Kamila Kuricová je talentovaná ilustrátorka a umelkyňa, ktorej tvorbu môžeme vidieť aj na obálkach CooBoo titulov ako Bolo to úplne inak a Farby smútku.

Tvoja prvá spolupráca s CooBoo bola pri obálke knihy Farby smútku. Ako vznikala ilustrácia, nápad na toto jedinečné stvárnenie? 

Hlavnou inšpiráciou boli asi recenzie od čitateľov. Prelúskala som ich desiatky a potom sa snažila v ilustrácii zachytiť pocity, ktoré ľudia po prečítaní knihy prežívali.

Následne sme tvoju prácu videli aj na obálke Bolo to úplne inak. Ktorá obálka sa ti tvorila ľahšie, v čom bola práca na nich odlišná či naopak podobná? 

Bolo to úplne inak bola moja druhá obálka v živote, preto som pri jej tvorbe bola o trošku sebavedomejšia ako pri knihe Farby smútku. Obe knihy sa ale zaoberajú podobnou tematikou, takže aj tvorivý proces bol vlastne takmer rovnaký.

V Albatros Media Slovakia si pracovala aj na našej poslednej PF-ke – vianočnej a novoročnej pohľadnici. Na akých témach alebo zadaniach vo všeobecnosti rada pracuješ? 

Najradšej mám zadania, na ktorých sa môžem vyhrať s farbami, vyjadriť nejaký pocit alebo náladu. Tiež rada do ilustrácií vkladám humor alebo vtip (teda skôr nejaký úsmevný prvok), takže mi vyhovujú skôr menej seriózne témy.

 

Aká bola tvoja cesta k umeniu a prečo si sa vybrala práve týmto smerom? 

Ako dieťa som (možno až príliš intenzívne) fičala na anime, kreslila som si svoje obľúbené postavičky alebo navrhovala vlastné. Odtiaľ sa to už pod vplyvom komiksov a animákov uberalo samo.

 

Máš svoj umelecký vzor, niekoho, kto ťa inšpiruje? 

Mojím obľúbeným ilustrátorom je Simon Stålenhag. Som veľká fanúšička sci-fi a postapokalyptických konceptov a jeho práca ma fascinuje. Každá jeho ilustrácia rozpráva vlastný príbeh, ako celý film v jednom obrázku. To by som rada vo svojej tvorbe raz dosiahla.

 

Ako vyzerá tvoj tvorivý deň? 

Mojim tvorivým dňom (vlastne, bohužiaľ, aj všetkým mojim ostatným dňom) chýba prísny režim. Ak pracujem, tak väčšinou večer, v tme a tichu sa najlepšie sústredím. Keď si len tak čmáram sama pre seba, tak je to s iPadom v posteli pri filme alebo hudbe. Snažím sa každý deň niečo nakresliť, aby som sa nedostala do bloku – ak sa mi darí, spravím aj tri ilustrácie v priebehu pár hodín. Ak sa mi nedarí, navrhnem si aspoň skice a odložím si ich na tvorivejšie dni. :)

 

Vizuály, ktoré vytváraš, sú bohaté na farby a kombinujú rôzne prvky. Ako by si charakterizovala svoj štýl prípadne obľúbené techniky? 

Štýl si asi ešte stále hľadám, aj keď už cítim, že sa k nemu blížim. Často skúšam nové techniky a spôsoby, ako sa zlepšiť, pretože moje vlastné práce ma dokážu veľmi rýchlo omrzieť. Momentálne je moja tvorba asi trocha divoká, mám rada jasné farby a drsné textúry, sústreďujem sa na detaily. Inšpirujú ma vizuály z 80. a 90. rokov ako plagáty, reklamy, hračky, móda, popkultúra.

 

Máš vysnívaný projekt, do ktorého by si sa ako umelkyňa chcela zapojiť? 

Určite by som raz chcela vytvoriť vlastný komiks, vždy to bol môj sen. Okrem toho by som chcela vidieť svoje nápady a ilustrácie na oblečení, zatiaľ sa tomu venujem len veľmi amatérsky a pre vlastnú spotrebu, no je to pre mňa lákavý koncept.

 

Ešte nesmie chýbať otázka na tvoje obľúbené knihy. Prezraď nám zopár svojich top titulov.

Moja srdcovka je kniha Charlieho malé tajomstvá. Mám rada aj Ostré predmety od Gillian Flynn alebo Malé veľké klamstvá od Liane Moriarty. A budem sa na chvíľku tváriť, že aj komiks je čisto literárne dielo a spomeniem moju milovanú mangu Berserk. :)