CooBoo

14 – 14: Priateľstvo naprieč storočiami

Román 14 – 14 určený predovšetkým mladším milovníkom literatúry zosobňuje príbeh dvoch mladých Francúzov Adriena a Hadriena. Adrien pochádza z nášho storočia, z roku 2014, no Hadrien sa narodil v tom minulom a v tejto chvíli žije v roku 1914. A práve vďaka zázračným schránkam pred ich domami sa obidvaja chlapci skontaktujú a začnú si písať listy. Zdôverujú sa navzájom tomu druhému so svojimi problémami, láskami či životnými snami. Všetko sa však skomplikuje, keď si Adrien uvedomí, že Hadrien žije v roku, keď sa rozpútala prvá svetová vojna… Už si ani nepamätám, kedy som naposledy čítala knihu určenú pre mladšiu vekovú skupinu. Stále som si totiž myslela, že mi mládežnícka literatúra nemá čo dať a že čas sa predsa dá stráviť s lepšou a kvalitnejšou literatúrou. Našťastie, mýlila som sa. Práve táto ani nie dvesto-stranová kniha je živým dôkazom toho, že stále tu sú autori, ktorí mladším čitateľom dokážu sprostredkovať príbehy s hlbšou pointou. Možno by niekto považoval za riskantné strkať do literatúry pre deti a mládež tému prvej svetovej vojny. No ja sa pýtam: A prečo nie? Prečo by deti nemali vedieť, čo ľudstvo spáchalo a kam ďaleko to až muselo zájsť, aby sa znovu zobudilo? Vytvorenie dvoch chlapčenských postáv, žijúcich v inom storočí, čitateľovi nenútene predostiera pohľad na diametrálny rozdiel žitia v dvoch dobách. Hadrien sa svedomito učí a každý deň sa modlí, aby mu otec dovolil pokračovať v štúdiu a nenútil ho starať sa do konca života o statok. Adrien nadáva na svoju mamu a neznáša dni, keď musí chodiť do školy. Takýchto kontrastov je v knihe mnoho, či už ide o medicínu a lieky alebo bežné problémy. Môj názor je taký, že aj mladší čitateľ je schopný uvedomiť si, že autori nám chceli ukázať, v akej „ľahšej“ dobe žijeme a že za to neprejavujeme žiadnu vďaku. Na prvý pohľad to vyzerá ako obyčajný román, ale v skutočnosti sa na stránkach nachádza omnoho viac. Keď som ho dočítala, bola som rada, že som mala možnosť stráviť pohodové chvíle práve s touto knižkou. Dokonca som nadobudla pocit, že dnešná mládežnícka literatúra možno naozaj stojí za to a nájdu sa v nej aj takéto vzácne skvosty. Celkový dojem mi však kazil preklad a jazyková korektúra. Prekladateľka sa s niektorými výrazmi očividne netrápila a surovo ich preložila do slovenčiny tak, že vznikli pojmy, s ktorými som sa v živote nestretla, napríklad záchvat astmy, „Máš antény, vycítiš, čo si ľudia myslia.“ Text bol od prvej kapitoly kostrbatý a narazila som aj na niekoľko slov, ktoré pochádzali skôr z tých českých vôd ako zo slovenských. Na takýto typ textu sa dá po čase zvyknúť, ale stojím si za tým, že je to jedno veľké mínus slovenského vydania. Keby bola jazyková stránka knihy dotiahnutá do detailov, bol by príbeh o jednu úroveň lepší. Aj napriek všetkému je 14 – 14 (Priateľstvo naprieč storočiami) milá a dojímavá knižka, ktorá aj v dospelom čitateľovi dokáže rozpútať emócie. Nachádzajú sa v nej úsmevné a zároveň aj smutné scény, vďaka ktorým o niečo lepšie pochopíme, ako sa žilo predtým a ako sa žije teraz.

vinlit.sk, 6.6.2018

Viac o knihe

Zradné srdce

Po prečítaní prvej knihy som zostala mierne sklamaná, že prvý diel sa skončil a ja musím čakať na pokračovanie nejaký ten mesiac. A preto keď bol vydaný druhý diel veľmi som sa naň tešila a nevedela sa dočkať, kedy sa začítam do pokračovania napínavého príbehu Lie. Tento príbeh som si obľúbila už pri čítaní prvej časti tejto série. Kniha sa mi veľmi dobre číta, pretože na jednej strane je dej veľmi dobre prepracovaný a na druhej strane vyhovuje mi spôsob aký je kniha napísaná. Jednotlivé kapitoly sú písané v prvej osobe a to z viacerých pohľadov. Najčastejšie sa v knihe nachádza práve pohľad Lie, čo sa dalo očakávať keďže je hlavnou hrdinkou, no nachádzajú sa tu aj kapitoly, ktoré sú napísané z pohľadu Kadena, Rafeho a pár krát sa tu objavila kapitola aj z pohľadu Pauline. Ako som už istotne písala aj v recenziií na prvá diel Falošný bozk, tak aj tu sa sa mi veľmi páčilo to, akým spôsobom sa začínajú niektoré kapitoly, pretože sa tu vždy nachádza niečo z minulosti a to v podobe úryvkov z Morrighanskej Knihy svätého písma, Gaudrelinej poslednej vôle a v podobe úryvkov z Piesne Vendy. Niekedy som mala až nutkanie len rýchlo prelistovať kapitoly (a samozrejme že neskôr sa k ním vrátiť) a prečítať si práve tieto pasáže, ktoré sa tu nachádzajú. Ale odolala som a knihu som pekne prečítala pekne rad radom. Čo sa týka samotného príbehu tak miestami som mala pocit, že sa am nachádza zbytočné pasáže a niekedy som sa nevedela od knihy odtrhnúť a chcela som ju čo najrýchlejšie prečítať a bola zvedavá ako sa tento diel skončí. Zatiaľ čo prvý diel vo mne budil dojem, že jeho úlohou je čitateľa len oboznámiť zo svetom v ktorom žijú postavy a hlavná dejová línia sa zameriavala na Liu a na jej zmätené srdce - takže celkový dej prvého dielu pôsobil na mňa dosť romanticky, tak u druhého dielu sa práve táto romantika a láska medzi hlavnými postavami dostala akosi do úzadia a objavilo sa tu práve viacej intríg, klamstiev a akcie, čo som ja osobne privítala. Avšak práve táto romantická časť z príbehu úplne nevymizla. Lia sa ocitá v nepriateľskom meste a v zajatí Komizara - vládcu Vendy spolu s Rafem, ktorý zatajil svoju pravú identitu a vydáva sa za princového pomocníka a všetko bude závisieť od toho na koľko budú jeho klamstvá vierohodné. Z porovnaním s prvým dielom, ktorý bol skvelý sa mi tento diel páčil asi o čosi viac, pretože som mala dojem že sa tam deje toho viacej aj keď miestami, ako som už napísala, som mala dojem že sú tam niektoré pasáže navyše. Ale našťatie týchto masáži tam nebolo veľa a dej bol priam skvelý a samozrejme, že koniec druhého dielu bol TOP. Takže ak máte prečítaný prvý diel a toto skvelé pokračovanie ešte nie, tak určite neváhajte a určite si knihu prečítajte. A ak ste nečítali ani prvý diel, no máte radi fantasy žáner, plný romantiky, klamstiev a akcie tak určite môžem knihu odporúčať.

