CooBoo

Červená ako rubín

Drahokamy sú jedna zo sérií, po ktorých v kníhkupectve pokukujem už zopár rokov, no nikdy sa nenaskytla tá “správna príležitosť” na ich kúpu....ale keď sa @cooboo.sk rozhodlo vydať knižku v i slovenčine, neodolala som a tajomný príbeh (aj) z minulosti som si musela vypýtať a prečítať. Príbeh dvoch rodín, ktorých nositelia génu dokážu cestovať v čase, nebol ani ultra-mega-zložitý, no nebola to ani celkom oddychovka v pravom slova zmysle....a hoci celkovo by z tejto ružovej krásky bolo viac nadšené moje mladšie ja, dokázal ma dej očariť aj teraz. Jednak to bolo vďaka autorkinmu štýlu, ktorý je podľa môjho názoru plný humoru, romantiky (kto čítal, vie) a zároveň je chytľavý/svieži a takisto vďaka postavám, ktoré vyčarovala spisovateľka vtipné, zaujímavé a ľahko obľúbiteľné. Výnimkou nebola ani hlavná hrdinka Gwendolyn (ehm...ehm...Wendy) - bola totiž tak správne drsná, múdra, odvážna, sarkastická a praktická a mne sa to veľmi pozdávalo! Čo sa týka tretieho P (pre neznalých: príbeh, postavy, prostredie), tak opisy boli výstižné, aj keď boli dosť stručné, čo je v knižke, v ktorej sa hrdinovia vyskytujú v minulosti veeeľmi rozmanitého prostredia (šiat, budov, účesov...atď.) podivné, no pre mňa osobne vcelku vítané. A čo je veľké plus, knihu som čítala v rámci spoločného čítania s @knizny.zavislak a ďalšími dievčatami, čo z toho spravilo ešte väčší zážitok. Približne 300 stránok bolo teda rozložených priam bravúrne - nikdy som sa nenudila, úprimne ma zaujímalo, čo sa stane ďalej a ešte som sa popritom aj výborne bavila! Rozhodne ju preto odporúčam aj vám! ??

bookwormblood, 29.2.2020

Viac o knihe

Drahokamy #1: Červená ako rubín

Kerstin Gierová

Táto kniha nie je na knižnom trhu žiadna novinka a tak je jasné, že som ju už z počutia poznala a veľmi často ju vídala na bookstagramoch a kade-tade po internete. Vždy som bola na ňu zvedavá, a tak keď vyšla v slovenčine, už som sa jej jednoducho nemohla ďalej vyhýbať. Musela som zistiť, o čom to všetci hovoria. Pri čítaní som myslela na to, že ide o knihu pre mladšie ročníky, a tak som ju neposudzovala veľmi prísne. Dokonca ma prekvapilo, keď som sa do nej po pár stranách poriadne začítala, ako svižne sa číta a ako dej napreduje. Jediné, s čím som mala zozačiatku trochu problém, boli pomerne zložité rodinné vzťahy v rodine Gwendolyn. Nevedela som si zapamätať, kto je stará mama, prateta a stratená sesternica... no, bolo toho dosť ?? No po nejakom čase, keď sme dostali možnosť spoznať tieto postavy trochu lepšie a nahliadnuť do ich minulosti a životných príbehov, tak trochu sa to ustálilo a začala som sa v tom orientovať. Jediné, čo ma trochu mrzí je to, že som si zatiaľ nenašla žiadnu obľúbenú postavu. Nijaká mi na prvý pohľad nepadla do oka, no niektoré majú skvelý potenciál. Zaujímala ma tajomstvom opradená Gwendolynina sesternica Lucy a jej manžel Paul a aj samotná Gwendolyn bola zaujímavá. Niekedy som sa na jej výrokoch a reakciách naozaj schuti zasmiala, nerobila nič, čo by mi nejako výrazne prekážalo a dokázala som sa do nej vžiť. Páčilo sa mi aj to, že nebola hneď od začiatku adeptom na hlavnú hrdinku, ktorá má na starosti spasiť svet alebo niečo podobné. Vlastne sa do všetkého zamotala tak trochu náhodou, rozhodne nie svojou vlastnou vinou a to mi bolo sympatickejšie, ako keby sa tam nasilu dotlačila. V takýchto tínedžerských knihách s magickými prvkami samozrejme nemôže chýbať nejaká tá romantická linka ?? Tu ju máme pomerne okato naznačenú, čo nie je veľmi môj štýl, no bolo to také celkom milé a keby som mala o pár rokov menej, tak to určite žeriem ?? Vyskytlo sa tam niekoľko klišé na spôsob, že hlavná hrdinka sa potkne a dotyčný potenciálny nápadník ju zachytí a ona niečo pocíti, napriek tomu že sa od prvého momentu neznášajú... ale ako vravím, tu to bolo také milé a fungovalo to. Najzaujímavejšie na celej knihe bola rozhodne téma cestovania v čase. Ja osobne som ešte veľa kníh s týmto prvkom nečítala, no vždy keď na niečo také narazím, veľmi sa mi to páči. Keďže ide o prvý diel, veľa vecí ešte zostáva, samozrejme, trochu zahalených tajomstvom, ale také základné informácie sa nám dostali a zatiaľ to znie veľmi zaujímavo. Gwen sa vlastne dostane do akéhosi tajného spolku, ktorý sa cestovaniu v čase venuje a ktorý spĺňa tajnú misiu, siahajúcu stovky rokov do minulosti. Páčila sa mi tá tajomná atmosféra, ktorá okolo toho vládla a že Gwen nebola hneď do všetkého zasvätená a spolu s čitateľom postupne odhaľuje tajomstvá. Veľmi som si užívala aj to, keď sa ocitla v minulosti a musela "splynúť s prostredím", čiže musela nosiť rôzne šaty a kostýmy podľa vtedajšej módy. Takéto opisy mám v knihách vždy veľmi rada a tu to bolo rovnako zaujímavé. Dúfam, že v ďalších častiach bude môcť Gwen preskúmať ešte ďalšie nové miesta a doby, pretože zatiaľ toho ešte určite nemám dosť. Červená ako rubín je naozaj skvelým úvodom do série, ktorá má čo ponúknuť a ktorá sa môže vydať rôznymi neočakávanými smermi, takže som naozaj zvedavá, ako sa vyvinie. Dúfam, že sa pokračovania dočkáme čo najskôr a ak aj vy túžite po milom oddychovom čítaní s dávkou tajomna, toto je dobrá voľba!

