašia úzkosti a jej inšpiráciou sú postavy z príbehov. Ale snaží sa, bojuje a učí sa. ??V knižke nájdete aj útržky Elizinho komiksu, kresby a veľmi veľa zmienok o jeho príbehu a ľuďoch, ktorý ho milujú. Zlaté, emocionálne a najmä reálne. Ja som knižku zhltla za deň a naozaj vám ju odporúčam.

Čaro kníh, 21.8.2019

Viac o knihe

Mali by ste si prečítať Elizu..?

Francesca Zappia

Nedávno vďaka CooBoo vyšla v slovenskom preklade úžasná fandomovská YA contemporary Eliza a more príšer (Francesca Zappia). Určite ste už zachytili nejaké nadšené reakcie, ale možno stále váhate - je to tá pravá kniha pre vás? Mali by ste si ju prečítať? Čo ak pochybujete o autorkiných schopnostiach? Práve pre vás je tento prehľadný článok, ktorý v bodoch zodpovie všetky vaše otázky. Mali by ste si knihu prečítať, ak... ...ste nadšeným fanúšikom čohokoľvek? ÁNO. Autorka totiž skvele rozumie fungovaniu fandomov, ich svetlým i tienistým stránkam a v knihe sa určite nájde každý fanúšik. ...milujete kreativitu a tvorenie? ÁNO. Hlavná hrdinka je autorkou populárneho webkomiksu a z textu priam srší láska k príbehom, kresleniu a vôbec k tvorivému procesu. Ak sa teda akokoľvek kreatívne sebarealizujete, dávka inšpirácie a povzbudenia je zaručená. ...ste introvert a spoločenské interakcie sú pre vás utrpenie? ÁNO. V istých bodoch si poviete "presne" a v iných si vydýchnete, že na tom nie ste až tak zle ako hlavná hrdinka... ...nespadáte ani do jednej z kategórií a s Elizou sa určite nestotožníte? ÁNO. Veď knihy nám majú rozšíriť obzory a naučiť nás pozerať sa na veci inak. Nemusíte sa s Elizou stotožniť, no skúste ju a jej problémy aspoň pochopiť. Určite to bude prospešné pre ďalšieho "podivína", ktorého stretnete. ...považujete duševné zdravie za dôležité tému? ÁNO. Autorka s touto témou pracuje veľmi citlivo a vysiela do sveta tie správne odkazy. ...máte radi príbehy v príbehoch? ÁNO. V knihe sa nachádzajú úryvky z Elizinho komiksu aj z jeho textového prepisu a More príšer je proste super! Dúfam, že sa raz dočkáme celého príbehu. ...nemáte radi príbehy v príbehoch? ÁNO. Jednotlivé ukážky z Mora príšer nie sú zbytočne rozsiahle a i ľudia, ktorým sa toto nepáčilo vo Fangirl, pri Elize neprotestovali. ...máte radi romantiku? ÁNO. Máme tu veľmi pomalé, milé a svojské zaláskovanie sa. ...vám romantika nestačí? ÁNO. V Elize sa rieši nielen láska, ale tiež rodina, škola, fandom, mentálne zdravie... Proste život. ...ste si obľúbili autorkinu prvú knihu Vymyslela som si ťa? ÁNO. Eliza je kvalitatívne ešte o niekoľko úrovní vyššie. ...sa vám autorkina prvá kniha Vymyslela som si ťa vôbec nepáčila? ÁNO. Zdá sa, že sa Francesca poučila zo svojich chýb a svoju druhú knižku napísala úplne inak - tisíckrát lepšie a premyslenejšie. ...máte radi jednodielne príbehy? ÁNO. Po Elize už nič ďalšie čítať nemusíte. ...zbožňujete bonusy k čítaniu? ÁNO. Možno niečo ďalšie budete chcieť čítať a v tom prípade vás na autorkinom wattpade čakajú extra ukážky z Mora príšer či Elizina obľúbená fiktívna séria. Inými slovami, ide o naozaj jedinečné dielo, ktoré oslavuje nielen fandomy, ale aj tínedžerov, a ktoré by si mal prečítať každý - buď budete nadšene pišťať "chápem" alebo dostanete príležitosť nazrieť do hlavy niekomu, kto je iný ako vy.

