Strašidlá číhajú pod posteľou na každého a je len na nás, ako sa k tomu dokážeme postaviť. Almu prepadli z ničoho nič, zobrali jej iskru, spánok, dobré známky a dočasne aj priateľov a rodinu. Nech je však práve Alma každému inšpiráciou, ako sa svojím strašidlám postaviť a nezľaknúť sa. Mňa osobne často zmáha práve Jednotka, ktorá ma dookola presviedča o tom, aby som si nechala útrapy pre seba a neotravovala nimi ostatných, a Štvorka snažiaca sa odviesť moju pozornosť od povinností. Rovnako ako Alme aj mne pomáha fakt, že na zvládanie sveta tu nie som sama a že sa mám vždy komu zveriť, keď to je najťažšie. Dvom Madridčankám sa podarilo nádherne zhrnúť boj s neľahkými životnými strasťami do neveselého, no za to potrebného textu, a pošmúrnych ilustrácií, ktoré trefne dotvorili celkový obraz. Dúfam, že sa o tejto knižke bude hovoriť ešte veľa, pretože si to zaslúži. A zvlášť preto, lebo my si zaslúžime vedieť, ako so svojimi strašidlami bojovať.

Aká kniha vám úplne prevrátila pohľad na samého seba/ konkrétnu vec? Úprimne neviem, ako začať pretože mnou stále lomcujú emócie z prečítania tejto knihy a preto asi zájdem do iného štýlu recenzie. Sedem Strašidiel Pod Posteľou je príbeh o malom dievčatku Alme, o tom ako stratilo svoje svetlo a aj ako ho opäť našlo. Celým príbehom nás sprevádzajú krásne ilustrácie, no nech sú ilustrácie akokoľvek krásne, slová zo života Almy sú ešte krajšie, neopísateľné. Určite sme sa každý stretli s aspoň jedným strašidlom z knihy, a ani sme si to neuvedomili. Almine strašidlá mi otvorili oči, každé jedno sa vyskytlo aj pod mojou posteľ, niektoré sú po mojom boku do teraz. Dávnejšie, keď sme boli ešte malé deti, depresie a iné diagnózy boli tabu, niektoré kultúry to brali ako hanbu. A žiaden rodič určite nechcel počuť o tom, že by sa niečo takéto dialo jeho dieťaťu. Preto pri náznakoch zatvárali oči. V tomto mi určite kniha otvorila oči, otvorila mi oči pred tým, pred čím som ich ako malý chlapec zatváral. Vytiahla na povrch spomienky, ktoré som potlačil do úzadia mojej mysle. A budem úprimný, pár strán som preplakal, pretože posolstvo knihy je silné a určite by sme ho mali niesť v pamäti a našich srdciach už naveky. Almin príbeh odporúčam čítať väčším deťom, rodičom a každému, kto ju potrebuje. Určite to je kúsok, ktorý by mal mať každý vo svojej knižnici.

Alma v sebe vždy ukrývala svetlo. Také, ktoré ľuďom chýbalo počas zamračených dní. No odrazu prišla temnota a do jej života prišli strašidlá. Pod jej posteľou sa ukrývali už veľmi dlho, bola ich tam celá kopa, no až teraz sa ukázali. Nechcú ju vystrašiť, ba naopak - ochrániť pred svetom. Alma tak spoznáva jedno strašidlo za druhým. Prvé bolo nervózne, ďalšie nesmierne ťažké, iné malo oči ako sova, stále plakalo či jej našepkávalo do ucha samé zlé veci. Spolu však naberali na obrovskej sile a boli silnejšie ako ona. A tak postupne prichádzala o úsmev na tvári, rodičia, kamaráti či učitelia v škole nechápali, čo sa s ňou deje. No ona nikomu nechcela prezradiť jej tajomstvo so strašidlami. Čoskoro však pochopí, že sama im nedokáže čeliť. Nielen Lovkyňa strašidiel, ale aj ostatní okolo nej, jej dokážu pomôcť bojovať s jej vlastnými strašidlami. Dvojica španielskych autoriek Iria G. Parente a Selene M. Pascual vytvorili nádherný príbeh nielen po grafickej stránke. Na niečo vyše dvesto stránkach napísali príbeh pre malých či veľkých s množstvom metafor a skrytých myšlienok. Poukázali na strašidlá, ktoré pod svojou posteľou ukrýva každý z nás. Niektoré sú menšie, tiché, no iné sa neustále ozývajú a podobne ako Alme, šepkajú do ucha. A že nie je hanba vyhľadať takúto Lovkyňu či zdôveriť sa najbližším. Sedem strašidiel pod posteľou v sebe ukrýva omnoho viac, než sa na prvý pohľad môže zdať. Každý si v ňom nájde niečo svoje.