CooBoo

Zradné srdce

Na pokračovanie Falošného bozku som bola naozaj zvedavá. Prvá časť bola dobrá, no zo začiatku ma držala len vďaka neodkrytým identitám postáv. Naopak druhá polovica knihy už začala byť zaujímavá. Preto som dúfala, že pokračovanie naplní moje očakávania, a že autorka rozvinie celý svet a prostredie tejto trilógie, ale aj časť s piesňou Vendy a proroctvami z minulosti. Lia sa spolu s Rafem nechcene dostala do záhadnej Vendy, a tak musí už od začiatku spraviť všetko pre to, aby tam prežila. V zaujímavej pozícií sa vyskytne aj Kaden, ktorý sa snaží ochraniť Liu, no zároveň zostať verný svojej krajine a Komizarovi, ktorému vďačí za svoj život. "Niekedy nie je víťazstvo iba otázkou toho, ako dobre poznáš pravidlá, ale toho, či dokážeš primať protihráča, aby uveril, že on ich pozná lepšie." Strašne som sa tešila na to, že konečne nám autorka ukáže novú krajinu, lebo práve druhá časť jednotky kde sa cestovalo po krajine ma bavila najviac. A musím povedať, že Vanda ma nesklamala. Dostali sme zhluk rôznych kultúr a zvykov v jednom záhadnom kráľovstve. Všetko tam bolo rýchle, surové, no zároveň jednoduché a krásne pomalé. Myslím si, že kráľovstvo "barbarov" bolo úžasne vykreslené, a tak som ho dokázal z tejto knihy cítiť. Uvidíte aj chudobu a štvrti, ktoré nenechajú na pokoji ani našu princeznú. Páčilo sa mi ako si Lia postupne uvedomovala, že nie všetko je také ako na prvý pohľad vyzerá... To všetko bolo pretkané legendami a proroctvami, ktorých linku autorka ešte viac zauzlila. Stále netuším o čo tam presne ide, a tak som zvedavá ako to celé v nasledujúcej knihe vyrieši. Každá nová informácia o kultúre Vendy ma zaujímala, takže autorka zvládla prostredie na jednotku. To všetko je napísané štýlom, ktorý sa perfektne číta. "Vo Vende nijaké deti nie sú." VA1sledok vyhÄ3adA!vania obrA!zkov pre dopyt the remnant chronicles fan artA čo postavy? Lia mi v prvom diely až tak nesadla. Často sa chovala detinsky a občas mi šla naozaj na nervy. No videla som v nej potenciál na to, aby sa mohla stať úžasnou hlavnou postavou s rebelantskou a prefíkanou povahou. A presne to sa ukázalo v tejto časti. Lia nám konečne postupne dospieva, je u nej poriadne vidieť vývoj charakteru. Áno, stále je drzá a bezhlavá, no jej činy majú vo väčšine prípadov zmysel a tak ma celú knihu bavila. Neviem ako vás, no mňa "trojuholníky a iné útvary" v knihách často odradia, z dôvodu, že vo väčšine si obľúbim jedného. Ten druhý je väčšinou otravná postava ktorej sa chcem čo najskôr zbaviť. No pri tejto sérií je to inak. Uvedomila som si, že mám rada aj Rafeho aj Kadena (v poslednej dobe Kadena ešte viac). Obaja sú iní, majú rozdielne ciele a povahy, no ani jeden z nich nie je otravný alebo mi nesympatický. Dokážem sa stotožniť s príbehom skrytého princa aj vendského zabijaka. A práve toto je silný ťahúň celej tejto knihy - zaujímajú ma všetky postavy a ich dejové linky, a tak nemôžem prestať čítať. "Ver mi, princezná," zašepkal. "Vždy je ešte niečo, o čo môžeš prísť." VA1sledok vyhÄ3adA!vania obrA!zkov pre dopyt lia and kadenRafe v tejto knihe nedostal až tak veľa priestoru ako v predošlej, veď bol predsa v utajení, tak to veľmi ani nešlo. Stále je mi sympatický, no jeho postava sa veľmi neposunula vpred, a to možno spôsobilo, že som aktuálne viac naklonená Kadenovi, o ktorom príbehu a minulosti sa dozviete viac práve tu, vo Vende. Som naozaj zvedavá ako to celé dopadne, lebo nejak ešte stále netuším čo mám čakať. Taktiež sme tu dostali "hlavného záporaka" Komizara, s ktorým som úplne spokojná - boli časti keď som ho nenávidela, no boli aj také keď som ho chápala. Lia sa s tým všetkým vysporiadala naozaj šikovne, a tak bolo zaujímavé sledovať ich rozhovory a potýčky. Ďalej sa tu ešte objavili viaceré vedľajšie postavy, ako napr. deti vychované ulicou a rôzny spolupracovníci Komizara, ktoré boli super, no nedostali až tak veľa priestoru. Celkovo bol druhý diel oveľa lepši, než prvý. Už od začiatku bolo vidno, že autorka začala viac rozvíjať detaily, zápletku, a aj postavy. Taktiež Venda bola pre mňa zaujímavé prostredie, bolo super sa dozvedieť o ich zvykoch a tradíciách. Celé sa to čítalo strašne rýchlo, a aj keď pre niekoho môže byť táto kniha skôr pomalšia, našiel sa tu dostatok akcie. Ak hľadáte sériu so zaujímavými postavami, úžasným svetom plným povestí a proroctiev, táto séria je určite pre vás. Knihu hodnotím 4,5 kačičkami!

