CooBoo

Predstavujeme: Noelle Stevenson – Nimona

ND Stevenson

Superzloduch sa snaží o dobytie kráľovstva v kulisách pseudostredoveku (lebo majú chladničku a telefóny) a s pomocou malého dievčaťa s nevyberaným humorom v uber-cute kresbe. Zoznámte sa s Nimonou. Vaším novým must-have komiksom od CooBoo. Zoberte za priehršť fantasy klišé motívov, štipku čierneho humoru, za odmerku absurdity a zalejte to všetko neustálym pochechtávaním, dostanete originálny, zábavný, no aj prekvapujúci komiksový príbeh dievčaťa menom Nimona. Že by mali byť mladé dámy slušné, upravené, milé a poslušné, šatičky a tak? Pche! Nimona vám vysvetlí, ako to je. Splneným snom tohto dievčaťa je asistovať najhoršiemu záporákovi široko-ďaleko Ballisterovi Blackheartovi v demolovaní a v ničení, a v získaní nadvlády. Pri uchádzaní sa o pozíciu parťáčky rýchlo zmetie jeho pochybnosti zo stola, keď sa premení na žraloka. Chodiaceho a rozprávajúceho žraloka. Je totiž tvaromenička. Spolu začnú spriadať veľkolepé diabolské plány, do ktorých sa Nimona neustále pokúša zakomponovať viac teroru, vrážd a krvi. Postupne zisťujeme, že prvý pohľad nie je ten, ktorý nám prezrádza pravdu. Blackheart veľmi nechce ubližovať ľuďom, jeho úhlavný nepriateľ a šampión Inštitútu hrdinstva a presadzovania práva rytier Goldenloin (wink, wink) nie je tak celkom jeho úhlavným nepriateľom a kráľovstvo nie je v tých správnych rukách. Stierajú sa hranice medzi dobrom a zlom, objavujeme dobre ukrývané motivácie hlavných postáv a stále viac sa o ne strachujeme. Autorka Noelle Stevenson zamiešala medzi klasické postavy jednu absolútne netypickú a vymykajúcu sa chápaniu a spolu sledujeme, kam tento „experiment“ povedie. Malé dievča s vyholenou hlavou meniace sa na krvilačné zvery, ktoré sa však v prítomnosti obľúbeného človeka stále správa ako dieťa? Nemôžete si ju nezamilovať. A to zistil aj Ballister. Vieme však, že s Nimonou nie je niečo v poriadku. Teda, ehm, niečo viac, než bolo doteraz spomenuté. Nimona ukrýva ale že brutálne tajomstvo, ktoré sa nesmie dostať na povrch. Ak ma niečo na tomto komikse prekvapilo – pozitívne -, tak to, že sa z naoko prvoplánového humoru vykľulo hĺbavé zamyslenie sa nad dobrom a zlom, nad rolami hrdinov a záporákov v klasickom príbehu a nad tým, ako psychická bolesť dokáže človeka premeniť na monštrum. Jednoduchá kompozícia strán aj panelov dáva väčší priestor na charakterizáciu postáv a pre významovú rovinu komiksu. Či v tom nájdete pátranie po možnostiach žánra, po možnostiach ženského sebauplatnenia, po zákutiach ľudskej psychiky či pátranie po priateľstve, láske, porozumení, spravodlivosti alebo, napokon, len číro-číru zábavu a sekanicu, je to v poriadku, pretože Nimona je zosobnením tohto všetkého. Tak si v tom nájdite svoje, stotožnite s Ballisterom, Goldenloinom, Nimonou alebo bárs aj s riaditeľkou Inštitútu či s vojakom zo strany 119, smelo do toho. A vážne. Tá kresba. To je lahoda pre všetkých milovníkov rozkošna. Veľký big-up pre vydavateľstvo Albatros a v tomto prípade aj pre značku CooBoo, lebo vďaka nim sa rozrastá počet komiksov, ktoré máme dostupné v slovenčine, čo je dôležité! Nastali lepšie časy a stane sa štandardom prekladanie komiksov do nášho rodného jazyka? Určite to podporíme úspechom Nimony, takže hor sa nakupovať, pretože keď je to kvalitné, nie je nad čím premýšľať.

