CooBoo

Jedno srdce, jedno telo, jeden svet

Deb Caletti

Annabell prežila niečo strašné. S touto traumou sa nevie vyrovnať. Skúša všetko možné, ale jediná činnosť, pri ktorej sa cíti aspoň trochu oslobodzujúco je beh. Tak sa rozbehne a neprestáva, až kým neprebehne celú Ameriku. Na začiatku ani nevie, čo tým chce dokázať alebo vyjadriť. Skrátka má len potrebu utekať a odísť preč od Ničiteľa. Utiecť pred tou hroznou osobou, ktorá zničila všetko, čo doteraz poznala. Je to trochu šialený nápad, prebehnúť celú Ameriku. Predovšetkým preto, lebo Annabell nemala ktovieakú prípravu. Mala však okolo seba ľudí, ktorí ju podporovali a verili, že to dokáže a v niečom jej to aj pomôže. Pre jej mamu to bolo samozrejme ťažké, brat s kamarátmi boli jej veľkou oporou a jej dedko bol jej jediným sprievodcom na tejto ďalekej ceste. Zo začiatku zrejme Annabell ani nedochádzalo, prečo to všetko robí. Skôr okolie videlo v jej činoch silu a veľmi ju podporovali. Aj takáto pomoc na diaľku Annabell dodávala vieru a odhodlanie. Čím ďalej bežala, tým viac sa zocelovala a bola silnejšou. Nakoniec bola dosť silná postaviť sa Ničiteľovi a zobrať si naspäť život, ktorý kedysi viedla. Síce poznačená, ale opäť silná. Annabell v útržkoch spomína na to, čo sa stalo "predtým". Myslím, že zrejme bude každému jasné, o čo pôjde a odhalenie nebude pre nikoho prekvapujúce. Napriek tomu autorka dokázala do príbehu dať prvky, ktoré som nečakala a vďaka ktorým tento príbeh neskĺzol do nejakého klišé. Veľmi dobre spracovaný námet a pekné prelínanie spomienok na tie "nešťastné udalosti" so súčasnosťou. Musím priznať, že som od knihy síce očakávala spracovanie nejakej vážnejšej témy, ale myslela som si, že bude podaná s väčšou ľahkosťou. Od samého začiatku bola kniha dosť ponurá, Annabell sa neustále utápala v ľútosti a depresiach. Od polovice knihy, kedy sa na svojej ceste stretla s novými známymi a komunikovala viac s rodinou a okolím, sa veci pohli správnym smerom a kniha nabrala pozitívnejší smer. Stále boli prítomné všetky problémy, ktorým Annabell musí čeliť, ale dôležité bolo, že už sa im čeliť nebála a uvedomila si, že je dosť silná na to, aby to zvládla. Preto som si druhú polovicu knihy užila viac, všetky postavy mi boli zrazu sympatickejšie a čítanie pre mňa konečne nabralo smer, ktorý som očakávala už od samého začiatku. Pár vecí knihe ale musím vytknúť. Annabell bola zo začiatku vážne trochu otravná hlavná hrdinka a predovšetkým ma otravovali jej protiklady. Na jednej strane bola ku všetkým dobrá, snažila sa byť milá a príjemná. Veľmi jej záležalo na tom, aby v očiach druhých bola stále tá okúzľujúca Annabell, ktorú všetci milujú a ktorej na všetkých záleží. Táto jej dobrota ju však priviedla do tejto skľúčujúcej situácie, v ktorej jej zrazu bolo úplne jedno, ako jej správanie zraňuje celú jej rodinu a priateľov. Ani len nepomyslela na to, že by sa naozaj mala snažiť so svojím životom niečo urobiť, pretože to, v akom je stave, veľmi zraňuje všetkých naokolo. Autorka zvolila jednoduchý štýl rozprávania. Krátke vety sú vždy úderné a veľmi rýchlo dokážu poukázať na to podstatné. Niekedy ale celý text pôsobil na mňa ako pozliepané vety, ktoré na seba nemali veľkú nadväznosť. Veľmi otravné bolo opakovanie slov 3x za sebou. (Napr. "nebo je modré, modré, modré...."). Rozumiem, že tým autorka zrejme chcela navodiť nejaký stav bezútešnosti a zúfalstva, ale pre mňa to bolo vážne otravné. Pri tejto knihe neviem posúdiť, či mi nevyhovoval štýl autorky, alebo práca prekladateľky. Skôr sa prikláňam k druhému variantu, pretože prekladateľku som si hneď priradila aj ku knihu Eliza a more príšer, kde som s prekladom mala tiež obrovský problém. Táto kniha je o chorobnej posadnutosti a jej dôsledkoch. O odvahe a vytrvalosti nevzdávať sa. Pre mnohých môže byť inšpiratívna a mnohým môže pomôcť vyrovnať sa so stratou blízkej osoby. Veľmi dobrý príbeh pre mladých, ktorý si určite získa veľkú obľubu u mladých čitateľov. Námet bol podľa mňa výborný, celkový dojem z knihy mi však pokazil zrejme preklad.