Never Trust a Duck, 1.5.2018

Kráska a zviera zažívajú renesanciu

Klasická rozprávka o zakliatom princovi a odvážnej dievčine sa v poslednom čase pripomína v mnohých spracovaniach. Veľkou mierou ju do pútavej podoby pretransformovali tvorcovia televízneho seriálu Once upon a time, dočkala sa tiež hranej adaptácie v rukách štúdií Walta Disneyho a najnovšie tu máme knižnú variáciu na tento nesmrteľný príbeh. Americká spisovateľka Meagan Spoonerová svoju verziu spracúvala s dlhšími prestávkami už odmala, a nejde teda o žiadnu rýchlu jednohubku. Na lovu je jej srdcovou záležitosťou a pôsobenie na emócie je zároveň jej najväčšou devízou. Ak navyše nemáte radi bujnejúce série (akých sú v súčasnosti už naozaj veľké množstvá) a dáte radšej prednosť uzavretému príbehu, Na lovu by o to viac nemalo ujsť vašej pozornosti. "Věří, že nás může zabít. Chce pomstit otcovu smrt a necháva se vést nenávistí a zlobou. S lehkostí nám slíbila, že neuteče, protože nechce utéct. Ne, dokud nejsme mrtví. Má v sobě oheň, který jsme dlouhý čas neviděli ani necítili. Nesejde na tom, že nás ten oheň chce pohltit - díky své vášni bude silnější a rychlejší. Bude pro nás mnohem užitečnější. Na ničem jiném nezáleží. Oheň nám nemůže ublížit." Jeva žije so sestrami a ovdoveným otcom a venuje sa lovu. Na dievča dosť netypické, no jej zručnosti im prinášajú isté výhody. Sústredenie a uspokojivý pocit z víťazstva nad prírodou Jevu napĺňajú viac ako myšlienky na blížiaci sa sobáš. Má najvyšší čas opustiť rodičovský dom, no do manželstva sa nehrnie. Všetky detské starosti ostanú zabudnuté, keď obchod jej otca zbankrotuje a rodina je nútená odsťahovať sa z mesta do lesov. Jeva tu môže síce naplno rozviť svoju osobnosť, no je to len začiatok spletitého príbehu. Keď totiž sestry prídu o otca, Jeva je odhodlaná nájsť a zabiť tajomné Zviera zodpovedné za ich stratu. Dostane sa do jeho príbytku a stane sa jeho väzňom. Zviera si uvedomuje, že mladé dievča sa prišlo pomstiť, ale za jeho odcudzením a životom v samote sa skrýva omnoho viac, ako by Jeva tušila. A tak prichádza postupné zoznamovanie sa a zbližovanie odhalí všetko, čo sa dá nájsť pod povrchom. "Pak jí Laňka, ve svatém zápalu být své paní co nejblíž, stoupla na ještě ne zcela zahojená žebra. Jevě projela tělem krutá bolest, neudržela se a vykřikla. V ten okamžik se objevilo Zvíře. Vynořilo se odnikud, vztekle vrčelo, cenilo tesáky a srst se mu ježila. Přiskočilo k Jevě a její bolestný výkřik se změnil v křik číré hrůzy. Schoulila se, aby se chránila. Když otevřela oči, uviděla Zvíře stojící nad ní. Dívalo se na Laňku, která stála jen krok od nich, a cenila zuby. Věděla, že se Zvíře chystá zaútočit, věděla to stejně jistě, jako znala své vlastní úmysly, a vrhla se kupŕedu." Meno Zvieraťa - Solmir - znie slovansky a, napokon, ani Jeva sa až tak nepribližuje germánskemu západu. Je to preto, že Meagan Spoonerová sa pri písaní inšpirovala stredovekým Ruskom. Azda aj preto na vás dýcha mrazivá atmosféra zimy. Vo väčšej miere vďaka tomu skĺzava kniha zo žánru rozprávky do fantasy, čomu napovedá aj motív lásky. Zdalo by sa, že bude ťažiskový, a hoci sa mu zákonite nevyhneme, román na ňom nie je primárne postavený. Hĺbaví čitatelia by v ňom zrejme našli aj prvky štokholmského syndrómu, ale znalci predlohy vedia, že je to len východisková okolnosť pre rozvíjanie vzťahu medzi hlavnými postavami. A tí vás určite budú baviť od začiatku až po koniec. Ťažko sa mi vyberá, kto prevažuje, v tomto prípade si dala autorka záležať na každom z páru. Zviera je, samozrejme, prvotne zaujímavejšie, no Jeva sa musí vysporiadať s našincovi bližšími problémami, a tak si k nej ľahšie nájdete cestu. Na lovu je prekvapivá, zábavná a príjemná adaptácia starej známej klasiky. Meagan Spoonerovej táto poloha očividne sedí a ako som sa dozvedel, budúci rok príde na trh jej spracovanie legendy o Robinovi Hoodovi. Ak si udrží latku, je sa na čo tešiť.

marekzakopcan.sk, 1.5.2018

Prečo práve Krutá krása?

