CooBoo

Replika

Odkedy som pred pár rokmi prvý raz zbadala túto knihu, nikdy som na ňu tak celkom nezabudla. Áno, prišlo veľa iných, možno i lepších, no vždy som tak nejak dúfala, že ma táto jedinečnosť neobíde. A stalo sa. Po pár uponáhľaných rokoch vyšla Replika i v jazyku skoro-materinskom a ja som dostala šancu prečítať si dva odlišné, no zároveň neobyčajne podobné príbehy, ktoré tvoria jednu knihu. Pin on Pinterest Všetko sa to začalo pomaly. V prípade repliky Lyry tajomne a melancholicky, v príbehu Gemmy zasa depresívne a pubertiacky, no na oboch stranách knihy sme si najprv prešli klasickým zoznámením sa s prostredím, svetom a ostatnými postavami. Čítalo sa to veľmi rýchlo a príjemne, naozaj ma bavilo objavovať tajomstvá a zákutia oboch svetov a spolu s našimi dvoma hlavnými hrdinkami zisťovať informácie o podivnom inštitúte. Oba príbehy mali niečo do seba, napätie sa postupne stupňovalo a ja som nedočkavo čakala na dávky akcie. Prišli. Od napätia som nevedela obsedieť a čítala som ako vietor, len aby som sa dostala ďalej. No potom sa objavil problém. V jednom okamihu som na chvíľu stratila iskru knihy. Prečítavala som sa cestou nesmierneho napätia, ale ja sama som ho nezažívala. Čítala som o motýľoch v bruchu, no ja som necítila ani len muchu. A hoci som pri čítaní prežívala príjemné chvíle a užívala som si atmosféru knihy, čakala som veľké bum, alebo aj malé bum, no neprišli. Koniec sa k tomu síce priblížil a vytvoril odrazový mostík na ďalší diel, no ešte stále to nebolo ono. "Ve Tmě za očními víčky Lyře explodoval vesmír, rozpínal se v zářivém jasu jako život sám. A ako ani tento príbeh nebol iba obyčajným príbehom, tak postavy v tejto knihe neboli iba obyčajnými postavami. Prvá s ktorou som sa zoznámila ja, bola Lyra. Tajomná, tichá, naivná, no i napriek tomu silná dievčina, ktorej bolo celej život hovorené, že nie je človekom. To ako vnímala svet bolo často krát priam detinské, avšak práve to ju, i jej príbeh v mojich očiach spravilo naozaj výnimočnou. Občas sa chovala hlúpo. Veľmi hlúpo. A inokedy zasa hlúposti aj hovorila. No aj napriek všetkému sa pre mňa tvrdohlavá a až príliš sladká Lyra stala nenahraditeľnou. Nenahraditeľnou replikou. Oproti vskutku zaujímavej replike stál aj príbeh Gemmy, dievčiny, ktorá akoby ani nepatrila do tohto sveta. A hoci sa na prvý pohľad zdalo, že dostala od života naozaj všetko, niečo v jej živote naozaj chýbalo. Nikdy pre nikoho nebola najdôležitejšia. Jej otec, veľké bizinisové zviera, sa na ňu nikdy nepozrel s láskou v očiach a jej mama ju nikdy nepohladila a nepošepla jej ako veľmi ju miluje. A Gemma sa odpoveď na to "prečo" pokúsi nájsť práve na tajomnom ostrove. A práve vďaka prepleteniu osudov dvoch dievčat sme mali možnosť spoznať nebojácneho Jakea, ktorý sa ako jediný dostal na tajomný ostrov, repliku číslo 72, ktorý ako jediný utiekol a (perverta) Peta, ktorý ako jediný Gemmu považoval za najdôležitejšiu. A práve tieto tri výnimočné postavy spolu s neobyčajnou sestrou a diabolským doktorom naozaj zamávali týmto príbehom. Hlavným dôvodom slávy tejto knihy je veľmi netradične nie jej obsah, či postavy, ale jej formát. Jediná kniha totiž v sebe ukrýva dva príbehy (jeden spredu a jeden zozadu ). V podstate nejde o nič revolučné, no vďaka tejto výnimočnosti sa knihomoli rozdelili na dva tábory- tí, ktorým to príde zaujímavé a tí, ktorí túto zvláštnosť preklínajú. Ja osobne som sa rozhodla formát využiť a tak som preskakovala z jedného príbehu do druhého. A úprimne? Páčilo sa mi ako to celé splynulo s posolstvom príbehu o prepájaní osudov a o dvoch príbehoch, ktoré sa kdesi spájajú a inde rozpájajú, no tento unikátny formát by unikátnym mal i zostať. "Ale kamkoli se otočila, všude viděla jen odraz sama sebe." Občas ma až zamrazilo z toho aký reálny tento príbeh môže byť. Na jednej strane sú totiž ľudia navlas rovnakí ako my. Každý deň riešia vlastné problémy a starosti, naháňajú sa za svojimi snami, a pritom ani nevedia, čo sa deje pár metrov od nich. Tento príbeh nám ukazuje náš ľudský svet v tej najhoršej podobe a predostiera tie najzákernejšie ľudské vlastnosti. A hoci nám kniha okrem inštitútu vlastne neukázala žiadne nové, či magické miesta, vďaka nej som sa naozaj zamyslela nad tým, akým zlým sa svet môže stať, ak zabudneme myslieť na ostatných. "Stáli ve tmě, uprostred ničeho. Za daných okolností si víc už nemohla přát." ?? posolstvo o dvoch spájajúcich sa príbehoch ?? postupné odkrývanie tajomstiev v inštitúte ?? prepojenie reálneho života v ktorom sme, spolu s tajomným inštitútom a príbehom ?? Lyrine vnímanie sveta ?? vedľajšie postavy a ich dotvorenie príbehu ?? premyslenosť ?? mnoho pekných myšlienok o spoločnosti ?? príjemné čítanie ?? občasné tiché miesta ?? nezmyselné "romantické" dialógy ?? nedostatočné vysvetlenie záhad Repliku by si si mal/a prečítať, pretože... ... pri tom zažiješ naozaj príjemný únik z reality a vonkajšieho sveta. Zároveň sa pri tom zamyslíš nad našou spoločnosťou a ako človeka ťa to hádam posunie vpred. A hoci pri čítaní zrejme neobjavíš Ameriku, na túto knihu len tak ľahko nezabudneš.