strana36.blogspot.cz, 25.2.2020

Viac o knihe

Prvá veterná čarodejka

Na CooBoo tour sme dostali od vydavateľstva skvelý merch, v ktorom bolo okrem iného i USB s ukážkami z nových knižiek, čo majú vyjsť tento rok. Jednou z nich bola Prvá veterná čarodejka. Pár kapitol a krásna obálka ma natoľko upútali, že som si príbeh musela prečítať. Hlavnou postavou je veterná čarodejka Vhalla, ktorá sa akosi nevie vyrovnať s tým, že jej poslaním nie je stráviť zvyšok života v knižnici. Pokladá sa za obyčajnú, uprednostňuje svoj jednoduchý život a bezpečie kníh pred výnimočnosťou. Avšak napriek tomu, že sa svojmu dedičstvu bráni, nemôže ignorovať, kým je. Nerobí to ani Veža mágov, ktorá ju chce získať k sebe za každú cenu, alebo princ Aldrik, budúci kráľ ríše a zhodou náhod aj jeden z najmocnejších mágov. Táto kniha sa čítala sama – to je prvé, čo mi napadne, keď si ju vybavím. Netuším, ako ani kedy som sa dostala na poslednú stránku. Autorka má neuveriteľne chytľavý štýl písania a ak niekto dokáže pripútať čitateľa na tak dlho ku knihe, má spolovice vyhraté. Obzvlášť zaujímavé je, že kniha nie je nijako výnimočné akčná, postavy sa nezapájajú do bojov v každej druhej kapitole, ako by to niekto očakával pri podobnej tematike. Väčšina príbehu je skôr oddychovým predstavením autorkinho sveta. Spoznávame Vhallu, Aldrika a ďalšie postavy. Zoznamujeme sa s prostredím či máme postupne naservírované informácie o fungovaní mágie. Je neuveriteľné, že počas čítania som sa ani raz nenudila. Akčnejšie to totiž začalo byť až ku koncu, no vôbec mi to neprekážalo. So svetom v knihe sme sa neoboznámili do najmenších detailov. Autorka sa sústreďovala viac na postavy a na Vhallin vnútorný boj so svojou podstatou. Páčilo sa mi to oveľa viac, než čítať o dlhočiznej histórii kontinentov. Informácie boli dávkované postupne a iba tie najpodstatnejšie a najzaujímavejšie – o minulosti mágie. O čarodejniciach som dávno nič nečítala, takže neviem povedať, nakoľko bol ten nápad ohraný, no ja som si ho obľúbila. Záleží v prvom rade na spracovaní, ktoré bolo úžasné. Hlavná hrdinka Vhalla pôsobí zo začiatku ako sivá myška. Je až príliš obyčajná. Opisuje ju tak autorka a aj sama sa tak vníma, preto bolo pre mňa náročnejšie pochopiť, že upútala u princa (princov) a kolegu taký záujem. Chápem, že je po storočí a pol prvá veterná čarodejka, čo je, samozrejme, výnimočné, ale napriek tomu som si nevedela pomôcť a občas sa samej seba pýtala: Čo na nej vidia? Dúfam, že vývoj Vhallinho charakteru sa výraznejšie prejaví v pokračovaní, lebo sa neviem rozhodnúť, ako vnímam túto hrdinku. Rozhodne sa mi neprotiví, ale zatiaľ ma ani ničím neohúrila. Je proste nemastná-neslaná. A keďže príbeh je taký super, mám vysoké očakávania. Postavu Aldrika som si veľmi obľúbila. Nejde o typického princa. Je to skôr drsný samotár, ktorému nie vždy docvakne, že aj slová môžu ubližovať a nie iba jeho mágia. Postupne sa nám však otvára, ukazuje svoju citlivejšiu stránku a z neho a Vhally sa stávajú priatelia. Magické puto, ktoré Vhalla nevedomky vytvorila pri záchrane jeho života, im nedáva veľa možností, ako pred tým druhým uniknúť a obaja chápu, že najlepšie bude, ak nájdu spoločnú reč. Ich vzťah je veľmi vratký, má iskru a nejde o žiadnu instalove, za čo autorke tlieskam. Je osviežujúce čítať knihu, v ktorej sa hlavní hrdinovia nemilujú na život a na smrť po tretej kapitole. Vedľajšie postavy mi až tak neutkveli v pamäti. Priznám sa, že Sareem a Roan (Vhallini priatelia) ma skôr rozčuľovali, a netušila som, čo si mám myslieť o princovi Baldairovi, ale verím, že aj toto neprebádané územie autorka preskúma v pokračovaniach, keďže ide o zaujímavú postavu. Knihe musím vytknúť akurát predvídateľnosť. Našlo sa pár vecí, čo som nečakala, ale to, akým smerom sa bude dej uberať v závere, som predpokladala pred polovicou. Príbeh bol jednoduchší a priamočiary, nemusela som namáhať mozgové závity uvažovaním, kam to všetko asi smeruje. Avšak nejde o nič, čo by som neprehrýzla. Veľa kníh je na tom v predvídateľnosti oveľa horšie a nemajú autorkin pútavý štýl, ktorý spôsobí, že ako čitateľ odignorujete všetky nedostatky a budete myslieť iba na pokračovanie. Zhrnutie: Túto knihu som si nesmierne užila. Čítala sa mi ľahko a rýchlo. Autorka má úžasne chytľavý štýl písania, ktorý vynahrádza nedostatky. Postavy sú sympatické, svet mágie si ma hneď získal. Knižka nie je veľmi akčná, sústreďuje sa na Vhallin vnútorný boj so svojou podstatou a na spoznávanie postáv, čo mi však absolútne neprekážalo. Je to veľmi sľubný začiatok série. Neviem sa dočkať pokračovania.