Neviete si predstaviť aká som bola nadšená, keď som zistila, že Cruel beauty vyjde v preklade. Jedna z mojich najobľúbenejších kníh sa dočkala českého prekladu a ja som veľmi vďačná a šťastná, že albatrosmedia mi ju poskytla. Cruel beauty som čítala cca pred troma rokmi v angličtine a zaraďuje sa medzi moje prvé knihy v tom tom jazyku. Je pravda, že prvýkrát som to vzdala a potom som to začala čítať znova, ale aj napriek tomu, že angličtina mi dala riadne zabrať som šťastná, že som to nevzdala. Moju recenziu si môžete prečítať TU! Ale dnes by som tento článok chcela zasvätiť práve tej to knihe a jej dôvodom, prečo si ma získala a prečo sa vôbec zaradila medzi moje obľúbené retellingy. Takže ak nemáte nič iné na práci, tak tento článok, ktorý bude rozdelený v bodoch a bude čisto len zhrnutie vecí, ktoré na tejto knihe zbožňujem vás hádam aspoň trocha navnadí na tvorbu Rosamund Hodge. Hate - love vzťah Určite prvou vecou, ktorá ma na knihe dostala je špecifický hate - love vzťah medzi hlavnými hrdinami Nyx a Ignefixom. Ich prvá spoločná scéna je pre mňa pamätná a najobľúbenejšia. Ich rozhovory sú plné nenávistných pohľadov, niekedy flirtu a inokedy faciek. A to ako sa ich vzťah pomaly mení je naozaj radosť čítať. Iskrí to medzi nimi a nemajú sa v láske - teda hlavne Nyx nemá v láske skoro nikoho, čo je pre mňa dokonalé. Hrdinka, ktorá nemá na výber Hej, viem, že vyvolených hrdinov sme tu už mali veľa. Ale všetci boli so svojím osudom spokojní a práve Nyx je jedna z tých mála, ktorá neznáša všetkých a všetko. Je pravda, že nejako veľa preto, nerobila, aby to zmenila, ale na druhej strane nedalo sa ani nič také spraviť,. Možno ujsť a skryť sa pred svetom, ale aký by to bol život mladej ženy, ktorá svoj život má naozaj rada? Takže, aj keď hrdo nesie svoj osud obetného baránka, tak tú nenávisť v sebe nedokáže len tak skryť. A to ma bavilo. Každé jej slovo, ktoré spôsobovalo jej rodine bolesť som si užívala, hlavne čo sa týka jej sestry, ktorú som naozaj nemala rada. Originálny svet Temný, úžasný a fascinujúci. Týmito troma slovami by som charakterizovala svet, v ktorom sa odohráva dej. Škoda, že ho nebolo viac a autorka sa zamerala viac na postavy. Ale verím, že viacerých zaujme to ako funguje. Milostný trojuholník Som odporca uholníkov, to vie asi už každý. Ale v tejto knihe mi vadil zo všetkých kníh najmenej. Tieň je taká postava, ktorú by som síce nepodceňovala, ale tak či tak spôsobil v Nyx riadnu búrku zmiešaných pocitov a zo začiatku vám to možno bude vadiť, ale tým, že dej je trošku predvídateľný, tak veľmi ľahko si viete pospájať určité súvislosti. Zaujímavé prekliatie Priznám sa to ma trochu dostalo. Už len kvôli tomu ako rafinovane to autorka vymyslela a zapojila do toho aj mytológiu. Pre mňa naozaj jedno z najzaujímavejších prekliatí. Už len z toho dôvodu, že ono všetko je pospájané. Hlavná hrdinka Ako posledný bod som si nechala samotnú Nyx. Autorka ju podľa môjho názoru skvelo vykreslila a jej pocity, ktoré s ňou lomcovali hore a dole som prežívala spolu s ňou. Vnútorné boje boli neskutočne reálne a jej rozhodnutia mi lámali srdce na kúsky. Avšak dokázala zo sebeckej mladej ženy spraviť niekoho na chvíľu obetavého, hoci každý má právo na svoje šťastie nie vždy to môže dopadnúť presne, tak ako si zo začiatku myslíme. Takže ak sa pýtate, čo vám môže ponúknuť ďalší retelling, tak okrem postáv, nového sveta a naozaj zaujímavý osud hlavnej hrdinky máte možnosť spoznať, tak trochu drsnejšiu a temnejšiu verziu rozprávky. Rozhodne by som jej dala šancu už len kvôli autorkinej nápaditosti a štýlu písania, ktorý sa nezaoberá až tak dlhými opismi. Dej je zo začiatku pomalý, ale postupne graduje a vznikajú zaujímavé situácie. Kniha mi svojím spôsobom zlomila srdce, tak knihy od autorky mám naozaj rada. A aj keď koniec je trošku slabší oplatí sa investovať trochu času do tejto krásky.

Dogmatixx, 30.4.2018

Recenzia: S láskou tě nenávidím

Nechajte na hrdinoch, aby zachránili svet, zloduchovia mu proste chcú len vládnuť. V tejto antologii sa trinásť uznávaných autorov spojilo s trinástimi známymi booktubermi, aby spoločne spísali príbehy z pohľadu často nesprávne pochopených záporákov. A tak sa znova dostávame napríklad do príbehov Sherlocka Holmesa, ale tentokrát z pohľadu hlavnej zápornej postavy, ktorá nám ukáže, že nie všetko je tak jednoduché, ako sa zdá. Kniha S láskou tě nenávidím v dobe svojho vydania spravila na americkom knižnom trhu veľký rozruch, vďaka čomu sa začala objavovať na všetkých zahraničných Instagramoch, ktoré sledujem. A práve vďaka tomu som začal o knihu javiť istý záujem. Keď som sa dozvedel, že sa CooBoo rozhodne vydať túto knihu aj v češtine, tak som okamžite vedel, že si ju zaobstarám. Asi najviac ma kniha zaujala svojou obálkou, ktorá patrí medzi tie najkrajšie, aké doma mám. Lenže obsahovo sa mi kniha až tak nepáčila. Cieľom tejto knihy je ukázať čitateľovi rôzne príbehy, no tentokrát nie z pohľadu kladných postáv, ale tých záporných. Z pohľadu postáv, ktoré sú vo väčšine príbehov nepochopené. Z pohľadu postáv, ktoré sú mnohými čitateľmi nenávidené. Autori sa v tejto zbierke poviedok snažia ukázať, že záporné postavy nemusia byť hneď zlé. Môže to byť práve prostredie, v ktorom vyrastali, či udalosti, ktoré z nich spravili záporné postavy. No taktiež je v knihe skvelo vidieť to, že ani postavy, ktoré vyzerajú byť dobré, dobrými nemusia byť. A presne na túto tému píše Samantha Shannon vo svojej poviedke Marigold. (Musím priznať, že práve Samantha ma svojou poviedkou veľmi milo prekvapila, pretože po prečítaní jej knihy Zber kostí som od tejto poviedky nemal veľmi veľké očakávania.) Pri čítaní tejto knihy sa mi v hlave začali vynárať rôzne otázky. Prečo hlavné postavy nemáme tak radi? Sú záporné postavy až tak zlé? Nemôžu v sebe mať aj niečo dobré? Sú to otázky, na ktoré sa odpoveď nehľadá tak ľahko. Možno to je kvôli tomu, aké veci koná daná postava, ako sa prezentuje, alebo aké má vlastnosti. Alebo to je nebodaj autorom, ktorý sa rozhodol vytvoriť postavu, ktorú budú čitatelia nenávidieť? Samotné poviedky ma veľmi neohúrili. Od toho, ako veľmi boli chválené od amerických čitateľov, tak som si myslel, že to bude nový adept na horúci bestseller. Zatiaľ čo niektoré poviedky boli veľmi zaujímavé, iné mi pripadali, ako keby boli na jedno kopyto. V tejto knihe nebola ani jedna poviedka, v ktorej by neumrela aspoň jedna postava. A to ma dosť iritovalo. Hoci mi to spočiatku nevadilo, no postupom času ma prestavalo baviť čítať poviedky, v ktorej vždy niekto zomrie. Čo mi vadilo ďalej, bolo to, že skoro každá poviedka mala veľmi podobnú zápletku. Stretnú sa dvaja ľudia, spoznávajú sa až sa do seba nakoniec zamilujú, no jeden z nich aj tak zomrie. Proste poviedky, ktorých koniec som vedel predpovedať už vopred. V tejto knihe bola ešte jedna vec, ktorá mi veľmi vadila, a to doslovy alebo minirecenzie (neviem ako to nazvať) od booktuberov. Podľa mňa išlo o úplne zbytočnú vec, bez ktorej by podľa mňa bola samotná kniha omnoho lepšia. Jediné poviedky, ktoré sa mi v celej zbierke páčili, boli Mořská čarodejnice (Marissa Meyer), Marigold (Samantha Shannon), Julian proti všem pravidlům (Andrew Smith) a Sera (Nicola Yoon). Tieto poviedky podľa mňa majú skvelý potenciál byť rozpísanými do nejakej novely alebo románu a vydané ako samostatné knihy. Zbierka poviedok S láskou tě nenávidím nie je to najlepšie, ale zasa ani to najhoršie, čo som doteraz prečítal. Každopádne musím skonštatovať, že po prečítaní knihy som zostal sklamaný. Poviedky, od ktorých som mal veľké očakávania ma akosi sklamali. Avšak kniha taktiež obsahuje aj poviedky, ktoré boli veľmi dobré. S láskou tě nenávidím hodnotím 3/5.