The Bookland, 20.8.2019

Viac o knihe

Eliza a more príšer

Francesca Zappia

Keď bola Eliza vypustená medzi čitateľov, ľudia ju začali prirovnávať k Fangirl od Rainbow Rowell. Niektorí dokonca tvrdili, že ju prekonala. Eliza s jej príšerami sa stala fenoménom v priebehu niekoľkých dní od vydania. Každý ju chcel čítať, každý ju chcel vlastniť. Lenže je naozaj taká, ako sa o nej hovorí? Ako to už v týchto príbehoch býva, Eliza je introvertka s veľkým tajomstvom - kreslí komiks, ktorý pozná celý svet. Keď sa v dnešnej dobe povie introvert, predstavíte si človeka, ktorý nemá rád spoločnosť. Čo je podľa môjho názoru omylné, pretože práve v tejto knižke autorka ukázala, aké je to byť introvertom. Eliza bola tichučká, utiahnutá, ponorená vo vlastnom svete, nerada rozprávala pred ľuďmi, nerada sa s nimi stýkala a vlastne najradšej by bola zatvorená v izbe a kreslila a kreslila a kreslila. Na jednej strane to bolo fantastické zobrazenie hlavnej hrdinky, na druhej strane mi však neuveriteľne vadilo, ako sa uzatvárala do seba, dokonca aj pred vlastnou rodinou, nezaujímala sa o nich a vlastne ich ani poriadne nepoznala. Potom sa tu stretávame so sympatickým Wallacom, ktorý si taktiež stráži vlastné tajomstvo a s Elizinou rodinou. Jej bratia boli skvelí, od prvej strany si ich zamilujete. Jej rodičia však boli krásnym príkladom rodičov, ktorí sa zasekli v minulosti a nedokážu pochopiť decká dnešnej doby, jednoducho z nich spravia závislých od technológií a nič viac ich nezaujíma, aj keď si tam to dieťa rozvíja talent. Ešte stále celkom neviem, čo si o tomto príbehu myslím. Bolo to napísané veľmi pútavo, autorka vedela zaujať a čítalo sa to neuveriteľne rýchlo. Autorka nám ponúkla náhľad od Elizinho života, do všetkých jej problémov a ako sa s nimi musela vyrovnať. Eliza ako hrdinka je skvelou ukážkou toho, ako občas človek musí prekonať svoje vlastné hranice na úkor toho, aby niekomu pomohol alebo bojoval za to, čo je správne. Alebo taktiež toho, ako prekonať svoj strach, minimálne sa o to snažiť, pretože vždy môžete byť lepším človekom a niekoho priateľom. Táto knižka ponúkla obrovské množstvo pohľadov na rozličné situácie, a hlavne to, ako sa s nimi dá vyrovnať, ako sa vyrovnať aj s nátlakom okolia a ako sa napokon naučiť mať rád samého seba a dať prednosť sebe pred ostatnými, pretože niekedy je to potrebné, ako o sebe prestať pochybovať, pretože tie pochybnosti vás dokážu stiahnuť dole a práve kvôli nim častokrát človek nespraví to, čo by sám chcel a čo ho robí šťastným. Eliza sa taktiež musela v niektorých momentoch vyrovnať s nepochopením okolia, s tým, ako ju ľudia nútili do toho, čo nechcela a preto môže človek začať nenávidieť to, čo predtým miloval. Autorka ukázala, akí sú priatelia dôležití, aká je podpora (aj keď je maličká) dôležitá pre to, aby sa človek nebál a aby dokázal to, o čom pochyboval. Takisto ponúkla náhľad ako sa človek dokáže zmeniť keď chce a keď sa snaží a hlavne keď si uvedomí, že niečo spravil zle voči iným a že mnohokrát je to nebadateľné, pretože sa sústredí na niečo iné. Eliza a more príšer je v mnohých smeroch veľmi výnimočná kniha, pretože autorka dáva možnosti vidieť svet očami niekoho, pre koho život nie je ľahký ako pre iných. Rozhodla sa rýpať do viacerých tém, ktorým sa spoločnosť vyhýba a ktoré sú častokrát tabuizované, pretože by si z nich ľudia mohli zobrať "zlý" príklad, aj keď by sa o nich malo hovoriť, lebo ľudia si z nich vezmú hlavne ponaučenie a to, že nie vždy je všetko také čierne, ako to niektorí vidíme a vždy tú budú ľudia, ktorí za vami budú stáť. A taktiež tu, samozrejme, vidíme nástrahy a vplyv internetu, kde je kyberšikana úplne bežnou vecou a ako môže vplývať na ľudskú psychiku. Ako som už povedala, veľmi veľa tém, o ktorých sa oplatí čítať. Neviem, či táto knižka sadne každému, pretože Eliza nie je dokonalou hrdinkou a niekedy budete mať chuť jej otrieskať hlavu o stenu, lenže tu nejde o to, aká je ona, ale o to, čo sa autorka snaží touto knižkou povedať. Navyše, Eliza sa na svoj vek správa veľmi adekvátne, pretože puberta sa nehrala s nikým z nás. Táto knižka je však plná iných a hodnotnejších vecí, na ktoré sa budete sústrediť, pretože autorka zaťala do živého a vy sa spolu s Elizou budete vyrovnávať so všetkými problémami, ktoré sa zdajú byť malicherné, ale pre niekoho sú kľúčové. Pre mňa bola Eliza a more príšer úžasným zážitkom, ale aj knižkou na zamyslenie, ktorá ponúkala humor, ale aj vážne témy, a hlavne dokázala čitateľa ohúriť a prekvapiť z mnohých strán.