Knižné maniačky, 6.6.2018

VĚŽ ÚSVITU

Moja závislosť na knihách od Sarah J. Maasovej už je všeobecné známy fakt. Dôvera v jej umenie však značne poľavila predtým, než som sa pustila do čítania 6tého pokračovania série Skleněný trůn - Věž úsvitu. Kniha sa výrazne odlišuje od predchádzajúcich častí. Najväčší rozdiel je asi v tom, že sa v príbehu neobjavuje najvýznamnejšia postava celého príbehu, Aelin. Ocitáme sa v novej krajine, kam Chaol s kapitánkou Nesryn prišli požiadať o pomoc pre Adarlan, ale aj liek pre Chaola. ANOTÁCIA: Chaol byl vždy věrný svému vládci. To se ale změnilo, když byl skleněný zámek zničen a král Adarlanu se ho pokusil zabít. Chaol sice přežil, ale utrpěl těžká zranění. Jeho jedinou nadějí jsou léčitelé v Atice, pevnosti na Jižním kontinentu. S blížící se válkou se do potíží dostanou i Dorian a Aelin. Aby přežili, musí Chaol přemluvit krále Jižního kontinentu, aby se do války zapojil na té správné straně. Avšak to, co odhalí v Atice, je mnohem důležitější. Bála som sa, že to bude len zbytočné naťahovanie príbehu, že ma Chaolov príbeh vôbec nebude baviť, pretože ma v posledných častiach dosť štval ako sa stále ľutoval. Ako som mohla byť tak hlúpa a dovolila si o Sarah pochybovať? Po pár stranách mi bolo jasné, že s Aelin či bez nej, je táto séria proste dokonalá. Svet ktorý Sarah stvorila je natoľko úžasný a zaujímavý, že by mohla písať aj o potkanoch v kanáloch pod Adarlanom a bolo by to úchvatné. Od začiatku ma zaujala spolupráca medzi liečiteľkou Yrene a Chaolom. Samotná Yerene je zaujímavá postava. Yerene som už poznala z novely Vražedkyňě a léčitelka, doplňujúcej túto sériu. Úplne som na túto postavu zabudla a keď sa v príbehu objavila, bola som milo prekvapená. Dočkala som sa aj Chaolovho ľutovania, tak ako som očakávala, ale vďaka Yrene to vôbec nerušilo, práve naopak. Ona ho rýchlo usmernila a ich doťahovanie bolo pre mňa veľmi vítané spestrenie. Chaol prišiel hľadať odpovede s Nesryn, ale ich cesty sa nečakane rozdelili a dejová linka sa začala odohrávať na viacerých frontoch. Nesryn spolu s princom Sartaqom si ma získavali dlhšie, ale nakoniec sa im to podarilo v plnej paráde, hneď ako sa dostali do hniezdiska medzi rukhinov. Okamžite som tam chcela byť s nimi a aspoň raz vysadnúť na Kadaru a preletieť sa na nej. Zamilovala som sa do nich. Bolo to nečakané a náhle. Sarah J. Maas vôbec vo svojich knihám nepoľavuje. Každou knihou je to stále lepšie. Keď si myslíte, že toto už je vrchol, že nič viac vás už nemôže prekvapiť, ona vždy príde s niečím novým, s čím vás pripraví o rozum. Stále viac som uchvátená, ako pomaly ale isto, začínajú do seba všetky kúsky skladačky zapadať. Ako tento príbeh začína dostávať stále nove podoby. To, čo sa zdalo na začiatku čierno biele, má teraz odtiene všetkých farieb dúhy. Je to prepracované do najmenších detailov. Každá jedna kniha má v priemere 500 strán a ani jedna tam nie je navyše. Každá postava, gesto a slovo tam malo svoj význam, ktorý na prvý pohľad nič neznamenal a nakoniec môže rozhodnúť o osude všetkých. Nemám slov a som totálne uchvátená. Neviem čo viac by som mala ešte napísať, jedine že ak máte radi fantasy literatúru, je vašou povinnosťou si túto sériu prečítať. Je to dokonalé po všetkých stránkach. Jediná chyba je, že posledný diel série je naplánovaný až na október tohto roku. A pre tých, čo musia čakať na preklad ako ja, je to ešte dlhšie. To je nehorázna doba a už teraz som prepadla panike a depresiám. Ak sa rozhodnete sériu prečítať, nezabudnite aj na sprevádzajúce doplnkové novely, ktoré sú veľmi dôležité. Je skvelé, že knihy vyšli v slovenskom aj českom preklade. Mohli ste si všimnúť, že ja píšem všetky názvy v češtine, to preto, lebo som knihy čítala práve v tomto jazyku. Bol skôr a keď sa objavili aj v slovenčine, už som to nechcela meniť.