What Thomas read, 30.4.2018

Replika

Replika prináša originálne spracovanie príbehu o klonoch, vyrozprávaný z dvoch pohľadov: Lyra, ktorá bola "vyrobená" v Havene, v ústave, ktorý sa zaoberá výskumom a testovaním replík, nepozná okolitý svet. Žije tu spoločne s ostatnými replikami, sestrami a doktormi, ktorí na nich robia rôzne pokusy. Repliky sa necítia ako ľudské bytosti, ani nepoznajú ľudské city. Cítia sa ako veci určené na presne vymedzený účel. Haven je utajený, vysoko chránený a nepreniknuteľný inštitút, o ktorom vie len málo ľudí a nikto nič konkrétne. Existujú len dohady, čo sa za múrmi tejto pevnosti deje. Gemma žije so svojimi bohatými rodičmi. Napriek pohodlnému životu nie je šťastná. Má pár kilogramov nadváhu a to sa na jej škole považuje takpovediac za zločin. Nie je obľúbená, nikdy nemala chlapca, ale je vďačná aspoň za svoju najlepšiu priateľku April. Rodičia ju až prehnane chránia a nedovolia jej voľne dýchať. Preto sa veľmi teší na prázdniny, ktoré môže stráviť na Floride s April. Osud jej však nie je naklonený a túto vyhliadku prekazí niečo neočakávané, čo spustí nekonečnú vlnu otázok z jej minulosti. Tak sa začína jej pátranie po Havene, ktoré bude doslova životu nebezpečné. Keďže v knihe sa ukrývajú dva príbehy, jej prevedenie je veľmi originálne - v podstate má dve predné strany a dva "samostatné" príbehy, ktoré sa dajú čítať viacerými spôsobmi. Buď každý príbeh samostatne, najskôr jeden a potom druhý. Alebo môžeme kapitoly striedať po jednej, prípadne po viacerých naraz. Spôsob, akým sa rozhodneme knihu čítať, môže mať veľký vplyv na celkový dojem z knihy a na jej hodnotenie. Je veľmi pravdepodobné, že si obľúbite jednu hlavnú postavu viac, ako druhú. Ak začnete príbehom Lyry, ale sympatickejšia Vám nakoniec bude Gemma, nebudete asi veľmi nadšení. Ak naopak, začnete Gemmou, ale zaujímavejší sa Vám bude zdať Lyrin príbeh, taktiež sa pripravíte o prekvapivé momenty z Lyrinho príbehu tým, že Vám ich odhalí Gemmin príbeh. Nie je veľa spoločných pasáži, ale niektoré sú celkom rovnaké, akurát vyrozprávané z dvoch rôznych pohľadov. Preto ak prečítate najskôr jeden príbeh, ten druhý sa Vám už možno bude zdať nudný, pretože budete vedieť, ako skončí. Preto odporúčam si kapitoly striedať. Ja som to tak urobila a z knihy som nadšená. Príbeh ma veľmi bavil, stránky rýchlo ubiehali a od knihy sa mi odtŕhalo len veľmi ťažko. Bola som zvedavá, ako sa skončí a stále ma autorka dokázala udržať v napätí. Niektoré momenty ma veľmi prekvapili a vôbec som ich nečakala. Bavilo ma sledovať vývoj postáv. Na pár stránkach bolo vidieť, ako dospeli a ako ich prekonané prekážky dokázali zmeniť. Stali sa silnejšími bytosťami, ktoré bojovali za pravdu a slobodu. Ku koncu oboch príbehov sme sa dočkali aj peknej dávky romantiky. Napriek tomu, akej téme sa príbeh venoval, pôsobil na mňa vďaka postavám veľmi milo a upokojujúco, napriek tomu, že bol nabitý akciou a dobrodružstvom a skutočne takmer na každej stránke im hrozilo nebezpečenstvo a išlo im o život. Vzťahy medzi jednotlivými postavami boli pekne vykreslené, žiadne hysterické výbuchy sa nekonali ani vo vypätých situáciach. Jediné mínus celého príbehu vidím v nedotiahnutom začiatku Gemminho príbehu. Fakt, že Gemmin otec bol spoluzakladateľom Havenu a jeho firma financovala ich výskum a jeho takmer dospelá dcéra nemala ani potuchy o tom, čomu sa jej otec pracovne venuje, bol pre mňa nepochopiteľný. Dlhé roky bola v úplnej nevedomosti a zrazu za pár dní dokázala odhaliť všetky tajomstvá jej rodiny. Veľmi zjednodušený vývoj situácie a od takej autorky ako je Lauren Oliver by som čakala logickejší základ pre jej novú sériu. Napriek veľmi urýchlenému koncu a mierne nelogickému začiatku, sa mi táto kniha veľmi páčila. Treba však podotknúť, že som mala šťastie pri výbere spôsobu jej čítania a vďaka tomu bola pre mňa prekvapivá a napínavá. Dosť otvorený koniec ma okamžite prinútil ísť si vyhľadať informácie o pokračovaní. Dúfam, že sa ho čoskoro dočkáme aj u nás.