elliesbookverse.blogspot.cz/2018/, 27.4.2020

Viac o knihe

Všade samá mágia

Po celý čas čítania tejto knihy som premýšľala, čo mi pripomína. Nemohla som si pomôcť, ale pri čítaní niektorých odsekov som cítila mierne deja vú. Netušila som prečo, keď som túto knihu ešte doteraz nečítala. Teraz už ale presne viem, kde som sa s tými postavami stretla. Keby Zasnený Neznámy a Tieň kostí mali dieťa, bola by ním Prvá veterná čarodejka. Štýl psíania Hneď po prvých troch kapitolách je jasné, že sa jedná o autorkinu prvotinu, aj keď som si to do istoty radšej skontrolovala na goodreads. Dielo je vyrozpávané v tretej osobe, čomu by som mala ďakovať, pretože si nedokážem predstaviť byť vo Vhallinej hlave. Nie, žeby sa jednalo o zlú hrdinku, to nie, avšak v niektorých veciach ma dokázala poriadne nahnevať. Vhalla Yarlová je učnica v knižnici, kde, stále keď má možnosť, čítať a číta. Človek by si myslel, že vďaka knihám bude mať otvorenejšiu myseľ a čo to si domyslí. Nanešťastie, mala som pocit, že aj keď jej každý všetko na začiatku povedal, stále niečomu nerozumela. V tej chvíli som nevedela, či jej niekto stál na kábli, alebo naozaj bola tak naivná a hlúpa. Postavy Viac ako na svet a nejakú zápletku sa príbeh sústreďuje na Vhallu Yarlovú, učnicu, ktorá v sebe objaví magické schopnosti. A nie hocijaké. Ukáže sa, že ako prvá po skoro sto päťdesiatich rokoch dokáže ovládať vzduch- element, o ktorom si mnohí mágovia mysleli, že zmizol. Vhalla bola múdra, sčítaná a častokrát opovážlivá, avšak tak či tak má pred sebou ešte dlhú cestu, kým sa stane tou, ktorou by podľa mňa mohla byť. Silnou a sebestačnou čarodejkou. Na čele krajiny stojí cisár, ktorý má dvoch synov- mága a nemága. Princ Aldrick je mocný ohňový mág, ktorého sile sa nevyrovná nikto iný, no predsa sa zdá, že mu niečo chýba. Niektorí by to nazvali súcit, iní priateľskosť alebo možno ľudskosť. Je to v podstate jedno, pretože nikto sa nesnaží nazrieť cez masku budúceho vladára a overiť si, čo sa skrýva v jeho vnútri. Hlavné postavy medzi sebou mali od začiatku zaujímavú dynamiku, vďaka čomu čitateľ ľahko opomenul fakt, že magický svet ostal neskôr nerozvinutý. Páčila sa m prítomnosť vedľajších postáv, ktoré príbehu pridali na komplexnosti, aj keď sme sa o nich veľa nedozvedeli. Spolieham sa však na to, že sa o slovo mnohí ešte prihlásia v nasledujúcej knihe, možno tej ďalšej. Prostredie a zápletka Dej sa odohráva vo vymyslenom svete, o ktorom ale veľa neviem, respektíve, doteraz si mnohé neviem poskladať dohromady. Autorka podľa mňa mala skvelú predstavu v hlave, ktorá ostala uväznená niekde v medzipriestore medzi ňou a počítačom (podobne ako dnešné e-recepty, ktoré nikdy nie sú v lekárni aj keď ich tam lekár chce poslať). Svet je rozdelený na štyri časti, pričom pre každú je typický iný živel. Západ- oheň, juh-voda, sever- zem a východ patril vetru. Ako plynuli roky, väčšinu veterných mágov zajali a zabili, pretože sa báli ich schopností. V knihe sa najčastejšie spomínajú ohňoví mágovia, čo ma núti premýšľať nad podobnosťou s Avatarom, kde sa tiež národ ohňa usiloval získať nadvládu nad ostatnými, no Avatar- posledný vládca vetra, im to prekazil. Väčšina diela sa nesie v pokojnom tempe, hrdinka si prechádza vnútorným bojom medzi tým, čo vie a tým, čo by sa ešte mohla naučiť. Princ Aldrick ju k sebe láka vedomosťami, ktoré jej môže poskytnúť a zakaždým, keď trochu prekoná jeho očakávania, som sa musela usmievať spoločne s Vhallou.

Perlasworldofstories.blog.cz, 22.3.2020

Červená ako rubín

Kerstin Gier

Kniha je moja prvá, ktorú som od Gierovej prečítala. Som však rada, že som sa k tejto autorke dostala!? Nemáte tušenie, o čo prichádzate knihomoli! Autorka píše neuveriteľne skvelým štýlom a s humorom. To sa mi presne na tejto knihe páčilo najviac: HUMOR, obrovská dávka humoru?. Kerstin totiž presne vie, ako písať, aby donútila čitateľa čítať ďalej bez prestania. Postavy a dej sa mi v knihe neskutočne páčili. Boli rôznorodé, každá mala svoju vlastnú identitu a tajomstvá. Nápad cestovania v čase spojený s romantickou linkou bolo niečo, čo som v tej chvíli pri čítaní potrebovala?. Cestovanie v rôznych časoch bolo zároveň veľmi zaujímavé a veľmi oceňujem autorkinu vzdelanosť po historickej stránke??. Ani jednu kapitolu som sa nenudila. Čo viac k tejto prvej časti série dodať? Jediné, čo vám musím ešte povedať, že toto je MUST READ a ak ste sa k tejto sérii ešte nedostali tak to prosím ihneď napravte lebo neviete, o čo prichádzate?. Viem vám zaručiť krásny príbeh Gwen a Gideona, kde vám Kerstin naloží veľkú dávku lásky, smiechu, zábavy a histórie. Obrovské odporúčanie!?