madzgy.blogspot.cz, 2.6.2018

Hnev, čo si zasial

Príbeh Starr, ktorá bola svedkom vraždy jej kamaráta Khalila. Lenže to nebola len taká hocijaká vražda, Starr a Khalil sú černosi a policajt, ktorý vystrelil, je beloch. Čo však zmôže šestnásťročné dievča vo svete plnom belochov, kde si každý hovorí svoju pravdu a nie tú ozajstnú ? Starr sa však rozhodne bojovať za svoju pravdu a uctiť si Khalila, pretože on by pre ňu urobil to isté. Nedovoľ im, aby ti vkladali slová do úst. No... Bolo to fajn. Viac než fajn, ale stále mi tam akosi niečo škrípe a vynecháva. Príbeh je určite zaujímavý aj napriek tomu, že je plný rasizmu, drog, gangov a neprávosti, ktorej sa polícia dopúšťa. Keďže táto kniha je skôr pre mladých čitateľov, tak je "dobré" písať o takýchto "veciach", pretože nie je "dobré", keď sa mlčí a nikto o ničom takom nevie. (Už sa ani vyjadrovať neviem). Autorka sa určite pustila do niečoho, čo nie je ľahké a vyvolá vo vás zmiešané pocity, ale zvládla to dobre. Niekedy môžete urobiť všetko správne, a aj tak sa čosi pokazí. Dôležité je, aby ste nikdy neprestali robiť to, čo je správne. Síce, musím priznať, čítať túto knihu bolo občas dosť veľký problém, pretože som 200 strán čítala 2 dni! Dej sa neskutočne vliekol a autorka prakticky neponúkala nič nové. I keď ! Počas tých 200 strán vám predostrela rôzne životné osudy (nielen Starr a Khalila), život v gangoch, ako to chodí, aká je nevraživosť bielych voči čiernym, ale zároveň aj naopak. Poukázala na silu lásky zo strany rodiny, či už rodičovskú, alebo aj súrodeneckú. Starrinu rodinu som obdivovala, pretože napriek všetkým zlým udalostiam, čo sa stali, tak stále držali spolu a ľúbili sa, boli si oporou. Bolo miestami až ťažké čítať o tom, ako spolu večerali a naraz počuli iba výstrely a museli sa schovať. Starr aj keď sa miestami tvári ako hrdinka, tak nie vždy sa dokázala postaviť na stranu svojich priateľov, nie vždy dokázala otvoriť "hubu" a povedať, čo si myslí. Niekedy mi doslova jej postava liezla až na nervy, pretože niežeby ochraňovala svoju rodinu, priateľov, seba, ona jednoducho bola ticho a ani nemukla. Tak ako, haló ?! Ja by som vykričala všetky moje zlé myšlienky a poslala všetkých do čerta ! V tomto prípade mi prišlo akoby to už nebola ona. Tvárila sa ako veľká hrdinka, ale keď prišlo na lámanie chleba, tak držala ústa (aspoň pred priateľmi). Áno, dá sa chápať, že nechcela pred nimi odkrývať svoje tajomstvá, ale keď už mám nejaký ten čas svojich kamarátov, tak asi sa im zdôverím, či?! Veď bojovala za pravdu, tak čo ju nepovedala aj im ?! Policajt sa obráti k tatkovi a povie: "Nepustím vás z očí. Nezabudnite na to." Celkovo ale musím zobrať do úvahy, že to mala miestami dosť ťažké. Život na ulici, v ktorej mohol kedykoľvek ktokoľvek vytiahnuť zbraň a niekoho odstreliť. Život plný strachu, ľútosti a bolesti. Život, ktorý ju pripravil už o druhú blízku osobu a stále sa s tým nevedela zmeriť (veď kto by aj?!). Napriek tomu sa snažila byť veselá. Dievča, ktoré chodí na lepšiu školu, je bezstarostná a optimistická. Áno, v tomto som ju obdivovala. Reálna hrdinka, ktorá má svoje chyby, ktorá nežije život, ktorý by sme mohli závidieť, ale miestami sa skrátka správala .. neprirodzene. Kniha ako celok na mňa pôsobí ako dobrá záležitosť. Páčilo sa mi ako autorka predostrela rôzne problémy, rasizmus, slang, smrť, bitky, nevraživosť bežnému čitateľovi, a tým mu dovolila nahliadnuť, aspoň okrajovo, ako to v gangoch chodí. Starr určite nemá život ľahký a osud sa s ňou nemazná, ale dokáže v sebe nájsť silu a bojovať (nakoniec!). Príbeh plný smrti, neprávosti, rasizmu, ale aj príbeh plný lásky, sily, podpory, pochopenia a toho, že každý za svoje činy bude pykať (či ani nie?!). "Starr, odvaha neznamená nemať strach," povie. "Odvaha znamená, že niečo urobíš aj napriek strachu. A to je presne tvoj prípad."