Multiverzum, 12.2.2019

Viac o knihe

RECENZIA: Na konci naozaj obaja umrú

Adam Silvera

Čo by ste robili, keby vám niekto oznámil, že do dvadsiatich štyroch hodín zomriete? Prežili by ste obyčajný deň, pretože už vlastne teraz žijete svoj sen? Alebo by ste urobili niečo šialené, na čo ste nikdy nenašli odvahu? Priznám sa, že ja netuším. A rovnako zmätení boli aj dvaja hlavní protagonisti tejto knihy, Mateo a Rufus. Tí žiju v alternatívnom svete, ktorý je celkom obyčajný až na to, že ľudia prišli na to ako predpovedať smrť. Preto vznikla takzvaná Linka smrti, ktorá má na starosti telefonicky oznamovať ľuďom, že nastal ich čas na odchod zo sveta. Poblém je v tom, že človek nevie ako ani kedy presne zomrie. A nikto ani len netuší, odkiaľ berie tieto informácie Linka smrti. No nič sa s tým nedá robiť. Aby si ľudia tento ťažký osud trochu spríjemnili, vzniklo množstvo inštitúcií a vynálezov pre "podenky", čiže ľudí, ktorí do dňa zomrú. Rôzne zážitkové centrá, zľavy v niektorých obchodoch alebo aplikácia, ktorá takýchto ľudí spája. A do nej sa prihlásia aj Mateo s Rufusom. Obaja sú úplne rozdielni a okrem toho v akej situácií sa ocitli, vlastne nemajú veľa spoločného. Mateo je introvert, najradšej trávi čas sám vo svojej izbe s knihami, hudbou alebo na počítači. Má len jednu najlepšiu kamošku a žije s otcom, ktorý je však už niekoľko týždňov nemocnici a tak ho telefonát zastihne, keď je úplne sám. Nerád riskuje a vlastne je až mierne paranoidný, čo sa smrti týka. Preto si viem predstaviť, ako ho musel telefonát vystrašiť. Rufus je z trochu iného súdka. Prišiel o celú rodinu a jedinou oporou sú preňho kamoši. Jeho ťažký život ho zocelil, vie sa o seba postarať a nie je preňho novinka, že život nie je fér a každý sa musíme životom pretĺkať, ako najlepšie vieme. Nebojí sa povedať, čo si myslí a jeho sen je precestovať svet ako fotograf. Telefonát z Linky smrti ho zastihne v nepríjemnej situácií, ktorá neskôr poznačí smerovanie celého jeho posledného dňa. Oboch som si veľmi rýchlo obľúbila. Rufus bol vtipný a vždy prišiel s nejakou výstižnou hláškou. Páčilo sa mi jeho fotenie, ako rád zachytával momenty zo svojho života, ktoré preňho niečo znamenali. Mateo bol zas veľmi dobrý človek, ktorý myslel hlavne na druhých ľudí a o veciach naozaj premýšľal. Obidvaja boli zozačiatku trochu podozrievaví a opatrní, ale to je pri stretnutí s niekým cudzím úplne normálne. Nemohli vedieť, či sa z jedného z nich nevykľuje nejaký nájomý vrah a práve on bude dôvodom konca. Pomaly však zisťujú, že našli niekoho s kým si rozumejú a tak sa vydajú na svoje posledné dobrodružstvo. Veľmi som si užívala všetky ich zážitky a spôsob, akým prežívali posledné drahocenné hodiny v ich živote. Išli na svoje obľúbené miesta, navštívili ľudí, na ktorých im záležalo, no skúsili aj niečo nové, aby získali posledné skúsenosti. Viem si predstaviť, že by sa mi podobný posledný deň páčil. S nejakým kamarátom objavovať zákutia mesta a rozprávať sa o svojich nesplnených túžbach a myšlienkach, ktoré sme nikdy predtým nevyslovili. Najzaujímavejšie pre mňa bolo, ako sa charaktery postáv pomaly vykresľovali a menili. Poznanie blízkeho konca človeka donúti viac sa nad vecami zamýšľať a veľa zistí aj o sebe. Obaja sa navzájom ovplyvňovali tým najlepším možným spôsobom. Rufus Matea donútil trochu žiť, prestať sa všetkého báť a skúšať nové veci. Rufus si zas od Matea zobral k srdcu niekoľko myšlienok, naučil sa pozerať na svet inými očami a pochopil, aké je dôležité, aby človek myslel na druhých. Možno zozačiatku nemali veľa spoločného, no ich spoločný blížiaci sa koniec ich spojil a oni tak dostali možnosť, aspoň trochu ho ovplyvniť. Vybrali si s kým prežijú svoj posledný deň, kam pôjdu a s akými myšlienkami odídu z tohto sveta. Nečakala som, že príbeh bude vyrozprávaný aj z pohľadu iných osôb ako Matea a Rufusa. No sem-tam sa objavili kapitoly zameriavajúce sa na osoby blízke obidvom chlapcom, ale aj cudzích ľudí, ktorí sa len krátko mihli v ich životoch, no aj to vo veľkej miere všetko ovplyvnilo. Autor takto poukázal na komplikovanosť ľudských životov, ako náhodné stretnutia a rozhodnutia môžu radikálne zmeniť smerovanie človeka a jeho osud. Ide o takzvaný "Motýllí efekt", ktorý hovorí o tom, že aj najmenšia a napohľad zanedbateľná vec môže neskôr spôsobiť obrovskú zmenu. Donútilo ma to zamyslieť sa, ako by sa veci vyvinuli, keby sa niečo stalo inak a aký by to malo dopad na niektorých ľudí. Príde mi náročné napísať knihu, ktorej dej sa odohráva len počas jedného jediného dňa. Je ťažké predstaviť postavy, vykresliť ich tak, aby o nich čitateľ niečo zistil a aj si ich stihol obľúbiť. Zachytiť moment ich premeny, kedy začnú rozmýšľať trochu inak alebo zachytiť ich myšlienky. Človek si ani neuvedomuje, ako môže jeden deň alebo len pár hodín skúseností úplne zmeniť jeho život. No autor to zvládol bravúrne, vôbec som nemala pocit, že príbeh stagnuje alebo práveže neprirodzene letí dopredu. Keby bola kniha iného žánru, vedela by som si predstaviť smerovanie príbehu k tomu, že by hlavné postavy odhalili tajomstvo okolo Linky smrti. Je to strašne čudné, že niekto dokáže určiť, že zomriete, hoci vy sami dokážete s osudom trochu narábať a napríklad sa vyhnúť rútiacemu autu, ktoré by vás mohlo ľahko zabiť. Môžete sa uhnúť guľke a skryť sa do bezpečia, no vždy na vás číha nebezpečenstvo. Možno je za tým tajná organizácia, ktorá posiela medzi ľudí zabijakov. Alebo je za tým mágia... ktovie. Chcela by som vedieť, ako to premyslel autor. No toto bol to príbeh o obyčajných ľuďoch, ktorých osud bol spečatený. Veď, koniec-koncov, autor nám koniec prezradil hneď v názve. Môže ma však niekto viniť za to, že som dúfala, že práve Rufus a Mateo nájdu spôsob ako všetko obísť, ako sa zachrániť, ako zo seba spraviť tých hrdinov, čo všetko zmenia? Že oni sú tými vyvolenými, ktorí sa ničoho neboja a ak zomrú, tak za nejaké vyššie dobro? No to vôbec nebolo potrebné. Táto kniha poukázala na kopu dôležitých vecí, na pominuteľnosť ľudského života, na to, aká je dôležitá láska a priateľstvo a že by sme mali žiť každý deň, ako by bol náš posledný. Pretože človek nikdy nevie. Čo by ste robili, keby vám niekto oznámil, že do dvadsiatich štyroch hodín zomriete?

strana36.blogspot.cz, 17.1.2019

Viac o knihe

6 myšlienok, ktoré som našla v knihe..