saxy_bookskaya, 17.3.2020

Viac o knihe

Prvá veterná čarodejka

GENIÁLNA KNIHA? "Prvá veterná čarodejka" je prvou knihou z 5 dielnej série od americkej autorky Elise Kova. Ocitáme sa vo svete, kde medzi sebou bojujú dve znepriatelené kráľovstvá, svet je v neustálom strachu z vojny, smrti a tiež aj (iracionálneho, samozrejme) strachu z mágov, ktorí žijú medzi obyčajným obyvateľstvom. Medzi najobávanejších a najsilnejších mágov patrí korunný princ Aldarik, ktorý ovláda mágiu ohňa. A práve princa Aldarika omylom zachráni naša hlavná hrdinka Vhalla, ktorá pracuje ako knihovníčka v obrovskej imperiálnej knižnici. A to je ten moment, kedy sa jej život úplne obráti naruby. Zisťuje, že je čarodejnica a aby toho nebolo málo, tak nie obyčajná, ale prvá čarodejka po 150 rokoch, ktorá ovláda vietor. Celá kniha je neskutočne dobre a pútavo napísaná (nehovoriac o tom, že sa dej knihy väčšinou odohráva v knižnici), nedočkavo som obracala stránku za stránkou a čakala, kedy sa znova objaví záhadný a tajomný princ Aldarik (presne ten typ hlavného hrdinu, ktorého ja môžem?? čiže dlhom čase konečne TOP mužská postava??). Nadšene priznávam, že som si čítanie neskutočne užila (knihu som som si zaradila do pomyselnej poličky top knihy za rok 2020) a nedočkavo čakám 2. diel. Za túto topkovú knižku ďakujem @albatrosmedia.sk a @cooboo.sk

zuzanaa8, 11.3.2020

Pôjdem tam, kam pôjdeš ty

Nina LaCour

Po skvelom úvode v podobe knihy Všetko je tak, ako má byť prichádza v slovenčine už aj autorkina debutová kniha pre tínedžerov, ktorá sa opäť zaoberá bolesťou, stratou a priateľstvom. Caitlin mala všetko, čo potrebovala, až dovtedy, kým nezistila, že si jej najlepšia priateľka Ingrid vzala život. Bolo to presne deň po tom, čo jej povedala,: “Pôjdem tam, kam pôjdeš ty.” Vtedy zistila, o čo všetko prišla a ako rýchlo sa jej svet dokáže obrátiť naruby. Zrazu pre ňu všetko stratilo zmysel. Škola ju prestala baviť, nesnažila sa, fotenie pre ňu už neprinášalo taký pôžitok, ako tomu bolo predtým. Stále si totiž myslela, že bez kamarátky nie je taká dokonalá a vlastne len vďaka nej bola taká, ako ju všetci videli. Svoj žiaľ sa Caitlin snaží zahnať čítaním denníka, ktorý po Ingrid ostal. Tá jej ho pravdepodobne v onú osudnú noc vložila pod posteľ. Caitlin tak má pocit, že je jej priateľka stále s ňou a aspoň takýmto spôsobom sa s ňou môže spojiť. Zápisky, ktoré Ingrid vo svojom denníku skrývala boli výnimočné. Každý jeden totiž venovala niekomu inému. Či už išlo o Caitlin, jej rodičov, chlapca, ktorý sa jej veľmi páčil, ľudí zo školy, niektoré však zároveň venovala aj neživým predmetom či prírodným úkazom. V nich sa práve konkrétnemu adresátovi spovedá o tom, ako sa cíti, čo ju najviac trápi a zároveň zdieľa veci, ktoré by mu nikdy neprezradila. Sú to práve tieto zápisky, ktoré Caitlin a tiež čitateľovi umožňujú nahliadnuť viac do jej vnútra a zistiť, čo ju najviac trápilo či ako sa v danej chvíli cítila. Aj takýmto spôsobom sa jej priateľka snaží zistiť, prečo sa Ingrid rozhodla spáchať samovraždu. Spolu s hlavnou hrdinkou v románe prežívame celý jeden rok. Jej príbeh sa začína v lete, prechádza do jesene, zimy, jari až nakoniec opäť do leta. Ako sa obdobia menia, tak sa mení aj Caitlin. S jeseňou a zimou prichádza čoraz väčšie trápenie, bolesť a prázdnota, ktorá tu po Ingrid ostala. Zmena počasia prináša zmenu aj v jej živote, na priateľku síce nezabudla a trápi sa rovnako veľmi ako tomu bolo aj na začiatku, teraz si však viac začína všímať ľudí okolo seba a uvedomovať si, akí sú pre ňu dôležitý. Vracia sa tiež k svojmu najväčšiemu koníčku – fotografii, no tiež aj k práci s drevom, čo sa pre ňu stane akousi terapiou. Začiatky ďalšieho ročníka v škole boli pre ňu nesmierne náročné, keďže stále mala pocit, že bez Ingrid nie je schopná nič zvládnuť. Až postupom času však zistila, že sú tu aj ďalší, s ktorými by si mohla rozumieť. Skamaráti sa s novým dievčaťom, Dylan, s ktorou ich spája viac, ako by si mohla spočiatku myslieť. Aj ona totiž prišla o niekoho, kto bol v jej živote nesmierne dôležitý. Všetko je tak, ako má byť je nesmierne výnimočný román, ktorý si ma veľmi rýchlo získal. O to viac som sa potešila, že autorke vyšiel v slovenčine aj jej debutový román, Pôjdem tam, kam pôjdeš ty. Aj tu sa rozhodla riešiť tému smrti, bolesti a zúfalstva, ktoré v človeku nadlho zostanú, no každá je však niečim iná. Táto sa ma istým spôsobom dotkla o niečo viac ako tá predchádzajúca. Okrem všetkého toho smútku a trápenia tiež skrýva isté posolstvo, na ktoré by sme nemali zabúdať. Aj takýmto spôsobom nám totiž autorka vysiela akýsi dôkaz, že nie za každým úsmevom sa skrýva šťastie. Že nie každý sa cíti naozaj tak, ako to dáva navonok pred druhými. Ani v tomto príbehu by si Caitlin nebola pomyslela, že sa Ingrid rozhodne vziať si život. Veď sa predsa tak dobre poznali a vyzerala taká šťastná. Snaží sa tak otvoriť čitateľovi oči a núti ho na chvíľu sa zastaviť a zamyslieť sa. O to emotívnejšie to je, keďže autorka čerpala námet zo skutočnosti. Síce neprišla o najlepšiu priateľku, ako to bolo v tomto prípade, samovraždu sa rozhodol spáchať jej spolužiak. Aj keď sa veľmi nepoznali a rozprávali sa len raz za život, táto skúsenosť a tiež pohľad na smútiacich rodičov na pohrebe sa jej dotkla tak veľmi, že si ju zapamätala až dodnes. A toto bol spôsob, akým to zo seba potrebovala dostať a podať ďalej.