nakridlachknih.blogspot.cz, 1.6.2018

TEMNÁ KRÁSA

Keď som sa pustila do prvého dielu Falošný bozk, nemala som žiadne očakávania. Po prečítaní som bola veľmi milo prekvapená. Po druhom diely Zrádné srdce, som sa do série zamilovala a po prečítaní tretieho a posledného dielu Temná krása, sa séria oficiálne stala jednou z mojich najobľúbenejším, ku ktorým sa ešte určite neraz vrátim. Lia bezpochyby patrí medzi najlepšie knižné hrdinky s akými som sa stretla. Je rozumná, rozhodná aj vtipná. Nič, naozaj nič ma na nej nevyrušovalo a to je veľmi dôležitý fakt, aby ma kniha bavila. A nie len Lia, ale aj ostatné postavy sú veľmi dobre napísané. Samotný príbeh knihy, čo to do kvality, nijako nezaostáva a každou knihou je to len lepšie. Na to, že kniha ma vyše 500 strán, ani jedna tam nie je navyše. Dej napreduje niekedy rýchlejšie, niekedy pomalšie, ale ani raz to nie je nuda. Proste sú tam situácie, ktoré si žiadajú čas. Z knihy je cítiť, že autorka mala príbeh vopred dobre pripravený. Všetko je poriadne poprepletané. Zrazu každý detail začne dávať zmysel. O prekvapenia nebola núdza. Musím sa priznať, že neraz mi srdce vynechalo úder, čo som sa spamätávala zo šoku. Samozrejme len v dobrom. Od polovice knihy dej začínal naberať na intenzite. Napätie stúpalo, veľké odhalenia a boje priniesli aj obete. Neraz sa obľúbené postavy ocitnú na prahu smrti a pár z nich svoj boj prehrá. Je to smutné a kruté, ale to k dobrému príbehu jednoducho patrí. Veľkou chuťovečkou bol aj svet v ktorom sa príbeh odohrával. Prepracovaný do najmenších detailov. Tri kráľovstvá a všetky tak odlišné. Mentalita ľudí, spôsob života, tradície, povesti, náboženstvá. Autorka myslela na všetko. Paráda a môj veľký obdiv. Prvá kniha bola viac-menej zameraná na Liu a dvoch neznámych mužov. Kaden a Rafe. Princ a zabijak. Kto je kto, sme zistili až ku koncu knihy. Kniha a celá séria bola proste úžasná, ale čo ma potešilo asi najviac, že to ani raz nespadlo do milostného trojuholníku. Lia mala od začiatku jasno koho miluje a na tom sa nič nezmenilo, ani keď bolo jasné, že oni dvaja nikdy spolu nebudú. Ten druhý muž si toho bol vedomí a nijak na ňu netlačil. Ich vzťah sa vyvinul do silného priateľstva, čo bolo ešte lepšie ako keby mali byť milenci. Chváliť by som mohla ešte dlho, ale je to zbytočné. Najlepšie spravíte, ak sa o tom presvedčíte a knihu si prečítate. Ak ste sa k sérií ešte nedostali, neváhajte a rýchlo to napravte. Séria Kroniky pozostalých patrí medzi tie lepšie, čo môžete v literatúre pre mladých nájsť.

madzgy.blogspot.cz, 24.5.2018

Temná krása

Neverím, že toto je koniec. Vlastne, ani nechcem aby to bol koniec, aj keď to skončilo presne tak, ako malo. Presne tak, ako si táto séria zaslúžila. Budú mi chýbať postavy, svet a mám pocit, akoby skončila jedna dôležitá etapa môjho života. Čo teda hovorím na jej koniec? Počas celej tejto série som ospevovala, ako úžasne sú vykreslené postavy, aké sú živé a farbisté a brutálne prepracované. Autorka aj napriek všetkému, čo si naložila na tanier, nechala tie postavy, aby sa postupne vyvíjali, menili, tvarovali, spoznávali. Každý bol výnimočný, každému vdýchla neskutočný život, povahu, rôznorodosť. Boli spracované až do takej hĺbky, že vám pripadali ako ľudia, ktorí kráčajú vedľa vás, s ktorými sa reálne môžete porozprávať. A to bolo pre mňa obrovským plusom, pretože viem, že práve kvôli tomuto budem túto sériu považovať za výnimočnú a obľúbenú. Už sa k nim nejdem vyjadrovať individuálne, pretože je to zbytočné. všetci sú úžasní, dokonca som si v tejto knihe obľúbila aj Kadena, s ktorým sme si veľmi dlho nesadli. Páčilo sa mi však, ako autorka venovala svoj čas aj záporným postavám, hlavne zradcom v Civike a Malichovi, pretože sú to neľútostní, bezcitní, bezcharakterní idioti, ktorí sú nenažraní a bažia po všetkej moci. A to sa mi páčilo - že to neboli žiadni slabosi, ktorí pri prvom probléme sklopia chvost a ujdú. Změníme se tak všichni? Necháme se časem a okolnostmi proměnit v někoho a něco, kým jsme nikdy nechtěli být? Možná se to děje tak postupně, že než si toho všimneme, je už pozdě s tím něco udělat. Nemám slov na to, ako úžasne bol prepracovaný ten svet, naplánované situácie, prepletené osudy a jednotlivé kráľovstvá. Autorka dáva čitateľom možnosť spoznať nie len Morrighan, ale aj Dalbreck a Vendu. Dáva nám náhľad nie len do časti jej sveta, ale do celého. Ukáže nám ich zvyky, tradície, povesti. V týchto knihách vytvorila neskutočnú mytológiu, ktorá je plná tajomstiev o minulosti a predpovedí o budúcnosti a ktorá bude počas celej série brutálne zaujímavá. V deji môžete očakávať viac akcie, viac bitiek, schyľovanie sa k vojne a kopu, kopu zrady, ktorá ovplyvní množstvo vecí. Lia bojovala za to, čo jej pripadalo správne, dávala ľuďom nádej, ktorú hľadali a potrebovali a zároveň všetkých bavila svojou tvrdohlavosťou a podrezaným jazykom, spoznávala nových spojencov a priateľov, zároveň aj sklamanie, zradu a otroctvo, a hlavne sa vracala do minulosti aby zistila niečo o jej predkoch, o konci sveta, o vojne a mrchožrútoch, o Morrighan a Gaudriel a Vende. Páčilo sa mi ako autorka vykreslila Liu ako symbol - nádeje, lepšieho života, budúcnosti. Snažila sa poukázať na to, že stále môže byť horšie, ale človek sa jednoducho musí postaviť a ísť ďalej. Táto séria má neskutočne silné posolstvo, skvelý príbeh lásky a mýtov a obrovské množstvo bitiek, intríg, tajomstiev. A až na pár detailov som absolútne spokojná, ako to skončilo, pretože tak to skončiť malo. Bolo to správne pre Liu a pre celú sériu, pretože autorka potrebovala splniť očakávanie tej vysokej latky, ktorú si nasadila. A poviem vám, že mne ich totálne splnila a táto séria sa stala jednou z mojich najväčších srdcoviek, lebo v sebe skrýva jeden neuveriteľný príbeh. Není pravda, že vždycky je co vzít, pomyslela jsem. Když někdy člověku seberete opravdu hodně, přestane mu záležet i na tom, co zbylo. Ste fanúšikovia YA high fantasy? Alebo badass hrdiniek? Alebo oboje? Tak toto je séria pre vás. Pretože tu nejde o lásku a šťastný život, ale o prežitie, intrigy, zradu a hlavne je to o kráľovstvách a princeznej, ktorú si zamilujete pre jej šialenú povahu a drzé ústa. Pre mňa to bol úžasný zážitok precestovať tento svet a bojovať po boku Lie. Ak ste čítali Trón zo skla, Snow Like Ashes alebo Upírsku akadémiu a chcete hrdinku, ako boli tieto, tak Lia je pre vás tou správnou voľbou. Pretože určite chcete dobojovať vojnu a ukončiť krutovládu.