V krajine kníh, 15.6.2018

Na lovu

Keď som sa púšťala do čítania tejto knihy, nemala som žiadne očakávania, pretože som nevedela do čoho sa púšťam. Pred čítaním som si neprečítala ani jednu recenziu, dokonca som si nepozrela ani anotáciu. Kniha ma jednoducho zaujala vzhľadom hneď na prvý pohľad. Viete si preto asi predstaviť, ako som bola prekvapená, že ide o modernú adaptáciu mojej obľúbenej rozprávky? Kráska a zviera je veľmi pekná rozprávka, na ktorú sa dá vymyslieť veľa rôznych adaptácií. Kniha Na lovu je jednou z nich. A musím povedať, je to pekne spracované prevedenie starého príbehu. Knihu som si užila od prvej stránky, až po tú úplne poslednú. Je pravda, že k nej mám niekoľko výhrad, ale s celkovým prevedením príbehu som v konečnom dôsledku spokojná. Najskôr sa pristavím pri tých výhradách. Väčšina príbehu sa mi zdala byť písaná príliš rozťahane, na viacerých miestach sa príbeh vliekol ako sane v lete. Chýbala tomu iskra a zase naopak koniec knihy sa mi zdal byť až priveľmi uponáhľaný a taký, ako keby useknutý v tom najlepšom. Bola by som rada, ak by autorka záver knihy rozšírila aspoň o jednu stránku. Toto sú v podstate moje dve jediné výhrady, ktoré ku knihe mám. Aj napriek vyššie zmieneným výhradám, sa mi kniha čítala veľmi dobre. Veľmi som si čítanie užívala a keď som sa do knihy naozaj začítala, zhltla som ju v priebehu dvoch dní. A to je pri mojom tempe čítania (v poslednej dobe) čo povedať. Kto nevidel túto knihu na vlastné oči, prosím bežte sa na ňu pozrieť do najbližšieho kníhkupectva, jej grafické spracovanie je brilantné. V knihe sa striedajú dvaja rozprávači kráska – Jeva a zviera. Časti krásky sú dlhšie, obšírnejšie a tvoria akési jadro celého príbehu. Oproti tomu časti, ktoré rozpráva zviera sú vo veľkej miere zmetené, niekedy nesúvislé a inokedy šialené. Práve tieto časti sú v knihe pekne graficky rozlíšené. Veľmi sa mi páči, ako sa autorka dokázala vžiť do mysle divokého zvierať a ako dokáže čitateľovi podať jeho duševné rozpoloženie. Knihu Na love rozhodne odporúčam všetkým priaznivcom rozprávok. Nemajte však na ňu veľké nároky a som si istá, že vás milo prekvapí.

Fantaztika, 12.6.2018

Dvůr křídel a zmaru

éria, ktorá začala ako rozprávka sa postupne pretvorila na akciou nabitú a perfektne vymyslenú fantasy. Prvý diel bol len taký malý prológ oproti tomu, čoho sme sa dočkali v druhej a tretej časti. Tu už nemôže ani slovo padnúť o tom, že by išlo len o nejaké prerozprávanie pôvodnej rozprávky o Kráske a zvierati. Aj keď určité rysy, črty a prvky nesie aj z mnohých ďalších rozprávok, ide tu predovšetkým o celkom nový svet s vlastným fungovaním a prepracovanými postavami (prípadne príšerami). Verím, že všetci, ktorí sa púšťate do tohto tretieho dielu, máte za sebou už tie dva predchádzajúce. Preto poznáte problematiku a všetky postavy. Určite máte svojich favoritov, ale som si istá, že po trojke sa Vaše sympatie rozšíria aj na ďalšie postavy, ktoré Vám možno predtým neboli až také sympatické. Sledujeme ešte prepracovanejšie postavy a ich charaktery. Ak si Vás ani jedna nedokáže získať, tak s Vami pravdepodobne nie je niečo v poriadku :D. Ja tu mám toľko obľúbencov, že počas celého čítania som len tŕpla, aby autorka ani jedného z nich nenechala zomrieť. Rhys je od samého začiatku môj hrdina. Je jednoducho úžasný!!! Keď treba je milujúci druh, inokedy odhodlaný bojovník, vždy spravodlivý, obetavý, priateľský. Vie utešiť a taktiež hlavne rozosmiať. Ironické prestrelky medzi ním, Feyre a prípadne ich najbližšími priateľmi som si užívala zo všetkého najviac! Feyre je klasická heroická postava, ktorá prešla vývinom, mala lepšie ale aj horšie chvíle, ale musím pripustiť, že v tomto dieli som s ňou bola veľmi spokojná. Svojím pochybeniam čelila a za dobrú vec bojovala. Mala dobré nápady a správny prístup k ostatným postavám. Ku každému si našla cestu, bola priateľská a chápavá. Absolútne najväčším plusom bolo to, že ak mali postavy partnerov, milovali len ich. Žiadne viacuholníky, nerozhodnosť koho milovať a náreky, že nikto nechce v láske nikomu ublížiť. Rhys mal Feyre a Feyre mala Rhysa. Najvernejší pár, s ktorým som sa v poslednej dobe v knižnom prevedení stretla. Museli si prejaviť veľkú dávku dôvery a lásky, aby mohli prekonať všetky prekážky, ktoré ich tu čakali. Až do poslednej chvíle spoločne bojovali proti zlu, ktoré chcelo ich milovanú krajinu zničiť. Na mňa boli miestami až priveľmi presladení a romantickí, ale viem, že je to len môj osobný pohľad, ale množstvo čitateliek, práve toto poteší. Takže, romantické duše, máte sa na čo tešiť! Pri knihách tejto série mám akosi vždy problém so začiatkom. Na môj vkus je pomalý (asi preto, že neskôr má Sarah J. Maas úplne zbesilé tempo :D ) a zdá sa mi rozvláčny, miestami zbytočne rozťahaný. Avšak už po niekoľkých desiatkach strán sa dej naozaj rozbehol a nenechal ma vydýchnuť až po poslednú stránku. Po dočítaní som bola celkom vyčerpaná, ku koncu som sa od knihy naozaj nemohla odtrhnúť a stále viac a viac som bola zdesená z toho, čo sa tam dialo. Už som prestávala veriť v nejaký dobrý koniec. Čo sa týka samotného deja, celý sa niesol v duchu politických intríg, machinácií a príprave vojny, ktorá sa neodvratne blížila. Vznikali nové spojenectvá, častokrát aj nútené, ale iná možnosť nebola. Žasla som nad tým, ako autorka dokázala úžasne vymyslieť celý svet víl, jednotlivé dvory a ich vládcov, ako všetko do seba zapadalo – mágia, vzťahy, postavy...Všetko bolo neuveriteľne prepletené, na mnohých miestach prekvapivé a hlavne nebol nikde priestor nudiť sa. Obdivujem, ako autorka dokázala prepracovať politické plánovanie a vojnové stratégie a ešte k tomu spôsobom, že ma úplne dokázali vtiahnuť a pohltiť. Na začiatku by som možno 100 strán zoškrtala a naopak, na konci 100 strán pridala. Niektoré situácie som čakala opisnejšie a nakoniec boli spomenuté len akoby okrajovo. Koniec, na to, koľko sa tam toho udialo, mohol byť ešte o pár strán dlhší. Napriek tomu, že kniha bola hrubá, mala cez 700 strán, s týmito hrdinami by som dokázala stráviť pokojne ďalších 700. Aj keď nemám rada rozťahané série, teším sa, že v tomto prípade sa dočkáme ešte ďalších dielov.

