Možno ste o Vere už počuli a možno nie. Mne sa dostala do rúk s veľmi dobrým odporúčaním, ktoré ma presvedčilo, aby som jej dala šancu. Popravde, čakala som tínedžerskú lásku/rozchod, hádky. Dostala som však výborne premyslený, zostavený a napísaný príbeh, ktorý vo mne rezonuje ešte dlho po prečítaní.

Príbeh Very Drietzovej sa dá čítať na viacerých úrovniach. Ak máte chuť na jednoduchú tínedžerskú oddychovku, aj keď so sarkazmom a smutným nádychom, nech sa páči. Pokiaľ naopak hľadáte prepracovaný viacvrstvový príbeh, ktorý postupne odhaľuje rôzne stupne a polohy postáv, aj v tom prípade si prídete na svoje.

Hlavným námetom je smrť Verinho kamaráta Charlieho. Kniha sa začína práve jeho pohrebom a my spätne spoznávame ich priateľstvo a cesty, po ktorých v živote vykročili. Dozvedáme sa, že sú kamarátmi od detstva, ktorí si prešli všeličím. Spoločné hry, prechádzky, stavanie domčeka na strome. V prvých kapitolách všetko hladko plynie, spoznávame Verin bežný život, školu, brigádu v pizzerii, život s jej otcom. Plávanie strednou školou bez výrazných eskapád, bez veľkej pozornosti spolužiakov s cieľom dostať sa na vysokú. Napriek tomu sa môže zdať, že ide o typickú sivú mišku, ktorá sa zrazu zmení na labuť. Nie, na takýto vývoj rovno zabudnite. Vera svojím spôsobom rebeluje, má problémy a tie nezmiznú ako mávnutím čarovného prútika.

Práve cez jej vzťah s Charliem, ale aj kolegami z práce, sú zobrazované viaceré témy, ktorým sa ľudia vo svojich životoch vyhýbajú. Poznáte situácie, keď niečo nie je „s kostolným poriadkom“, no väčšina ľudí s tým nechce mať nič spoločné. „Nevšímaj si to, ono to prejde, nie je to tvoja vec...“ Podobné výhovorky sme počuli a možno aj použili azda všetci. A práve tomu sa, aj keď nie primárne, venuje kniha od A. S. King. A je na nás čitateľoch, či cez tieto scény iba nezainteresovane prebehneme a užijeme si smutný tínedžerský príbeh, alebo sa aj zamyslíme a budeme si to všímať.

Vďaka krátkym kapitolám sa kniha číta veľmi rýchlo. Pridajte si k tomu svieži a do istej miery aj jednoduchý štýl rozprávania v zmysle – takto to porozprávam svojmu kamošovi pri pive/pri káve. Nezvyčajným prvkom v rozprávaní príbehu o Vere je viacnásobná retrospektíva. Jednotlivé kapitoly sú ako čriepky životov, niektoré pasáže sú z detstva, iné z nedávnej minulosti a zopár kapitol je vyhradených aj pre iné postavy.

V každom prípade mňa Verin príbeh prekvapil. V pozitívnom slova zmysle, pretože ma rýchlo a ľahko vtiahla do deja. Vo viacerých postavách som videla časti samej seba. Kniha je smutná, melancholická, doplnená o sarkazmus, takže máte chuť usmievať sa cez slzy a tento dojem autorka vyvolala naozaj bravúrne.

Dovolím si tvrdiť, že Veru Dietzovú si láskavo nevšímajte je čerešnička na pomyselnej torte YA príbehov. Skvele napísané, originálne spracované a vyvolávajúce pohnútky v čitateľoch, nech už sú akékoľvek. A o tom má dobrý príbeh byť – že ho nedostanete tak ľahko z hlavy ešte dlho po tom, čo ste obrátili poslednú stránku.

Vera, práve so svojimi chybami a s nedokonalosťami, brigádou v pizzerke a snahou nejako pokračovať v živote napriek tomu, čo všetko cíti.

Keď sa malá Vera snažila zastať kamaráta a jeho mamy, ktorú ich otec bil. Detský pohľad je niekedy krásne jednoduchý a priamočiary.

„Nefungovalo to, pretože som vedela, že nemám dávať to najlepšie zo seba tým najhorším ľuďom.“

 

Autorkou článku je Janka Casion Kolenová, redaktorka portálu Fantasy knihy a blogerka.

                                                                      Facebook | Instagram | Web My Fantasy Dream