elliesbookverse.blogspot.cz/2018/, 27.4.2018

15-roční – Zuzana Štelbaská

Zuzana Štelbaská

Zuzana Štelbaská po úspešných knihách pre mladých Trinásťroční a 14-roční prichádza s novým dielkom, v ktorom popisuje vnútorný svet a myšlienkový kolotoč tentoraz v hlave pätnásťročných. Kniha s príznačným názvom je súborom piatich originálnych príbehov, v ktorých sú hlavnými protagonistami tínedžeri s ich vlastnými životnými problémami, starosťami, ale i radosťami. Kvôli kontroverznosti a otvorenosti voči rôznym témam bolo pre mňa jej čítanie prekvapením od prvej strany. Zaujala ma svojským štýlom aj napriek tomu, že už dávno nie som (ale chcela by som byť opäť) pätnásťročná… Vydavateľstvo CooBoo, ktorého názov vznikol zo skratiek cool a books, sa zameriava výhradne na vydávanie kníh pre mladých hľadajúcich nielen oddychové čítanie, ale najmä pochopenie seba samého a svojho života cez príbehy, teda stotožnenie sa s hlavnými postavami a pochopenie toho, že tínedžerské trampoty sa netýkajú výsostne len jeho, ale že sú prekážkami na ceste všetkých mladých. Prvá poviedka nám predostiera kontroverzný príbeh Tonky, „perníkovej princeznej“, kráčajúcej po zlých chodníčkoch dovtedy, kým jej cestu neskríži malé dievčatko, v ktorom ona nachádza šťastie a ono v nej mamu. Kým druhá poviedka odhaľuje závislosti mladých na počítačových hrách a čaro prvej lásky, tretia poviedka odzrkadľuje súdenie druhých bez toho, aby ich poznali, popisuje zneužitie ženského tela pod vplyvom zaslepenosti lásky a ponúka náhľad do srdca „človeka tmy“. Naproti týmto trom smutným príbehom stojí sladký život Cherry, rozhodnutej sa nesebecky podeliť so svojím obrovským šťastím so všetkými ľuďmi okolo seba vďaka šťastíčkam, lístkom s peknou myšlienkou s úlohou rozveseliť. Knihu uzatvára krátka poviedka Tvor obrazne popisujúca život každého jedného z nás. Poviedky nesúce hlboké posolstvá a odkazy mladým sa snažia zaujať témami im blízkym, poučiť a vštepiť im nádej, že z každej situácie (ktorá pre nich môže vyzerať ako koniec sveta) sa dá nájsť východisko. Osobne knihu hodnotím ako zaujímavú, nie však nejako špeciálne výnimočnú ani pútavú. Myslím si, že pre 15-ročných je až príliš otvorená tabu témam, a preto by som ju odporučila pre vek 17 a vyššie. Negatívne na mňa pôsobil prílišný pesimizmus knihy a vykreslenie nadmerných problémov života mladých. Určite by som ju nezaradila do povinného čítania, ako sa píše v anotácii. Oceňujem však výber svojských postáv a využívanie šťavnatého jazyka mladých, kostrbatej štylistiky a slangu, čím sa autorka naladila na ich vlnu. Na záver teda možno povedať, že tínedžerov kniha určite zaujme, pretože sa im nenásilným spôsobom prihovára do duše. Verím tomu, že sa v príbehoch nájdu a stotožnia s hlavnými hrdinami. A to je ich cieľom – získať si srdce mladých žijúcich často vo vlastnom svete.

vinlit.sk, 23.4.2018

Viac o knihe

KTORÁ Z NICH JE SKUTOČNÁ?

Autorka svetoznámych kníh, ako je napríklad trilógia Delírium či román Kým dopadnem, sa vracia s ďalším futuristickým príbehom. Tentokrát ide o veľmi blízku budúcnosť, kedy sa na tajnom ostrove vyrábajú repliky, ľudské kópie. Jedného dňa sa však "továreň na klony" topí v plameňoch a my sledujeme dve dievčatá: Lyru, ktorá je na úteku z tohto ostrova a Gemmu, ktorá má s vyrábaním ľudských replík oveľa viac spoločné, než si myslela. Kniha je rozdelená do dvoch obojstranne otočených kníh, kedy čitateľ môže prečítať najprv Lyru a potom Gemmu - či úplne naopak, alebo vymieňať kapitoly. Postupne tak odhaľujeme, čo sa na ostrove stalo, prečo sa ľudské klony vlastne vyrábajú a prečo, a ako, sú do toho zatiahnuté aj dve hlavné hrdinky. Lauren Oliverovú už poznám dávno. Svojou trilógiou Delírium si ma získala, a ak mám povedať pravdu, viac než jej príbehy sa mi páči jej samotný štýl písania, ktorý mi vždy padne vhod. Jej príbehu sú naozaj skvelé a dej a zápletku vie prepracovať do najmenšieho detailu, často vie byť aj surová k svojim postavám a keď svoje príbehy končí twistom, tak to stojí zato. Ja osobne som mal preto aspoň ako-také očakávania o jej ďalšej knihe, Replike. Čo som dostal? Nuž, čítajte. Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt replica lauren oliverZačnem tým, ako je táto kniha napísaná. Ak ste to ešte nestihli zachytiť, Replika je obojstranná kniha. Z jednej strany máme jednu knihu, Lyru, z druhej strany Gemmu a tieto knihy môžete čítať ako len chcete. Hoci to mnohí považujú za veľmi silnú stránku, ja vidím v tomto formáte slabinu. Áno, nápad obojstrannej knihy je veľmi prefíkaný a sakra dobrý a či už to bol spisovateľkin nápad alebo vydavateľstva, trafili do čierneho. Problém však viazne v tom, že kniha vnímam ako takú, ktorá je napísaná s dvomi rozprávačkami. Typická kniha, ktorá je vyrozprávaná z pohľadu viacerých postáv, vymieňajú sa po kapitolách. Keby to však bolo takto, že Lyra a Gemma idú kapitola za kapitolou za sebou, Replika by bola nezáživná a zásadne nudnejšia než bola v skutočnosti. Poďme ale k samotným knihám, lebo Repliku som čítal spôsobom, že som najprv prečítal Lyru a potom Gemmu. (Čo aj naozaj odporúčam, nakoľko mi pripadá, že Lyra je akoby ten hlavý príbeh a Gemma pojednáva o tom, čo tomu predchádzalo a aké situácie sa odohrali nato, aby bol každý tam, kde bol.) Začínam teda s Lyrou. Začiatok bol naozaj veľmi sľubný. Stránky pred očami ubiehajú ako nič, štýl Lauren Oliverovej je čitateľný, navnadzujúci, avšak jednoduchý. Príbeh Lyry sa mi zo začiatku nesmierne páčil. Lyra vyrastala v inštitúte, kde sa vyrábajú Repliky a pohľad na svet z jej stránky bol jednoducho fascinujúci. Dozvedáme sa, že Lyra vlastne nemá meno a to meno dostala od doktorky po hviezdnej konštelácií. Chápem, ak sa Lyra ako kniha niekomu nepáči. V podstate sa tam deje minimum, a aj to slúži ako akýsi doplnok k tej emočnej a vnútornej stránke, ktorá je tu tou dominantnou, mne to však nevadilo. Bavila ma čítať, ako Lyra vníma svet ako sa vyjadruje k ľuďom ako takým, ľudskosti a čo nás robí iným. Potom však príbeh šiel strmo dole a mňa už to prestalo baviť. To sa stalo v momente, kedy do príbehu vstupuje replika 72, chlapec, pri ktorom si od začiatku vieme domyslieť, že s Lyrou to bude instantný románik. Chlapec ako postava bol sympatický a určite ma zaujal už len svojou prítomnosťou, lebo keby to bol príbeh vyslovene iba o dievčatách, asi by bol o percento horší a Oliverová píše mužské postavy naozaj dobre. K príbehu mi však neprišiel príliš podstatný. Ako ma začiatok Lyry bavil a potom to stagnovalo, s Gemmou som mal opačný problém. K čítaniu prvých sto strán som sa musel vyslovene nútiť a dokopávať, prišlo mi to nezaujímavé a navyše a hoci Gemma mi neliezla na nervy, že by som ju miloval, to sa nedá povedať. Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt replica lauren oliverGemma pochádza z bohatej rodiny, avšak jej život nie je až taký ružový, hlavne pre problémy týkajúce sa šikany či posmechov v škole. Gemmina matka je neustále pod vplyvom antidepresív a jej otec je večne preč, veď viete, boháč, čo neustále chodí na nejaké zákazky. Tu začína príbeh. Jej otec má čosi spoločné s inštitútom na výrobu ľudských klonov. Gemma sa vydá na "cestu k poznaniu", počas ktorej sa mnohé dozvedáme a stretávame ďalšie dve mužské postavy, ktorými mi spisovateľka ulahodila. Obe boli sympatické a ten príbeh bol pestrejší, a bolo fajn, že tieto postavy fungujú v príbehu ako čosi viac než len "love interest" (aj keď sa tam niečo črtá). Posledných sto strán z Gemmy bolo na jednotku. Príbeh mal rýchly spád, bol akčný a nadupaný, všetko sa vyostrovalo a autorka postupne dodávala do skladačky posledné chýbajúce dieliky. Hoci je rozuzlenie uspokojivé a nesklame, že by mi vyrazilo dych (čo som tak trošku očakával), tak to nie. Nuž, Replika je kniha plná kladov a záporov, ktoré sa navzájom anulujú a zostáva tak z knihy zlatý priemer. Hoci som kvôli spisovateľke očakával čosi viac, Replika ma podstatne neohúrila, no ani nesklamala. Príbeh sa číta jednoducho a rýchlo a celá tá záhadná linka s inštitútom je fascinujúca, pričom je plusom, že sa autorka nenápadne dotýka tém ako je individualita či sa očividne čitateľov pýta, čo z nás robí iných, čo z nás robí ľudí a kým vlastne sme, čo by sa stalo, ak by nás niekto nazval niekým iným. Aj napriek tomu, že si vôbec nedokážem predstaviť, o čom asi pokračovanie je, ak ho vydavateľstvo vydá, rozhodne sa doň pustím. P E R C E N T U Á L N E H O D N O T E N I E: 58%