1. Aj keď máme na konanie zla dôvod, stále je to zlo. Za každých okolností. Patrick Ness píše knihy, kde sa čitateľ potrebuje nad niektorými myšlienkami zamyslieť. Kto čítal Sedem minút po pol noci, tak presne vie, o čom hovorím. To isté s veľkou dávkou odvahy môžem tvrdiť aj pri tejto knihe. Bašteba sa vydá spolu s loveckým húfom naplniť posolstvo – uloviť Tobyho Wicka. Lenže pri putovaní za svojim cieľom spôsobia mnoho zla, strachu a beznádeje. Baštebe otvori oči až človek, ktorý jej nastaví zrkadlo. Nezáleží na tom, že veľryby konali na základe nejakého posolstva, ktoré mohlo byť už niekoľko krát upravené podľa vlastnej potreby a presvedčenia. Spôsobovali zlo a tým pádom boli istým spôsobom aj oni diablom, za ktorým sa tak bezhlavo hnali. 2. Zistila som, ako sa cítil Moby-Dick. Bašteba sa hnala za Toby Wickom… je vám to meno známe? Toby Wick… Moby-Dick. Nie, nejde len o náhodu. Našim nebom bol oceán je príbeh o bielej veľrybe, len obrátene. Rada sa pozerám na rôzne veci z iných uhlov. Vidieť svet inými očami ma vždy niečomu novému priučí (a predsa len sa učíme celý život). Tak, ako v knihe Biela veľryba sme mohli byť v prvej línii pri honbe za týmto tvorom, tak isto aj tu pozorujeme všetko z prvej ruky. Cítime, čo cítia veľryby, keď prídu o svojich rodinných príslušníkov či kamarátov. Zisťujeme, čo si myslia o nás a našom svete. O priepasti. Tento pohľad bol veľmi pútavo spracovaný (a dokonale preložený), aj napriek tomu, že to napísal len človek. 3. Ilustrácie a príbeh proste patria k sebe. Keď som bola malá, zbožňovala som knihy kvôli ich kresbám, ktoré mi často dali viac než text. Vyrástla som. Už som dospelá. Malo by to byť teraz opačne? Nesúhlasím a som rada, ak aj v knihách pre nás, dospelákov a dospievajúcich, sa nachádzajú kresby. Dokonale doplňujú dej, gradujú atmosféru a prehlbujú (moje) pocity z knihy. Vidieť Baštebin svet bolo pre moju fantáziu ako totálna kalorická bomba v podobe zmrzlinového pohára, ktorá ma naštartovala a prinútila knihu prečítať jedným dychom. 4. Nezáleží na tom čo robíme, ak nebude existovať niekto, kto o tom povie ďalej. Žijeme v spoločnosti plnej rôznorodých ľudí. Takmer na každého z nás sa raz zabudne. To, ako dlho sa naše meno a činy uchovajú v pamäti ľudí nezáleží na tom, čo robíme. Záleží na tom, kto o nás bude hovoriť a či sa vôbec niekto taký nájde. Podobná myšlienka odznela aj v tejto knihe. Ponaučenie? Nežeňme sa bezhlavo za úspechmi, keď nebudeme obklopení tými správnymi, ktorí nás budú mať radi. Pretože tie úspechy nič neznamenajú oproti priateľom, ktorých by sme mohli stratiť. 5. Patrick Ness je pán Autor. Nie, nepomýlila som sa a áno, napísala som autor s veľkým A. Prečo? Pre mňa je to veľký autor, čo dokazuje každou ďalšou knihou, ktorá sa ku mne dostane. A že výnimka potvrdzuje pravidlo, dokazuje príbeh Najdlhší deň Adama T., ktorý som mala problém dočítať. Jeho knihy majú dušu. Dajú čitateľovi toľko, koľko si len vezme. Pokojne by som ich mohla čítať stále dookola a aj tak v nich objavím niečo nové. Čo je pre mňa bonus? Patrickove knihy sú natoľko rozdielne, až sú podobné. 6. Bašteba chcela uloviť legendu, no sama sa ňou stala. Naša veľryba sa nestala legendou, pretože prežila veľký boj. Stala sa legendou pretože zmenila svoje myslenie a názor. Nedokázala zachrániť svojich priateľov, ale vďaka nej ich činy žijú ďalej. Autorov štýl nám všetko predostrie priamo a bez prikrášlenia. Veď aj taký je život. Komu knihu odporúčam? Nebudem hovoriť, že by ste si túto knihu mali kúpiť. Rozhodnutie nechám na vás. Za mňa ale ide o jednu z naj kníh roku 2018. Páčiť by sa mohla milovníkom Patricka Nessa a hlavne tým, ktorí sa zamilovali do knihy Sedem minút po pol noci. Našim nebom bol oceán je plná hlbokých myšlienok, výziev a iných pohľadov na rôzne veci, pričom si čitateľ užíva atmosféru príbehu a prekrásne ilustrácie. Nezáleží na tom, koľko máte rokov. Každá veková skupina si tu nájde to svoje (mladším čitateľom ale odporúčam počkať, kým na knihu nedozrejú).

Jajibloguje.sk, 14.1.2019

Spolu to zvládneme

Miroslava Varáčková

Mirka Varáčková nie je v slovenskej literatúre žiadne neznáme meno a rozhodne zaručuje kvalitu. Po jej poslednej knihe (Stále to za to) som bola z konca dosť mimo a veľmi prekvapená. A presne preto som bola neskutočne zvedavá, čo si prichystá ďalšie, keď už hento bolo tak fantastické. A znovu som jej knihu neoľutovala. Timea bola už od začiatku sympatickou hrdinkou. Autorka ju totiž nespravila slušným dievčatkom, ktoré má dobré známky, vyhýba sa všetkému zlu a veci ako alkohol a podobne sú pre ňu tabu. Práve naopak - Mirka z nej spravila rebelku, ktorá porušuje pravidlá, rada sa zabáva, užíva si život, miluje hudbu, miluje aj svoj život, aj keď je za zavretými dverami taký otrasný. Páčilo sa mi, aká bola ľudská - mala potrebu hádať sa, stáť si za svojím, ale zároveň si priznala chybu, mala pochybnosti a výčitky, ľutovala niektoré svoje rozhodnutia. To čo spravila v Berlíne bola však totálna hlúposť a neskutočne ma sklamala, pretože hento normálne zmýšľajúci človek nikdy neurobí, nech už je vedený čímkoľvek. Ale bolo super, že si to všetko uvedomila, priznala a reálne rozmýšľala nad svojimi chybami. Adam bol tiež neskutočný sympaťák, páčilo sa mi, ako bol ochotný obetovať všetko, bol vtipný, milý a veľmi si vážil priateľstvo. Čo mi, naopak, neskutočne liezlo na nervy boli práve Timeini rodičia. Chápem, že rodičia musia stanoviť hranice, v pubertálnom veku sa to deťom nepáči, rebelujú proti tomu, sú drzí, schytajú za ucho....týmto sme si prešli hádam všetci s trošku prísnejšími rodičmi, ale Timeini boli už doslova psycho. Oni boli krásnym príkladom overprotective parents - proste príliš ochranárskych rodičov. Veď ona pri nich pomaly ani nemohla dýchať. Áno, musia byť nejaké pravidlá, ale dieťa musí aj samo padnúť na nos, poučiť sa na vlastných chybách, niečo zažiť. Proste oni boli až príliš a keby som v Timeinej koži, tak by som asi zdrhla z domu. Čo ja osobne na tejto knihe veľmi oceňujem je práve priateľstvo medzi Adamom a Timeou. Vždy som bola veľkým fanúšikom chlapec-dievča kamarátstiev a bolo úžasné sledovať, ako týmto dvom na sebe záležalo, ako by jeden pre druhého zniesli modré z neba, obetovali naozaj všetko, len aby ten druhý bol šťastný, navzájom za seba bojovali, stáli pri sebe, vždy sa podržali. Niekedy je priateľstvo omnoho viac ako láska a práve Mirka to tu fantasticky ukázala. Veľkým plusom bola hudba, ktorá bola použitá ako fantastický útek z reality, ako zmysel života, ako niečo, podľa čoho človek žije, miluje a dýcha. Celkovo bola kniha neskutočne realisticky napísaná, Mirka tam vložila problémy tínedžerov, ktoré sa točili aj okolo školy a ťažkých predmetov ako matika, okolo koncertov a výletov, proste všetko, čo ste zažili aj vy vo svojich tínedžerských rokoch. V príbehu sa neustále niečo dialo, Timea musela stále niečo riešiť alebo plánovať a snažila sa toho čo najviac zažiť. A potom to všetko začalo ísť dole vodou. V Berlíne sa čosi zlomilo a Timea už zrazu nebola tým veselým dievčaťom, ale plná pochybností s nedostatkom sebavedomia a odvahy. Zrazu sa to proste stalo akousi výpoveďou o krutosti tohto sveta, o tom, ako nám jednoducho osud dokáže premiešať karty a táto časť bola pre mňa veľmi silným zážitkom, pretože to bolo surové a brutálne. Tento príbeh dokázal veľmi rýchlo zmeniť spád a už to zrazu nebol jednoduchý contemporary príbeh o mladom dievčati, ale začala sa preberať aj vážnejšia téma. A vy ste vôbec nevedeli, čo vás čaká na konci, pretože stále tam bolo príliš veľa strán na to, aby to zrazu skončilo. Tak ste čítali a čítali a potom prišlo ďalšie prekvapenie, ktoré znovu o kúsok zmenilo smerovanie príbehu. Presne týmto sa Mirkine knihy odlišujú od všetkých ostatných - z jednoduchého oddychového príbehu sa o pár strán dokáže stať niečo úplne iné a vy si nemôžete byť ničím istí. Takže o čom je vlastne táto kniha? O všetkom. O priateľstve a láske, o rodine a problémoch, o škole a ťažkej matematike, o zážitkoch, nádeji a snoch, o hudbe, o svete, ktorý je niekedy až príliš krutý, o poučení sa na vlastných chybách a o jednom dosť dôležitom posolstve, ktoré Mirka chcela povedať mladým dievčatám, ktoré jej knihy čítajú. Ja môžem len čumieť ako Mirka zas a znova dokázala zarýpať do takej ťažkej a smutnej témy a ako geniálne ju spracovala. Táto kniha je jedna z tých, ktoré vo vás zanechajú niečo veľké a budete o tom ešte dlho rozmýšľať.

