Tento rok som nič nezjedol
Úprimne o tejto knihe som ani netušila, že vychádza a keďže som ju ani na bookstagrame veľmi nevidela, s radosťou vám o nej poviem viac. Rozpráva príbeh o dospievajúcom 14 ročnom chalanovi Maxovi, ktorý čelí zvyčajným problémom mladého človeka. Okrem toho však Max trpí na anorexiu. Dozvedáme sa o tom, ako porucha príjmu potravy ovplyvňuje jeho každodenný život, myšlienky, správanie, vzťahy a tiež ako sa s tým vysporiadava rodina. Jediný s kým sa Max naozaj uprímne rozpráva je Ana, ktorá mu však vždy poradí, že nejesť je riešenie. Kniha spracováva neľahkú tému, ktorá nie je otvorene diskutovaná úplne často. Veľmi oceňujem, že hlavnou postavou tejto knihy je práve chalan, odkrýva to tak ďalšiu tému, a to, že anorexiou nemusia trpieť iba baby. Nie vždy sa to čítalo ľahko, veľmi som túžila Maxovi nejako pomôcť a veľmi som dúfala, že bude dobre. Je to však napísané naozaj autenticky a nielenže si čo to z toho vezme mladý človek, ale podľa môjho názoru aj dospelý. Sám autor si niečím podobným prešiel, takže doslova vedel, o čom píše. Počas čítania so mnou lomcovalo naozaj veľa pocitov. Veľmi mi bolo ľúto, čím všetkým si musel Max prejsť počas jedného roka a chcelo sa mi kričať ako to nie je fér. Ale tak to proste býva a občas sa na človeka zosype všetko, jedno po druhom. Kniha však nie je len smutná, ale nesie aj nádej, pretože vždy je tu niekto, komu na vás záleží. Možno úplne nechápe, čím si prechádzate, ale chce vám pomôcť a byť tu pre vás. Toto a mnoho iného si z tejto knihy odnášam ja. Za mňa silné odporúčanie. Obálka vás možno na prvý pohľad nepresvedčí, ale ten príbeh naozaj stojí za to.