Knihomolky, 8.3.2020

Viac o knihe

Prvá veterná čarodejka (Recenzia)

Vhalla ani len netuší, aká je výnimočná! Je prvou veternou čarodejkou po takmer 150-tich rokoch, kedy sa objavili posledné záznamy o veterných mágoch. Sama tomu nevie a predovšetkým ani nechce uveriť, pretože už odmalička jej do hlavy vtĺkali, že mágii sa každý normálny človek radšej oblúkom vyhne. Mágovia majú svoju uzatvorenú komunitu vo Veži a vo všeobecnosti sa veľa o nich nevie. Princ Aldrik vo Vhalle túto mágiu objaví a prebudí, a na nej zostane rozhodnutie, či si ju ponechá alebo dá odstrániť. Láka ju nový život v komforte v spoločnosti princa, ale nezabúda ani na svoj jednoduchý život učnice v knižnici, ktorú tak miluje a kde má svojich priateľov už od detstva. Vhalla je pomerne sympatická postava, často dosť naivná a impulzívna, ktorá je schopná meniť názory z minúty na minútu a pritom sa nad danými situáciami ani trochu nezamyslieť. Samozrejme, postupom času aj ona dospieva a na niektoré veci sa začne pozerať inak. Na konci, po mnohých ťažkých skúškach už čítame o oveľa vyspelejšej a rozvážnejšej postave. Na to, aká sa cíti byť Vhalla obyčajná a ničím zaujímavá, má bohatý výber nápadníkov. Princa Aldrika - odmeraného tyrana s veľmi zlou povesťou, v ktorom ale Vhalla, ako sa zdá, prebúdza aj jeho lepšie stránky. Pozornosť si získa aj od Aldrikovho brata Baldaira - roztomilého, okúzľujúceho a veľmi príťažlivého princa, o ktorom Vhalla tajne sníva, od kedy sa s ním zrazila v knižnici. A svoju náklonnosť jej konečne po mnohých rokoch prejavuje aj jej kamarát z detstva. Vďaka trom nápadníkom je v knihe dosť priestoru venovaného romantike, ale pri takejto jednoduchej fantasy mi to vôbec neprekážalo. Dalo to príbehu iskru, ktorá ma pri ňom držala a moje sympatie preskakovali hore dole z jedného princa na druhého. Jasné, že nakoniec vyhráva ten temný, zlý a nepríjemný, ktorý vlastne temný, zlý a nepríjemný vôbec nie je :D Veď kto dokáže odolávať týmto akože "zloduchom"? Čo sa týka samotného deja, tak je celkom pekne vygradovaný. Zo začiatku pokojné rozprávanie spoza múrov knižnice až po nemilosrdný útok na mesto, súd a nekonečné kráľovské intrigy. Je pravda, že celkový obraz tohto nového sveta je nám predostretý celkom povrchne a nezachádza do veľkých detailov. Mne to však pri tejto knihe vôbec nevadilo. Spoznala som základy mágie, fungovanie kráľovstvo, niekoľko zaujímavých a dôležitých postáv a to mi tak na úvod celkom stačilo. Veď máme pred sebou ďalšie diely, v ktorých sa mám šancu dozvedieť sa niečo viac. Niekedy som unavená z prekombinovaných dejov, kedy už príbeh nemá hlavu ani pätu a jednotlivé súvislosti na seba ani nenadväzujú. Tu nám to nehrozí, príbeh je jednoduchý, ale napísaný veľmi dobrým štýlom, ktorý vynahradí dejové nedostatky. Koniec bol na mňa trochu viac predramatizovaný a to, ako musela všetkým neprajníkom čeliť Vhalla sama ma celkom otrávilo. Princ Aldrik na to, akú tyranskú povesť má, sa zachoval ako úbožiak zahnaný do kúta. Musím priznať, že už ma unavujú panovníci, ktorí nechajú vládnuť svojich poddaných a nemajú hlavné slovo. V poslednej dobe sa s týmto konceptom stretávam v čoraz viac knihách. Kráľ, resp. princ si má dupnúť nohou a všetci v kráľovstve majú byť pripravený plniť jeho nariadenia. Celkovo za mňa bola Prvá veterná čarodejka veľmi príjemným vstupom do novej série. Verím, že v prekladoch tejto série sa bude pokračovať, lebo túto trojicu (Vhalla, Aldrik a Baldair) som si celkom obľúbila. Kto na vás urobil lepší dojem? Aldrik alebo Baldair?

