Čítanie je parádna tvárová gymnastika. Zo začiatku som nadvihovala obočie, potom som zatínala zuby a ku koncu knihy som vytriešťala oči ako v animákoch. Takáto tvárová činnosť vraj omladzuje. No dobre, čítanie tínedžerskej drámy z dospeláka síce nespraví pubertiaka (fyzicky – škoda :), ale dovolí mu byť v móde „stay tuned“ v pochopení sveta mladistvých. Prečo pozývam do sveta tejto knihy pre tínedžerov práve dospelých? Pretože by bola škoda, keby sa pri tejto knihe (ako aj pri mnohých iných YA príbehoch) oklieštil okruh čitateľov. Milí moji, táto kniha je pre všetkých!

Keď sa teraz pozerám na anotáciu, je totálne výstižná, ale...  Zdá sa, že by človek mohol vedieť, čo sa v knihe udeje. Ale! Nemáte poňatia. Je tam toho oveľa viac. Rozuzlenie ma poriadne šokovalo, a nielen to. Ja som si myslela na začiatku niečo iné! Stále neviete, čo tým chcel básnik (teda ja) povedať? Čítajte ďalej.

Bežte s Annabellou, aj keď nie ste bežec či bežkyňa. Tento beh cez celú krajinu nie je obyčajný, toto je beh za všetky ženy, ktoré si uzurpoval psychicky labilný manipulátor. Mám super správu pre knihosedov. Nemusíte pohnúť ani palcom na nohe, ale pripravte sa, že srdce bude biť zbesilo spolu so srdcom hlavnej hrdinky, popritom budete zbierať čriepky bolesti a lepiť ich dohromady, budete spoznávať jej úžasne trhlú taliansku rodinu (jej dedo s karavanom – totálne som sa doňho zamilovala) a skvelých priateľov. Ale hlavne... v trefných dávkach a veľmi dobre rozloženú dostanete naservírovanú odpoveď na otázku, kto je Ničiteľ a akým spôsobom hlavnej hrdinke ublížil. Zdalo by sa, že od problémov minulého roka uteká. Opak je pravdou. Ona im ide naproti. A je to beh prekážkový (aj keď oficiálne beh na dlhé trate).

„A bežím, bežím, aj preto, že som plná smútku a ľútosti. Beh je môj plač a modlitba a krik. Hovorím tým, že neviem, čo mám robiť, ale niečo musím spraviť.“

 Nuž... Napadajú mi samé klišé reči, aká je kniha plná odvahy, lásky, ale aj ľudského zhnusenia a zúfalstva. Lenže načo čítať moje keci, keď si môžete prečítať túto knihu a nechať sa ohromiť skvelo poťahovanou niťou príbehu a úžasným umelecko-drsným štýlom?

Ničiteľ (práve som si uvedomila, že bez vierohodného vykreslenia tohto labilného chalana, by táto kniha nebola taká dobrá!)

„Vlčí strom vyrastie vtedy, keď niekde ostane celkom sám. Všetko okolo zničil oheň, prírodná katastrofa... Je to osamelý bojovník. Je tam sám, ťažko zranený, zvyčajne z úderov blesku. Mal by byť mŕtvy. Zhorený. Vyschnutý. Dá sa vidieť, čo všetko sa mu stalo. Je nachýlený od silného vetra, pretože nemá žiadnu ochranu. Ľadové fujavice mu polámali najťažšie konáre... A celkom hore, na najvyšších miestach blízko pri slnku, im vyrastajú nové konáre.“  

„Keď sa vaša mama bojí, deje sa toto: potajomky sa začnete báť aj vy.“

„Áno, do jednej osemslovnej vety dokáže napchať boha, Ježiša aj peklo.“

„Och, mamy vás vedia doviesť do šialenstva, ale mamy vás poznajú.“

„Mama ju ľúbi a ona ľúbi mamu – naozaj, bez nej by sa z toho nikdy nedostala –, ale občas si želáte, aby aj ľudia, ktorých ľúbite, na chvíľu zmizli.“

„Chce byť tou ženou, ktorá vraví Mňa nikdy žiadny muž a So mnou sa nebude žiadny chlap zahrávať, tou, ktorá vie žartovať o sile vagíny a o odsekávaní penisov násilníkov.“

„Je krásna, čo znamená, že si to ľudia všimnú ako prvé, a niekedy je to jediné, čo vidia. A to je výhoda aj nevýhoda zároveň.“

„Zdalo sa jej, že bude slušné, ak bude jeho erekciu považovať za sociálny omyl, ktorý ona veľkoryso prehliadne.“

„Annabelle by si priala byť astronautkou. Chcela by sa vrhnúť do tmavého a desivého vesmíru. Predstava, že je nepripútaná a v ohromnom nebezpečenstve, je lepšia než to, že je tu a pripútaná k zemi, na ktorej stroskotala.“

 

Kristína Ježovičová je autorka tínedžerského románu Nevyslovené a romantického románu Zakázaná príťažlivosť.

                                                                                     Facebook | Instagram