lyn-von-nightlight.blogspot.cz, 4.2.2020

Nahliadni pod povrch

Kristen Ciccarelli

Keď som sa do knihy púšťala, netušila som, čo čakať. Áno, trvalo mi dlho, kým som sa začítala, ešte dlhšie, než som si uvedomila, že hlavná postava je oveľa komplexnejšia, než sa sprvu mohlo zdať. A potom... oh boy, si ma tento magický svet získal. (v recenzii sa môžu vyskytnúť menšie spoilery) // Štýl písania Kristen Ciccarelli má zaujímavý štýl, no aj napriek tomu mi trvalo veľmi dlho, kým som sa pnorila do deja. Dielo sprevádza množstvo opisov, pričom niektoré (hlavne tie vnútorné monológy) sa niekedy opakovali. Tretia osoba dodala knihe zvláštne čaro a donútila čitatľa odosbniť sa od hlavnej hrdinky a vnímať tak dielo ako celok. Kniha mala vcelku slušný úvod, ktorý sa mohol o nejakých 100 strán skrátiť a nemala by som pocit ukrátenosti. História bola skvelá, no keď Asha asi šiesty raz spomenula jej "skazenú dušu"/ "čiernu dušu", neubránila som sa pretáčaniu očí. Moje hodnotenie: 3.5/5* // Postavy Aha je princezná, obávaná Iskari, lovkyňa drakov. Robí to, aby tak vykúpila svoju skazenú dušu a tým aj seba z dohodnutého sobáša s veliteľom kráľovskej gardy. Prvú polovicu knihy som nevedela, čo si o nej myslieť. Prístup, s ktorým sa stavala k rôznym veciam ma nútil nemať ju veľmi v láske, obzvlášť, keď sa k bratovi chovala ako k naivnému hlupákovi, pričom ona sama by tým pádom musela byť rovnaká. Tak či onak, ako sa postupne odkrývala minulosť a pravda sa dostala na povrch, uvidela som ju v inom svetle. (A odvtedy mám neskutočné nutkanie objať ju a povedať jej, že všetko bude v poriadku.) Asha je skvelou ukážkou toho, ako človeka dokáže ovplyvniť rodina. Každá sebadôvera môže byť naštrbená, o to rýchlejšie, keď slová počuť zo známych úst. Netreba ale zabúdať, že to nemusí byť vždy len blízka osoba, ktorá vás podrží, rovnako ako to nebude cudzinec, ktorý na vás zaútočí. Moje hodnotenie: 4.5/5* // Zápletka a dej Už dlho som pri čítaní fantasy kníh nenašla toľko skrytých správ či odkazov, ako tu. Pri čítaní človeku vždy napadne prvá jasná vec, a kým sa presvedčí, či je to pravda, prejde dvesto strán, na ktorých sa ukáže, ako veľmi môže byť prvý dojem mylný. Veľmi sa mi páčila komplexnosť sveta. Jednotlivé príbehy mu pridávali na vierohodnosti, postavy a ich minulosť bola už len čerešničkou na torte. Autorka si dala záležať, aby nám svoj svet priblížila ako sa to len dalo, a keď som sa po dočítaní zamýšľala nad niektorými vecami, bolo až desivé, ako dokonalo to do seba všetko zapadlo. Koniec som nečakala. Mala som svoj tip, s ktorým som sa počas čítania zmierovala a blahoželala si, ako skvelé, že som na to prišla v polke, no OMYL! Vôbec to nebolo tak, ako som si myslela a nebol to Torwin, kto bol najdôležitejší! Som zvedavá, kde sa dostaneme v druhom pokračovaní, nakoľko toto skončilo, pravdepodobne, v tom najlepšom. Taktiež musím dať autorke veľké plus za fakt, že hoci sme sa pozerali najčastejšiu na Ashu a jej útrapi, na konci sa nám dostalo viac ako dosť otázok a možných scenárov, akým smerom by sa príbeh mohol vyvíjať. Veľmi sa mi zapáčili jednotlivé časti tohto magického sveta, z ktorého, aspoň dúfam, nám autorka ešte čo to ukáže. Moje hodnotenie: 4/5*

