CooBoo

Zradné srdce

Po prečítaní prvej knihy som zostala mierne sklamaná, že prvý diel sa skončil a ja musím čakať na pokračovanie nejaký ten mesiac. A preto keď bol vydaný druhý diel veľmi som sa naň tešila a nevedela sa dočkať, kedy sa začítam do pokračovania napínavého príbehu Lie. Tento príbeh som si obľúbila už pri čítaní prvej časti tejto série. Kniha sa mi veľmi dobre číta, pretože na jednej strane je dej veľmi dobre prepracovaný a na druhej strane vyhovuje mi spôsob aký je kniha napísaná. Jednotlivé kapitoly sú písané v prvej osobe a to z viacerých pohľadov. Najčastejšie sa v knihe nachádza práve pohľad Lie, čo sa dalo očakávať keďže je hlavnou hrdinkou, no nachádzajú sa tu aj kapitoly, ktoré sú napísané z pohľadu Kadena, Rafeho a pár krát sa tu objavila kapitola aj z pohľadu Pauline. Ako som už istotne písala aj v recenziií na prvá diel Falošný bozk, tak aj tu sa sa mi veľmi páčilo to, akým spôsobom sa začínajú niektoré kapitoly, pretože sa tu vždy nachádza niečo z minulosti a to v podobe úryvkov z Morrighanskej Knihy svätého písma, Gaudrelinej poslednej vôle a v podobe úryvkov z Piesne Vendy. Niekedy som mala až nutkanie len rýchlo prelistovať kapitoly (a samozrejme že neskôr sa k ním vrátiť) a prečítať si práve tieto pasáže, ktoré sa tu nachádzajú. Ale odolala som a knihu som pekne prečítala pekne rad radom. Čo sa týka samotného príbehu tak miestami som mala pocit, že sa am nachádza zbytočné pasáže a niekedy som sa nevedela od knihy odtrhnúť a chcela som ju čo najrýchlejšie prečítať a bola zvedavá ako sa tento diel skončí. Zatiaľ čo prvý diel vo mne budil dojem, že jeho úlohou je čitateľa len oboznámiť zo svetom v ktorom žijú postavy a hlavná dejová línia sa zameriavala na Liu a na jej zmätené srdce - takže celkový dej prvého dielu pôsobil na mňa dosť romanticky, tak u druhého dielu sa práve táto romantika a láska medzi hlavnými postavami dostala akosi do úzadia a objavilo sa tu práve viacej intríg, klamstiev a akcie, čo som ja osobne privítala. Avšak práve táto romantická časť z príbehu úplne nevymizla. Lia sa ocitá v nepriateľskom meste a v zajatí Komizara - vládcu Vendy spolu s Rafem, ktorý zatajil svoju pravú identitu a vydáva sa za princového pomocníka a všetko bude závisieť od toho na koľko budú jeho klamstvá vierohodné. Z porovnaním s prvým dielom, ktorý bol skvelý sa mi tento diel páčil asi o čosi viac, pretože som mala dojem že sa tam deje toho viacej aj keď miestami, ako som už napísala, som mala dojem že sú tam niektoré pasáže navyše. Ale našťatie týchto masáži tam nebolo veľa a dej bol priam skvelý a samozrejme, že koniec druhého dielu bol TOP. Takže ak máte prečítaný prvý diel a toto skvelé pokračovanie ešte nie, tak určite neváhajte a určite si knihu prečítajte. A ak ste nečítali ani prvý diel, no máte radi fantasy žáner, plný romantiky, klamstiev a akcie tak určite môžem knihu odporúčať.