World of Books, 20.5.2018

Temná krása alebo 500 stranová búrka

Temná krása je záverečnou časťou Kroniky pozostalých, takže je samozrejmosťou, že mnohí z nás očakávali niečo veľké a dychberúce. Predošlé dve časti boli samé prekvapenie a hoci niektorí sú toho názoru, že dvojka bola len taká vypchávka mne sa páčila, čo spôsobilo, že som od finálnej časti mala naozaj veľmi veľké očakávania. Kniha má približne 500 strán, čo je dostatok priestoru na to, aby sa autorka pohrala s postavami a hlavne s dejom. Pri mne bol problém ako vždy prvých 100 až 120 strán, kde som sa nedokázala začítať, ale hneď ako som zvládla túto pomyslenú hranicu začali sa diať také veci, že knihu nešlo odložiť. Situácia medzi postavami gradovala, problémy stále len pribúdali až do poslednej strany. Moje srdce bolo zlomené minimálne na každej 50 strane. Autorka postávam neuľahčuje ani jednu situáciu. S postavami doslova zametá a núti ich robiť rozhodnutia, ktoré by sa síce dali predísť, ale určite by to nemalo taký vplyv na čitateľa. Všetky postavy prešli určitou zmenou. Vyprofilovali sa na ľudí, ktorí sú konečne hodní svojho postavenia. Predovšetkým Lia, ktorá takmer nemá nič podobné s Liou v jednotke. Silná, priebojná hrdinka, ktorá je ochotná sa obetovať a riešiť určité veci za pochodu. Veľký pokrok sa dal síce vidieť aj v jednotke, ale hlavný dopad na Liu mala hlavne druhá časť, ktorá z nej spravila ženu hodnú titulu kráľovná. Pre mňa určite jedna z tých lepších ženských hrdiniek, ktoré vedia, čo je pre nich priorita. Nechcem sa tu veľmi rozpisovať o každej jednej postave, pretože naozaj všetky si prešli určitou zmenou a nechcem vyspoilerovať predošlé časti. Verím, že Kaden mnohých neprekvapí, ale na druhej strane Rafe si prešiel niečím podobným ako Lia. Obidve tieto mužské postavy sú rôzne, ale vo svojom vnútri bojujú s rovnakými pocitmi. Čo bolo pre mňa dosť skľučujúce. Kaden bol miestami naivný a niekedy som si priala, aby tú naivitu požičal Rafovi, pretože jeho pohľad na vec bol reálny a mne sa vôbec nepáčilo, že v sebe nemá skoro žiadnu nádej. Lia a Rafe sú si v určitých veciach neskutočne podobní. Vedia, čo je pre nich dôležité a ich vlastné životy ich zaujímajú oveľa menej než životy druhých. Aj preto určité situácie sú naozaj veľmi dramatické, frustrácia postáv a napätie medzi nimi je doslova hmatateľné. Samozrejme, že sa tieto emócie môžu prenášať aj na vás ako čitateľa. Napríklad mňa tieto pocity poháňali čítať knihu bez toho, aby som ju odložila a zvyšných 400 strán som zhltla za jedno popoludnie. Autorka využila všetok priestor na to, aby sa dej stupňoval. Romantiku striedala s akčnými časťami až nakoniec sa sústredila len na to najdôležitejšie, pričom sa snažila riešiť naozaj len tie prioritné veci. Použila pri tom všetky postavy, vykreslila rôzne situácie, ktoré mi niekedy zobrali dych a ja som len čítala bez toho, aby som si uvedomila, že to čo sa deje pre postavy a vývin deja vôbec nie je dobré. Nečakala som, že táto časť zo mňa spraví klbko nervov. A koniec bol takmer dokonalý. Kroniky pozostalých odporúčam všetkým, ktorý majú radi YA fantasy literatúru, pretože táto séria je naozaj skvelá. Keďže sa dej každou časťou stále stupňuje a prináša nové a nové informácie, ktoré všetko len komplikujú. Postavy sa každou jednou udalosťou formujú a ich rozhodnutia ovplyvňujú celý vývin deja. Autorka okrem toho píše pútavo a stránky sa čítajú samé. A ja sa neviem dočkať s čím novým príde autorka. Aj keby sa mala vrátiť do tohto sveta, mne osobne by to vôbec nevadilo.