World of Books, 26.12.2018

Viac o knihe

Zámok v oblakoch (Recenzia)

Kerstin Gierová

Dúfam a verím, že Kerstin Gier v knižnom svete už netreba vôbec predstavovať. Neverím, že je tu ešte niekto, kto minimálne nepočul o jej sérii Drahokamy, ale skôr si myslím, že ste ju už všetci čítali. A ak ste tak skutočne urobili, určite ste už netrpezlivo očakávali nejakú jej ďalšiu knihu, presne ako ja. Keďže je Kerstin Gier u mňa zárukou kvality, vôbec som si neprečítala anotáciu a do čítania som sa pustila bez toho, aby som čo i len tušila, o čom kniha vlastne bude. Samozrejme, ani ma len nenapadlo, že by sa mi nepáčila, skôr naopak! A naozaj, po dočítaní môžem knihu len a len odporučiť!!! Fanny nezmaturovala a keďže ani byť doma ju už veľmi nelákalo, rozhodla sa, že najbližšie obdobie strávi vo švajčiarskom hoteli vysoko v horách ako praktikantka (alebo ako dievča na všetko :D ). Niekedy pracovala v kuchyni, inokedy upratovala izby, žehlila, prala, starala sa o wellness a najnovšie dostala na starosť deti prominentných hostí. Blížia sa Vianoce a Silvester a starý, ale prestížny hotel praská vo švíkoch. Fanny očakáva pomerne pokojné pracovné Vianoce, ale všetko sa začne komplikovať vďaka jednému prsteňu, dvom zaujímavých návštevníkom a historke o hotelovom gangu unášajúcom malé deti, za ktoré únoscovia požadujú nemalé výkupné. Čo sa mi najviac páčilo: - VTIP - Kniha je písaná s takou ľahkosťou a vtipom, že aj ten najhorší deň sa Vám zrazu nebude zdať až taký tragický. Z toho vyplýva, že Zámok v oblakoch si môžeme dávkovať pokojne ako antidepresívum. 50 strán každý večer pred spaním (alebo skôr ráno pred pracovnými povinnosťami :D ). Pri čítaní som sa minimálne stále usmievala, ale často sa mi stávalo, že som sa rozosmiala úplne nahlas. - ABSURDNOSŤ - Fanny je svojská postava, ktorá berie život tak, ako prichádza a z ničoho si nerobí ťažkú hlavu. Dostávala sa častokrát do neuveriteľných až absurdných situácií, ale vždy z nich vedela vyjsť, akoby to presne tak chcela a plánovala. V inej knihe a pri inej autorke by sa mi mnohé situácie zdali pravdepodobne prehnané, ale tu je všetko možné a akceptovateľné. Taká táto kniha skrátka je. - VIANOČNÉ OBDOBIE - Vydanie knihy bolo skutočne dobre naplánované, keďže vyšla asi mesiac/dva pred Vianocami. Podľa obálky sa to nezdá, ale celý dej sa odohráva od Vianoc až po Silvester, takže Vás momentálne dokonale pripraví na vianočnú pohodu a rozprávkovanie. - SYMPATICKÉ POSTAVY (AJ TIE ZÁPORNÉ) - Je neuveriteľné, ako niektorí autori vedia vykresliť postavy. Sú vám sympatické od prvej chvíle, ako sa v deji objavia, a to dokonca aj tie záporné postavy. Nielen Fanny, ale aj celý personál a hostia si Vás určite získajú a budú stálym lákadlom, prečo sa k čítaniu čo najskôr vrátiť. - STAND ALONE - Konečne kniha, ktorá má jedným dielom začiatok a aj koniec. Ak nemáte veľa času na nekonečné série, alebo máte chuť len na nejakú nenáročnú jednohubku, prípadne patríte k tým, čo počas roka toho veľa neprečítajú a ste iba sviatočný čitateľ, je toto ideálna voľba. - TO, ŽE NEMÁ ŽIADNE MÍNUSY :D - Nech by sa v tejto knihe udialo čokoľvek a postáv by v nej bolo koľkokoľvek, nikdy by toho nebolo príliš a vždy by to bolo skvelé. Nemám absolútne nič, čo by som knihe vytkla. Zámok v oblakoch je oddychové a zábavné čítanie okorenené dávkou hotelového tajomstva. Ak sa potrebujete naladiť na vianočnú pohodovú atmosféru, táto kniha je na to ako stvorená.