elliesbookverse.blogspot.cz/2018/, 11.6.2018

Zradné srdce

V predchádzajúcom diele sme spoznali svojskú princeznú, milosrdného zabijaka a prefíkaného princa. Ich osudy sa spolu splietli tak nečakane, až som si kládla otázku, ako ich mieni autorka v pokračovaní rozpliesť. Možno som však mohla očakávať, že ich skôr viac zamotá. Posledné stránky Falošného bozku zaviedli Liu a Rafeho do Vendy. Táto krajina zajatcov neberie, no pri nich dvoch spravila výnimku. Nepochybne aj vďaka Kadenovi a jeho vplyvu na komizara, vládcu Vendy. A síce ich situácia vyzerá bezvýchodisková, Lia ani Rafe sa nevzdávajú nádeje, že jedného dňa dajú tejto bezútešnej krajine zbohom. Na druhej strane komizar spočiatku nie je nadšený tým, že zabijak nesplnil svoju úlohu, ktorou ho poveril. Neskôr však sám uzná, že dokáže túto situáciu využiť vo svoj prospech. Alebo si to aspoň myslel, pretože si neuvedomil, že Lia nie je žiadna rozmaznaná neschopná princeznička. Ako sa totiž čoskoro ukáže, ľud Vendy, ktorý ju pôvodne odsudzoval pre jej pôvod, ju začne milovať a vzhliadať k nej. To je niečo, čo komizar nečakal. Ani on však nie je neskúsený hráč a aj túto situáciu dokáže obrátiť tak, aby sa mu to hodilo. Začne šíriť reči o tom, ako Lia zradila svoje kráľovstvo a pridala sa k Vende, pre ktorú to znamená úsvit nových časov. A ľudia mu ochotne uveria. Keď sa však Lii začne zjavovať dávno mŕtva kráľovná, po ktorej táto krajina nesie svoje meno, pochopí, že tu ide o čosi viac. Myslela som si, že v tejto časti bude ústredným motívom snaha o útek. Síce sa ňou prepletala, do úzadia ju však potlačila autorkina snaha predstaviť nám po Morrighane ďalšiu krajinu jej knižného sveta. Možno aj preto táto kniha tak trochu trpela syndrómom druhého dielu. Síce bola plná zaujímavých informácií, reálií a tradícií spätých s kultúrou Vendy, no chýbala v nej akcia, ktorej som sa dočkala až na samom konci. Ten však rozhodne stál za to! Nebudem ale predbiehať. Falošný bozk bol vynikajúci v tom, že pomerne dlho čitateľ netušil, ktorý z chlapcov je princ a ktorý zabijak. V Zradnom srdci sme túto dilemu už, samozrejme, neriešili. Zato nám autorka ponúkla hlbší pohľad do Kadenovho vnútra a jeho minulosti. Rafe šiel naproti tomu do úzadia. Pôsobilo to na mňa, akoby sa nám Mary snažila Kadena tak trochu vnútiť do priazne. Samozrejme, už predtým bol zaujímavou postavou, no musím priznať, že jeho ťažká minulosť, ktorú mi teraz autorka predostrela, mnou akosi nepohla a ja naďalej v tomto ľúbostnom trojuholníku plne fandím Rafemu. Možno to bolo aj tým, ako sa z Kadena snažila spraviť priam chudáčika a ospravedlniť tým jeho kroky a rozhodnutia. Ale nemyslím si, že človek s takou minulosťou ako on, by bol schopný toľkých citov a láskavosti. Stále sa nedokážem stotožniť s tým, že neohrozený a cvičený zabijak, ktorého sa aj v jeho krajine všetci boja, proste nesplní svoju úlohu. Jednoducho sa mi to spolu bilo. Hoci na druhej strane je pravdou, že potom by sme nemali o čom čítať. Lia ma však ani v tomto diele nesklamala. Páčilo sa mi, ako obozretne a zároveň vypočítavo sa správala. Asi ako každý, komu by šlo o život a zároveň by sa strachoval o život svojho milovaného. Preto musela spraviť aj neľahké rozhodnutia, ale zároveň pri tom nestratila svoju iskru a dokázala komizara aj mňa neraz prekvapiť. Zároveň sa však držala svojej lásky k Rafemu ako záchrannej kotvy v rozbúrenom mori problémov, do ktorých sa dostala. A to sa mi strašne páčilo. Musím uznať, že je to jedna z najlepších ženských hrdiniek v YA žánri. Ako som už spomínala, táto kniha veľa akcie nepojala, skôr bola prienikom do duší jednotlivých postáv a dovolila nám ich spoznať bližšie než v prvej časti. Na jednej strane to nebolo na škodu, no na druhej mi to napätie naozaj chýbalo. Možno aj preto mi tento diel trvalo prečítať oveľa dlhšie než ten prvý. Samotný záver však nepochybne stál za to. Autorka opäť dokázala, že s cliffhangermi jej to jednoducho ide a ja som len neveriacky zízala na posledné riadky. Mohla by som ich označiť ako ticho pred búrkou a úprimne dúfam, že tomu tak aj bude. Druhý diel totiž celkovo pôsobil ako výplň miesta medzi skvelou prvou časťou a (dúfam) epickým finále, ktoré nám posledné strany naozaj sľubujú. A ja sa ho už skutočne neviem dočkať.