elliesbookverse.blogspot.cz/2018/, 7.3.2020

Recenzia: Spolu to zvládneme

Miroslava Varáčková

Mirka Varáčková je známa svojimi skvelými dievčenskými románmi, no napísala aj jednu postapokalyptickú knihu a zopár fantasy. Jej štýl písania je veľmi chytľavý a do každého svojho diela vkladá silné posolstvo. Timea, ktorú jej priatelia prezývajú Stakatka, je mladé dievča, ktoré celým svojím srdcom žije pre hudbu, avšak u rodičov nenachádza pochopenie. Nútia ju do vynikajúcich výsledkov v škole, aj keď ju štúdium nebaví a napriek snahe sa jej nedarí opraviť si známky. Namiesto podpory od svojich rodičov však dostáva stále nové a nové zákazy. Keď sa jej naskytne možnosť ísť na školský výlet do Berlína, samozrejme, neváha ani sekundu. Spolu s kamarátkou Soňou si predstavujú, aké to bude stráviť niekoľko dní so štvrtákmi a bez dozoru rodičov. Na túto knihu som sa tešila od prvého statusu, ktorý autorka uverejnila na svojej facebookovej stránke. Tušila som, že to bude silné, poučné, emotívne, bude sa mi chcieť smiať, plakať a niekedy oboje naraz. Aj keď som akosi predvídala, do čoho pôjdem, aj tak ma to dosť dostalo. S Timeou som sa stotožnila už po pár stránkach. Všetko som s ňou prežívala, chápala som ju a veľakrát jej držala palce, aby sa jej komplikovaný vzťah s rodičmi obrátil k lepšiemu. Je ťažké zostať v rodine, ktorá sa pôvodne skladala zo štyroch členov a v ktorej je momentálne o jedného menej. Je ťažké konkurovať sestre, ktorá síce nebola dokonalá, ale po smrti sa takou stala. Keď človek, ktorého ľúbime, odíde z tohto sveta predčasne, nikdy nebudeme spomínať na to zlé, čo sme s ním prežili, vždy si budeme pripomínať všetky jeho kladné stránky, všetky tie veselé a krásne zážitky. Ja osobne schvaľujem prísnejšiu výchovu. Dnešné deti potrebujú dozor, a keď sa im rodičia dostatočne nevenujú, potom to tak aj vyzerá. Rodičia Timey sa však v mnohých prípadoch správali podľa mňa až nevhodne. Nedokážem pochopiť, ako ktorýkoľvek milujúci rodič dokáže svojmu dieťaťu zakázať vec, ktorá ho napĺňa, ktorú nadovšetko miluje, ktorej by sa nevzdalo ani za všetky peniaze sveta. A kvôli čomu? Kvôli nejakým hlúpym známkam, ktoré koniec-koncov v reálnom živote nič neznamenajú? Je jasné, že človek, ktorý aj napriek dôkladnému učeniu sa nedokáže dostať dobrú známku z nejakého predmetu, sa tomuto nikdy viac nebude venovať. Podotýkam, Timea mala naozaj výborný prospech, len jednoducho zaostávala v jednom predmete, pretože málokto je taký dobrý, aby vynikal vo všetkom. Toto jej rodičia nechceli pochopiť a vidieť. Po celú dobu som Timee držala palce, aby sa to zlepšilo. Veľmi sa mi páčil vzťah Stakatky a Adama. Pri ich konverzáciách, či už písaných alebo hovorených, som sa dosť nasmiala a zlepšili mi náladu. V niektorých chvíľach som si dosť poplakala, hlavne na konci. Ako sa môžete dočítať v anotácii, v Berlíne Timea zažije niečo, čo by sa nemalo stať nikomu z nás. Nikto si to nezaslúži. Spoločne s Timeou som premýšľala nad tým, či sa tomu dalo predísť. Podľa mňa by sa takýmto veciam ani nemalo predchádzať, ony by sa v prvom rade vôbec nemali diať! Myslím si, že túto knihu by si mali prečítať nielen tínedžeri, ale takisto ich rodičia. Aby sa vedeli trochu vcítiť do svojich ratolestí, zaspomínať si na to, že aj oni boli mladí a predovšetkým, aby sa trochu zamysleli nad svojím vzťahom. Je dôležité, aby medzi rodičmi a deťmi bola dôvera, pretože bez tej to jednoducho nejde. Kde nie je dôvera, tam sú úteky a tajomstvá. Keď mi prišla táto prenádherná knižočka, okamžite som po nej siahla a prečítala ju, takpovediac, na pár nádychov. Chytila som ju do ruky a už nepustila. Na prednáške som sa s ňou skrývala pred zrakom profesora, aby ma neprichytil, že nedávam pozor. Nedalo sa inak. Ak sa do nej chcete pustiť a chcete zistiť, či je naozaj taká skvelá, ako sa môžete všade dočítať, mali by ste si ju kúpiť v období, kedy si môžete zopár hodín ukrojiť sami pre seba. V opačnom prípade neručím za následky.