World of Books, 16.8.2019

Viac o knihe

Ukázať sa svetu

Francesca Zappia

Francescu Zappiu som na knižnej scéne registrovala vďaka jej debutu Vymyslela som si ťa, ktorý som dávnejšie aj rozčítala, avšak nikdy ma nezaujal natoľko, aby som ho dokončila. Potom prišla Eliza a more príšer. Toto, skoro štyristo stranové dielo, si získa nejedného čitateľa. Francesca Zappia totiž nevytvorila len jeden príbeh, to nie. Eliza a more príšer je súbor hneď niekoľkých diel, ktoré dúfam, že si raz všetci prečítajú. Pozor pri čítaní by si mali dať najmä tí, ktorí sú citliví na témy ako úzkosť, depresia, čí myšlienky na samovraždu. / WRITING / Writing Už dlho sa mi nestalo, aby ma kniha dokázala vtiahnuť do deja hneď na prvej strane. Väčšina autorov sa snaží v knihách znieť buď príliš poeticky, alebo komplikovane, čím zbytočne strácajú na dôveryhodnosti. Ako dobre, že to nie je prípad Francescy Zappie. Tá sa s ničím zbytočne nenaťahovala a od začiatku išla k veci. Jej štýl si ma získal svojou ľahkosťou a hlavne reálnym opisom ako postáv, tak každodenného života. V diele striedala dve dejové línie- hlavnú, ktorou hrdinkou bola Eliza, a vedľajšiu- komiks, ktorý publikovala online. Knihy, ktoré v sebe ukrývajú viac než len jeden príbeh ma vždy čímsi priťahovali. Je zaujímavé sledovať, ako ich autor dokáže prepliesť a v istom čase dokonca poukázať na rovnakú tému, len inak spracovanú. Čo bolo ešte lepšie, než možnosť čítať dva príbehy bol fakt, že jeden z nich bol komiks, a tak sa v knihe objavilo viacero obrázkov. Celkovo si autorka za svoj štýl zaslúži päť hviezdičiek, no za tú grafickú stránku jej musím prirátať ďalších päť, pretože to bolo úžasné a na konci som mala priam husiu kožu. Moje hodnotenie: 5/5* / CHARACTERS / Postavy tohto diela sú ako perly. Skryté, no hodné každého čakania, každej otočenej strany. Hlavnou postavou diela je Eliza Mirková, ktorú považuje väčšina školy za čudáčku, nehodnú ich času. Netušia totiž, že Elize to tak úplne vyhovuje, pretože všetok svoj čas sústredí na online komiks s názvom More Príšer. Myslím, že je nemožné nezamilovať si Elizu. Je to ten typ dievčaťa, ktoré sa zbytočne nepretvaruje, že niekam patrí, a nebojí sa ísť si svojou, pre iných netradičnou, cestou. Veľmi som si ju obľúbila, a hlavne preto, že som ju dokázala pochopiť. Jej strach so stretnutí, neistota... Akoby som sa dívala na seba. Utiahnutosť je predsa jedna z hlavných znakov introvertov, avšak Eliza bola utiahnutá v škole. V online svete žala úspech. Všetka jej rutina sa ale začala meniť vo chvíli, keď na miestnu školu prišiel nový študent- Wallace. Jeho postava si v diele tiež všeličím prešla a hoci mi pre neho v jednej chvíli