Fantasy-svet.sk, 9.6.2018

Zradné srdce

Po prečítaní prvej knihy som zostala mierne sklamaná, že prvý diel sa skončil a ja musím čakať na pokračovanie nejaký ten mesiac. A preto keď bol vydaný druhý diel veľmi som sa naň tešila a nevedela sa dočkať, kedy sa začítam do pokračovania napínavého príbehu Lie. Tento príbeh som si obľúbila už pri čítaní prvej časti tejto série. Kniha sa mi veľmi dobre číta, pretože na jednej strane je dej veľmi dobre prepracovaný a na druhej strane vyhovuje mi spôsob aký je kniha napísaná. Jednotlivé kapitoly sú písané v prvej osobe a to z viacerých pohľadov. Najčastejšie sa v knihe nachádza práve pohľad Lie, čo sa dalo očakávať keďže je hlavnou hrdinkou, no nachádzajú sa tu aj kapitoly, ktoré sú napísané z pohľadu Kadena, Rafeho a pár krát sa tu objavila kapitola aj z pohľadu Pauline. Ako som už istotne písala aj v recenziií na prvá diel Falošný bozk, tak aj tu sa sa mi veľmi páčilo to, akým spôsobom sa začínajú niektoré kapitoly, pretože sa tu vždy nachádza niečo z minulosti a to v podobe úryvkov z Morrighanskej Knihy svätého písma, Gaudrelinej poslednej vôle a v podobe úryvkov z Piesne Vendy. Niekedy som mala až nutkanie len rýchlo prelistovať kapitoly (a samozrejme že neskôr sa k ním vrátiť) a prečítať si práve tieto pasáže, ktoré sa tu nachádzajú. Ale odolala som a knihu som pekne prečítala pekne rad radom. Čo sa týka samotného príbehu tak miestami som mala pocit, že sa am nachádza zbytočné pasáže a niekedy som sa nevedela od knihy odtrhnúť a chcela som ju čo najrýchlejšie prečítať a bola zvedavá ako sa tento diel skončí. Zatiaľ čo prvý diel vo mne budil dojem, že jeho úlohou je čitateľa len oboznámiť zo svetom v ktorom žijú postavy a hlavná dejová línia sa zameriavala na Liu a na jej zmätené srdce - takže celkový dej prvého dielu pôsobil na mňa dosť romanticky, tak u druhého dielu sa práve táto romantika a láska medzi hlavnými postavami dostala akosi do úzadia a objavilo sa tu práve viacej intríg, klamstiev a akcie, čo som ja osobne privítala. Avšak práve táto romantická časť z príbehu úplne nevymizla. Lia sa ocitá v nepriateľskom meste a v zajatí Komizara - vládcu Vendy spolu s Rafem, ktorý zatajil svoju pravú identitu a vydáva sa za princového pomocníka a všetko bude závisieť od toho na koľko budú jeho klamstvá vierohodné. Z porovnaním s prvým dielom, ktorý bol skvelý sa mi tento diel páčil asi o čosi viac, pretože som mala dojem že sa tam deje toho viacej aj keď miestami, ako som už napísala, som mala dojem že sú tam niektoré pasáže navyše. Ale našťatie týchto masáži tam nebolo veľa a dej bol priam skvelý a samozrejme, že koniec druhého dielu bol TOP. Takže ak máte prečítaný prvý diel a toto skvelé pokračovanie ešte nie, tak určite neváhajte a určite si knihu prečítajte. A ak ste nečítali ani prvý diel, no máte radi fantasy žáner, plný romantiky, klamstiev a akcie tak určite môžem knihu odporúčať.