Perlasworldofstories.blog.cz, 2.2.2020

Viac o knihe

Reč srdca - Cleo Wade

Cleo Wade

Zbierka múdrostí pre (lepší) život! Poézia bola pre mňa kedysi španielska dedina. Neznášala som, keď sme museli v škole interpretovať nejakú báseň, nerozumela som jej a bola som z toho nervózna. Potom som však objavila novodobú poéziu 21. storočia, ktorá si ma svojím netradičným spracovaním získala. Mlieko a med spôsobilo po svojom vydaní doslova revolúciu a začalo sa šíriť ako vírus (lepšie prirovnanie ma v tejto chvíli nenapadlo). Zo začiatku som váhala, či sa vôbec do tohto titulu púšťať, no nakoniec som zostala úplne unesená a doslova som začala vyhľadávať knihy, ktoré tiež ponúkajú poéziu v novodobom šate. Cleo Wade je pre mňa úplne neznáme meno a ešte som od nej nič nečítala. Je to významná instagramová poetka, rozprávačka, ktorá sa rozhodla motivovať ľudí k lepšiemu aj prostredníctvom knižného spracovania jej povzbudzujúcich myšlienok. Reč srdca opäť raz nie je typickou poéziou, dokonca by som ju zaradila aj medzi motivačnú literatúru. Jednotlivé texty sú spracované raz ako básne, inokedy ako rozsiahle epické pasáže, niekedy je dokonca ťažké ich priradiť ku nejakému konkrétnemu žánru. Autorka sa nesústredila ani tak na formálnu, ako obsahovú stránku. Občas chýba interpunkcia, občas priama reč, či rozlišovanie veľkých alebo malých písmen. Aj napriek tomu sú však jednotlivé texty veľmi dobre čitateľné a majú silnú výpovednú hodnotu. Každý z nás sa miestami ocitne v situáciách, kedy nevie, ako ďalej a má pocit, že sa proti nemu obrátil celý svet. Tápame, hľadáme sa a niekedy proste len potrebujeme povzbudiť. Práve v takýchto chvíľach nám môže pomôcť nielen naša rodina, či priatelia, ale možno aj dobrá kniha. Často sa pristihnem pri tom, že keď mi niekto niečo hovorí, nevnímam. No zrazu, keď na mňa isté myšlienky vyskočia na stránkach kníh, začnem si ich viac uvedomovať a zamýšľať sa nad nimi. Tak tomu bolo aj v tomto prípade. Knihu som čítala postupne, každý deň som odkryla nejakú myšlienku, ktorá sa v tomto dielku skrývala a snažila som si z nej niečo zobrať. Odporúčam vám túto knihu čítať postupne, aby ste sa naozaj zamysleli nad tým, čo je v nej napísané a aby ste ju len tak nepreleteli. Páčilo sa mi, že knižka nebola len čisto poskladaná z básni, ale aj rôznych epických pasáži. Na niektorých stránkach boli ako keby výzvy, ktoré nám dávali za úlohu niečo spraviť, niečo zmeniť, niečo si uvedomiť. Občas som sa pristihla pritom, že vediem imaginárny rozhovor sama so sebou na základe toho, čo som si prečítala. Za ďalšie pozitívum považujem aj to, ako boli jednotlivé texty spracované. Ako môžete vidieť na jednotlivých ukážkach, grafická úprava je rôzna - prázdne priestory písmen sú vyplnené, texty sú doplnené o rôzne mini ilustrácie, občas je písmo väčšie, inokedy menšie, presne podľa toho, ako to Cleo v tej chvíli cítila. Jej tvorba nie je umelá, ale je z nej cítiť hlbokú emóciu, ktorú do nej vložila. Absolútne nezávidím pani prekladateľke, ktorá mala neľahkú úlohu, aby dokázala nielen vytvoriť vetné konštrukcie, ktoré by dávali význam, ale zároveň udržať ich emocionálnu silu a šarm. Myslím, že sa jej to podarilo na plnej čiare. Nevedela som, čo presne očakávať, keď som sa do tohto titulu púšťala. Dostala som však plnohodnotné čítanie, ktoré ma milo prekvapilo. Každý deň som sa tešila na to, čo nové ma čaká a posunie ďalej. Nie je dôležité, či máte dobrý, zlý alebo ešte horší deň, či ste šťastný, smutný alebo nahnevaný. Táto knižka môže byť vaším sprievodcom a pomocníkom, ku ktorému sa vrátite práve vtedy, keď to budete najviac potrebovať. Reč srdca si naozaj nájde cestu aj do vášho srdca a možno zmení pohľad na isté udalosti a veci vo vašom živote. Nemôžem dať iné, než plné hodnotenie. Nikdy by ma nenapadlo, že si aj tento druh literatúry získa moje srdce. Reč srdca vám odporúčam, aj keď nemáte v živote práve zlé obdobie. Nikdy však neviete, kedy sa vám rada a motivácia od niekoho iného zíde a pomôžem vám.