Knižné maniačky, 6.6.2018

Krutá krása

Rozprávka stará ako samotný čas... Jemné dievča odsúdené na život vo večnej tme v zakliatom zámku netvora... Celé dni hľadá nádej, ktorá neexistuje a stráca aj poslednú vieru, ktorá jej ešte zostala... Kráska a zviera, poznáme jej šťastný koniec. Každý vieme, že bozk z pravej lásky zachráni všetko. Krutá krása však mení všetky pravidlá. Ktorý bozk je ten pravý, keď ich bolo už toľko?? Dokáže nájsť svetlo alebo len smrť lásky môže zachrániť celý jej svet?? ,,Jsem tvůj manžel. Můžu čekat, jak dlouho se mi zlíbí, a přesto tě mít celou." Dnes poznáme veľa príbehov s hlavnou témou Krásky a zvieraťa. Všetky sú však rovnaké. Belle a zviera. Tmavý príbytok, ktorý osvetlí Belle a zmení divokú povahu netvora, s ktorým žije. KK však nie je taká rozprávka, na akú sme boli zvyknutí. Žiadna Belle, žiadny netvor bez mena, žiadny Gaston, žiadny ružový záhon, ani rozprávajúci príbor; ale netvor, ktorý si nespomína na svoje skutočné meno; démoni; osud celej krajiny na jednom dievčati, ktoré nevie, kde má hľadať pravdu; nie jeden zakliaty princ, ale rovno dvaja; žiadna obeť za ukradnutú ružu, ale odpykávanie trestu otcovej dohody, na ktoré sa Nyx pripravuje celý svoj život; nie je však prvá, ale ôsma žena, ktorá prišla po smrť do živého hradu na kopci. KK ukazuje, že rozprávky nie sú jednoduché. Nyx otec vydal za netvora, aby splatil svoj dlh a aby ona mohla pomstiť celú Arkádiu. Odmietala prijať svoj osud a v srdci mala jed. Plánovala zabiť svojho manžela, našla spriazennú dušu v jeho tieni a deň čo deň čoraz viac strácala hlavu. A, samozrejme, zamilovala sa. ,,Jestli jsem se jako Pán dohod něco naučil, pak to, že znát prvadu není vždycky laskavost." Postavy sa mi páčili. Nyx nebola hlúpa, bola reálna a úplne normálna, nič nepreháňala, jednoducho konala ako to jej charakteru prirodzene sedelo. Ignefix (netvor) bol zatrpknutý pán démonov a tiež naňho jeho správanie dokonale sedelo. Protivný úškľabok, nič nesilil a odkrýval nepredvídateľné. Obľúbila som si ich oboch. Menej som však fandila jeho tieňu, o ktorom som netušila, čo si mám myslieť. Sústredila som sa na Ignefixa a nie na tieň, ktorý som netušila, čo tam robil, ale postupne sa mi situácia vyjasňovala, no aj tak som nadržiavala netvorovi. Rozprávková predstava, nič viac. Postavy však pôsobia sympaticky a neprikrášlene. Je jasné, že ich negatívny charakter nie je v ničom príjemný, no keď vidíte tie okolnosti, ktoré ich formovali, hneď viete, kde je problém a prečo sa správajú práve tak. Neboli čestní, ale plní jedu a nenávisti, a možno práve to ich tak dokonale spájalo. ,,Lžeš mně, ale ne sobě. Proto tě miluji." To, ako sa autorka pohrala s prostredím, ma potešilo. Nanovo spravovala klasický miliónkrát ohraný rozprávkový námet a posadila ho do iného prostredia, do mytologického prostredia starovekého Grécka. To bolo nové. Častokrát so sa však strácala v množstve informácii, v rýchlosti, ktorú autorka nasadila aj v častom opakovaní; hlavne myšlienok Nyx, ktorá bola zároveň rozprávačkou. Tešila som sa na vyvrcholenie deja. Príbeh nabral na obrátkach a rútil sa do akcie, až mi prišlo jednoduché, že sa mohol skončiť tak nenáročne. Posledné stránky boli pre mňa utrpením. Bola som dezorientovaná zo situácie, ktorá nastala. Nebola som si istá, či sa mám tešiť zo šťastného konca alebo mám eštelen na koniec čakať. Takže za mňa, najviac sa mi páčil stred knižky. Začiatok ma nechytil, tie malinké písmenká ma len tak uspávali, no ako príbeh plynul, začítala som sa a bola som spokojná. Až na koniec, s ktorým som až tak spokojná nebola. ,,Rádi nechávají odpovědi na okraji, kde by je mohl vidět každý, ale ve skutečnosti je nevidí nikdo." Celkovo však knižka prináša nový pohľad na známu sladkú rozprávku. Postavy sú zaujímavé a silné osobnosti, ktoré si zapamätáte a obľúbite. Necháva pracovať aj vašu predstavivosť. Na 250 strán je však príliš obsiahla s mnohými opismi a detailmi, či príbehmi, ktoré často nestíhate spracovať a príbeh nie je tak lichotivý, ako by som si priala. Možno by stačilo trošku dotiahnuť niektoré situácie a možno úplne vymeniť koniec a vyšperkovať tú akciu, ktorá sa strácala. Očakávala som hlbší dojem, no knižka ma neznechutila, ani neotrávila. Len ma trošku unudila a neprekvapila. Avšak zauzlenie sa mi páčilo a úprimne.. teším sa na ďalšie nápady, ktoré autorka prinesie do ďalších knižočiek.