Knižné maniačky, 6.6.2018

Krutá krása

Rozprávka stará ako samotný čas... Jemné dievča odsúdené na život vo večnej tme v zakliatom zámku netvora... Celé dni hľadá nádej, ktorá neexistuje a stráca aj poslednú vieru, ktorá jej ešte zostala... Kráska a zviera, poznáme jej šťastný koniec. Každý vieme, že bozk z pravej lásky zachráni všetko. Krutá krása však mení všetky pravidlá. Ktorý bozk je ten pravý, keď ich bolo už toľko?? Dokáže nájsť svetlo alebo len smrť lásky môže zachrániť celý jej svet?? ,,Jsem tvůj manžel. Můžu čekat, jak dlouho se mi zlíbí, a přesto tě mít celou." Dnes poznáme veľa príbehov s hlavnou témou Krásky a zvieraťa. Všetky sú však rovnaké. Belle a zviera. Tmavý príbytok, ktorý osvetlí Belle a zmení divokú povahu netvora, s ktorým žije. KK však nie je taká rozprávka, na akú sme boli zvyknutí. Žiadna Belle, žiadny netvor bez mena, žiadny Gaston, žiadny ružový záhon, ani rozprávajúci príbor; ale netvor, ktorý si nespomína na svoje skutočné meno; démoni; osud celej krajiny na jednom dievčati, ktoré nevie, kde má hľadať pravdu; nie jeden zakliaty princ, ale rovno dvaja; žiadna obeť za ukradnutú ružu, ale odpykávanie trestu otcovej dohody, na ktoré sa Nyx pripravuje celý svoj život; nie je však prvá, ale ôsma žena, ktorá prišla po smrť do živého hradu na kopci. KK ukazuje, že rozprávky nie sú jednoduché. Nyx otec vydal za netvora, aby splatil svoj dlh a aby ona mohla pomstiť celú Arkádiu. Odmietala prijať svoj osud a v srdci mala jed. Plánovala zabiť svojho manžela, našla spriazennú dušu v jeho tieni a deň čo deň čoraz viac strácala hlavu. A, samozrejme, zamilovala sa. ,,Jestli jsem se jako Pán dohod něco naučil, pak to, že znát prvadu není vždycky laskavost." Postavy sa mi páčili. Nyx nebola hlúpa, bola reálna a úplne normálna, nič nepreháňala, jednoducho konala ako to jej charakteru prirodzene sedelo. Ignefix (netvor) bol zatrpknutý pán démonov a tiež naňho jeho správanie dokonale sedelo. Protivný úškľabok, nič nesilil a odkrýval nepredvídateľné. Obľúbila som si ich oboch. Menej som však fandila jeho tieňu, o ktorom som netušila, čo si mám myslieť. Sústredila som sa na Ignefixa a nie na tieň, ktorý som netušila, čo tam robil, ale postupne sa mi situácia vyjasňovala, no aj tak som nadržiavala netvorovi. Rozprávková predstava, nič viac. Postavy však pôsobia sympaticky a neprikrášlene. Je jasné, že ich negatívny charakter nie je v ničom príjemný, no keď vidíte tie okolnosti, ktoré ich formovali, hneď viete, kde je problém a prečo sa správajú práve tak. Neboli čestní, ale plní jedu a nenávisti, a možno práve to ich tak dokonale spájalo. ,,Lžeš mně, ale ne sobě. Proto tě miluji." To, ako sa autorka pohrala s prostredím, ma potešilo. Nanovo spravovala klasický miliónkrát ohraný rozprávkový námet a posadila ho do iného prostredia, do mytologického prostredia starovekého Grécka. To bolo nové. Častokrát so sa však strácala v množstve informácii, v rýchlosti, ktorú autorka nasadila aj v častom opakovaní; hlavne myšlienok Nyx, ktorá bola zároveň rozprávačkou. Tešila som sa na vyvrcholenie deja. Príbeh nabral na obrátkach a rútil sa do akcie, až mi prišlo jednoduché, že sa mohol skončiť tak nenáročne. Posledné stránky boli pre mňa utrpením. Bola som dezorientovaná zo situácie, ktorá nastala. Nebola som si istá, či sa mám tešiť zo šťastného konca alebo mám eštelen na koniec čakať. Takže za mňa, najviac sa mi páčil stred knižky. Začiatok ma nechytil, tie malinké písmenká ma len tak uspávali, no ako príbeh plynul, začítala som sa a bola som spokojná. Až na koniec, s ktorým som až tak spokojná nebola. ,,Rádi nechávají odpovědi na okraji, kde by je mohl vidět každý, ale ve skutečnosti je nevidí nikdo." Celkovo však knižka prináša nový pohľad na známu sladkú rozprávku. Postavy sú zaujímavé a silné osobnosti, ktoré si zapamätáte a obľúbite. Necháva pracovať aj vašu predstavivosť. Na 250 strán je však príliš obsiahla s mnohými opismi a detailmi, či príbehmi, ktoré často nestíhate spracovať a príbeh nie je tak lichotivý, ako by som si priala. Možno by stačilo trošku dotiahnuť niektoré situácie a možno úplne vymeniť koniec a vyšperkovať tú akciu, ktorá sa strácala. Očakávala som hlbší dojem, no knižka ma neznechutila, ani neotrávila. Len ma trošku unudila a neprekvapila. Avšak zauzlenie sa mi páčilo a úprimne.. teším sa na ďalšie nápady, ktoré autorka prinesie do ďalších knižočiek.