Dogmatixx, 10.5.2018

Tinta - Alice Broadway

Poznáte ten pocit, keď sa k vám dostane knižka, ktorú žeriete už len preto, lebo je nádherná zvonku. Obálka hrá vašim očiam a príbeh vás zaujme neobyčajnosťou a tajomstvom. Toto bol presne ten prípad. ,,Nech sa tvoje nohy neunavia a v srdci nemáš strach. Nech tvoje meno spomínajú a tvoja duša žije večne." Na prvý pohľad knižka vyzerá vznešene. Čierna nič nepokazí, hlavne keď je v pozadí. Tu na čiernom pozadí svieti oranžové tetovanie, ktoré súvisí s príbehom. Sova, pierka, vrana, listy, had, motýliky. Všetko to má v knižke svoje miesto a pochopíte význam až priamo pri stránkach. Časové medzery boli vyplnené motýlikmi, čo mne až tak nehralo, ale je to len osobné vyhýbanie sa motýľovému vzoru, i keď nejaké to haky-baky tetovačkovo vyzerajúce by pôsobilo asi ešte viac ku knihe, ale to len sprostý detail z mojej strany. Vrany sú top, to už o mne viete ;) Na prvý pohľad sa zdá byť tristo strán ako výzva, ale čítajú sa samé. Do polovičky autorka opisuje život v ,,kolónii" tetovaných. Približuje nám spoločnosť, históriu a krátky vývin. Dostáva nás do obrazu. Samotný Leorin príbeh je poprerývaný starými legendami. Tieto rozprávkové príbehy z minulosti boli príjemným oživením a pomáhajú čitateľovi pochopiť zanietenosť občanov i význam tetovania. Leora rozpráva svoj príbeh v prítomnom čase v prvej osobe. Niektoré slová mi pár krát tak celkom nehrali dohromady, ale inak mi týl vôbec neprekážal a prítomný čas som ani nevnímala. ,,Pýtajú sa, pochybujú a nakoniec uveria." Leora je silná osoba, ktorá si ide za svojim. Jej odhodlanie dokázať si splniť sen - stať sa tetovačkou - je obdivuhodné. Je extrémne šikovná. A výnimočná. Len tak. Z ničoho nič. Až neskôr sa však ukáže pravý dôvod. (Ja nechcem nič prezrádzať, ale tak by som rada.) No príbeh ma naozaj fascinoval. Často som knižku odkladala, pretože dej sa hýbal pomaly, potom zase prešli týždne, kedy sa nič neudialo takže boli preskočené, ale v polovici prišiel ten zlom, o dej nakopol a koniec som už zhtla na jedno posedenie. Neviem si predstaviť, čo autorka vykúzli ďalej, pretože tento svet je tak úžasne opísaný a podložený, že by som kľudne verila, že existuje. Páčilo sa mi aj puto oddanosti medzi Leorou a Verity. Naozaj krásne priateľstvo. Verity, tá zodpovednejšia a Leora, tá ktorá koná bez rozmyslu, no darí sa jej. Je živelná, je priama, je odhodlaná. I keď je pre dievčatá veľa neznámeho, znášajú to spolu a dôverujú si i cez početné kroky vedľa. Romantický príbeh Oscara a Leory je úplne na okraji. Najďalej sa dostali k mlčaniu oproti sebe v knižnici, no odkedy sa do príbehu zamotal, mala som motiváciu čítať ďalej. I keď u autorka odkladá zamilovanosť na bok, postavy idú ďalej, prežívajú a nevyhľadávajú dobrodružstvo tohto typu. Nájde si ich samo, keď príde čas. ,,Príbehy sú minulosť a z našej minulosti by sme mali vychádzať aj v súčasnosti." Neobyčajná viera, ktorá ženie ľudí robiť nepredstaviteľné veci, ako napríklad robiť knihy z koží mŕtvych a pripomínať si ich tak... Autorka to vymyslela naozaj odvážne a uveriteľne. Premyslela to a myslím, že jej to vyšlo. Udalosti boli neočakávané a príbehy, ktoré sa v knihe spomínajú sčasti inšpiratívne sčasti varovaním. Vytvorila niečo nové a chytľavé. Táto knižka mi dokonca vnukla nápad naozaj si dať spraviť tetovanie, ale predstavte si ma ako šesťdesiatročnú babku hrajúcu sa s vnúčatkami a s tetovaním na zápästí. Bude ma to lákať, ale zostanem asi neoznačenou Bielou čarodejnicou ako ďalšia polovica sveta. ,,Vediem tichý život bez bohatstva, bez manžela a bez lesku. Možno mám prázdnu kožu, lebo aj môj život je prázdny." Príbeh ma nepoložil na lopatky takou silou ako by som očakávala, ale potešil ma dosť na to, aby som sa tešila na pokračovanie a ďalšie kotrmelce, ktoré sa Leore pripletú pod nohy. Príbeh sa mi dostával pod kožu dlhu, no keď ma chytil, už ma nepustil. Zaujal ma tento nový svet, obľúbila som si postavy a som zvedavá, čo sa ešte udeje. Jednoznačne je to príbeh, ktorý právom vzbudzuje zvedavosť.