Fans of Books, 18.1.2020

Viac o knihe

Posledný Namsara - Iskari 1

Kristen Ciccarelli

Dlho očakávaná séria, na ktorú som sa veľmi tešila aj ja. Ale... Zaujímavý príbeh o drakoch, niečo nové, o čom som doteraz nečítala. Zaujímavé prostredie, štýl písania. Krásne prelínanie príbehov s minulosťou, respektíve s príbehmi. Príbeh oživili aj ozdobné stránky a dych slabunkej romantiky spojenej s kopou dobrodružstva a nebezpečenstva. No mne sa začala kniha páčiť až niekedy od dvestej strany (ako spomínala aj jedna bookstagramerka Saxy ;) ). Dovtedy som len tŕpla a čakala, že sa stane niečo super, čo zmení môj názor na celú knihu. A tak sa aj stalo. Proste ma to chytilo. Začítala som sa, diali sa tam super veci, skvelý obrat, niečo mi začalo vŕtať v hlave, viac som sa zaoberala príbehom. Možno mi toto celé pripomínalo sériu Trón zo skla, kde som sa chytila až na štvrtej knihe a neľutujem to. Posledný Namsara obsahovala všetko čo skvelá kniha má mať. Túžba, intrigy, priatelia, rodina, dobrodružstvo, nádej, sklamanie,... Knihu som začala hltať. Veľmi zaujímavý námet a rozhodne sa teším na pokračovanie. Posledný Namsara je kniha pre teba, ak miluješ drakov, dobrodružstvo, záhady, intrigy, neprekáža ti náznak romantiky, ani restrospektíva vo forme príbehov. Ak sa chceš dostať do sveta, kde nie všetko je tak, ako to vyzerá, rozhodne sa pusť do tejto sérii. Sami uvidíte, či prídete na chuť aj takémuto niečomu. Plus tá krásna obálka. Neviem si oči vyočiť, taká prenádherná je.

mycourtofdreams.blogspot.cz, 8.1.2020

Viac o knihe

Kristen Ciccarelli | Posledný Namsara

Kristen Ciccarelli

Knihy o drakoch veľmi nečítam. Vlastne ani neviem prečo, nikdy ma to neťahalo, ak nepočítam Eragona. Na knihe Posledný Namsara ma nesmierne upútala obálka. Bola to jedna z tých kníh, pri ktorých vám stačí pozrieť sa na ňu a viete, že ju chcete mať na poličke. Tento príbeh som si pridala do to-read listu skôr, ako som si prečítala anotáciu, a to už je čo povedať, lebo po katastrofe menom Selekcia si dávam naozaj dobrý pozor, čím sa nechám zlákať. Potešilo ma, keď som zistila, že Posledný Namsara vyjde i u nás. Na rozdiel od našich českých susedov nám dokonca vydavateľstvo ponechalo pôvodnú obálku, čo je veľké plus, pretože je nádherná. Príbeh sa odohráva vo svete sužovanom drakmi. Hlavná hrdinka, princezná Asha, sa živí ich lovom, aby uchránila svoje kráľovstvo a zároveň odčinila to, čo napáchala v minulosti. Má taktiež zaujímavú schopnosť – rozpráva drakom príbehy, aby ich k sebe prilákala a mohla ich zabiť. Svojmu kráľovi nosí dračie trofeje a dúfa, že na ňu bude hrdý a že si tým vyslúži od ľudu odpustenie za svoje hriechy. Postaviť sa minulosti je však oveľa ťažšie, ako si Asha spočiatku myslela, obzvlášť vtedy, keď sa jej pohľad na život razom obráti hore nohami. Najväčšiu záhadu a zároveň výzvu pre mňa predstavoval pri čítaní svet, ktorý autorka vytvorila. Bol dobre premyslený, avšak mala som občas pocit, že sa s nami podelila o informácie, ktoré neboli potrebné pre príbeh, boli proste len... zaujímavé. Takže aj keď sa mi to čítalo dobre, kde-tu som sa zasekla, knihu na okamih odložila a potom som sa k nej znovu vrátila. Najviac ma miatli samotné príbehy, ktoré rozprávala Asha. Až tak ma nezaujali, takže čítať ich pomedzi kapitolami ma nebavilo, aj keď som si uvedomovala ich dôležitosť pre vývoj zápletky. Najviac ma na celom príbehu oslovili hlavné postavy. Asha mi bola sympatická. Vďaka nej som pokračovala v čítaní, bola som zvedavá, kam sa posunie jej charakter, ako sa zmení jej zmýšľanie a čo všetko ešte odhalí. Spočiatku na mňa nepôsobila ako vyslovene kladná hrdinka, aj preto si ma získala. Jej postava mi pripadala reálne a dobre spracovaná. Išlo o dievča, ktoré okresala zlá a krvavá minulosť – bolo z jej správania, uvažovania aj replík cítiť ťažobu a bolesť. Sledovať príbeh jej očami ma bavilo. Postava Torwina ma taktiež zaujala. Jeho životný príbeh sa úzko preplietal so životom hlavnej hrdinky. Ich spoločné scény som si nesmierne užívala a to, z akých odlišných svetov pochádzali, dotvorilo v knihe zaujímavý kontrast. Môj názor na vedľajšie postavy je však už o niečo vlažnejší. Netuším prečo, no žiadna z nich ma nezaujala. Najsilnejšie pocity vo mne zanechal Jarek. Neboli to síce kladné dojmy, ale jeho postava bola dôveryhodne opísaná, zdal sa mi zapamätateľný, čo o ostatných povedať nemôžem. Napriek tomu, že u väčšiny postáv badať výrazný vývoj charakterov, pokiaľ si ich porovnáte na začiatku a na konci, nepadli mi do oka až tak, ako by som čakala. Čo je veľká škoda, ale hádam sa môj názor poupraví pri pokračovaniach. V knihe sa vystriedalo niekoľko pokojnejších pasáží s tými akčnejšími, čo vytváralo vhodnú dynamiku. Čitateľ chvíľu zadržiaval v napätí dych, ale autorka sa zľutovala a dovolila mu na pár stranách predýchať to, čo sa stalo. Knihu dopĺňa niekoľko veľkých zvratov – niektoré predvídateľné, niektoré nie, takže sklamaná som rozhodne nebola. Koniec mi pripadal dobrý, očakávala som niečo v tomto duchu. Naláka na pokračovanie, ale zároveň si netrháte vlasy z toho, že ho hneď musíte mať v ruke. Je to dobré, ak neradi čakáte na ďalšie diely, no ja sa neviem zbaviť pocitu, že touto knihou sa pre mňa príbeh uzavrel, som spokojná a keby som nevedela, že je to séria, ani mi nenapadne ohliadať sa po dvojke. Zhrnutie: Ak máte radi tajomstvá, drakov a silné, nezávislé hlavné hrdinky, rozhodne choďte do toho. Kniha Posledný Namsara je plná príbehov, ktoré si vás podmania rovnako ako drakov. Hlavnú hrdinku strašia démoni minulosti, odráža sa to na jej správaní i na jej myšlienkach. Jej charakter pôsobí autenticky, a preto si ma získala. Romantická línia je taktiež dobre zakomponovaná do príbehu. Neohúri, ale zároveň ani nesklame. Akčné scény sa striedajú s pokojnejšími a i keď som občas mala dojem, že opisy a vysvetlenia o svete by sa dali skrátiť, kniha sa čítala dobre. Čerešničkou na torte je krásna obálka. Kto by ju nechcel mal na poličke?

