Dievčatá sa strácajú neustále. Aj týmito slovami sa začína podcast s názvom Dievčatá, kde nás moderátor West McCray zoznamuje so Sadie, hlavnou devätnásťročnou hrdinkou knihy, ktorá zmizla bez jedinej stopy po tom, čo jej trinásťročnú sestru Mattie zneužili a zavraždili. Sadie je teda na ceste za pomstou, odhodlaná vinníkovi vrátiť oplátku - no ako všetci dobre vieme, veci nie sú jednoduché a všetko sa začína komplikovať. Miestami nahliadame do mysle hlavnej hrdinky, zlomenej, odvážnej a zároveň plnej hnevu, no vzápätí sa zoznamujeme s celým jej životom prostredníctvom podcastu, ktorý navštívia jej najbližší. Skončí sa niekedy chaos, ktorý sa začal po smrti mladšej sestry? Dolapí Sadie vinníka? A vráti sa vôbec domov? Courtney Summers nebolo pre mňa tak celkom neznáme meno. Vedel som, že je to autorka niekoľkých kníh, ktoré sa ihneď stali bestsellermi či získali niekoľko literárnych cien. Avšak u nás akoby si ju nikto nepovšimol, hoci sa na internete a na rôznych blogoch vravelo neustále. Keď táto autorka vydala svoj ďalší román s názvom Sadie, knižka s dievčaťom bez tváre na obálke urobila dieru do sveta. Behom pár dní sa stala bestsellerom, na sociálnych sieťach pribúdalo recenzií ako komárov počas letných nocí a autorka zaň dostávala (a ešte stále dostáva) jednu literárnu cenu za druhou, takže ako vám, aj mne tento "triler, ktorý si nesmiete nechať ujsť" rovnako ukradol pozornosť. Viete si teda predstaviť, aký som bol nadšený, že sa ku knihe môžem dostať v preklade a nevedel som sa dočkať, kým sa do nej začítam. Nuž, a tento strhujúci román som prečítal za necelé dva dni. Popravde, netuším ani kde začať. Táto kniha je taká navrstvená a plná nuáns, že by sa o každej dalo menovite rozprávať i celé hodiny. Začnem asi s tým, že málokedy ma o "kvalite" knihy presvedčia nálepky na obálke typu "bestseller" či "tá a onaká cena". Áno, má to niečo do seba, no názor si urobím sám - no tá veta, "bleskový bestseller" na tejto knihe je pravdivá do slova a do písmena. Neviem či existuje nejaký čitateľ, ktorému by si sa Sadie nepáčila. Bolo to také strhujúce, napínavé a zároveň citlivé čítanie, že si knižku nedokážete nezamilovať. Sadie je kniha s ťažkým príbehom. Nie je to vôbec jednoduché čítanie, je to vlastne skutočný príbeh a keď si uvedomím, že sa rovnaký odohráva na svete niekde tu a teraz, mrazí ma rovnako ako ma mrazilo pri čítaní. Sadie je ťažká hrdinka. Autorka ju vytvorila bravúrne, za poslednú dobu snáď najlepšie, čo sa týka postáv mladých dievčat. Veľmi sa mi páčilo, ako autorka mala v paži to, či si Sadie obľúbite alebo nie. Sadie v príbehu nie je na to, aby sa vám páčila alebo nepáčila, aby ste s ňou sympatizovali alebo nesympatizovali - je tam iba preto, aby ste si vypočuli jej príbeh. Občas sa to s ňou nedá vydržať, nedá, pretože ste v blízkosti jej myšlienok, poznačených smútkom, hnevom, pomstychtivosťou a ďalšími démonmi. Občas si vravíte, že hento nemusela urobiť, mohla ísť touto cestou. A občas sa na všetko vykydnete, pretože Sadie je sakra dobrá hrdinka. Myšlienky, správanie, to ako autorka narábala s rôznymi prostriedkami na to, aby nám ukázala, kým je toto dievča. Neviem slovami vyjadriť, aké je to celé...skvelé. A veľmi sa mi páči fakt, že autorka nikdy nepíše o jedných dievčatách, nezobrazuje iba Sadie - zobrazuje každé dievča na svete. Akoby Sadie bola synonymom pre slovo dievča. K príbehu sa staviam rovnako. Strhol ma už prvou vetou. Možno si to uvedomujete a možno nie, no triler patrí medzi žánre, ktoré nie sú pre každého. Dokáže ich dobre vytvoriť iba človek, ktorý je v tom naozaj dobrý a má na to filipa. Čo je to triler? Napätie? Suspenzia? Stačila jediná veta a celé vybudované napätie v knihe môže opadnúť a zničiť celkový dojem. To však nie je prípad tohto románu. Od Courtney som ešte nikdy nič nečítal, no už teraz sa držím názoru, že tá autorka vie, čo robí. Napätie, ktoré budovala po celý ten čas, ten znepokojujúci, ba ťaživý podtón, ktorý prúdi knihou Sadie ako nejaký spodný prúd - všetko to vybudovala priam majstrovským spôsobom. Kniha má veľmi osobitnú, akúsi odťažitú atmosféru - tou mi pripomenulo seriál Ostré predmety (spomínam seriál, nakoľko som knihu nečítal) či triler Stratené dievča. Myslím si, že ak sa vám páčili seriál i film či knihy, Sadie si zamilujete. Ja osobne zbožňujem trilery, no priveľa ich paradoxne nesledujem, nakoľko sa tento žáner skôr zameriava na dospeláckych protagonistov a mne tam vždy chýba tá citlivosť a vznetlivosť nejakého puberťáka. Chcem tým povedať, že Sadie bola knižkou ako ušitou pre mňa. Na jednej strane nervydrásajúci príbeh, na druhej strane citlivé, zraniteľné a zároveň krehké vnútro mladej hlavnej hrdinky. Hoci by som o knihe mohol písať ešte ďalšie siahodlhé články, celé to zhrniem do jednej vety: túto knihu si musíte prečítať. Garantujem vám, že v nej zanecháte svoje srdce. Sadie je mimoriadny príbeh; dokonca by som povedal, že na poli YA literatúry to je literárna udalosť roka.