nakridlachknih.blogspot.cz, 3.6.2018

Na hranici nenávisti a lásky

Rosamund Hodge je americká autorka, ktorá má na konte už niekoľko kníh inšpirovaných rozprávkami alebo inými klasickými príbehmi. Okrem toho píše aj krátke poviedky a uverejňuje ich na rôznych webových portáloch. Jej cesta za spisovateľskou kariérou je pomerne netradičná, nakoľko sa pre túto profesiu rozhodla ako osemročná, aby svojmu vtedy trinásťročnému bratovi dokázala, že má právo patriť do jeho spisovateľského spolku. Kráska a Zviera je na prvý pohľad jednoduchá rozprávka. Zviera je hrozivé a strašidelné. Kráska obetavá a nádherná. Kráska vymení svoj život za blaho ostatných. Zviera ju zo začiatku desí. Neskôr sa ukáže, že Zviera nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá. Kráska miluje Zviera. Zviera miluje Krásku. A ak sa navzájom nepozabíjali, nakoniec skončili spolu, aby si do konca života mohli užívať svoju nehynúcu lásku. Presne takto vyzerá rozprávka pre niekoho, kto sa rád pozerá len na povrch a nikdy v príbehu nehľadá nič, čo v ňom nie je presne pomenované. A presne takíto ľudia by najskôr nemali čítať túto knihu. Čo môže znieť z mojej strany ako pokus odradiť niekoho od čítania. Tak to nie je. Lenže pri čítaní tejto knihy som zistila, že je naozaj ťažké vôbec zachytiť všetky úrovne tejto knihy, ak ju číta niekto s presvedčením, že ide o jednoduchú oddychovku. Na jednej strane by to mohla byť pravda, ale na tej druhej to ani zďaleka nepopisuje nádhernú zložitosť tejto knihy. Základné kontúry sú dané hneď do začiatku. Kráska. Zviera. Začarovaný zámok. Kliatba. Tam sa však podobnosť s predlohou svojim spôsobom končí a nastupuje Hodgeovej predstavivosť. Nyx je veľmi zvláštna hrdinka. Nie je vždy dokonalá a nemá úplne čisté srdce. V skutočnosti je v jej srdci jed, je plná hnevu a najradšej by svojej sestre vykričala, ako veľmi ju nenávidí preto, že si zachráni život na úkor jej doživotného zotročenia. Vďaka tejto jednoduchej skutočnosti sa mení nielen atmosféra celej knihy, ale aj akýsi dávno zaužívaný stereotypný pohľad na postavu reprezentujúcu Krásku. Lebo v skutočnosti Nyx nie je len spanilou dievčinou s čistým srdcom, ale zároveň v nej sú aj kúsky ohyzdného Zvieraťa, ktoré je škaredé vo vnútri, ale nie na povrchu. Čo je veľmi mätúce, to uznávam, a pravdepodobne si myslíte, že je divné mať Krásku a Zviera čiastočne reprezentované jednou postavou. Avšak aj Zviera vlastne nie je len Zvieraťom, ale má v sebe aj kúsky Krásky. „Chtěl zachránit ženu, kterou miluje,“ prohlásila jsem. „Vy jste tu lásku využil, abyste ho obelstil.“ „Věděl moc dobře, kdo jsem a jak fungují moje dohody. Přesto za mnou ze svojí svobodné vůle přišel, aby nechal zabít člověka a přitom nemusel riskovat svůj život nebo si poskvrnit ruce. Řekni mi, moje vlídná žena, co z toho si zaslouží milost?“ Upřela jsem na něj pohled. „A pokud si zasluhuje spravedlnost, myslíte, že vy jste hoden toho, abyste ji na něm vykonal?“ „Všichni musíme konat svou povinnost.“ Akokoľvek kostrbato a prekombinovane tento môj opis môže vyznieť, v skutočnosti veľmi dobre charakterizuje spôsob, akým autorka spracovala tento príbeh „starší ako čas“. Zdrojom napätia nie je nejaké epické putovanie, v knihe takmer úplne absentujú akékoľvek bojové scény a neustále opisy tých istých činností a toho istého prostredia sú miestami ubíjajúce. Napriek tomu má táto kniha zaujímavú dynamiku a nikdy ma nenudila. Pýtate sa, ako je to možné, keď kniha nie je akčným trhákom? Všetko súvisí so spracovaním. Rosamund Hodgeová sa totiž rozhodla svoj príbeh rozvrstviť a predstavovať ho v niekoľkých úrovniach naraz. Prelínala sa v ňom minulosť, prítomnosť a akási forma budúcnosti, pričom všetko stálo na rozhodnutí niekoľkých postáv. Delikátne sa pohrala s mojou zvedavosťou, keďže mi nič neprezradila priamo. No najväčším prekvapením boli samotné postavy, ktoré boli reálne v tom, aké nedokonalé boli a ako dokázali nenávidieť i milovať tú istú osobu v ten istý okamih. Vďaka tomu sa príbeh dostáva do sféry kníh označených prívlastkom podivné, avšak ktorého úrovne prepožičiavajú postavám i zápletkám nevídanú hĺbku, ktorú som bola schopná naplno oceniť až pri druhom čítaní. (Nakoľko knihu som čítala už pred pár rokmi v angličtine.) Krutá krása je príklad dokonale jednoduchej knihy s takmer komornou atmosférou, v ktorej vystupuje len niekoľko postáv, a predsa má v sebe silu zobrať mi dych. Čiastočne sú za to zodpovedné samotné postavy, ktoré nie sú čierno-bielo rozdelené a ktoré mi ukázali, že bez ohľadu na svoj vonkajší zjav sú Kráskami i Zvieratami zároveň. Takisto to súvisí s informáciami, ktoré boli skutočne útržkovité a bolo na mne, aby som ich správnym spôsobom poskladala. Ako skladačku, ku ktorej som nikdy nedostala návod. Samotné príbehové línie sa dopĺňajú a prepletajú, dej je plný náznakov. Napriek svojej komornosti kniha zabŕdla do naozaj všakovakých tém. Mňa osobne bavila aj očividná inšpirácia hneď niekoľkými mytológiami, najzjavnejšie sa prejavila práve tá grécka. Tento fantastický svet bol vlastne mierne upravenou skutočnosťou so základmi v starých mýtoch a s referenciami, ktoré ocenia všetci mytologickí nadšenci. Napriek tomu všetkému zámer tejto knihy ostáva skrytý. Teda, viem o čom bol dej a tiež som identifikovala veľa námetov vložených medzi riadkami. Som však presvedčená, že každý ďalší čitateľ si v knihe nájde niečo iné, čo ho osloví, v čom tkvie naozajstná sila tejto knihy. Pretože napriek tomu, že je príbeh zjavne inšpirovaný rozprávkou o Kráske a Zvierati, z pôvodného príbehu v tejto knihe ostala len kostra. Čo veľa vypovedá o kvalite knihy. Jej jediným nedostatkom však ostáva o čosi pomalší rozjazd.