Universe of Wonderful Books, 7.4.2018

Prvá strieborná kniha snov

Príbeh nám rozpráva o?Liv, ktorá sa presťahuje do nového mesta kvôli práci jej matky. Pár dní po presťahovaní sa jej sníva sen, v?ktorom stretne štyroch chalanov zo školy. Nachytá ich pri magickom rituály. Liv sa od tejto noci snívajú sny, ktoré sú zvláštne a?všetky si ich pamätá a?zdajú sa?byť skutočné. Liv sa snaží túto záhadu objasniť. Musím povedať, že z?tejto knihy som milo prekvapená. Vôbec som nečakala, že sa to takto zvrtne, a?že to bude až takto zaujímavé. Kniha sa číta naozaj veľmi ľahučko, musíte naozaj vnímať a?precítiť tento dej aby ste pochopili autorkine myšlienky. Zo začiatku som nevedela odlíšiť sen a?realitu ale to sa po niekoľkých stránkach a?pozornom čítaní napravilo. Kniha je písaná tak aby zaujala a?tak aby vás naozaj zmiatla. Celý ten čas si myslíte-ste si tým na 100% istý- že sa to tak stane ale aj tak zistíte, že sa mýlite. A?takto som to mala celú knihu. Stránky sa mi míňali pod rukami veľmi rýchlo a?bola som dosť zúfala z?toho ako sa to skončí. Aj keď sa mi koniec zdal troška rýchlo ukončený zmierila som sa s?tým hlavne kvôli tomu, že táto kráska ma ešte dve pokračovanie. V?tejto knihe nájdete krásny svet snov, ktorý vám umožní rozvíjať svoju fantáziu. Túto knihu odporúčam každému kto ma rád takéto spojenie svetov a?hlavne k?máte radi záhady. Ale aj tým, ktorý teraz o?tejto knihe počujete prvýkrát a?nezaujímate a?o?takéto dobrodružstvo ako ja na začiatku a?predsa som si knihu zamilovala. Takže táto kniha by nemala chýbať v?žiadnej knihovničke.