nakridlachknih.blogspot.cz, 3.6.2018

Na hranici nenávisti a lásky

Rosamund Hodge je americká autorka, ktorá má na konte už niekoľko kníh inšpirovaných rozprávkami alebo inými klasickými príbehmi. Okrem toho píše aj krátke poviedky a uverejňuje ich na rôznych webových portáloch. Jej cesta za spisovateľskou kariérou je pomerne netradičná, nakoľko sa pre túto profesiu rozhodla ako osemročná, aby svojmu vtedy trinásťročnému bratovi dokázala, že má právo patriť do jeho spisovateľského spolku. Kráska a Zviera je na prvý pohľad jednoduchá rozprávka. Zviera je hrozivé a strašidelné. Kráska obetavá a nádherná. Kráska vymení svoj život za blaho ostatných. Zviera ju zo začiatku desí. Neskôr sa ukáže, že Zviera nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá. Kráska miluje Zviera. Zviera miluje Krásku. A ak sa navzájom nepozabíjali, nakoniec skončili spolu, aby si do konca života mohli užívať svoju nehynúcu lásku. Presne takto vyzerá rozprávka pre niekoho, kto sa rád pozerá len na povrch a nikdy v príbehu nehľadá nič, čo v ňom nie je presne pomenované. A presne takíto ľudia by najskôr nemali čítať túto knihu. Čo môže znieť z mojej strany ako pokus odradiť niekoho od čítania. Tak to nie je. Lenže pri čítaní tejto knihy som zistila, že je naozaj ťažké vôbec zachytiť všetky úrovne tejto knihy, ak ju číta niekto s presvedčením, že ide o jednoduchú oddychovku. Na jednej strane by to mohla byť pravda, ale na tej druhej to ani zďaleka nepopisuje nádhernú zložitosť tejto knihy. Základné kontúry sú dané hneď do začiatku. Kráska. Zviera. Začarovaný zámok. Kliatba. Tam sa však podobnosť s predlohou svojim spôsobom končí a nastupuje Hodgeovej predstavivosť. Nyx je veľmi zvláštna hrdinka. Nie je vždy dokonalá a nemá úplne čisté srdce. V skutočnosti je v jej srdci jed, je plná hnevu a najradšej by svojej sestre vykričala, ako veľmi ju nenávidí preto, že si zachráni život na úkor jej doživotného zotročenia. Vďaka tejto jednoduchej skutočnosti sa mení nielen atmosféra celej knihy, ale aj akýsi dávno zaužívaný stereotypný pohľad na postavu reprezentujúcu Krásku. Lebo v skutočnosti Nyx nie je len spanilou dievčinou s čistým srdcom, ale zároveň v nej sú aj kúsky ohyzdného Zvieraťa, ktoré je škaredé vo vnútri, ale nie na povrchu. Čo je veľmi mätúce, to uznávam, a pravdepodobne si myslíte, že je divné mať Krásku a Zviera čiastočne reprezentované jednou postavou. Avšak aj Zviera vlastne nie je len Zvieraťom, ale má v sebe aj kúsky Krásky. „Chtěl zachránit ženu, kterou miluje,“ prohlásila jsem. „Vy jste tu lásku využil, abyste ho obelstil.“ „Věděl moc dobře, kdo jsem a jak fungují moje dohody. Přesto za mnou ze svojí svobodné vůle přišel, aby nechal zabít člověka a přitom nemusel riskovat svůj život nebo si poskvrnit ruce. Řekni mi, moje vlídná žena, co z toho si zaslouží milost?“ Upřela jsem na něj pohled. „A pokud si zasluhuje spravedlnost, myslíte, že vy jste hoden toho, abyste ji na něm vykonal?“ „Všichni musíme konat svou povinnost.“ Akokoľvek kostrbato a prekombinovane tento môj opis môže vyznieť, v skutočnosti veľmi dobre charakterizuje spôsob, akým autorka spracovala tento príbeh „starší ako čas“. Zdrojom napätia nie je nejaké epické putovanie, v knihe takmer úplne absentujú akékoľvek bojové scény a neustále opisy tých istých činností a toho istého prostredia sú miestami ubíjajúce. Napriek tomu má táto kniha zaujímavú dynamiku a nikdy ma nenudila. Pýtate sa, ako je to možné, keď kniha nie je akčným trhákom? Všetko súvisí so spracovaním. Rosamund Hodgeová sa totiž rozhodla svoj príbeh rozvrstviť a predstavovať ho v niekoľkých úrovniach naraz. Prelínala sa v ňom minulosť, prítomnosť a akási forma budúcnosti, pričom všetko stálo na rozhodnutí niekoľkých postáv. Delikátne sa pohrala s mojou zvedavosťou, keďže mi nič neprezradila priamo. No najväčším prekvapením boli samotné postavy, ktoré boli reálne v tom, aké nedokonalé boli a ako dokázali nenávidieť i milovať tú istú osobu v ten istý okamih. Vďaka tomu sa príbeh dostáva do sféry kníh označených prívlastkom podivné, avšak ktorého úrovne prepožičiavajú postavám i zápletkám nevídanú hĺbku, ktorú som bola schopná naplno oceniť až pri druhom čítaní. (Nakoľko knihu som čítala už pred pár rokmi v angličtine.) Krutá krása je príklad dokonale jednoduchej knihy s takmer komornou atmosférou, v ktorej vystupuje len niekoľko postáv, a predsa má v sebe silu zobrať mi dych. Čiastočne sú za to zodpovedné samotné postavy, ktoré nie sú čierno-bielo rozdelené a ktoré mi ukázali, že bez ohľadu na svoj vonkajší zjav sú Kráskami i Zvieratami zároveň. Takisto to súvisí s informáciami, ktoré boli skutočne útržkovité a bolo na mne, aby som ich správnym spôsobom poskladala. Ako skladačku, ku ktorej som nikdy nedostala návod. Samotné príbehové línie sa dopĺňajú a prepletajú, dej je plný náznakov. Napriek svojej komornosti kniha zabŕdla do naozaj všakovakých tém. Mňa osobne bavila aj očividná inšpirácia hneď niekoľkými mytológiami, najzjavnejšie sa prejavila práve tá grécka. Tento fantastický svet bol vlastne mierne upravenou skutočnosťou so základmi v starých mýtoch a s referenciami, ktoré ocenia všetci mytologickí nadšenci. Napriek tomu všetkému zámer tejto knihy ostáva skrytý. Teda, viem o čom bol dej a tiež som identifikovala veľa námetov vložených medzi riadkami. Som však presvedčená, že každý ďalší čitateľ si v knihe nájde niečo iné, čo ho osloví, v čom tkvie naozajstná sila tejto knihy. Pretože napriek tomu, že je príbeh zjavne inšpirovaný rozprávkou o Kráske a Zvierati, z pôvodného príbehu v tejto knihe ostala len kostra. Čo veľa vypovedá o kvalite knihy. Jej jediným nedostatkom však ostáva o čosi pomalší rozjazd.

Lili-darknight.blogspot.cz, 25.5.2018

Zradné srdce

Prvá veta: Jediný rýchly čin. KFalošnému bozku som sa po prvýkrát dostala, keď vyšla kniha v CooBoo. Samozrejme, predtým som o nej už čo-to počula, ale nikdy som sa do nej nepustila. Som však nesmierne rada, že bola preložená do slovenčiny, pretože je to rozhodne niečo, čo výrazne obohacuje YA fantasy žáner a otvára tak bránu do nového sveta aj slovenským čitateľom. Jednotku som si užila a pri tom konci by človek najradšej siahol po pokračovaní, ktoré sa ku mne dostalo aj v anglickej, aj slovenskej verzii. Tie obálky sú jednoducho nádherné a upútajú na prvý pohľad. Knižku taktiež dopĺňa mapa sveta, aj keď pri tejto časti nie je zase taká potrebná, keďže sa dej odohráva vo Vende, v krajine nepriateľov, kde sa Lia a Rafe stávajú väzňami. Musia spraviť všetko pre svoju záchranu a aj keď to nemajú jednoduché, veľmi sa mi páčilo, ako to autorka všetko vymyslela. Prvý diel nebol až taký prešpikovaný akciou a rovnako je na tom dvojka. Autorka sa nezameriava na veľké boje, príbeh sa odsýpa skôr pomalšie. To však nie je nevyhnutne zlá vec. Postavy sa mi zdali komplexné a môžeme pri nich sledovať viditeľný vývoj od prvej časti, obzvlášť pri hlavnej hrdinke. Nie je to typická rozmaznaná princeznička, jasne vidieť, ako ju udalosti z Falošného bozku zmenili a posunuli ďalej. Najviac ma však na nej zaujalo to, ako vie rýchlo zapadnúť. Dostala sa do nepriateľského sveta, v ktorom nie je miesto na žiadne chyby. Za každú cenu chcela prežiť. Postupne si uvedomovala, ako jej záleží na jej krajine aj ľuďoch. Zmenili sa jej priority. Pin on Pinterest Stále sa neviem rozhodnúť, či mi v tejto sérii prekáža očividný milostný trojuholník, ale skôr asi nie. Predsa len, zdá sa, že Lia má dosť jasno v tom, s kým chce byť a iba v niektorých momentoch sa dostala do situácií, kde v tom mala trochu guláš. Je to vlastne super, pretože ide o rozhodnú postavu, ktorá mala iba občas slabé momenty, predsa len je mladá, ale zato nebola ako iné baby z YA, ktoré dokážu meniť rozhodnutia, hlavne ohľadom lásky, z jednej strany na druhú. Veľký vplyv na to, ako rýchlo som čítala, mal aj prvok tajomna, do ktorého je zahalený celý príbeh a to iba vďaka Liinmu záhadnému daru. Stále akosi nerozumiem, o čo tu vlastne ide, ale to je na tom zrejme najzaujímavejšie. Že existuje. Je súčasťou tohto sveta aj hlavnej postavy, ktorá sa ho však vytrvalo snaží pochopiť, použiť vo svoj prospech. Lia nemá až také neuveriteľné schopnosti, žiadna Wonder Woman z nej nebude, no je zaujímavé, že aj keď sa o tajomnom dare len šepká, dokáže upútať davy, získať si rešpekt ľudí a dokonca aj krutého vodcu Vendy. Lia si to veľmi dobre uvedomuje. Zaplieta sa do zložitej politickej hry, v ktorej môžu vyhrať len tí najlepší. Rafe a Kaden za ňou nezaostávajú. Rafe je... no proste Rafe. Ktorý čitateľ ho nemá rád, že? A Kaden, chvíľu mi prekážal, ale potom zase nie a obľúbila som si ho hlavne pre jeho neistotu v rozhodovaní sa. Bola to veľmi dôveryhodne opísaná postava. Neustále akoby bojoval medzi tým, čo sa mu zdalo správne, a tým, čo pokladal za povinnosť vzhľadom na jeho minulosť a oddanosť Vende aj Komizarovi. Jeho príbeh mal toho veľa čo ponúknuť. Celkovo sú hlavní hrdinovia dynamické trio a bavilo ma sledovať ich interakcie, či už medzi sebou, alebo s ostatnými postavami. Napriek tomu však musím povedať, že táto časť ma asi bavila o niečo menej ako jednotka, zdala sa mi akási pomalšia. Akcia tú síce až tak nechýbala, ale možno by som zopár takých rýchlejších scén uvítala namiesto riešenia intríg a namiesto slovných súbojov, ktoré mali zastúpenie v hojnom počte. Koniec mi opäť vzal dych, bol skvelý, ale zároveň nútil čitateľa hneď siahnuť po pokračovaní. To som hľadala ešte zúfalejšie ako po Falošnom bozku. Zhrnutie: Pokiaľ ste fanúšikmi YA high fantasy, táto séria by vám určite nemala ujsť. Rozhodne stojí za to.