lyn-von-nightlight.blogspot.cz, 14.11.2019

Viac o knihe

O STRÁCAJÚCICH SA DIEVČATÁCH

Courtney Summers

Dievčatá sa strácajú neustále. Aj týmito slovami sa začína podcast s názvom Dievčatá, kde nás moderátor West McCray zoznamuje so Sadie, hlavnou devätnásťročnou hrdinkou knihy, ktorá zmizla bez jedinej stopy po tom, čo jej trinásťročnú sestru Mattie zneužili a zavraždili. Sadie je teda na ceste za pomstou, odhodlaná vinníkovi vrátiť oplátku - no ako všetci dobre vieme, veci nie sú jednoduché a všetko sa začína komplikovať. Miestami nahliadame do mysle hlavnej hrdinky, zlomenej, odvážnej a zároveň plnej hnevu, no vzápätí sa zoznamujeme s celým jej životom prostredníctvom podcastu, ktorý navštívia jej najbližší. Skončí sa niekedy chaos, ktorý sa začal po smrti mladšej sestry? Dolapí Sadie vinníka? A vráti sa vôbec domov? Courtney Summers nebolo pre mňa tak celkom neznáme meno. Vedel som, že je to autorka niekoľkých kníh, ktoré sa ihneď stali bestsellermi či získali niekoľko literárnych cien. Avšak u nás akoby si ju nikto nepovšimol, hoci sa na internete a na rôznych blogoch vravelo neustále. Keď táto autorka vydala svoj ďalší román s názvom Sadie, knižka s dievčaťom bez tváre na obálke urobila dieru do sveta. Behom pár dní sa stala bestsellerom, na sociálnych sieťach pribúdalo recenzií ako komárov počas letných nocí a autorka zaň dostávala (a ešte stále dostáva) jednu literárnu cenu za druhou, takže ako vám, aj mne tento "triler, ktorý si nesmiete nechať ujsť" rovnako ukradol pozornosť. Viete si teda predstaviť, aký som bol nadšený, že sa ku knihe môžem dostať v preklade a nevedel som sa dočkať, kým sa do nej začítam. Nuž, a tento strhujúci román som prečítal za necelé dva dni. Popravde, netuším ani kde začať. Táto kniha je taká navrstvená a plná nuáns, že by sa o každej dalo menovite rozprávať i celé hodiny. Začnem asi s tým, že málokedy ma o "kvalite" knihy presvedčia nálepky na obálke typu "bestseller" či "tá a onaká cena". Áno, má to niečo do seba, no názor si urobím sám - no tá veta, "bleskový bestseller" na tejto knihe je pravdivá do slova a do písmena. Neviem či existuje nejaký čitateľ, ktorému by si sa Sadie nepáčila. Bolo to také strhujúce, napínavé a zároveň citlivé čítanie, že si knižku nedokážete nezamilovať. Sadie je kniha s ťažkým príbehom. Nie je to vôbec jednoduché čítanie, je to vlastne skutočný príbeh a keď si uvedomím, že sa rovnaký odohráva na svete niekde tu a teraz, mrazí ma rovnako ako ma mrazilo pri čítaní. Sadie je ťažká hrdinka. Autorka ju vytvorila bravúrne, za poslednú dobu snáď najlepšie, čo sa týka postáv mladých dievčat. Veľmi sa mi páčilo, ako autorka mala v paži to, či si Sadie obľúbite alebo nie. Sadie v príbehu nie je na to, aby sa vám páčila alebo nepáčila, aby ste s ňou sympatizovali alebo nesympatizovali - je tam iba preto, aby ste si vypočuli jej príbeh. Občas sa to s ňou nedá vydržať, nedá, pretože ste v blízkosti jej myšlienok, poznačených smútkom, hnevom, pomstychtivosťou a ďalšími démonmi. Občas si vravíte, že hento nemusela urobiť, mohla ísť touto cestou. A občas sa na všetko vykydnete, pretože Sadie je sakra dobrá hrdinka. Myšlienky, správanie, to ako autorka narábala s rôznymi prostriedkami na to, aby nám ukázala, kým je toto dievča. Neviem slovami vyjadriť, aké je to celé...skvelé. A veľmi sa mi páči fakt, že autorka nikdy nepíše o jedných dievčatách, nezobrazuje iba Sadie - zobrazuje každé dievča na svete. Akoby Sadie bola synonymom pre slovo dievča. K príbehu sa staviam rovnako. Strhol ma už prvou vetou. Možno si to uvedomujete a možno nie, no triler patrí medzi žánre, ktoré nie sú pre každého. Dokáže ich dobre vytvoriť iba človek, ktorý je v tom naozaj dobrý a má na to filipa. Čo je to triler? Napätie? Suspenzia? Stačila jediná veta a celé vybudované napätie v knihe môže opadnúť a zničiť celkový dojem. To však nie je prípad tohto románu. Od Courtney som ešte nikdy nič nečítal, no už teraz sa držím názoru, že tá autorka vie, čo robí. Napätie, ktoré budovala po celý ten čas, ten znepokojujúci, ba ťaživý podtón, ktorý prúdi knihou Sadie ako nejaký spodný prúd - všetko to vybudovala priam majstrovským spôsobom. Kniha má veľmi osobitnú, akúsi odťažitú atmosféru - tou mi pripomenulo seriál Ostré predmety (spomínam seriál, nakoľko som knihu nečítal) či triler Stratené dievča. Myslím si, že ak sa vám páčili seriál i film či knihy, Sadie si zamilujete. Ja osobne zbožňujem trilery, no priveľa ich paradoxne nesledujem, nakoľko sa tento žáner skôr zameriava na dospeláckych protagonistov a mne tam vždy chýba tá citlivosť a vznetlivosť nejakého puberťáka. Chcem tým povedať, že Sadie bola knižkou ako ušitou pre mňa. Na jednej strane nervydrásajúci príbeh, na druhej strane citlivé, zraniteľné a zároveň krehké vnútro mladej hlavnej hrdinky. Hoci by som o knihe mohol písať ešte ďalšie siahodlhé články, celé to zhrniem do jednej vety: túto knihu si musíte prečítať. Garantujem vám, že v nej zanecháte svoje srdce. Sadie je mimoriadny príbeh; dokonca by som povedal, že na poli YA literatúry to je literárna udalosť roka.