projekt-psa.sk, 6.3.2020

Viac o knihe

Zväzky mágie 1 : Krvavec

Crystal Smithová

Krvavec, v češtine Krvavý lístek, autorky Crystal Smith nám prináša príbeh z krajiny dvoch znepriatelených kráľovstiev. V Renalte vládne monarchia, no spolu s ňou má významné slovo aj Tribunál, organizácia podobná cirkvi s cieľom vyhubiť bosorky a využívať ich temné sily. Chytanie často aj bezbranných ľudí, mučenie a poprava, tomu čelí nielen ľud, ale aj kráľovská rodina. Obzvlášť nebezpečné to je pre princeznú Auréliu. Je výnimočná z viacerých hľadísk. Je prvá princezná po niekoľkých storočiach a môže tak naplniť mierovú zmluvu s kráľovstvom Achleva, okrem toho v sebe má zakazovanú krvavú mágiu. V úvode knihy spoznávame práve mladú princeznú, ktorá napriek zákazu tajne študuje útržky kníh o mágii, skúša jednoduché kúzla a snaží sa pripraviť na nadchádzajúcu svadbu. S princom z Achlevy si vymenila niekoľko strohých listov a s blížiacou sa svadbou rastie aj nátlak Tribunálu. Aurélia koná pomerne neuvážene, najskôr činí až potom uvažuje, a hoci je mladá, už na jej pleciach leží zodpovednosť za mier medzi znepriatelenými krajinami. Spočiatku som si k tejto hlavnej postave nevedela nájsť cestu, to sa však s postupujúcim dejom menilo a začala som mať pre ňu pochopenie. Pri návšteve vyslanca z Achlevy sa Tribunál pokúsi o puč, a tak je Aurélia nútená utiecť. Spoločnosť jej robí mladší brat a následník trónu Condrad, ktorý sa bojí sestry a chýrov o tom, že je bosorka. Nechýba Auréliin osobný strážca a jediný priateľ Kellan ani jej bývalá kamarátka Lissette. Skupinu uzatvára otec Lissette a jeden z členov Tribunálu – Toris, ktorý je údajne oddaný monarchii. Aurélia však rýchlo zistí, že nie všetko je tak, ako vyzerá, a tak uteká do Achlevy, kde by mohla nájsť princa a zohnať pomoc pre svoje kráľovstvo. Prvá tretina knihy je trošku zmätená, zoznamujeme sa s postavami a s ich príbehmi. Po úteku do Achlevy sa príbeh stáva zaujímavejším. Pribudne viac mágie, ako sa Aurélia učí ovládať svoju moc výmenou za pomoc princovmu bratrancovi Zanovi. Aj Achlevy má totiž problémy, niekto sa pokúša zbúrať ich ochranný múr tvorený jedinečnými bránami a zaklínadlami. Do príbehu tak pribúdajú postavy, nepriatelia, hrozby a napätie. Aurélia sa snaží pomôcť, nie vždy sa jej to podarí, občas nerozumie nejasným znameniam alebo si ich vyloží zle. Na druhej strane, tak to už s tajomnými predpoveďami chodí. Čo je trochu škoda, autorka nám históriu a príbeh založenia kráľovstiev spočiatku veľmi neobjasní. Spoznáme iba znepriatelené kráľovstvá, no netušíme, čo sa stalo, ich minulosť aj prostredie sú nejasné. Postupné sa dozvedáme viac o histórii, v ktorej pramenia aj súčasné problémy. Oceňujem výborný nápad s magickým múrom ako ochranou hlavného mesta Achleva. Prejsť ním dokážete iba vďaka špeciálnej pozvánke od člena kráľovskej rodiny. Niektoré prvky, ako múr a zaklínadlá, ktoré ho chránia, autorka podrobne premyslela a pôsobia naozaj originálne. V niektorých situáciách však nešla veľmi do hĺbky, skrátka sa udalosti diali jedna za druhou a za cenu rýchlejšieho dejového spádu sme ako čitatelia iba kĺzali po povrchu. Nechýba ani romantická línia, ktorá však našťastie nie je až taká výrazná a je skôr v milých náznakoch. Sedemnásťročná Aurélia začína cítiť motýle v bruchu, ale aspoň tu nemáme žiadne predčasne vyspelé postavy a romantické scény za hranicou young adult. Hoci sa námet krvavej mágie môže zdať temný, kniha sa drží young adult a atmosféra nie je desivá ani temná. Takto tam síce bolo napätie, akcia aj súboje, mágia a veľké vyvrcholenie na záver, ktoré bolo nečakané a dobre premyslené, ale kniha mohla byť temnejšia. V príbehu cítiť určitú rozprávkovosť a aj postavy sa nemôžu až tak veľmi rozvinúť. Štýlovo môžeme Krvavec pripodobniť k Falošnému bozku od Mary E. Pearson. Ak sa vám páčila táto trilógia, Krvavec vás určite nesklame. Osobne som zvedavá čo prinesie Crystal Smith v pokračovaní, pretože Krvavec je prvou časťou série Zväzky mágie. Kniha sa však končí pomerne uzatvorene a zápletka sa takpovediac vyjasní. Krvavec je príjemný young adult príbeh, v ktorom princezná v prestrojení bojuje za záchranu hneď dvoch kráľovstiev. Nechýba akcia a napätie ani mágia, za ktorú sa platí krvou. Autorka mohla ísť v niektorých smeroch viac do hĺbky a lepšie využiť potenciál krvavej mágie.