lyn-von-nightlight.blogspot.cz, 17.5.2018

Pútavé využitie kontrastov

Druhé diely sérií sa neraz potýkajú s rovnakými problémami. Kým úvodné časti prezentujú originálny svet plný zaujímavých postáv a prepletených vzťahov, dvojky sa viac sústredia na ich prehlbovanie. A tu nastáva niekedy kameň úrazu, pretože čitatelia čakajú rovnako intenzívny zážitok, ak nie ešte niečo viac. A neraz to skončí tým, že sa dočkajú len akejsi výplne medzi prvým a tretím dielom. Sníh nebo popel vlani ukázal nesporný rozprávačský talent americkej autorky Sary Raaschovej. Predstavila nám svet založený na vláde ročných období, stratenej mágie a dlhotrvajúcich bojov o moc. Niektoré tajomstvá boli odhalené, iné sa ešte len začínali prezentovať. A Led nebo oheň skončil kdesi na pomedzí. Nájdeme tu niekoľko výrazných momentov, ktoré vám utkvejú v pamäti, ale zároveň si uvedomíte, že autorka tak trochu naberá dych pred (dúfam, strhujúcim) finále. "Na prsou začínám cítit chlad. Jiskřivý, divoký, mrazivý a živý. Vím, co to znamená, a potlačím povzdech. Díky tomu, že Angra před šestnácti lety rozlomil náš královský zdroj, dobyl mé království. A pokud je zdroj zničen v zájmu obrany království, stává se vládce království sám zdrojem. Jeho tělo, životní síla... všechno se smísí s magií. Neví to nikdo kromě mě, Angry a ženy, jejíž smrt ze mě učinila zimní zdroj. Mé matky." Prešli tri mesiace, odkedy sa Zimnému kráľovstvu podarilo s pomocou Cordellu poraziť Jar. Kráľ Angra zmizol a Meira odhalila tajomstvo svojho pôvodu i poslania. Jej hlavným cieľom je uchrániť svoj ľud, no v hre sú bane, ktoré podľa všetkého ukrývajú zdroj najmocnejšej mágie. Tá sa vplyvom mocibažného kráľa síce vytratila, ale naďalej ostáva najlukratívnejším artiklom. Meira by priepasť s mágiou naradšej uzavrela, aby ju nikto nemohol zneužiť, no Theron má iný názor. Mladý princ ju chce využiť v boji nepriateľom, ako bol Angar, aby už nikdy nemuseli čeliť ich zlovôli. Meira sa tak ocitá nielen v morálnej dileme, ale aj medzi dvoma osudovými mužmi. Theron jej stojí po boku v novom putovaní, no zároveň jej neschádza z mysle ani Mather, chlapec, kedysi považovaný za následníka Zimy. Pád z piedestálu a život v tieni sú silnou skúškou aj bez toho, aby súperil aj o Meirinu náklonnosť. A tak sa sústredí na to, čo mal na zreteli i predtým - ochranu ľudu Zimy. "Mather doskočil na rozestavěnou střechu a Feige vykřikla. Tenhle křik v sobě každý Ziman podvědomě potlačoval - byl to křik mučení, opakovaného a nekonečného utrpení. Matherovi to připadalo jako vlčí vytí, ten zvuk mu spaloval útroby. Promlouval k němu zpusobem, který nenáviděl, bál se ho a stranil se ho, protože znal ten strach a věděl, že Feige prožila mnohem horší věci než on. S neutíchajícím křikem se vrhla vpřed a sekla vojáka do tváře. Zařval a překvapením na vteřinu ztuhl, což Feige umožnilo druhý výpad. Tentokrát se mu čepel jen neškodně svezla po rukávu. Voják odrazil další ranu a chystal se k útoku." Sara Raaschová postavila svoj román na kontrastoch. Číhajú na vás v každej oblasti - medzi postavami, ich postojmi a postavením, v rámci prostredia, medzi ročnými obdobiami a, prirozdene, aj hodnotami a medzi prastarým bojom medzi dobrom a zlom. Všetko tak vyčnieva omnoho výraznejšie. Hlavná hrdinka Meira prešla oproti prvej časti zmenou. Nečudo, veď predtým bola obyčajným dievčaťom, teraz jej leží na pleciach osud celého kráľovstva. To má vplyv na mnohé jej rozhodnutia a ručím vám za to, že miestami by ste ňou najradšej poriadne zastriasli. Väčšie sympatie si tak získava skôr Mather, ktorý vo vás vzbudí ľútosť i obdiv. Súboj proti mocným nepriateľom ešte nie je na konci, Led nebo oheň má po vydarenom rozbehu o niečo miernejší dej, ale nepochybujem, že je to len ticho pred búrkou. Sara Raaschová vytvorila svet s veľkým potenciálom a určite ho ešte využije naplno.