elliesbookverse.blogspot.cz/2018/, 6.12.2018

Viac o knihe

Spolu to zvládneme

Miroslava Varáčková

Hoci nie som cieľová skupina Mirky Varáčkovej, jej knihy sú mi stále blízke. Vždy v nich nájdem niečo, čo ma zaujme, a preto ich s radosťou odporúčam ďalej. Kniha s najväčším posolstvom Pri každej novej knihe od Varáčkovej si poviem, že toto je tá najlepšia kniha, akú som od autorky čítala. Prepáčte, že sa opakujem, ale som prinútená to povedať opäť. Spolu to zvládneme je príbeh o Timei, mladej hudobníčke, ktorá sa snaží vynútiť si u rodičov slobodu. Tí sú veľmi prísni. Dobré známky sú pre nich všetko, a tak dcéru doslova až mučia svojimi ochranárskymi krídlami. Dávajú jej samé zákazy, príkazy, obmedzenia a podobne. Timea sa nevzdáva a presvedčí rodičov, aby ju pustili na školský výlet do Berlína. Na veľkej párty sa z nej stáva ľahká korisť a dôvod ochranárskych rečí rodičov pocíti na vlastnej koži. Človek sa učí až z vlastných chýb, no tie majú niekedy fatálny dopad. Mirka svoj príbeh začína úplne klasicky. Silná hlavná hrdinka, super kamarát, náznaky prvej lásky. Ale konečne sme sa stretli s niečím, čo sa v jej príbehoch vyskytuje minimálne. Timea má okrem dobrých vlastností aj tie negatívne, ktoré sú niekedy silnejšie a vedú ju nesprávnym smerom. Hudobníčka tak bola realistickejšia a nešlo len o obyčaný príbeh pre mládež, ktorého pointov je prežívanie prvej lásky. Tak isto môžeme bližšie nazerať na kamarátstvo medzi dievčaťom a chlapcom, kedy jeden z nich cíti niečo viac a na prvú lásku, ktorá nemusí byť taká jednoduchá, ako sa na prvý pohľad zdá. Čo by to bolo za knihu bez štipky romantiky? Najvýraznejším problémom je neefektívna obojstranná komunikácia. Tak, ako rodičia nevedia komunikovať a hlavne vypočuť si Timeu, tak Timea nevie akceptovať pravidlá rodičov a povedať im adekvátne o svojich pocitoch. Timea bola často až prehnane drzá a nechcela porozumieť pravému dôvodu, prečo sú jej rodičia (trochu prehnane) opatrní. Opísaný fenomén sa nevyskytuje len v knihách, ale aj v realite. Som veľmi rada, že sa táto neľahká téma nielen načrtla, ale aj rozobrala. Čitateľ tak môže z oboch strán nazrieť na to, ako podobné veci dopadnú, keď sa neriešia. Komunikácia je základ a je dôležité nielen vedieť hovoriť o svojich pocitoch, problémoch a túžbach, ale aj počúvať toho druhého. Miroslava Varáčková sa pustila do spracovania aktuálneho problému, pričom ho podala vhodným spôsobom nielen mládeži, ale aj samotným rodičom. Už si stačí len knihu prečítať. Bonusom je super väzba a obálka, vďaka ktorej je kniha ešte atraktívnejšia. Čo môže byť lepšie, než rebelantské ružové vlasy? Osobne mi tento druh papierovej väzby vyhovuje viac, než tvrdá väzba s prebalom. Komu knihu odporúčam Kniha sa číta úplne sama. Ani neviem ako a už som otáčala posledný list. Neviem, či to je tým, že ma tak veľmi Timea bavila alebo, že Varáčkovej štýl je proste prudko čitateľný. Stakatka (ktorej prezývka mi veľmi nesadla a drala mi jazyk… toto jediné sa mi tam asi nepáčilo) sa musela priučiť až z vlastnej chyby. Mnohé veci z príbehu zostali aspoň pre mňa otvorené. Možno Mirka urobí výnimku aj tu a pripraví nám nejaké pokračovanie – nenahnevala by som sa. Knihu odporúčam nielen mladým slečnám, pre ktoré by to snáď mala byť povinná literatúra, ale aj rodičom, ktorí cítia, že treba zmenu v komunikácii so svojimi deťmi. Spolu to zvládneme odporúčam všetkým, ktorí od young adult knihy očakávajú viac, než len pár strán s úplne otrepaným príbehom. Autorka sa každou ďalšou tvorbou prekonáva, preto som zvedavá, na čo sa ešte môžeme tešiť.