Universe of Wonderful Books, 19.10.2019

Viac o knihe

Motýliky – Alice Osemanová

Alice Oseman

Prvá láska je vždy jeden z najkrajších pocitov. Človek sa z toho ide zblázniť – z tej neistoty, či náš objekt túžby city opätuje, z nevedomosti, ako to spracovať či prejaviť, z predstáv, ako by to mohlo vyzerať. Určite si to všetci pamätáte alebo to práve zažívate. Ten pocit je opojný. A presne o tom je komiks Motýliky od Alice Oseman. V prvom rade sa nesmierne teším, že sa aj také veľké vydavateľstvo, akým je Albatros a jeho značka CooBoo, pustilo do prekladania komiksov, čo na Slovensku doteraz veľmi chýbalo. Teší ma hneď niekoľko vecí – nie sú to superhrdinské príbehy najväčších komiksových domov sveta DC a Marvelu. Nechápte ma zle, superhrdinský komiks je fajn, ale často sa kvôli nemu zabúda na iné jeho formy a žánre. Komiks pre mladých dospelých je celkom samostatný svet. Po fenomenálnej Nimone tak máme možnosť ponoriť sa do príbehu, ktorý síce nemá nadprirodzené prvky, ale chladnými vás celkom iste nenechá. Alice Osemanová je síce mladučká, no etablovaná autorka young adult literatúry, jej kniha Solitaire vyšla u nás tiež a hlavní hrdinovia Motýlikov – Charlie a Nick – v nej vystupujú ako vedľajšie postavy. Ich príbeh však autorku natoľko zaujal, že sa rozhodla rozpovedať ho v paneloch a bublinách. Podľa vlastných slov ju pohltil. Kresbu aj scenár riešila Alice Osemanová sama. Motýliky majú vizuálnu štylizáciu, ktorá chytí za srdce. Kresba je veľmi zjednodušená a Alice sa určite značne inšpirovala mangou, no je výstižná, dobre čitateľná a obsahuje naozaj množstvo zábavných prvkov. Je jednoducho supercute. Panelovanie je nekomplikované, zvyčajne len pár jednoduchých okien na stránke, no nič tomu nechýba! Emócie, ktoré sa im odrážajú v tvárach, sú na nezaplatenie. Nie je to však len prvoplánový, pojašený láskový príbeh pre pubertiakov. Má presahy. Spoločenské, sociálne, psychologické. Šikana a obťažovanie, škatuľkovanie, strach z toho, čo si ostatní myslia, osamelosť, to všetko Motýliky riešia a k strednej škole to neodmysliteľne patrí, či už v Anglicku, Amerike, alebo na Slovensku. Autorka síce nepriniesla nič prevratné alebo nevídané, ale dejová linka funguje, motivácie a následky sú vykreslené výborne. Tento príbeh vás pohltí tiež. Pristane mu aj šat, do ktorého ho Albatros zaodelo. Mäkká väzba a drevitý papier tomu dodávajú správny feeling. Napriek tomu, že gray-scale komiksy veľmi neobľubujem, pri tomto voči tomu nemám žiadne výhrady. A preklad? Opäť výborná Ivana Cingelová, ktorá v YA prekladovej literatúre jednoducho hviezdi! Tým sa dostávame aj k prekladu názvu. Pôvodne ho Alice Osemanová nazvala Heartstopper, čo je v angličtine úžasne vystihujúci názov. Preklad Motýliky sa môže sprvu zdať veľmi invazívny, no po prečítaní mi iste dáte za pravdu, že je dokonalý. Pretože motýliky v bruchu poznáte na vlastnej koži a zaručene ich zažijete aj v záverečnej časti prvej zo série komiksov Motýliky. Tak už len dúfať, že čoskoro budú ďalšie!