fantasyknihy.multiverzum.sk, 24.2.2020

Viac o knihe

Zlaté nebo (Recenzia)

Laura Wood

Čo sa týka Zlatého neba, v prvom rade musím veľmi povrchne skonštatovať, že ak by bol obsah akýkoľvek, túto knihu sa oplatí vlastniť už len kvôli tej nádhernej obálke. :) Naozaj som nečakala, že bude naživo vyzerať tak pekne. Zlatá farba sa krásne vyníma na tmavomodrom podklade a už samotná obálka a prevedenie knihy láka k okamžitému začítaniu sa. Neviem ako vo Vás, ale vo mne kniha a jej anotácia evokovala smutný, melancholický, ba až depresívny príbeh a do čítania som išla s tým, že tieto pocity sa zrejme ľahko prenesú aj do mojej aktuálnej nálady. Preto som začala čítať s miernymi obavami, ale o to väčšie bolo moje prekvapenie, keď som sa pri knihe usmievala a s radosťou spomínala na časy, kedy som aj ja bola vo veku hlavnej hrdinky. Treba podotknúť, že ide naozaj o YA knihu, ktorá je určená pre naozaj mladých čitateľov. Viem si predstaviť, ako dočítajú Annu zo zeleného domu a potom sa hltavo a s veľkým záujmom ponoria do Zlatého neba. Taktiež z knihy cítiť, že ide o mladú autorku a Zlaté nebo je jej prvotinou. Nevypísaný a jednoduchý štýl však pri tomto žánri nie je na škodu a v prípade, že chcete niečo nenáročné, milé a trochu romantické, s týmto výberom nemôžete urobiť krok vedľa. Nachádzame sa v roku 1929 na malej farme v Cornwalle, kde sa sedemnásťročná Lou lúči so svojou sestrou Alice, ktorá sa vydáva za svoju detskú lásku. Lou sa tak začne cítiť opustená, so sestrou sa odcudzí, a tak začne hľadať rozptýlenie inde. Sleduje panské sídlo, do ktorého sa vrátili jeho mladí majitelia a usporadúvajú v ňom jeden večierok za druhým. Raz večer ju prichytia, a tak sa začne vyvíjať nezvyčajný vzťah medzi obyčajnou, chudobnou Lou a bohatou smotánkou na čele s Robertom a jeho sestrou Caitlin. Dej je zasadený do zaujímavej doby, medzi zaujímavých ľudí a na zaujímavé miesto. Nekonečným večierkom plných jazzu, nádherných šiat a nespútanej zábavy neprepadla len Lou, ale určite si podmania aj Vás. Zo začiatku možno trochu povrchný príbeh, so stratenou hlavnou hrdinkou, ktorá si ešte len hľadá miesto v tomto svete, vyústi postupne do poučného a romantického príbehu s koncom, aký by si pre ňu želali asi všetci čitatelia. :) Sedemnásť je komplikovaný vek. Dievčatá sa cítia dospelo, ale pri tom ich čaká ešte veľa chýb, z ktorých sa majú poučiť a veľa sklamaní, z ktorých majú načerpať ponaučenie a novú silu, kým si nájdu svoju cestu, ktorou chcú ísť. Lou takých chýb spravila veľa, ale nakoniec si svoju cestu našla. Samozrejme, jej pri tom pomohla rodina, ktorá v knihe pokojne mohla dostať viac priestoru, potenciál zabaviť a zaujať určite mala. Zo začiatku plytký, pre mňa trochu nezáživný príbeh si ma nakoniec dokázal získať svojou jednoduchosťou a dokonalým, rozprávkovým koncom. Presne niečo také si človek potrebuje z času na čas prečítať. Jednoducho len tak pre radosť. A aby sme ešte stále verili aj v šťastné a nekomplikované konce.

