Ríša Solaris dlhé roky vedie vojny na mnohých frontoch, no zdá sa, že víťazstvo by mohlo byť konečne na dosah ruky. Potom by mohla vzniknúť jedna pokojná ríša, avšak momentálne to vyzerá skôr ako sen než možná budúcnosť, keďže ľudia nedokážu vložiť dôveru do najmocnejšej zbrane, ktorú majú k dispozícii – do mágov, teda vlastne čarodejov. Tí ovládajú živlovú mágiu rozdelenú na štyri základné skupiny v závislosti od toho, odkiaľ pochádzajú – západ patrí ohňu, juh je ponorený do vody, sever je pre priaznivcov zeme a potom ešte ostáva východ, v ktorom sa preháňajú tie najdivokejšie vetry.
Lenže veterných mágov nikto nevidel už dlhých stopäťdesiat rokov – až do momentu, keď sa v mladej učnici z knižnice nezačne prejavovať práve tento druh mágie. Vhalla sa z tej nudnej a nenápadnej zo dňa na deň stane tou, o ktorej chcú všetci hovoriť a hlavne rozhodovať, ale ona trvá na tom, že si nájde vlastnú cestičku. Čo sa ukáže byť náročné, pretože ako sa zdá, proti nej svoja mnohí a nie vždy je jasné, čo vlastne proti nej majú.
Táto kniha mi pripomenula, že moja láska k seriálu Avatar: The Last Airbender vlastne nie je ničím výnimočná, nakoľko sa nájde mnoho takých, ktorí sa konceptom seriálu radi nechajú inšpirovať. Čo je aj prípad tejto knihy. Máme svet, v ktorom vládne vojna, a ten je obývaní obyčajnými ľuďmi a potom mágmi s nadaním pre živelnú mágiu, voči ktorým však majú obyčajní ľudia predsudky.
Potom tu máme fakt, že veterných mágov nikto nevidel už poriadne dlho, v prípade tejto knihy to bolo takmer stopäťdesiat rokov, pričom Vhalla sa stala prvou veternou čarodejkou podobne ako Aang, keď sa vrátil. Potom tu už je len samotný fakt, že Vhalla a Aang majú spoločný akýsi veľkolepý osud. Dokonca je možné nájsť tu aj prítomnosť iných seriálových postáv a dokonca aj niektorých tém. Čo by mi väčšinou dosť liezlo na nervy, ale autorke sa podarilo zaujať ma.
Čo sa týka samotného príbehu, nebol ktovieako zložitý. Plynul si svoju jednoduchou líniou, sem-tam sa udialo niečo mierne nečakané, ale väčšinou to bolo hrozné ticho pred búrkou. Navyše je na texte hrozne vidieť, že je to autorkina prvotina, čiže jej odpúšťam, že sa ani na sekundu nepristavila pri tom, že by bolo fajn vlastný svet nejako predstaviť a vysvetliť jeho fungovanie. Najviac jej však vyčítam, že nevyužila tému predsudkov medzi mágmi a nemágmi.
S dejom sa tiež extrémne nepohrala, vlastne väčšinu času venovala tomu, že sa mi snažila opisovať vzťahy medzi jednotlivými postavami, vďaka čomu išla do popredia hlavne romantika. Kvôli tomu sa minimálne z tejto knihy stalo čítanie skôr pre dievčatá zaujímajúce sa o ľúbostné trampoty dievčiny, o ktorú zrazu prejavujú záujem hneď traja perspektívni nápadníci, pričom každý z nich sa aspoň snaží získať jej pozornosť nejako inak.
Vplyvom týchto romantických eskapád sa ten hlavný zaujímavý dej rozbehne až v záverečnej tretine. V tej mi autorka ukázala, že mi dokáže zabrnkať na city, možno ma aj prekvapiť a dokonca polapiť, nakoľko to bolo miestami trochu tajomné. Čo ma aj nalákalo na ďalšie pokračovania. Tiež ma nalákali jej postavy.
Vhalla bola hrozne otravne naivná, ale do tohto príbehu sa tým pádom úžasne hodila, pretože som mala sledovať niekoho, kto sa zrazu prebúdza a začína vidieť svet okolo seba úplne inak. Princ Aldrik je trochu vrčiaci medveď, ktorý sa všetkých snaží presvedčiť, že je ten najhorší človek na celom svete, pričom jeho činy hovoria o niečom inom, vďaka čomu sa v ňom neustále odohráva dosť dramatický súboj. Obe hlavé postavy sa tiež v tejto knihe citeľne zmenili, hoci v prípade Vhally tá zmena bola trošku náhla, ale chápem, že to bolo vplyvom celkovej traumy.
Osobne ale dosť chválim autorku za to, že sa rozhodla vo svojej knihy predstaviť dosť často opomínanú tému zodpovednosti. Vôbec vo fantasy vždy všetko vybuchuje, ničí sa a všetci sú hrozne spokojní, ešte hrdinom gratulujú, akí sú úžasní a však čo už, že pri tom zničili polovicu mesta, však to nejako opravíme.
V tejto knihe je predstavený koncept zodpovednosti za mágiu, čiže ak niečo vyvediete mágiou a má to deštruktívne následky, budú vás hnať pred súd. Síce v prípade tejto knihy bola táto zodpovednosť skôr v negatívnom svetle, ten koncept bol nesmierne sympatický a dovolím si tvrdiť, že v mojich očiach túto knihu trochu pozdvihol. Stále však ostala vcelku príjemnou oddychovkou, ktorá do budúcich pokračovaní sľubuje všeličo zaujímavé a snáď aj epické.
Prvá veterná čarodejka je vo svojej podstate hlavne oddychovejším čítaním, ktoré je miestami o čosi romantickejšie, než by bolo nutné, čo určite nepoteší fanúšikov čistokrvnej epickej fantasy. Napriek tomu je to vcelku príjemné čítanie so zaujímavými postavami a prísľubom napínavých dobrodružstiev do ďalších pokračovaní.
Veľkou záchranou knihy je aj to, že sa pomerne rýchlo a dobre číta, tiež pomáha autorkino rozhodnutie venovať sa konceptu zodpovednosti, keď sa jej postavy museli zodpovedať za to, aké škody ich mágia narobila. Škoda len, že si to najlepšie z knihy, čiže poriadnu akciu, emocionálne vypäté situácie, aj všetky prekvapenia, šetrila až do poslednej tretiny. Potom by ma kniha možno aj prikovala k stoličke, takto som si pri jej čítaní prevažne oddýchla.
Lili-darknight.blogspot.cz, 2.2.2020