Multiverzum, 6.10.2019

Viac o knihe

Sadie

Courtney Summers

Sadie má devätnásť a hoci to v živote nikdy nemala ľahké, našla si svoju cestu. Všetko, čo robila, bolo však pre mladšiu sestru Mattie, trinásťročnú puberťáčku možno až príliš naviazanú na matku, ktorá sa o nich v podstate nestarala. Ich život je však ako-tak normálny so všetkými nenormálymi problémami, ktorým musia čeliť. Až kým sa nestane tragédia – Mattie najskôr zmizne, aby ju neskôr našli zavraždenú a odhodenú ako odpadky. Sadie sa zrúti svet, o to viac, keď polícia nedokáže vypátrať Mattiinho vraha. Preto sa Sadie rozhodne zobrať veci do svojich rúk a vyberie sa na cestu s cieľom pomstiť sestrinu smrť. Do cesty sa jej postavia rôzni ľudia a rôzne prekážky, a nejako sa stane, že jej príbeh sa dostane až k reportérovi, ktorý sa rozhodne ju nájsť. Otázkou však ostáva, či ju dokáže nájsť a zachrániť skôr, ako navždy zmizne – podobne ako jej matka a neskôr aj sestra. Príbeh Sadie a jej rodiny je smutný a nie je jednoduché o ňom čítať. O to viac, že autorka sa nesnažila nijako ho romantizovať. Všetky okolnosti, ktoré viedli Sadie k úteku, sa rozhodla odhaľovať postupne a dokonca dvomi rôznymi spôsobmi. Jedna časť knihy je vyrozprávaná prostredníctvom reportáže vysielanej v rádiu a tá druhá očami samotnej Sadie – pričom tieto dve línie sa akoby neustále prepletali, no nikdy sa úplne nespoja, nakoľko Sadie mi svoj príbeh rozpráva v inom čase, než v ktorom vznikla rádiová relácia inšpirovaná jej životom a neskorším zmiznutím. O to reálnejšie tento príbeh potom pôsobí, nakoľko keď sa niečo spája s reportážou a pátraním po informáciách, pôsobí to o to uveriteľnejšie. Čiže autorke tlieskam za zvolenú formu. Tiež za to, akým spôsobom tento príbeh dala dokopy. Pretože ho vystavala ako mozaiku. Viem, že toto tvrdím o mnohých knihách, avšak o tomto to platí dvojnásobne. Pretože samotná Sadie bola vlastne výsledkom tejto mozaiky, produkt cynického života a ľudí, ktorí boli príliš zbabelí alebo len príliš zabratí do vlastného život na to, aby ponúkli pomoc dievčaťu, ktoré ju skutočne potrebovalo. Sadiinými očami som sledovala, ako sa stretávala s ľuďmi, ktorí sa jej vysmievali, bočili od nej a ktorí ju bez najmenších výčitiek svedomia poslali na nebezpečnú cestu. Prečo? Pretože to bolo jednoduchšie ako čeliť svojim vlastným démonom. Pričom nemali výčitky svedomia a nikdy neprejavili žiadnu ľútosť alebo snáď obavu, či ich konanie nebude mať nejaké negatívne následky. Až kým nepríde jeden reportér a nespýta sa ich, prečo konali práve tak, ako konali. Lenže keď sa v skutočnom živote niečo podobné stane, nepríde k našim dverám zvedavý reportér a neprinúti nás prehodnotiť naše rozhodnutia a činy a to, aký majú dopad na ostatných v našom okolí. Týmto otravným reportérom by malo byť naše vlastné svedomie. To by nám malo povedať, že nie je správne vyhodiť zúfalé dievča hľadajúce pravdu. Že by sme ho nemali poslať do noci a do náručia človeka, o ktorom vieme, že je to násilník. A keď sa nám už nepodarí ju zadržať, mali by sme jej niekoho aspoň poslať na pomoc. A o tom tento príbeh je. O tom, akí sme vo svojej snahe nevyrábať si ďalšie problémy vlastne cynickí voči svojmu okoliu. Ako robíme rozhodnutia bez toho, aby sme si premysleli dôsledky a ako nič neľutujeme, až kým nie je neskoro a niekto nás k tomu neprinúti. Príbeh Sadie je vďaka tomu nielen reálny a smutný, ale hlavne surový. Nie je to pekné alebo oddychové čítanie. Je to záznam života a toho, čo sa deje v našom okolí a pred čím tak vytrvalo zatvárame oči, pretože je to jednoduchšie. A Sadie je zosobnením toho, čo je výsledkom tohto konania – osamelé a zničené dievča, ktoré tak zúfalo potrebuje pomoc, no nikto nie je ochotný jej ju poskytnúť. Pretože je skrátka jednoduchšie odvrátiť sa, odohnať od seba potenciálny problém, a potom sa tváriť prekvapene, keď zistíme, že to, čo sme urobili, nebolo správne. Čítanie príbehu Sadie bolo akoby ma niekto prinútil analyzovať moje vlastné konanie a premýšľať, či vďaka niektorému rozhodnutiu neostala niekde vonku stratená moja vlastná Sadie. Čítať jej príbeh bolo surové a dychberúce, niekedy sa mi z toho zdvíhal žalúdok, no napriek tomu nemôžem povedať, že by som ľutovala čas obetovaný tejto knihe. Pretože takýchto úprimných a surových príbehov by sme mali čítať oveľa viac – aby nám otvorili oči a pomohli nám uvedomiť si, že každá naša voľba má dôsledky, a tie málokedy zasiahnu len nás.

Lili-darknight.blogspot.cz, 2.10.2019

Viac o knihe

Recenzia médii