nakridlachknih.blogspot.cz, 27.4.2018

Intrigy a boje o moc

Mary E. Pearson je autorkou mnohých kníh, avšak u nás sa prekladá len jej najúspešnejšia séria. V prvej knihe tejto trilógie dokázala, že dokáže čitateľa zaujať a popliesť ho dostatočne na to, aby chcel čítať ďalej. Majstrovsky sa jej darilo zakrývať identitu svojich postáv, možno aj preto, že v detstve každý deň predstierala, že je niekým iným. A hoci som v recenzii prvej knihy trilógie vyslovila pochybnosť, že autorka je začiatočníčka, po prečítaní pokračovania si to už nemyslím. Nemám na to totiž dôvod. Súčasné trilógie, vo väčšine prípadov práve tie fantastické, postihuje zvláštny úkaz. Čitatelia to s istou dávkou irónie nazývajú aj syndróm druhého dielu. Som si istá, že väčšina z vás sa s týmto pomenovaním už stretla a určite viete, že týmto krásnym slovným spojením sa teda označuje pokračovanie, ktoré vo všetkých smeroch výrazne zaostáva za svojím predchodcom. A keďže som však už predchádzajúcu knihu dosť kritizovala, žila vo mne naozaj desivá obava, že táto kniha bude... nuž... prepadák. No som nesmierne rada, že som sa nakoniec mýlila. Rozjazd knihy bol síce o niečo pomalší, avšak bol len akousi predzvesťou epickosti tejto knihy. Ako naznačuje už samotná obálka, tento príbeh sa presunul do trochu temnejších vôd. Lia zo začiatku túžila len po tom, aby mohla žiť slobodne a bez toho, aby jej ostatní diktovali čo môže a čo nie. Zhodou okolností sa dostala do pozície, ktorá ju zväzuje ešte viac ako jej urodzený pôvod. Ocitla sa totiž na dvore panovníka znepriateleného kráľovstva, kde ju jeden chybný krok môže stáť život. A nielen ju. Pretože dobrá trilógia pre mladých by nebola tým pravým, ak by v nej nebol aspoň jeden nefunkčný milostný mnohouholník. Akokoľvek tento prvok nemám rada, musím Mary uznať aspoň jedno – tento jej trojuholník ma svojím spracovaním nerozčuľovať a ani nerušil, nakoľko ma jeho prezentácia veľmi bavila. V predchádzajúcej knihe som hádala, kto je vrah a kto princ. V tejto knihe som zase sledovala Liu, ako musela predstierať, že minimálne jedného zo svojich nápadníkov vlastne nemá rada. Hoci jej myšlienky som poznala, jej správanie do deja prinášalo to správne napätie, čím sa niekedy prehlbovala ponurosť deja. Takisto to umocňovali aj opisy prostredia, ktoré bolo chudobné, zbedačené a žili v ňom ľudia, ktorí si privykli bojovať skrátka o všetko. Postavy rozohrali naozaj vysokú hru, ktorá však bola vo svojej podstate veľmi jednoduchá, a preto sa mi tak veľmi páčila. Zložité intrigy a úskoky sú síce úžasné, ale schematizovať ich tak, aby sa v nich nikto nestrácal, je u ž náročnejšie. „Od tej chvíle, keď si na sebe v deň príchodu mala tie šaty z vrecoviny, si prešla dlhú cestu.“ „To neboli šaty, to bolo vrece.“ „No tak bolo.“ Lia a ostatné postavy ma držali v napätí a niekedy sa ťažko odhadovalo, čo sa stane na ďalej strane, no napriek tomu som nikdy nemala pocit, že sa topím v jednotlivých úskokoch a tajných plánoch. Avšak tento príbeh mi ponúkol viac ako len zaujímavé zápletky a dej plný napätia. Ponúkol mi aj celistvý pohľad na svet, v ktorom sa to všetko odohráva. Predchádzajúcu knihu Falošný bozk som kritizovala aj kvôli nedostatku vysvetľovania. Vedela som, že existuje nejaký svet a ďalej som si mohla len domýšľať. V tejto knihe som sa dozvedela veľa o histórii hneď niekoľkých krajín, viem viac o ich vzájomných napätých vzťahoch a čo viac, dokonca tu bola načrtnutá aj nejedna konšpirácia a taktiež zrady z minulosti, ktoré ostali nepotrestané a zabudlo sa na ne. Táto kniha bola skutočne veľmi dobre vyvážená. Čítanie ma nesmierne bavilo a ukázalo mi, že existuje aj niečo také ako silné druhé pokračovania. Tento príbeh je skrátka veľkolepejší ako prvá kniha trilógie. Zradné srdce je vskutku vydareným pokračovaním veľmi dobre rozohranej trilógie. Tam, kde prvá kniha pôsobila len ako úvod zameraný hlavne na milostné pletky hlavných hrdinov, tam toto pokračovanie prichádzalo stále s novými zvratmi. Lia spolu s Rafeom a Kadenom prežívali ďalšie trampoty, tentoraz však láska stála naozaj na pozadí. Každý z nich musel dbať na každé svoje slovo a vysoká hra plná intríg a úskokov sa mohla začať. Mocenské hry boli možno v niekoľkých ohľadoch jednoduché, avšak stále prinášali dostatok napätia. Spolu s tlakom, pod ktorým boli hlavné postavy, príbeh vyznieval oveľa temnejšie. Iste, stále ostal dostatočne veľký priestor na riešenie vzťahov, avšak tentoraz už to nebolo na úkor príbehu. K slovu sa dostala aj história a konečne mi bol predstavený svet, v ktorom sa to všetko odohráva. Jednotlivé stránky som čítala naozaj s radosťou. Tento príbeh bol všetkým, či si môžem priať od kvalitnejšej epickej fantasy. Dostatočne dynamický, striedala sa v ňom akcia s hlbšie ladenými časťami. Postavy dostatočne premýšľali a plánovali, ale ma aj dojímali alebo rozčuľovali svojimi emóciami. Vďaka tomu som mohla oceniť vývoj ich charakterov. Objavovali sa tajomstvá a odpovede, nové informácie a stupňovalo sa napätie. Epický záver vybičoval moje nervy na maximum a prinútil ma dychtiť po pokračovaní. Ak by takto vyzerali všetky druhé pokračovania fantasy trilógií, bola by som nanajvýš spokojná.