marekzakopcan.sk, 13.5.2018

Lovkyňa čarodejníc

Nachádzame sa v stredovekom Anglicku, koncom 16. storočia. Hon na čarodejnice je v plnom prúde a špeciálne vycvičení lovci ich pochytali už stovky. Väčšina končí upálená na hranici na verejnom popravisku. Elizabeth je sirota, jej jediná "rodina" je jej kamarát Caleb, s ktorým podstúpila ťažký výcvik. Prešla skúškou a stala sa z nej jedna z najobávanejších lovkýň čarodejníc. Samozrejme až do chvíle, kým aj u nej nenašli čarovné bylinky a odsúdili ju za čarodejníctvo. Iróniou osudu sa stane, že pred smrťou ju ochránia práve čarodejníci. Od toho momentu nevie, na čej strane vlastne je, kto je dobrý a kto zlý, a kde si nájde ona svoje miesto. Lovkyňa čarodejníc je veľmi jednoduchý príbeh s nenáročnou kompozíciou a jednoznačným vystavaním deja. Autorka sa zameriava na jednu dejovú líniu a nikomu inému nedáva priestor. Nerozoberajú sa osudy žiadnych vedľajších postáv, dostávame len krátke úryvky z ich životov na dotvorenie a pochopenie deja. V podstate jej na napísanie tohto príbehu stačila veľmi jednoduchá osnova pozostávajúca z neveľa záchytných bodov, ktoré rozpísala na necelých 300 stránkach. Pomerne predvídateľný dej vedela v pravú chvíľu ozvláštniť nejakým prekvapením, a tak si udržať čitateľovu pozornosť. Niekomu sa kniha bude zdať možno nedokonalá, neprepracovaná a vzhľadom na tému, o ktorej sa dá písať a vymyslieť naozaj veľa, nedotiahnutá. To, čo niekto považuje za jej nedostatok, ja to vnímam ako jej prednosť. Veľmi som sa potešila jednoduchému, nenáročnému príbehu, pri ktorom netreba veľmi rozmýšľať. Celkom osvieženie popri nekonečných a prekombinovaných ostatných sériach a knihách, ktoré sú momentálne v YA knižnom svete také populárne. Ďalšou, pre mňa veľkou prednosťou tejto knihy je jej koniec. Hlavná zápletka vyriešená a zároveň ponechaný priestor pre druhý diel. Tým, že dej nebol zložitý, ani dlhšie čakanie na ďalší diel mi nebude prekážať, pretože si myslím, že si veľmi ľahko pospomínam, čo sa dialo v tomto prvom dieli. V podstate už samotná anotácia z deja veľa napovie a tak nebude ťažké sa na príbeh a postavy rozpamätať. Postáv v knihe nebolo veľa, každý tam mal svoje miesto a svoju úlohu. Ľahko som si ich zapamätala a boli mi sympatické. Nezžila som sa síce s nimi natoľko, aby som mala pocit, že v knihe som namiesto nich ja, ale ako vzdialenému pozorovateľovi mi na nich aj tak záležalo. Predovšetkým John mi svojou pokojnou povahou a snahou pomáhať druhým bol veľmi sympatický. Lovkyňu čarodejníc by som odporučila mladším čitateľom, ktorí s knihami ešte len začínajú a hľadajú žáner, ktorý im bude najmilší. Ako zoznámenie sa s fantasy svetom, mágiou a čarodejníctvom je táto kniha ideálna. Taktiež ju odporúčam všetkým tým, ktorí chcú na pár hodín vypnúť, začítať sa do niečoho ľahkého, nenáročného, krátkeho a zábavného. Moje hodnotenie: 4/5