Jajibloguje.sk, 14.11.2018

Viac o knihe

Kristína Ježovičová - Nevyslovené

Kristína Ježovičová

Nechutné, drsné, no zároveň plné nádeje a snov. Brutálne, ale tiež krásne. Táto kniha ponúka toľko protichodných emócií, že sa z toho môže čitateľ zblázniť. Fredy je šikanovaný pre svoj vzhľad. Je obézny, no nik sa nezamýšľa prečo. Všetko má svoju príčinu. Nikdy nevieme, čo sa ostatní ľudia snažia ukryť, zatajiť, s čím bojujú, čo im nedá v noci spať. Vidíme len finálny výsledok trápení – a to je niekedy nadváha. Hlavný hrdina je obeťou sexuálneho zneužívania. Namiesto toho, aby vyhľadal pomoc, svoj strach zajedá. Viola je pojašená rebelujúca tínedžerka. Chce, aby si ju otec všimol. On s ňou netrávi veľa času, a tak na seba túži strhnúť pozornosť. Jej matka je na ňu sama a tento fakt poskytuje priestor na mladú nerozvážnosť a omyly, ktoré môže slečna ľutovať do konca života. Tieto príbehy dvoch ľudí sa odohrávajú sedemnásť rokov po sebe, aby sa napokon spojili. Pamätám si, keď zomrel Chester z Linkin Park. Každý jeho smrť riešil ešte veľmi dlhú dobu. V tom čase som si písala aj s autorkou. Povedala mi, že sa jej podarilo za tri týždne vytvoriť príbeh, ktorý je inšpirovaný jeho životom. Ako iste viete, Chester bol v detstve zneužívaný a v júli minulého roku prehral boj so svojimi démonmi. S démonmi, ktorí ho prenasledovali celý život a dohnali až ku samovražde. Hlavný hrdina z knihy Nevyslovené prežíva podobné peklo. No skončí jeho životný príbeh rovnako ako spevákov? Viem, že Kika píše úžasne. V každom jej diele je posolstvo. Ale niečo o nej musíte vedieť: ona sa s ničím nebabre a servítku si pred ústa nedáva. Preto som mala veľké obavy, keď som zistila, že Nevyslovené nie je vhodné pre slabšie povahy. To bol koniec. Toto upozornenie ma vyľakalo až tak, že som dva mesiace uvažovala, či si mám knihu prečítať. Síce je to fikcia, no pre niektorých ľudí to môže byť realita. Neviem si ani predstaviť, aké strašné to musí byť... Vopred som tušila, že tam budú veľmi detailné opisy, lebo spisovateľku poznám. Chce šokovať, aby ľuďom otvorila oči. Ja som si ale stále nebola istá, či sa mám do čítania púšťať. Možno by ma to psychicky zničilo. Po dokončení práce, ktorú som mala, som sa rozhodla, že do diela by som sa mohla na chvíľu pozrieť a zhodnotiť situáciu. Kvôli kamarátke to urobím, no veľmi sa mi do toho nechcelo. Napokon to skončilo tak, že som ho dočítala v ten istý deň, ako som začala. Nedokázala som sa od toho pohnúť. Áno, opisy zneužívania boli príšerné, hrôzostrašné a nechutné – samé zverstvá. Bola som zdesená, šokovaná, priam paralyzovaná, ale aj napriek tomu som pokračovala ďalej, aby som sa dozvedela, aký koniec autorka pripravila. Jej knihy sa nedajú zatvoriť – už som vedela, že som v pasci a budem „nútená“ čítať až do neskorých hodín. Aj to tak bolo. Keď sa na niektoré opisy pozerám teraz, uvedomujem si, že tam patrili. Niekomu sa môžu javiť príliš brutálne, no má to svoje opodstatnenie. Nútia ľudí reagovať. Kika určite chcela, aby obete zneužívania nemlčali. Niektoré skutočnosti nesmú zostať nevyslovené! Prepojenie Violy a Fredyho som odhalila hneď. Asi som bola na rovnakej vlnovej dĺžke ako spisovateľka. Toto ma sklamalo. Bolo to pre mňa také evidentné, no na druhej strane som sa mohla viac sústrediť na iné fakty a rozpoznávať signály, ktoré by som si pri prvom čítaní obyčajne nevšimla. Zdalo sa mi, že vidím viac za oponu a dokážem dané situácie hodnotiť komplexne. Niektoré rozhodnutia majú totižto siahodlhé následky. Minulosť, ktorá zasahuje do prítomnosti a budúcnosti zároveň. Nie je to strašidelné? No podstatné je, že po búrke vyjde slnko a každý má aj v bezvýchodiskovej situácii štipku nádeje. Tak je to aj s postavami v tomto príbehu. Nie je však niekedy nádej tá najnebezpečnejšia vec, ktorú máme? Vec, ktorá sa s nami rada zahráva a potom je všetko inak? Bez nej by sme ale nedokázali existovať. To, ako to dopadlo v prípade Fredyho a Violy, sa dozviete, ak si prečítate túto young adultku, ktorá nie je určená len pre mladých dospelých, no práve na nich môže mať ten najväčší vplyv. Kika vybudovala psychologický aspekt bravúrne. Popri sexuálnom zneužívaní sa v deji riešia aj iné, veľmi závažné problémy spoločnosti, ako napríklad drogy... Myšlienky postáv sú zachytené vierohodne. To spôsobuje, že čitateľ je schopný okamžitého súcitu a je zahltený emóciami. Tlieskam autorke. O tejto knihe sa ešte bude hovoriť. A ak nie, určite by sa malo. Musí! Duševné zdravie ide ruka v ruke s tým fyzickým a nemalo by sa brať na ľahkú váhu. Zločiny nesmú zostať nepotrestané, utajené, nevyslovené.

nathalys-reading.blogspot.cz, 1.11.2018

Viac o knihe

Povedz, že ma miluješ

Táto letom kričiaca knižka navonok pripomínajúca encyklopédiu vám už klope na dvere!!! Otvárajte!! Leto o pár dní meteorologicky končí, tak si osviežte posledné dni. Ťažko, veru ťažko sa nám ide všetkým po prázdninách do školy ;) ,,...vyhrávať je zábavné a každý predsa rád vyhráva." Povedz, že ma miluješ je ideálnou voľbou nielen k moru. Už len pri čítaní máte pocit, že tam môžete byť. Obálka tejto knižky je hravá, plná leta. Mušličky Belly pripomínajú milovanú priateľku jej mamy. A teda aj každé leto, ktoré spolu prežívajú. Leto plné vody, tepla a zábavy. Objavovania seba samej. Prvých lások, prvých sklamaní a rozčúlení. Knižka opisuje vzťahy medzi súrodencami oboch dlhoročných priateliek. Štyri decká. Belly a traja chalani, ktorí sa ju svojim spôsobom snažia ochrániť. Až toto leto sa Belly vzoprie a začne si kráčať po svojom. Zažije prvý vážny vzčah a všetky jej city vyjdu na povrch v jedinom hurikáne, kedy si povie dosť. Táto knižka je plná očakávaní, myslíte si, že viete ako skončí, ale ste úplne vedľa. ,,Keď raz chvíľa pominie, nemožno ju znova nájsť. Je preč." Nestíhala som ani rozmýšľať nad tým, čo sa deje, len som chcela čím skôr vedieť, aký bude koniec. Toto je naozaj rýchle a príjmné letné čítanie. Belly opisuje nielen aktuálne leto, ale vo svojich spomienkach sa vracia ku každému letu a spomína, aké bolo. Tieto flashbacky dej síce spomaľujú, no niektoré pikošky sú naozaj zaujímavé. Vďaka týmto náhľadom do minulosti môžeme lepšie pochopiť psychické rozpoloženie Belly. Toto leto je však, samozrejme, najlepšie a je aj ťahúňom deja, jeho hlavnou línou ;) Zo začiatku ma príbeh nebavil, no neskôr sa posunul a už som sa naozaj nechcela odtrhnúť. Táto knižka sa mi páčila viac ako Všetkým chalanom, ktorých som milovala... od tej istej autorky. Príbeh bol jednoduchší, bez blbostí a reálny. Posadený do úžasného a nádherného prostredia. Postavy vás nenudia, každá jedna je špeciálna. ,,Rozmýšľala som, či sa takto končia staré lásky - ufňukane, pomaly a zrazu nie sú." Čo sa týka záveru, ten bol alebo nebol? Sama neviem, pretože kľudne by som čítala ďalej a ďalej. Príbeh skončil skokom na Vianoce, chvíľkou, ktorá prezradila všetko aj nič. A je len na nás aký záver si sami napíšeme. Určite sa nebojte pustiť do tohto letného mini šialenstva.