Lili-darknight.blogspot.cz, 25.5.2018

Zradné srdce

Prvá veta: Jediný rýchly čin. KFalošnému bozku som sa po prvýkrát dostala, keď vyšla kniha v CooBoo. Samozrejme, predtým som o nej už čo-to počula, ale nikdy som sa do nej nepustila. Som však nesmierne rada, že bola preložená do slovenčiny, pretože je to rozhodne niečo, čo výrazne obohacuje YA fantasy žáner a otvára tak bránu do nového sveta aj slovenským čitateľom. Jednotku som si užila a pri tom konci by človek najradšej siahol po pokračovaní, ktoré sa ku mne dostalo aj v anglickej, aj slovenskej verzii. Tie obálky sú jednoducho nádherné a upútajú na prvý pohľad. Knižku taktiež dopĺňa mapa sveta, aj keď pri tejto časti nie je zase taká potrebná, keďže sa dej odohráva vo Vende, v krajine nepriateľov, kde sa Lia a Rafe stávajú väzňami. Musia spraviť všetko pre svoju záchranu a aj keď to nemajú jednoduché, veľmi sa mi páčilo, ako to autorka všetko vymyslela. Prvý diel nebol až taký prešpikovaný akciou a rovnako je na tom dvojka. Autorka sa nezameriava na veľké boje, príbeh sa odsýpa skôr pomalšie. To však nie je nevyhnutne zlá vec. Postavy sa mi zdali komplexné a môžeme pri nich sledovať viditeľný vývoj od prvej časti, obzvlášť pri hlavnej hrdinke. Nie je to typická rozmaznaná princeznička, jasne vidieť, ako ju udalosti z Falošného bozku zmenili a posunuli ďalej. Najviac ma však na nej zaujalo to, ako vie rýchlo zapadnúť. Dostala sa do nepriateľského sveta, v ktorom nie je miesto na žiadne chyby. Za každú cenu chcela prežiť. Postupne si uvedomovala, ako jej záleží na jej krajine aj ľuďoch. Zmenili sa jej priority. Pin on Pinterest Stále sa neviem rozhodnúť, či mi v tejto sérii prekáža očividný milostný trojuholník, ale skôr asi nie. Predsa len, zdá sa, že Lia má dosť jasno v tom, s kým chce byť a iba v niektorých momentoch sa dostala do situácií, kde v tom mala trochu guláš. Je to vlastne super, pretože ide o rozhodnú postavu, ktorá mala iba občas slabé momenty, predsa len je mladá, ale zato nebola ako iné baby z YA, ktoré dokážu meniť rozhodnutia, hlavne ohľadom lásky, z jednej strany na druhú. Veľký vplyv na to, ako rýchlo som čítala, mal aj prvok tajomna, do ktorého je zahalený celý príbeh a to iba vďaka Liinmu záhadnému daru. Stále akosi nerozumiem, o čo tu vlastne ide, ale to je na tom zrejme najzaujímavejšie. Že existuje. Je súčasťou tohto sveta aj hlavnej postavy, ktorá sa ho však vytrvalo snaží pochopiť, použiť vo svoj prospech. Lia nemá až také neuveriteľné schopnosti, žiadna Wonder Woman z nej nebude, no je zaujímavé, že aj keď sa o tajomnom dare len šepká, dokáže upútať davy, získať si rešpekt ľudí a dokonca aj krutého vodcu Vendy. Lia si to veľmi dobre uvedomuje. Zaplieta sa do zložitej politickej hry, v ktorej môžu vyhrať len tí najlepší. Rafe a Kaden za ňou nezaostávajú. Rafe je... no proste Rafe. Ktorý čitateľ ho nemá rád, že? A Kaden, chvíľu mi prekážal, ale potom zase nie a obľúbila som si ho hlavne pre jeho neistotu v rozhodovaní sa. Bola to veľmi dôveryhodne opísaná postava. Neustále akoby bojoval medzi tým, čo sa mu zdalo správne, a tým, čo pokladal za povinnosť vzhľadom na jeho minulosť a oddanosť Vende aj Komizarovi. Jeho príbeh mal toho veľa čo ponúknuť. Celkovo sú hlavní hrdinovia dynamické trio a bavilo ma sledovať ich interakcie, či už medzi sebou, alebo s ostatnými postavami. Napriek tomu však musím povedať, že táto časť ma asi bavila o niečo menej ako jednotka, zdala sa mi akási pomalšia. Akcia tú síce až tak nechýbala, ale možno by som zopár takých rýchlejších scén uvítala namiesto riešenia intríg a namiesto slovných súbojov, ktoré mali zastúpenie v hojnom počte. Koniec mi opäť vzal dych, bol skvelý, ale zároveň nútil čitateľa hneď siahnuť po pokračovaní. To som hľadala ešte zúfalejšie ako po Falošnom bozku. Zhrnutie: Pokiaľ ste fanúšikmi YA high fantasy, táto séria by vám určite nemala ujsť. Rozhodne stojí za to.