camila-boooks.blogspot.cz, 3.4.2018

Replika

Lauren Oliver nie je nová autorka u nás na knižnom trhu – vyšlo jej hneď viacero kníh, ako napr. séria Delírium, z ktorej mal byť seriál, ale to nakoniec akosi nevydalo a na nete sa dá nájsť natočená „prvá časť“ série ale teda, neujalo sa to. Ďalej jej ešte aj vyšlo Kým dopadnem a tá bola nakoniec aj úspešne sfilmovaná. Knihu som zase raz nečítala, ale film sa mi veľmi páčil – a raz sa k tej knihe plánujem dostať, lebo film sa mi naozaj páčil. No ale teraz už k Replike, alias najnovšej sérii od tejto skúsenej autorky. Replika je veľmi zvláštna kniha – príbeh sa odohráva z pohľadu dvoch postáv, čo je celkom bežné v dnešnej dobe v knihách. Zaujímavá je samá forma, ktorou sa kniha prezentuje – totižto dá sa čítať z oboch smeroch. Jeden príbeh sa nachádza z jednej strany, zhruba do polovice – druhý z druhej strany. A viete si predstaviť tie pohľady, keď nedajbože, vytiahnete tú knihu v spoločnosti a vyzerá to, že čítate knihu dole hlavou. Replika sa veľmi ťažko opisuje o čom vlastne je – dve dievčatá hľadajú svoje miesto vo svete, možno aj nejaké to pochopenie a hlavne túžia poznať pravdu. Dôležité je podotknúť, či už príbeh Gemmy alebo príbeh Lyry, každý sa začína v inom momente – a každý má iné tempo v akom sa odvíja. Nedá sa teda povedať, že by ste čítali dva rovnaké príbehy len z iného uhľa pohľadu. Gemma je obyčajná americká teenegerka, ktorá trpí trochu nadváhou, má iba jednu najlepšiu kamarátku, je veľmi bohatá...No ako hovorím, typická americká teenegerka. Lenže potom ju skoro unesú, vyhrážajú sa jej (a jej rodine) a ona začne tušiť, že niečo sa nezdá a preto sa vydáva aj napriek nesúhlasu rodičov na Floridu a je odhodlaná zistiť pravdu. Lyra je replika. A žije v ústave, Havene, kde sa to replikami iba hemží. Iný život ani nepoznala a popravde – ani po inom netúži, iba chce v pokoji a v pokoji žiť. Netúži odísť z ústavu, chce si len čítať Malého princa, ktorého dostala od jednej doktorky a v pokoji spolu so svojimi sestrami nažívať. Lenže, jedného dňa sa všetko zmení a stretáva sa so 72-kou...A no, viac si už musíte prečítať knihu aby ste vedeli čo sa ďalej stalo. Ako som už spomínala, vôbec to nie je tak, že by ste mali vyrozprávaný jeden a ten istý príbeh dvoma uhľami pohľadov. Áno, niektoré scény sa zhodujú, ale ako sľubuje anotácia – každá to vníma inak. A vôbec tých „rovnakých“ scén nebolo toľko, ako som sa obávala na začiatku knihy. Čiže vôbec nečítate ten jeden a rovnaký príbeh. Variácia postáv sa tiež autorke podarila – či už hovoríme o Gemme alebo Lyre, každá bola iná a každá sa aj inak správala, alebo aj o vedľajších postavách. Lauren Oliver veľmi dobre vykreslila rôzne charaktery a úspešne sa ich držala počas celej knihy. Autorka sa nebála ani šokujúcich situácii a veľmi reálne ich pre danú realitu, ktorú si vytvorila, vykreslila. Aj vďaka tomu bol dej veľmi dynamický a veľmi dobre sa čítal. Autorka sa aj veľmi šikovne vyhrala s tými dvoma uhľami postáv – každá niečo odhaľovala ale zmysel to začalo dávať až keď ste poznali aj druhý uhoľ pohľadu. Bohužiaľ, niektoré časti sa opakovali – teda nachádzal sa ten istý rozhovor, scéna z oboch strán kníh a popravde, časom to začalo byť trošku nudné čítať dokola to isté. Takisto aj obracanie knihy – ak sa rozhodnete knihu čítať „napreskačku“, tak to obracanie knihy je tiež trošku náročnejšie a nepraktické. Čo sa týka samotného konca, bol taký slabý, málo uspokojivý a akčný. Ku koncu čakáte práveže čo najviac vypeckovanú akciu a prepracovanosť. A tu to bohužiaľ tak nebolo. Nehovoriac o tom, že by som privítala tak aspoň o 2 kapitoly viac z Lyrinho pohľadu, keďže mne osobne prišiel lepší a zaujímavejší ako Gemma. Reading order je trošku náročnejší. Stretla som sa s rôznymi názormi, ako túto knihu ľudia čítali. Viacerí si zvolili jeden uhoľ pohľadu, ten prečítali celý a následne sa pustili do ďalšieho. Ja som to tak nečítala. Začala som z pohľadu Gemmy, keďže ona je tá obyčajná, a tak pre mňa ideálnejší začiatok príbehu – prečítala som cca prvých pár kapitól z jej uhľa pohľadu (7? tak nejak) a až následne som sa pustila do Lyry, a tiež prečítala pár kapitol z jej pohľadu. Následne som cca od tej 8 Gemminej kapitoly začala preskakovať – najskôr jedna, potom otočiť knihu a druhá...Ku koncu som zasa začala čítať iba z jedného uhľa pohľadu, kým sa príbeh znovu nezačal prepletať ešte viac a potom som začala zasa striedať. Aby som to zhrnula, autorka píše naozaj dobre a hoci Replika mala svoje muchy, rozhodne siahnem aj po pokračovaní lebo verím, že stáť za to bude a že má autorka ešte niečo ukryté rukáve, čím nám zas raz vyrazí dych.