nakridlachknih.blogspot.cz, 14.9.2018

Tri temné koruny

Kendare Blakeová

Kendare Blake je americká autorka kórejského pôvodu, ktorá sa slovenským a českým fanúšikom predstavila vďaka knihám Anna krví oděná, Dívka z nočních můr a Antibohyně. Na konte však má oveľa viac kníh, z ktorých žiadna nevyšla v preklade. Okrem toho, že sa venuje skôr tvorbe pre mladších čitateľov však rada skúša nové žánre. Pripravovaná tetralógia Temné koruny prináša zaujímavý závan na poli temnej fantasy. Knihy s istou dávkou temnoty boli vždy populárne a som si istá, že ich obľúbenosť postupom času nezačne klesať. Jediný problém s podobnými knihami je, že nie sú vždy také temné, ako by od nich očakávali čitatelia, a preto sú často aj kritizované. Kniha Tri temné koruny nie je výnimkou a hoci na jednej strane niektoré výhrady voči knihe chápem, iné mi pripadajú úplne prehnané. Táto kniha je napísaná zaujímavým a v podstate rafinovaným spôsobom. Dej sa zameriava na tri mladé kráľovné, ktoré práve oslávili šestnáste narodeniny, no miesto toho, aby tancovali niekde na plesoch, sa učia cibriť svoje schopnosti a snažia sa ich premeniť na zbrane. Prečo? Nuž, nie na ochranu vlastnej krajiny, to vás môžem uistiť. Miesto toho sa vlastne pripravujú na to, ako jedna druhú zabijú. Pretože podľa starých skostnatených pravidiel môže byť kráľovná len jedna a bude korunovaná v čase, keď telá jej mŕtvych sestier ešte ani nestihnú poriadne vychladnúť. Ak tento prvok sám osebe nie je dostatočne morbídny a temný, potom sú niektorí ľudia oveľa viac úchylní, než by malo byť povolené. Ale moje výhrady voči zdraviu tejto spoločnosti bokom, táto kniha toho ponúka oveľa viac. Dej je vystavaný v podstate veľmi jednoducho – jednotlivé uhly pohľadov sa striedajú v pravidelných intervaloch, aby som tak v rovnakom čase mohla spoznať všetky sestry. Napriek tomu, že sú Katharine, Mirabella a Arsinoe trojičky, nemohli by byť viac rozdielne, čo je rozhodne dobre. Vďaka tomu sa dej stáva zaujímavejším v čase, keď neponúka žiadnu akciu a len nám predstavuje postavy. Pretože to je zámerom zhruba prvej polovice knihy – ukázať mi, aké sú jednotlivé postavy, ako sa medzi sebou líšia, v čo dúfajú, aké sú ich slabosti i silné stránky a predovšetkým, či sú obeťami v hre ostatných, alebo majú vlastnú hlavu a nedovolia ostatným riadiť ich život. Toto všetko je na nich zaujímavé, no predsa to nie je všetko. Oni totiž všetky tieto tri sestry vládnu inou mágiou. „Tri čierne bosorky v údolí zrodené, priateľstvo trojičkám nebude súdené. Tri čierne strigy krásne ako sen, prežiť a vládnuť môže jedna len.“ Ovládanie živlov alebo rastlín či zvierať je v podstate príklad klasickej mágie, ale aby mal niekto magickú schopnosť prežiť akýkoľvek jed? To je pomerne originálne. Všetky tieto prvky navyše perfektne zapadajú do obrovského sveta ostrova Fennbirn. Ten má svoju minulosť, svoje zvyky, svoju mágiu a tak jediné, čo mu chýba, je jeho vlastná mapa. Snáď môžeme dúfať do budúcnosti. Takže máme vcelku dobre opísané prostredie, v ktorom žijú zaujímavé postavy, ktoré pôsobia nanajvýš ľudsky a aby to bolo všetko o čosi výnimočnejšie, ovládajú tieto postavy aj zaujímavé druhy mágie. Všetko je to zabalené v peknučkom balíčku autorkinho svižného a jednoduchého štýlu. Kendare sa nezdržiava so zbytočnosťami a to, akým spôsobom mi predkladá príbeh, je veľmi sympatické. Jednotlivé strany ubiehajú vskutku rýchlo, v deji vlastne nie je žiadne vyslovene hluché miesto. A tento jej veľmi vydarený štýl zakrýva aj čosi iné – totiž fakt, že prvá polovica knihy ja zameraná len na to, aby mi predstavila jednotlivé frakcie rozdelené podľa mágie, postavy a nakoniec sa začali zvíjať klbká intríg a úskokov, v ktorých sú kráľovné doslova stratené. A až na tomto základe bola vystavaná neskoršia druhá polovica knihy zameraná viac na akciu, zvraty, ešte silnejšie emócie, až to nakoniec všetko vyvrcholilo v tradičnom vražednom konci, ktorý ma prinútil slintať nad pokračovaním. Tri temné koruny sú zaujímavo napísanou temnou fantasy, ktorá sa číta veľmi rýchlo a dobre a to aj v momentoch, keď sa v deji takmer nič nedeje. Kendare Blake má veľmi svižný štýl písania, nezaoberá sa zbytočnosťami a opisuje len to, čo ja naozaj dôležité. Vďaka tomu v knihe nie je žiadne hluché miesto, dej nestagnuje a stále napreduje. Aj keď niekedy je tempo naozaj pomalé – čo sa dá povedať hlavne o prvej polovici knihy. Tá je zameraná predovšetkým na predstavenie jednotlivých postáv. Vďaka tomuto pomalšiemu tempu som mohla dokonale spoznať Katharine, Mirabellu aj Arsinoe. Zistila som, že sú všetky iné, ovládajú inú mágiu a veľa som sa dozvedala aj o tejto mágii a jej fungovaní. Čo je vždy dobrým znamením. Každý predsa rád číta o niečom, čomu aj rozumie. Neskôr sa však dej dostal k tej zaujímavejšej časti. V druhej polovici autorka začala splietať nekonečné intrigy a ukázala mi, že nie kráľovné držia v rukách skutočnú moc, ale tí, ktorí ich ovládajú ako bábky. Napätie v knihe gradovalo, až napokon vyvrcholilo v prekvapivý koniec. V konečnom dôsledku má teda táto kniha všetko, čo by som si mohla priať od dobrej fantasy. Veľmi dobre vymyslený a opísaný svet, fungujúcu a jasne vysvetlenú mágiu, zaujímavé a ľahko rozlíšiteľné postavy, klbká kráľovských intríg, zamotané emócie a veľa neodhalených tajomstiev. Všetko je to zabalené v balíčku svižného a príjemné autorkinho štýlu. Vďaka nemu som s radosťou obracala jednotlivé stránky a takisto som si vďaka nemu dlho neuvedomovala, že sa v prvej polovici knihy takmer nič nedeje. A v tom vlastne tkvie rafinovanosť autorkinho štýlu – v tom, ako ma dokázala totálne pohltiť, až som si nevšímala nič okolo seba. Ani dej, v ktorom sa toho veľa nedialo.