elliesbookverse.blogspot.cz/2018/, 2.5.2018

Zradné srdce

Na pokračovanie Falošného bozku som bola naozaj zvedavá. Prvá časť bola dobrá, no zo začiatku ma držala len vďaka neodkrytým identitám postáv. Naopak druhá polovica knihy už začala byť zaujímavá. Preto som dúfala, že pokračovanie naplní moje očakávania, a že autorka rozvinie celý svet a prostredie tejto trilógie, ale aj časť s piesňou Vendy a proroctvami z minulosti. Lia sa spolu s Rafem nechcene dostala do záhadnej Vendy, a tak musí už od začiatku spraviť všetko pre to, aby tam prežila. V zaujímavej pozícií sa vyskytne aj Kaden, ktorý sa snaží ochraniť Liu, no zároveň zostať verný svojej krajine a Komizarovi, ktorému vďačí za svoj život. "Niekedy nie je víťazstvo iba otázkou toho, ako dobre poznáš pravidlá, ale toho, či dokážeš primať protihráča, aby uveril, že on ich pozná lepšie." Strašne som sa tešila na to, že konečne nám autorka ukáže novú krajinu, lebo práve druhá časť jednotky kde sa cestovalo po krajine ma bavila najviac. A musím povedať, že Vanda ma nesklamala. Dostali sme zhluk rôznych kultúr a zvykov v jednom záhadnom kráľovstve. Všetko tam bolo rýchle, surové, no zároveň jednoduché a krásne pomalé. Myslím si, že kráľovstvo "barbarov" bolo úžasne vykreslené, a tak som ho dokázal z tejto knihy cítiť. Uvidíte aj chudobu a štvrti, ktoré nenechajú na pokoji ani našu princeznú. Páčilo sa mi ako si Lia postupne uvedomovala, že nie všetko je také ako na prvý pohľad vyzerá... To všetko bolo pretkané legendami a proroctvami, ktorých linku autorka ešte viac zauzlila. Stále netuším o čo tam presne ide, a tak som zvedavá ako to celé v nasledujúcej knihe vyrieši. Každá nová informácia o kultúre Vendy ma zaujímala, takže autorka zvládla prostredie na jednotku. To všetko je napísané štýlom, ktorý sa perfektne číta. "Vo Vende nijaké deti nie sú." VA1sledok vyhÄ3adA!vania obrA!zkov pre dopyt the remnant chronicles fan artA čo postavy? Lia mi v prvom diely až tak nesadla. Často sa chovala detinsky a občas mi šla naozaj na nervy. No videla som v nej potenciál na to, aby sa mohla stať úžasnou hlavnou postavou s rebelantskou a prefíkanou povahou. A presne to sa ukázalo v tejto časti. Lia nám konečne postupne dospieva, je u nej poriadne vidieť vývoj charakteru. Áno, stále je drzá a bezhlavá, no jej činy majú vo väčšine prípadov zmysel a tak ma celú knihu bavila. Neviem ako vás, no mňa "trojuholníky a iné útvary" v knihách často odradia, z dôvodu, že vo väčšine si obľúbim jedného. Ten druhý je väčšinou otravná postava ktorej sa chcem čo najskôr zbaviť. No pri tejto sérií je to inak. Uvedomila som si, že mám rada aj Rafeho aj Kadena (v poslednej dobe Kadena ešte viac). Obaja sú iní, majú rozdielne ciele a povahy, no ani jeden z nich nie je otravný alebo mi nesympatický. Dokážem sa stotožniť s príbehom skrytého princa aj vendského zabijaka. A práve toto je silný ťahúň celej tejto knihy - zaujímajú ma všetky postavy a ich dejové linky, a tak nemôžem prestať čítať. "Ver mi, princezná," zašepkal. "Vždy je ešte niečo, o čo môžeš prísť." VA1sledok vyhÄ3adA!vania obrA!zkov pre dopyt lia and kadenRafe v tejto knihe nedostal až tak veľa priestoru ako v predošlej, veď bol predsa v utajení, tak to veľmi ani nešlo. Stále je mi sympatický, no jeho postava sa veľmi neposunula vpred, a to možno spôsobilo, že som aktuálne viac naklonená Kadenovi, o ktorom príbehu a minulosti sa dozviete viac práve tu, vo Vende. Som naozaj zvedavá ako to celé dopadne, lebo nejak ešte stále netuším čo mám čakať. Taktiež sme tu dostali "hlavného záporaka" Komizara, s ktorým som úplne spokojná - boli časti keď som ho nenávidela, no boli aj také keď som ho chápala. Lia sa s tým všetkým vysporiadala naozaj šikovne, a tak bolo zaujímavé sledovať ich rozhovory a potýčky. Ďalej sa tu ešte objavili viaceré vedľajšie postavy, ako napr. deti vychované ulicou a rôzny spolupracovníci Komizara, ktoré boli super, no nedostali až tak veľa priestoru. Celkovo bol druhý diel oveľa lepši, než prvý. Už od začiatku bolo vidno, že autorka začala viac rozvíjať detaily, zápletku, a aj postavy. Taktiež Venda bola pre mňa zaujímavé prostredie, bolo super sa dozvedieť o ich zvykoch a tradíciách. Celé sa to čítalo strašne rýchlo, a aj keď pre niekoho môže byť táto kniha skôr pomalšia, našiel sa tu dostatok akcie. Ak hľadáte sériu so zaujímavými postavami, úžasným svetom plným povestí a proroctiev, táto séria je určite pre vás. Knihu hodnotím 4,5 kačičkami!