elliesbookverse.blogspot.cz/2018/, 24.2.2020

Viac o knihe

V každom človeku sa skrýva kus mágie

Vždy keď si poviem, že už sa nebudem púšťať do ďalšej novej série, tuším, že svoje predsavzatie ako obvykle poruším. Prvá veterná čarodejka má navyše dosť stručnú anotáciu, okrem toho vyznieva ako variácia iných príbehov, ktoré sme už mali možnosť čítať. Lenže vydavateľstvo CooBoo je stávkou na istotou, pokiaľ ide o očakávania čitateľov a vie, čo im prinesie potešenie. Elise Kova je americká autorka, zameriavajúca sa na epické dobrodružstvá plné mágie, vášne a silných postáv. Uznajte, že čomusi takému sa ťažko odoláva. Prvá veterná čarodejka (to slovo mi trochu trhá oči, zaváňa mi češtinou) je skvelým úvodom do série, ktorej piata časť momentálne čaká na vydanie. Fanúšikovia žánru young adult budú spokojní, výhodou knihy je i to, že môže osloviť širšiu škálu čitateľov. Východisko deja je pomerne triviálne - Solaris je ríša, kde už veky prebieha vojna na viacerých frontoch, a ľudia túžobne spomínajú na časy, keď sa problémy dali riešiť pomocou mágie. Lenže mágov už poriadne dlho nikto nevidel, čo sa zmení vďaka mladej knihovníčke Vhalle. Tá v sebe objaví mágiu, založenú na štyroch živloch, a odrazu sa stáva symbolom nového začiatku a najmä nádeje. Kiežby to však všetci vnímali tak pozitívne. Vhalla sa totiž stane zároveň aj cieľom mocibažných, ktorí v nej nevidia ľudskú bytosť, ale prostriedok na dosiahnutie svojich cieľov. Vhalla si tak musí dať veľký pozor, komu vloží do rúk svoju dôveru. Zmieta sa medzi Vežou mágov, princom Aldrikom, jeho bratom i vlastnými priateľmi v snahe nájsť cestu von zo zamotanej situácie. Páčilo sa mi, že Vhalla nechcela nič viac, len žiť svoj obyčajný život, no tvárou v tvár výzvam nezutekala. Mágia živlov je autorkina prvotina, a tak v texte badať prílišnú inšpiráciu inými dielami. Občas sa to prejavilo aj v nedostatočnom vykreslení postáv, ich motivácie či celkového fungovania magického sveta. Na druhej strane môžeme dúfať, že to bol jej zámer a necháva si prekvapenia do ďalších pokračovaní. Ďalšou výhodou je rýchle plynutie textu, bez zdĺhavých opisov či úvah postáv. Mám však dojem, že počiatočná obyčajnosť Vhally akoby Elise Kova zviazala ruky. Tak veľmi sa snažila presvedčiť čitateľa, že nie je výnimočná, až som jej uveril. Preto mi neskôr padlo zaťažko skočiť jej na lep, keď všetci nápadníci a ostatní začali vidieť Vhallu ako to najúžasnejšie stvorenie. Len tak, ako šibnutím čarovného prútika... Knihu by som odporučil najmä dievčatám v tínedžerskom veku, čitateľom, ktorí s daným žánrom iba začínajú, alebo tým, ktorí majú radi nenáročné rozprávkové hrdinstvá. Počas čítania som sa neraz usmieval. Nie z pobavenia, ale pre pocit "príjemnosti", ktorý román Elise Kova vo mne vyvolal. Akoby si uvedomovala, že nepíše vrcholné dielo fantastiky určenej pre mladých, no rozhodla sa pritom baviť a stiahnuť so sebou aj čitateľa. Keď sa naladíte na autorkinu vlnu, Prvú veternú čarodejku si užijete omnoho väčšmi. Je síce postavená hlavne na vzťahoch, no oceňujem význam zodpovednosti, ktorá sa tu prejavuje vo veľkej miere. Nielen zodpovednosť za vykonávanie mágie, ale i za seba, svoj osud a svojich blízkych. V podobne ladených príbehoch to totiž nie je zvykom... A myšlienka, že určitým čarom oplýva každý, je len čerešničkou na torte. Zhrnuté - Mágia živlov je pomerne jednoduché čítanie, ktoré neprekvapí, ale zaujme príjemnými postavami, morálnymi hodnotami a adekvátnym spracovaním s ohľadom na cieľovú skupinu.

marekzakopcan.sk, 23.2.2020

Recenzia médii