Lili-darknight.blogspot.cz, 24.8.2018

Viac o knihe

Hraj fér

Enja Rúčková

Láska je krásna, pokiaľ nám neublíži. Rodina by mala držať pri sebe, pokiaľ sa niečo nepokazilo a vzťahy sa navždy nespretrhali. Alexis, hlavná hrdinka novinky Hraj fér, to nemá v živote jednoduché. No i tak sa svojmu osudu postavila zodpovedne a najlepšie, ako vedela. Čo si o knihe myslím a kto by si ju mal prečítať sa dozviete v článku. Anotácia Tínedžerka Alexis presne vie, čo chce: zmaturovať, odísť na výšku do hlavného mesta a potom precestovať celý svet. Túži po slobode a pokoji. No otec má s ňou iné plány. Presťahuje celú rodinu na bohom zabudnutú dedinu, aby sa spolu postarali o starkú. Alexis je nútená nielen stráviť leto na dedine odstrihnutá od všetkých kamarátov, ale aj pomáhať otcovi na stavbe, kde sa jej pripletie do života o pár rokov starší Jorik. Mladý vojačik pobláznil za tie roky hlavu nejednému dievčaťu a teraz mu padla do oka Alexis. Alexis však už nebaví napĺňať cudzie predstavy. Starká chce jedno, otec druhé, ale nikto sa nepýta, po čom túži ona. A pritom sníva len o Jorikovi, ktorý okolo seba vystaval barikády proti akýmkoľvek citom. Podarí sa Alexis dostať Jorikovi pod kožu? Je im súdené pretaviť ich vzájomnú náklonnosť v lásku? Alebo je to len ďalší letný románik, na ktorý si o pár rokov ani jeden nespomenie? Enja Rúčková vo svojej deviatej knihe Hraj fér dokazuje, že je právom najúspešnejšia a najobľúbenejšia slovenská autorka dievčenských románov. Čitatelia môžu v novom románe opäť podľahnúť osudom jej hrdinov, ktorých si obľúbili tisíce mladých ľudí po celom Slovensku. O autorke dievčenských románov Enja Rúčková je obľúbená slovenská autorka, ktorá svoju tvorbu upriamuje na dospievajúce dievčatá. Žije na Liptove, čo môžeme poznať aj z jej novinky Hraj fér. Má rada kultové filmy, hudbu, hory či pizzu. Autorka je vydatá a radosť jej robia tri deti. Pokiaľ práve nepracuje, tak píše alebo žije s hlavou v oblakoch. Zostaňte s Enjou v kontakte: FB: Enja Rúčková Official Email: [email protected] Hraj fér nie je podľa mňa typická youngadultka Knihu môžeme rozdeliť do troch životných období hlavných hrdinov. Osud sa vždy postará o to, aby sa ich cesty nejakým spôsobom pretli a navzájom sa ovplyvňovali. S Alexis prakticky dospievame, prežívame ukončenie školy, leto plné povinností, ale aj veľkú lásku. A je to taký paradox, hoci kniha bola hlavne o nej a jej pocitoch, absolútne mi nesadla. Mladá dáma si často protirečila a z jej zmätenosti som bola zmätená aj ja. Čo sa jej mohlo zlého prihodiť, to sa prihodilo. Bola taký magnet na problémy, pre mňa až prehnaný. Keď som nemala rada Alexis, bol mi sympatický Jorik, no úlohy sa otočili a keď sa mi Jorik sprotivil, tak som si povedala, že Alexis nie je až taká zlá. Skutočne, túto knihu som prežívala a utekala z jednej postavy k druhej. Kto si však vyšportovaného vojačika Jorika nezamiluje, tak už vážne neviem. Určite by som príbeh nezaškatulkovávala ako niečo len pre mládež. Aj keď podľa môjho názoru je cieľovka mladšia, môže sa páčiť aj starším dievčatám, slečnám a ženám. Všetko to záleží od samotného vkusu čitateľa. Veľmi sa mi páči osobnosť autorky, s ktorou sa stretávame skoro na každej strane. Štýl a slová, ktoré volila, sú nezameniteľné a pre Enju typické. Tak isto prevládalo aj prostredie spod Kriváňa, ktoré výrazne zasahuje do deja. Príbeh oživila sms komunikácia s kamarátkou, ktorá nám dovolila nahliadnuť do pocitov Alexis. Z jednotlivých správ som pociťovala hnev, žiarlivosť, ale aj lásku. Trochu mi nesadlo písanie veľkých písmen pri zámenách ako Ti, Tvoj… rozumiem, že je to zvykom (ba pravidlom) pri písomnej oficiálnej komunikácií, ale tu si písali dve kamarátky, ktoré hojne využívali emotikony a svoj štýl, preto som tomuto zámeru neporozumela. Kamoške by som do smsky nikdy nenapísala: “Ako sa má Tvoj priateľ?” (veta je iba náhodný príklad). Dej mi prišiel dievčensky naivný, ľahko predvídateľný, ale za to príjemný. Páčila sa mi idea príbehu a zámer, ktorým sa autorka chcela uberať a v závere aj uberala. Hraj fér je taká tá typická letná romantická oddychovka, s ktorou si spríjemníte večer. Prečítať sa dá skutočne rýchlo. Komu knihu odporúčam Podľa mňa je kniha ideálna pre 15 ročné slečny, ktoré milujú drámu v láske a radi preháňajú. Typická hrdinka sama proti svetu hľadajúca spriaznenú dušu im bude určite sympatická a myslím, že veľa z nich sa v nej dokáže nájsť. Ale zase záleží na vkusu čitateľa, preto ak vás kniha zaujala, určite ju prečítajte a urobte si názor sami. Mne sa veľmi páčil autorkin zámer a hlavná idea knihy. Nie všetko podľa mňa ale vyšlo dobre. Napríklad to, že sa mi proste Alexis vôbec nezapáčila. Môže to byť ale aj preto, že rada sa v hlavných hrdinoch vidím a so sympatickou fotografkou sme úplne rozdielne povahy. Príbeh je však príjemnou oddychovkou na letné dni, ktorý sa veľmi dobre číta. Ak ste sa v minulosti stretli s tvorbou Enji Rúčkovej, určite nevynechajte Hraj fér. A tí, čo ste túto knihu do rúk chytili prvý krát, určite sa poobhliadnite aj po starších kníhách, ktoré sa zapísali do sŕdc mnohých dospievajúcich dievčat.

Jajibloguje.sk, 13.8.2018

Viac o knihe

Recenzia médii