Never Trust a Duck, 1.5.2018

Kráska a zviera zažívajú renesanciu

Klasická rozprávka o zakliatom princovi a odvážnej dievčine sa v poslednom čase pripomína v mnohých spracovaniach. Veľkou mierou ju do pútavej podoby pretransformovali tvorcovia televízneho seriálu Once upon a time, dočkala sa tiež hranej adaptácie v rukách štúdií Walta Disneyho a najnovšie tu máme knižnú variáciu na tento nesmrteľný príbeh. Americká spisovateľka Meagan Spoonerová svoju verziu spracúvala s dlhšími prestávkami už odmala, a nejde teda o žiadnu rýchlu jednohubku. Na lovu je jej srdcovou záležitosťou a pôsobenie na emócie je zároveň jej najväčšou devízou. Ak navyše nemáte radi bujnejúce série (akých sú v súčasnosti už naozaj veľké množstvá) a dáte radšej prednosť uzavretému príbehu, Na lovu by o to viac nemalo ujsť vašej pozornosti. "Věří, že nás může zabít. Chce pomstit otcovu smrt a necháva se vést nenávistí a zlobou. S lehkostí nám slíbila, že neuteče, protože nechce utéct. Ne, dokud nejsme mrtví. Má v sobě oheň, který jsme dlouhý čas neviděli ani necítili. Nesejde na tom, že nás ten oheň chce pohltit - díky své vášni bude silnější a rychlejší. Bude pro nás mnohem užitečnější. Na ničem jiném nezáleží. Oheň nám nemůže ublížit." Jeva žije so sestrami a ovdoveným otcom a venuje sa lovu. Na dievča dosť netypické, no jej zručnosti im prinášajú isté výhody. Sústredenie a uspokojivý pocit z víťazstva nad prírodou Jevu napĺňajú viac ako myšlienky na blížiaci sa sobáš. Má najvyšší čas opustiť rodičovský dom, no do manželstva sa nehrnie. Všetky detské starosti ostanú zabudnuté, keď obchod jej otca zbankrotuje a rodina je nútená odsťahovať sa z mesta do lesov. Jeva tu môže síce naplno rozviť svoju osobnosť, no je to len začiatok spletitého príbehu. Keď totiž sestry prídu o otca, Jeva je odhodlaná nájsť a zabiť tajomné Zviera zodpovedné za ich stratu. Dostane sa do jeho príbytku a stane sa jeho väzňom. Zviera si uvedomuje, že mladé dievča sa prišlo pomstiť, ale za jeho odcudzením a životom v samote sa skrýva omnoho viac, ako by Jeva tušila. A tak prichádza postupné zoznamovanie sa a zbližovanie odhalí všetko, čo sa dá nájsť pod povrchom. "Pak jí Laňka, ve svatém zápalu být své paní co nejblíž, stoupla na ještě ne zcela zahojená žebra. Jevě projela tělem krutá bolest, neudržela se a vykřikla. V ten okamžik se objevilo Zvíře. Vynořilo se odnikud, vztekle vrčelo, cenilo tesáky a srst se mu ježila. Přiskočilo k Jevě a její bolestný výkřik se změnil v křik číré hrůzy. Schoulila se, aby se chránila. Když otevřela oči, uviděla Zvíře stojící nad ní. Dívalo se na Laňku, která stála jen krok od nich, a cenila zuby. Věděla, že se Zvíře chystá zaútočit, věděla to stejně jistě, jako znala své vlastní úmysly, a vrhla se kupŕedu." Meno Zvieraťa - Solmir - znie slovansky a, napokon, ani Jeva sa až tak nepribližuje germánskemu západu. Je to preto, že Meagan Spoonerová sa pri písaní inšpirovala stredovekým Ruskom. Azda aj preto na vás dýcha mrazivá atmosféra zimy. Vo väčšej miere vďaka tomu skĺzava kniha zo žánru rozprávky do fantasy, čomu napovedá aj motív lásky. Zdalo by sa, že bude ťažiskový, a hoci sa mu zákonite nevyhneme, román na ňom nie je primárne postavený. Hĺbaví čitatelia by v ňom zrejme našli aj prvky štokholmského syndrómu, ale znalci predlohy vedia, že je to len východisková okolnosť pre rozvíjanie vzťahu medzi hlavnými postavami. A tí vás určite budú baviť od začiatku až po koniec. Ťažko sa mi vyberá, kto prevažuje, v tomto prípade si dala autorka záležať na každom z páru. Zviera je, samozrejme, prvotne zaujímavejšie, no Jeva sa musí vysporiadať s našincovi bližšími problémami, a tak si k nej ľahšie nájdete cestu. Na lovu je prekvapivá, zábavná a príjemná adaptácia starej známej klasiky. Meagan Spoonerovej táto poloha očividne sedí a ako som sa dozvedel, budúci rok príde na trh jej spracovanie legendy o Robinovi Hoodovi. Ak si udrží latku, je sa na čo tešiť.

marekzakopcan.sk, 1.5.2018

Prečo práve Krutá krása?

Neviete si predstaviť aká som bola nadšená, keď som zistila, že Cruel beauty vyjde v preklade. Jedna z mojich najobľúbenejších kníh sa dočkala českého prekladu a ja som veľmi vďačná a šťastná, že albatrosmedia mi ju poskytla. Cruel beauty som čítala cca pred troma rokmi v angličtine a zaraďuje sa medzi moje prvé knihy v tom tom jazyku. Je pravda, že prvýkrát som to vzdala a potom som to začala čítať znova, ale aj napriek tomu, že angličtina mi dala riadne zabrať som šťastná, že som to nevzdala. Moju recenziu si môžete prečítať TU! Ale dnes by som tento článok chcela zasvätiť práve tej to knihe a jej dôvodom, prečo si ma získala a prečo sa vôbec zaradila medzi moje obľúbené retellingy. Takže ak nemáte nič iné na práci, tak tento článok, ktorý bude rozdelený v bodoch a bude čisto len zhrnutie vecí, ktoré na tejto knihe zbožňujem vás hádam aspoň trocha navnadí na tvorbu Rosamund Hodge. Hate - love vzťah Určite prvou vecou, ktorá ma na knihe dostala je špecifický hate - love vzťah medzi hlavnými hrdinami Nyx a Ignefixom. Ich prvá spoločná scéna je pre mňa pamätná a najobľúbenejšia. Ich rozhovory sú plné nenávistných pohľadov, niekedy flirtu a inokedy faciek. A to ako sa ich vzťah pomaly mení je naozaj radosť čítať. Iskrí to medzi nimi a nemajú sa v láske - teda hlavne Nyx nemá v láske skoro nikoho, čo je pre mňa dokonalé. Hrdinka, ktorá nemá na výber Hej, viem, že vyvolených hrdinov sme tu už mali veľa. Ale všetci boli so svojím osudom spokojní a práve Nyx je jedna z tých mála, ktorá neznáša všetkých a všetko. Je pravda, že nejako veľa preto, nerobila, aby to zmenila, ale na druhej strane nedalo sa ani nič také spraviť,. Možno ujsť a skryť sa pred svetom, ale aký by to bol život mladej ženy, ktorá svoj život má naozaj rada? Takže, aj keď hrdo nesie svoj osud obetného baránka, tak tú nenávisť v sebe nedokáže len tak skryť. A to ma bavilo. Každé jej slovo, ktoré spôsobovalo jej rodine bolesť som si užívala, hlavne čo sa týka jej sestry, ktorú som naozaj nemala rada. Originálny svet Temný, úžasný a fascinujúci. Týmito troma slovami by som charakterizovala svet, v ktorom sa odohráva dej. Škoda, že ho nebolo viac a autorka sa zamerala viac na postavy. Ale verím, že viacerých zaujme to ako funguje. Milostný trojuholník Som odporca uholníkov, to vie asi už každý. Ale v tejto knihe mi vadil zo všetkých kníh najmenej. Tieň je taká postava, ktorú by som síce nepodceňovala, ale tak či tak spôsobil v Nyx riadnu búrku zmiešaných pocitov a zo začiatku vám to možno bude vadiť, ale tým, že dej je trošku predvídateľný, tak veľmi ľahko si viete pospájať určité súvislosti. Zaujímavé prekliatie Priznám sa to ma trochu dostalo. Už len kvôli tomu ako rafinovane to autorka vymyslela a zapojila do toho aj mytológiu. Pre mňa naozaj jedno z najzaujímavejších prekliatí. Už len z toho dôvodu, že ono všetko je pospájané. Hlavná hrdinka Ako posledný bod som si nechala samotnú Nyx. Autorka ju podľa môjho názoru skvelo vykreslila a jej pocity, ktoré s ňou lomcovali hore a dole som prežívala spolu s ňou. Vnútorné boje boli neskutočne reálne a jej rozhodnutia mi lámali srdce na kúsky. Avšak dokázala zo sebeckej mladej ženy spraviť niekoho na chvíľu obetavého, hoci každý má právo na svoje šťastie nie vždy to môže dopadnúť presne, tak ako si zo začiatku myslíme. Takže ak sa pýtate, čo vám môže ponúknuť ďalší retelling, tak okrem postáv, nového sveta a naozaj zaujímavý osud hlavnej hrdinky máte možnosť spoznať, tak trochu drsnejšiu a temnejšiu verziu rozprávky. Rozhodne by som jej dala šancu už len kvôli autorkinej nápaditosti a štýlu písania, ktorý sa nezaoberá až tak dlhými opismi. Dej je zo začiatku pomalý, ale postupne graduje a vznikajú zaujímavé situácie. Kniha mi svojím spôsobom zlomila srdce, tak knihy od autorky mám naozaj rada. A aj keď koniec je trošku slabší oplatí sa investovať trochu času do tejto krásky.