krvácalo srdce, v druhej som ním mala sto chutí poriadne zatriasť. Samozrejme, neexistujú dokonalé postavy. Ak aj áno, nie sú skutočné, pretože ľudia... Nie sme dokonalí. Veľkú časť príbehu tvorili aj Eliziny rodičia, ktorí aj napriek dobrým úmyslom neraz napáchali viac škody. Aj preto som ďakovala autorke za Churcha a Sullyho- Eliziných bratov. Boli síce mladší, ale v mnohom sa nakoniec ukázali ako tí najvyspelejší. Na jednej strane boli ako typickí bratia, ktorí si zo svojej staršej sestry radi uťahovali, no keď išlo do tuhého, držali spolu. Pomáhali si. A čo bolo úplne najviac- vedeli o jej komikse viac, než si Eliza myslela. Moje hodnotenie: 5/5* / PLOT / Ako som už spomínala, Eliza je autorkou online komiksu, ktorý žne v komunite veľký úspech. Všetci ju na internete poznajú ako LadyConstellation, autorku Mora príšer. Jej fanúšikovia sa snažia zistiť jej identitu, zatiaľ čo ona rada ostáva v anonymite. K úspechu pristupuje s pokorou a nerobí z toho veľké haló. Aj preto si ma získala už na začiatku. Nebola ako niektorí autori, ktorí sa zo svojej slávy snažili akurát tak vyťažiť. Nie, ona sa venovala kresleniu, pretože ju to napĺňalo. Pretože nedokázala robiť nič iné. Ani nemusela. Celý jej svet bol v podstate tvorený jej postavami. Alebo to tak zo začiatku vyzeralo. Všetko sa začalo meniť, keď do jej triedy prišiel nový študent- Wallace. Chlapec, ktorý podobne ako Eliza, sa javil utiahnuto. Nemal záujem o konverzáciu s inými študentmi, pretože v jednom kuse písal. A bol v tom dobrý. Na internete ho totiž všetci poznali ako používateľa rainmaker- najznámejšieho autora fanficie k Moru príšer. Čos a teda stane, keď sa stretne autorka s jej najväčším fanúšikom? Veľakrát som sa počas príbehu prichytila, ako sa uškŕňam na stránku, pretože jednotlivé dialógy boli cutové natoľko, že sa to inak nedalo. Dynamika medzi postavami bola skvelá, a všetko sa krásne preplietalo s jej internetovým dielom. Nebola to len ELiza a Wallace, ktorý mi prirástli k srdcu. Boli to aj jej postavy, ktoré sa snažili nájsť svoje šťastie v Orkuse (vymyslený svet, kde sa odohráva komiks). Moje hodnotenie: 5/5* Eliza a more príšer je jemne vyrozprávaný príbeh, v ktorom sa dokáže nájsť každý, kto kedykoľvek vďaka niečomu vyčnieval z davu. Autorka opatrne pracuje s psychikou postáv, aby nakoniec vierohodne zobrazila to, čo sa možno niektorým aspoň raz prehnalo mysľou. Ukazuje nám, že nie je dôležité byť neustále v poriadku. Z času na čas o sebe môžeme pochybovať, môžeme zakopnúť a spadnúť. Môžeme sa dokonca stať svojimi vlastnými príšerami. Dôležité ale je, aby sme nimi neostali.

Perlasworldofstories.blog.cz, 11.8.2019

Viac o knihe

Recenzia médii