Lili-darknight.blogspot.cz, 8.4.2018

TINTA - ALICE BRODWAY

Dnes by som sa s vami chcela podeliť o trošku inú recenziu. Mám v pláne vám sem napísať svoje obľúbené pasáže, vety, slová alebo dialógy, ktoré ma chytili za srdce. Úryvky, vety, slová, dialógy a všetko, čo ma chytilo za srdce z knihy Tinta: Keď uchováme slová, obrázky a okamihy, zachytené na koži, náš príbeh tu zostane na veky. Na telo si dávame znázorniť všetko, čo je dôležité, inak to zostane v duši a nik predsa nechce, aby ju čosi ťažilo. Príbehy sú naša minulosť a z našej minulosti by sme mali vychádzať aj v súčastnosti. ... tetovanie nie je iba prostriedok sebavyjadrenia, ale slúži na zachovanie spomienok a ako dôkaz našej úctyhodnosti. No skrýva sa v nich pravda. Sú ako..." Zatvorím oči a spomínam na ockové slová. "Sú ako kvety: pekné časti s lupeňmi predstavujú vymyslené pasáže a korene zasa to pravdivé, čo sa naozaj odohralo." Zamýšlam sa nad tým, aké to je nájsť lásku svojho života a bezhranične niekoho milovať... ... presne tak sa cítim: ako hlúpy pes, ktorý si myslí, že niekoho vedie, no v skutočnosti ho brzdia a ovládajú. ... na tvoje príbehy budeme spomínať, lenže kto si zapamätá teba? Smrť nás zaháňa do temných zákutí našej mysle. Ak je to všetko pravda a ja tomu verím, bude to pravda aj kedykoľvek inokedy, keď budeš pripravená vrátiť sa k tomu. Len sa toho nevzdávaj. Všetci máme svoje tajomstvá. Zima mi pripomína cintorín - je bezútešná, studená a bez života. Srdcia si treba zamykať inak ich neochránite. V každom z nás je trochu zla. Všetci sa za niečo hanbíme a čosi ľutujeme. Napríklad skutky , ktoré ublížili naším dušiam či ranili našich blízkych. No máme v sebe aj kus dobra. Podľa mňa práve to prevažuje. Život je o tom, aby sme sa naučili udržiavať ich v rovnováhe, našli si svoje miesto v čase a priestore. Sme aj dobrý, aj zlý, lenže to z nás nerobí sivých. Okrem dobra a zla je v nás aj všeličo iné. Na mojom tele nenájdeš dôkaz o všetkých chybách, ktoré som spravil. Naše telá sa liečia... postupne sa dávajú do poriadku. Sme na to stavaní. Život nie je iba o prešľapoch a zlyhaniach. Každé ráno. predsa svitne nový deň. Minulosť nemusí predurčiť tvoju budúcnosť, Leora. Chyby nie sú nenapraviteľné. Môžeš ich odčiniť. Vždy ich môžeš odčiniť. Obálka: Budem k vám úprimná a poviem vám, že knihu som si naozaj vybrala len kvôli tomu, že ma zaujala na prvý pohľad. Nečítala som si ani anotáciu a chcela som ju mať doma. Keď docestovala až ku mne, bola ešte krajšia ako na obrázku. Oranžová farba dokonalo vynikne na tej čiernej a to, ako sa dokonalo odráža od slnka... K tomu pridali obrysi dievčenskej postavy, s bielou farbou, ktorá dokonalo vynikne medzi obrázkami, ktoré z diaľky splývajú. Jednoducho nemám slov a hneď tu som dala tejto knihe plný počet bodov. Vydavateľstvo CooBoo ma prekvapilo, pretože od nich veľa kníh nemám a ani teraz ma nesklamali. Jednoznačne sa mi páčia detaili, ako je vrana, výr a pierko, ktoré do príbehu patria. Moje pocity: Príbeh, ktorý je napísaný v tejto knihe, ma zaujal hneď od začiatku, čo bolo asi predpokladateľné, keďže som zistila, že kniha sa bude týkať tetovaní. Sama jedno mám, no a tak som bola zvedavá ako sa takáto témetika, dá zhrnúť do knihy. Nečakala som, že dej bude fantasy, skôr som si myslela, že to bude nejaký román alebo niečo podobné. Bolo vidno, že o knihe som nemala ani obraz ani zvuk, ako sa hovorí. Začítala som sa behom pár strán a vedela som, že kniha si našla cestu k môjmu srdcu. Už len to, že tam boli napísané význami tetovaní, ktoré boli významnejšie pre tento príbeh, bolo úžasné. Len si to predstavte, môžete sa dať tetovať kedykoľvek, akokoľvek a každému to bude jedno. Priam to bude od vás každý žiadať. Nikto by vás za to neodsudzoval. Priam dokonalý svet. Autorka nám vlastne dala pohľad na svet z opačného pohľadu. "Neoznačených" ako nazýva Alice Broasway v knihe ľudí, ktorí nie sú potetovaní, sú zlí ľudia, ktorí skrývajú o sebe tajomstvá a nemajú právo žiť normálny život. A naopak ľudia, ktorí majú na sebe tetovania už od pár týždňov života, kedy vám vytetujú prvý znak a to váš vek a ďaľšími rokmi to pokračuje a tetovania pribúdajú, sú ľudia, ktorí majú dlhodobé zamestanie, ktorí sú dobrí a majú právo na život v meste. Samozrejme, že v takom meste by som žiť chcela, jedno tetovanie mám na ďaľšie sa chystám a určite to nebude moja posledná návšteva tatéra. Je to skoro výkrik do sveta, keď svoje myšlienky, slová, bolesť, či šťastie, necháte na svojej koži. Leora... k tejto postave, nemám popravde asi žiadny vzťah, ani som si ju neobľúbiľa, ani ju nenávidim. Pre mňa je to skoro neutrálna postava aj keď je to hlavná postava. Obel... ten pán mi je neskutočne príjemný, to ako sa správal k Leore a ako na ňu v podstate dával pozor, ako sa o u bál a žartoval s ňou. Neskutočne som si toho chlapíka obľúbila. Ak by ste Mali otázky na ostatné postavy, kľudne sa na nich spýtajte do komentára a ja vám rada vyjadrím môj postoj :). V tejto knihe, nie je postava, ku ktorej by som si vybudovala záporný vzťah a to ma naozaj prekvapilo. V každej knihe som si niekoho našla, či to bol chlapec, alebo dievča, kniha sa nezaobišla bez mojích slov "Bože zas ty? Bude tam aj niekto významnejší než tvoja osobnosť?" A tým má u mňa kniha také malé neviditeľné plus :) Hodnotenie: 5/5

Michaela and World of Books, 6.4.2018

Recenzia médii