Dogmatixx, 30.4.2018

Recenzia: S láskou tě nenávidím

Nechajte na hrdinoch, aby zachránili svet, zloduchovia mu proste chcú len vládnuť. V tejto antologii sa trinásť uznávaných autorov spojilo s trinástimi známymi booktubermi, aby spoločne spísali príbehy z pohľadu často nesprávne pochopených záporákov. A tak sa znova dostávame napríklad do príbehov Sherlocka Holmesa, ale tentokrát z pohľadu hlavnej zápornej postavy, ktorá nám ukáže, že nie všetko je tak jednoduché, ako sa zdá. Kniha S láskou tě nenávidím v dobe svojho vydania spravila na americkom knižnom trhu veľký rozruch, vďaka čomu sa začala objavovať na všetkých zahraničných Instagramoch, ktoré sledujem. A práve vďaka tomu som začal o knihu javiť istý záujem. Keď som sa dozvedel, že sa CooBoo rozhodne vydať túto knihu aj v češtine, tak som okamžite vedel, že si ju zaobstarám. Asi najviac ma kniha zaujala svojou obálkou, ktorá patrí medzi tie najkrajšie, aké doma mám. Lenže obsahovo sa mi kniha až tak nepáčila. Cieľom tejto knihy je ukázať čitateľovi rôzne príbehy, no tentokrát nie z pohľadu kladných postáv, ale tých záporných. Z pohľadu postáv, ktoré sú vo väčšine príbehov nepochopené. Z pohľadu postáv, ktoré sú mnohými čitateľmi nenávidené. Autori sa v tejto zbierke poviedok snažia ukázať, že záporné postavy nemusia byť hneď zlé. Môže to byť práve prostredie, v ktorom vyrastali, či udalosti, ktoré z nich spravili záporné postavy. No taktiež je v knihe skvelo vidieť to, že ani postavy, ktoré vyzerajú byť dobré, dobrými nemusia byť. A presne na túto tému píše Samantha Shannon vo svojej poviedke Marigold. (Musím priznať, že práve Samantha ma svojou poviedkou veľmi milo prekvapila, pretože po prečítaní jej knihy Zber kostí som od tejto poviedky nemal veľmi veľké očakávania.) Pri čítaní tejto knihy sa mi v hlave začali vynárať rôzne otázky. Prečo hlavné postavy nemáme tak radi? Sú záporné postavy až tak zlé? Nemôžu v sebe mať aj niečo dobré? Sú to otázky, na ktoré sa odpoveď nehľadá tak ľahko. Možno to je kvôli tomu, aké veci koná daná postava, ako sa prezentuje, alebo aké má vlastnosti. Alebo to je nebodaj autorom, ktorý sa rozhodol vytvoriť postavu, ktorú budú čitatelia nenávidieť? Samotné poviedky ma veľmi neohúrili. Od toho, ako veľmi boli chválené od amerických čitateľov, tak som si myslel, že to bude nový adept na horúci bestseller. Zatiaľ čo niektoré poviedky boli veľmi zaujímavé, iné mi pripadali, ako keby boli na jedno kopyto. V tejto knihe nebola ani jedna poviedka, v ktorej by neumrela aspoň jedna postava. A to ma dosť iritovalo. Hoci mi to spočiatku nevadilo, no postupom času ma prestavalo baviť čítať poviedky, v ktorej vždy niekto zomrie. Čo mi vadilo ďalej, bolo to, že skoro každá poviedka mala veľmi podobnú zápletku. Stretnú sa dvaja ľudia, spoznávajú sa až sa do seba nakoniec zamilujú, no jeden z nich aj tak zomrie. Proste poviedky, ktorých koniec som vedel predpovedať už vopred. V tejto knihe bola ešte jedna vec, ktorá mi veľmi vadila, a to doslovy alebo minirecenzie (neviem ako to nazvať) od booktuberov. Podľa mňa išlo o úplne zbytočnú vec, bez ktorej by podľa mňa bola samotná kniha omnoho lepšia. Jediné poviedky, ktoré sa mi v celej zbierke páčili, boli Mořská čarodejnice (Marissa Meyer), Marigold (Samantha Shannon), Julian proti všem pravidlům (Andrew Smith) a Sera (Nicola Yoon). Tieto poviedky podľa mňa majú skvelý potenciál byť rozpísanými do nejakej novely alebo románu a vydané ako samostatné knihy. Zbierka poviedok S láskou tě nenávidím nie je to najlepšie, ale zasa ani to najhoršie, čo som doteraz prečítal. Každopádne musím skonštatovať, že po prečítaní knihy som zostal sklamaný. Poviedky, od ktorých som mal veľké očakávania ma akosi sklamali. Avšak kniha taktiež obsahuje aj poviedky, ktoré boli veľmi dobré. S láskou tě nenávidím hodnotím 3/5.

What Thomas read, 30.4.2018

Recenzia médii