Never Trust a Duck, 31.3.2018

KAŽDÝ MÁME V SEBE OHNIVÁKA

Spisovateľka Meagan Spooner sa taktiež rozhodla, že prerozpráva rozprávku, ktorú pozná každý človek na tomto svete. Ide o Krásku a Zviera, teda príbeh, kde láska vyhrá nad akýmsi predsudkom zvieracieho výzoru zakliateho muža, kde láska túto kliatbu prelomí. Námet na knižku Na lovu vraj dostala už dávno predtým a je to jeden z jej najobľúbenejších príbehov, aké vytvorila, pretože v jej srdci má svoje miesto. V tomto prerozprávaní však ide o Krásku, ktorá sa vydá loviť zlovestné Zviera a popritom sa dozvie o sebe a o svete oveľa viac, než si myslela. Na pozadí ruskej mytológie a legiend nám autorka postupne rozmotáva zápletku a celú záhadu, kým Zviera v skutočnosti je a prečo sa ním vôbec stal. Knihu som otváral s tým, že som o nej veľa nevedel. Bolo mi jasné iba to, že ide o Krásku a Zviera a že je tam akosi do toho všetkého zapletená ruská mytológia, báje a podobné rozprávkové prvky, a že sa jedná o jednodielovku, takže uzatvorený príbeh a žiadne pokračovanie (aleluja). Čo z toho vzišlo? Nuž, začnem samotným začiatkom až sa postupne dostanem ku koncu. Začiatok bol sľubný, od začiatku mi bolo jasné, že Yeva, hlavná hrdinka, nie je ako ostatné hrdinky, ktoré sú nám v young adult literatúre tak dobre známe. Je bystrá, no nie tým premúdrelým spôsobom, je odvážna (nie tým supermanovským spôsobom) a je krásna (začo dostala od otca prezývku Kráska). K postavám sa však vyjadrím neskôr, teraz mi skôr ide o to, že hoci sa celá kniha číta skvelo, skutočný dej sa začal asi kdesi pred polovicou. Ono to je veľmi zvláštne, neznamená to, že ten začiatok je rozťahaný. Práve naopak, celkom baví, strany plynú, pretože sa táto rozprávka číta jedným dychom a hoci pri tom nezaspávate od nudy, naozaj sa tam nič zo začiatku nedeje a ja osobne sa priznám, že mi prišlo veľmi ťažké sa zo začiatku začítať. Ak ma sledujete na instagrame, tak to určite viete, prvých sto strán som čítal pomerne dlho, čo sa týka toho, že ide o takúto knihu. Keď som sa prinútil čítať, čítal som, ale akonáhle som knihu zatvoril, nechcelo sa mi doň vrátiť. Potom sa však príbeh rozbehol a mňa to začalo baviť. Neskutočne ma začal fascinovať svet, ktorý autorka vybudovala: zasnežené strechy, atmosféra, ktorá vás dostáva do vedomia, že sedíte pri praskajúcom kozube zatiaľ čo vonku zúri víchrica. Podivuhodné, rozprávkové a kúzelné bytosti z ruskej mytológie, ktoré príbehu dodali nesmierne veľa a celé to oživili. Druhú polovicu knihy som teda prelúskal ľavou zadnou a čítalo sa to fakt dobre. Čo sa týka postáv, ako som spomínal, Yeva bola vážne super. U autorky sa mi nesmierne páčilo, že bola aj ona sama múdra a presne vedela, čo a ako sa narába s lukom, pretože pravdupovediac, žijeme v dobe, kedy sa naše knižné hrdinky oháňajú lukmi a šípmi, hoci nevedia o nich ani zamak. Napriek tomu som si však Yevu nedokázal obľúbiť. Niežeby sa mi priečila, no nevytvorila si so mnou, ako s čitateľom, žiadne puto. Cítil som sa akoby som iba popri nej kráčal a celé to sledoval spolu s ňou, no nedokázal som to precítiť, nedokázal som precítiť ju. Možno vám to príde zbytočné, no ja to pokladám za akýsi mínus, lebo pre mňa k skvelému príbehu jednoducho patrí aj to, že prežívam všetko s hlavnou postavou. No veľmi sa mi páčilo Yevino myslenie, aj čo sa týka tej "Solmirovskej" dejovej linky. Z hlavných postáv sa už vyjadrím iba k samotnému Zvieraťu, a to síce, že autorka priam úžasne zosnovala jeho dejovú linku. Od začiatku je veľkou záhadou, dokonca sú tam aj kapitoly vyrozprávané z jeho pohľadu (!) a čitateľ sa tak jednoducho nato navnadí, bažiac vedieť o tejto postave viac a viac. Najlepšou a najsilnejšou stránkou tejto knihy je samotná autorka. Jej podanie ruskej mytológie bolo brilantné a spôsob, akým ich zakomponovala do príbehu bol naozaj skvelý. U podobných príbehov fungujú tie tvory, bytosti a čarovné prvky ako ozdoba, ako trblietky, ktoré sa majú čitateľovi zapáčiť, no zväčša nemajú akúsi hĺbku či dôležitosť. V tomto príbehu je to inak. Mytologické prvky sú nesmierne dôležité a hoci nechcem vyzrádzať zápletku, sú oveľa dôležitejšie, než si na prvých stránkach myslíte. Autorka rozpráva príbeh veľmi jednoducho, no lahodne. Áno, teraz si vravíte, čo je to za hlúpe slovo, ako som opísal jej písanie, no mne to ani nijak nejde. Naozaj som mal pocit, že ten príbeh rozpráva "lahodne", inak mi to popísať nejde. Sem-tam si nedokázala však udržať moju pozornosť, no na druhú stranu sa často objavili v knihe scény, ktoré boli atmosferické, čím u mňa zahrala na tú správnu nôtu a nemôžem zabudnúť ani na Ohniváka, ktorého vytvorila perfektne. Najväčším sklamaním bol pre mňa koniec. Nebol zlý, práve naopak, veľmi sa mi páčil. Ibaže ten koniec z veľkej časti spočíva aj v tom, že sa rozuzlí celá tá záhada s ešte záhadnejším Zvieraťom, dozviete sa, kto to je a čo sa za tým všetko skrýva. Tu autorka očividne chcela trochu prekvapiť čitateľov, no u mňa jej to nevyšlo. Celé toto rozuzlenie som tušil kdesi už na začiatku a v prostriedku som si tým bol už naprosto istý, iba som si to koncom potvrdil. Ublížilo to však samotnej knihe? Istým spôsobom nie, páčila sa mi aj tak. No užil by som ju viac, keby som to nepredpovedal? Oveľa, oveľa viac. Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt hunted meagan spoonerNuž, ako sami čítate, knižka Na lovu je plná kladov a záporov, je ňou priam definovaná. Neurazí vás, nebudete sa pri nej nejako obzvlášť nudiť, no žeby vás prekvapila alebo ohúrila, to ani zďaleka nie. Je to pekný priemerný príbeh, pekne napísaný a s kvapkou niečoho, čo ho robí trošku výnimočnejším, lebo až medzi také priemery zasa nezapadá. Ja osobne si myslím to, že ako čitateľ "cítite", že pre autorku príbeh znamená veľa. Ku koncu nám ešte čosi povie a ozaj sa presvedčíte, že je to jej srdcový príbeh. Ak máte radi čarovné príbehy, prečítajte si Na lovu - kniha je plná mytologických bytostí a čarovných prvkov. Ak si radi prečítate niečo rýchle, oddychové, táto knižka je taktiež pre vás, hoci vám z nej nebude biť srdce ako splašené. Ak máte radi retellingy či rozprávku Kráska a Zviera, alebo máte dokonca radi francúzske spracovanie tohto príbehu (s tou blondínou v hlavnej úlohe), tento príbeh definitívne odporúčam práve vám. Pre mňa bola knižka pekným a príjemným čítaním. Je to taký pekný nadpriemer, ktorý vás rozhodne neurazí. P E R C E N T U Á L N E H O D N O T E N I E: 66%

Universe of Wonderful Books, 19.3.2018

Recenzia médii