lyn-von-nightlight.blogspot.cz, 17.5.2018

Pútavé využitie kontrastov

Druhé diely sérií sa neraz potýkajú s rovnakými problémami. Kým úvodné časti prezentujú originálny svet plný zaujímavých postáv a prepletených vzťahov, dvojky sa viac sústredia na ich prehlbovanie. A tu nastáva niekedy kameň úrazu, pretože čitatelia čakajú rovnako intenzívny zážitok, ak nie ešte niečo viac. A neraz to skončí tým, že sa dočkajú len akejsi výplne medzi prvým a tretím dielom. Sníh nebo popel vlani ukázal nesporný rozprávačský talent americkej autorky Sary Raaschovej. Predstavila nám svet založený na vláde ročných období, stratenej mágie a dlhotrvajúcich bojov o moc. Niektoré tajomstvá boli odhalené, iné sa ešte len začínali prezentovať. A Led nebo oheň skončil kdesi na pomedzí. Nájdeme tu niekoľko výrazných momentov, ktoré vám utkvejú v pamäti, ale zároveň si uvedomíte, že autorka tak trochu naberá dych pred (dúfam, strhujúcim) finále. "Na prsou začínám cítit chlad. Jiskřivý, divoký, mrazivý a živý. Vím, co to znamená, a potlačím povzdech. Díky tomu, že Angra před šestnácti lety rozlomil náš královský zdroj, dobyl mé království. A pokud je zdroj zničen v zájmu obrany království, stává se vládce království sám zdrojem. Jeho tělo, životní síla... všechno se smísí s magií. Neví to nikdo kromě mě, Angry a ženy, jejíž smrt ze mě učinila zimní zdroj. Mé matky." Prešli tri mesiace, odkedy sa Zimnému kráľovstvu podarilo s pomocou Cordellu poraziť Jar. Kráľ Angra zmizol a Meira odhalila tajomstvo svojho pôvodu i poslania. Jej hlavným cieľom je uchrániť svoj ľud, no v hre sú bane, ktoré podľa všetkého ukrývajú zdroj najmocnejšej mágie. Tá sa vplyvom mocibažného kráľa síce vytratila, ale naďalej ostáva najlukratívnejším artiklom. Meira by priepasť s mágiou naradšej uzavrela, aby ju nikto nemohol zneužiť, no Theron má iný názor. Mladý princ ju chce využiť v boji nepriateľom, ako bol Angar, aby už nikdy nemuseli čeliť ich zlovôli. Meira sa tak ocitá nielen v morálnej dileme, ale aj medzi dvoma osudovými mužmi. Theron jej stojí po boku v novom putovaní, no zároveň jej neschádza z mysle ani Mather, chlapec, kedysi považovaný za následníka Zimy. Pád z piedestálu a život v tieni sú silnou skúškou aj bez toho, aby súperil aj o Meirinu náklonnosť. A tak sa sústredí na to, čo mal na zreteli i predtým - ochranu ľudu Zimy. "Mather doskočil na rozestavěnou střechu a Feige vykřikla. Tenhle křik v sobě každý Ziman podvědomě potlačoval - byl to křik mučení, opakovaného a nekonečného utrpení. Matherovi to připadalo jako vlčí vytí, ten zvuk mu spaloval útroby. Promlouval k němu zpusobem, který nenáviděl, bál se ho a stranil se ho, protože znal ten strach a věděl, že Feige prožila mnohem horší věci než on. S neutíchajícím křikem se vrhla vpřed a sekla vojáka do tváře. Zařval a překvapením na vteřinu ztuhl, což Feige umožnilo druhý výpad. Tentokrát se mu čepel jen neškodně svezla po rukávu. Voják odrazil další ranu a chystal se k útoku." Sara Raaschová postavila svoj román na kontrastoch. Číhajú na vás v každej oblasti - medzi postavami, ich postojmi a postavením, v rámci prostredia, medzi ročnými obdobiami a, prirozdene, aj hodnotami a medzi prastarým bojom medzi dobrom a zlom. Všetko tak vyčnieva omnoho výraznejšie. Hlavná hrdinka Meira prešla oproti prvej časti zmenou. Nečudo, veď predtým bola obyčajným dievčaťom, teraz jej leží na pleciach osud celého kráľovstva. To má vplyv na mnohé jej rozhodnutia a ručím vám za to, že miestami by ste ňou najradšej poriadne zastriasli. Väčšie sympatie si tak získava skôr Mather, ktorý vo vás vzbudí ľútosť i obdiv. Súboj proti mocným nepriateľom ešte nie je na konci, Led nebo oheň má po vydarenom rozbehu o niečo miernejší dej, ale nepochybujem, že je to len ticho pred búrkou. Sara Raaschová vytvorila svet s veľkým potenciálom a určite ho ešte využije naplno.

marekzakopcan.sk, 13.5.2018

Lovkyňa čarodejníc

Nachádzame sa v stredovekom Anglicku, koncom 16. storočia. Hon na čarodejnice je v plnom prúde a špeciálne vycvičení lovci ich pochytali už stovky. Väčšina končí upálená na hranici na verejnom popravisku. Elizabeth je sirota, jej jediná "rodina" je jej kamarát Caleb, s ktorým podstúpila ťažký výcvik. Prešla skúškou a stala sa z nej jedna z najobávanejších lovkýň čarodejníc. Samozrejme až do chvíle, kým aj u nej nenašli čarovné bylinky a odsúdili ju za čarodejníctvo. Iróniou osudu sa stane, že pred smrťou ju ochránia práve čarodejníci. Od toho momentu nevie, na čej strane vlastne je, kto je dobrý a kto zlý, a kde si nájde ona svoje miesto. Lovkyňa čarodejníc je veľmi jednoduchý príbeh s nenáročnou kompozíciou a jednoznačným vystavaním deja. Autorka sa zameriava na jednu dejovú líniu a nikomu inému nedáva priestor. Nerozoberajú sa osudy žiadnych vedľajších postáv, dostávame len krátke úryvky z ich životov na dotvorenie a pochopenie deja. V podstate jej na napísanie tohto príbehu stačila veľmi jednoduchá osnova pozostávajúca z neveľa záchytných bodov, ktoré rozpísala na necelých 300 stránkach. Pomerne predvídateľný dej vedela v pravú chvíľu ozvláštniť nejakým prekvapením, a tak si udržať čitateľovu pozornosť. Niekomu sa kniha bude zdať možno nedokonalá, neprepracovaná a vzhľadom na tému, o ktorej sa dá písať a vymyslieť naozaj veľa, nedotiahnutá. To, čo niekto považuje za jej nedostatok, ja to vnímam ako jej prednosť. Veľmi som sa potešila jednoduchému, nenáročnému príbehu, pri ktorom netreba veľmi rozmýšľať. Celkom osvieženie popri nekonečných a prekombinovaných ostatných sériach a knihách, ktoré sú momentálne v YA knižnom svete také populárne. Ďalšou, pre mňa veľkou prednosťou tejto knihy je jej koniec. Hlavná zápletka vyriešená a zároveň ponechaný priestor pre druhý diel. Tým, že dej nebol zložitý, ani dlhšie čakanie na ďalší diel mi nebude prekážať, pretože si myslím, že si veľmi ľahko pospomínam, čo sa dialo v tomto prvom dieli. V podstate už samotná anotácia z deja veľa napovie a tak nebude ťažké sa na príbeh a postavy rozpamätať. Postáv v knihe nebolo veľa, každý tam mal svoje miesto a svoju úlohu. Ľahko som si ich zapamätala a boli mi sympatické. Nezžila som sa síce s nimi natoľko, aby som mala pocit, že v knihe som namiesto nich ja, ale ako vzdialenému pozorovateľovi mi na nich aj tak záležalo. Predovšetkým John mi svojou pokojnou povahou a snahou pomáhať druhým bol veľmi sympatický. Lovkyňu čarodejníc by som odporučila mladším čitateľom, ktorí s knihami ešte len začínajú a hľadajú žáner, ktorý im bude najmilší. Ako zoznámenie sa s fantasy svetom, mágiou a čarodejníctvom je táto kniha ideálna. Taktiež ju odporúčam všetkým tým, ktorí chcú na pár hodín vypnúť, začítať sa do niečoho ľahkého, nenáročného, krátkeho a zábavného. Moje hodnotenie: 4/5

elliesbookverse.blogspot.cz/2018/, 2.5.2018

Recenzia médii