Sadie má devätnásť a hoci to v živote nikdy nemala ľahké, našla si svoju cestu. Všetko, čo robila, bolo však pre mladšiu sestru Mattie, trinásťročnú puberťáčku možno až príliš naviazanú na matku, ktorá sa o nich v podstate nestarala. Ich život je však ako-tak normálny so všetkými nenormálymi problémami, ktorým musia čeliť. Až kým sa nestane tragédia – Mattie najskôr zmizne, aby ju neskôr našli zavraždenú a odhodenú ako odpadky. Sadie sa zrúti svet, o to viac, keď polícia nedokáže vypátrať Mattiinho vraha. Preto sa Sadie rozhodne zobrať veci do svojich rúk a vyberie sa na cestu s cieľom pomstiť sestrinu smrť. Do cesty sa jej postavia rôzni ľudia a rôzne prekážky, a nejako sa stane, že jej príbeh sa dostane až k reportérovi, ktorý sa rozhodne ju nájsť. Otázkou však ostáva, či ju dokáže nájsť a zachrániť skôr, ako navždy zmizne – podobne ako jej matka a neskôr aj sestra. Príbeh Sadie a jej rodiny je smutný a nie je jednoduché o ňom čítať. O to viac, že autorka sa nesnažila nijako ho romantizovať. Všetky okolnosti, ktoré viedli Sadie k úteku, sa rozhodla odhaľovať postupne a dokonca dvomi rôznymi spôsobmi. Jedna časť knihy je vyrozprávaná prostredníctvom reportáže vysielanej v rádiu a tá druhá očami samotnej Sadie – pričom tieto dve línie sa akoby neustále prepletali, no nikdy sa úplne nespoja, nakoľko Sadie mi svoj príbeh rozpráva v inom čase, než v ktorom vznikla rádiová relácia inšpirovaná jej životom a neskorším zmiznutím. O to reálnejšie tento príbeh potom pôsobí, nakoľko keď sa niečo spája s reportážou a pátraním po informáciách, pôsobí to o to uveriteľnejšie. Čiže autorke tlieskam za zvolenú formu. Tiež za to, akým spôsobom tento príbeh dala dokopy. Pretože ho vystavala ako mozaiku. Viem, že toto tvrdím o mnohých knihách, avšak o tomto to platí dvojnásobne. Pretože samotná Sadie bola vlastne výsledkom tejto mozaiky, produkt cynického života a ľudí, ktorí boli príliš zbabelí alebo len príliš zabratí do vlastného život na to, aby ponúkli pomoc dievčaťu, ktoré ju skutočne potrebovalo. Sadiinými očami som sledovala, ako sa stretávala s ľuďmi, ktorí sa jej vysmievali, bočili od nej a ktorí ju bez najmenších výčitiek svedomia poslali na nebezpečnú cestu. Prečo? Pretože to bolo jednoduchšie ako čeliť svojim vlastným démonom. Pričom nemali výčitky svedomia a nikdy neprejavili žiadnu ľútosť alebo snáď obavu, či ich konanie nebude mať nejaké negatívne následky. Až kým nepríde jeden reportér a nespýta sa ich, prečo konali práve tak, ako konali. Lenže keď sa v skutočnom živote niečo podobné stane, nepríde k našim dverám zvedavý reportér a neprinúti nás prehodnotiť naše rozhodnutia a činy a to, aký majú dopad na ostatných v našom okolí. Týmto otravným reportérom by malo byť naše vlastné svedomie. To by nám malo povedať, že nie je správne vyhodiť zúfalé dievča hľadajúce pravdu. Že by sme ho nemali poslať do noci a do náručia človeka, o ktorom vieme, že je to násilník. A keď sa nám už nepodarí ju zadržať, mali by sme jej niekoho aspoň poslať na pomoc. A o tom tento príbeh je. O tom, akí sme vo svojej snahe nevyrábať si ďalšie problémy vlastne cynickí voči svojmu okoliu. Ako robíme rozhodnutia bez toho, aby sme si premysleli dôsledky a ako nič neľutujeme, až kým nie je neskoro a niekto nás k tomu neprinúti. Príbeh Sadie je vďaka tomu nielen reálny a smutný, ale hlavne surový. Nie je to pekné alebo oddychové čítanie. Je to záznam života a toho, čo sa deje v našom okolí a pred čím tak vytrvalo zatvárame oči, pretože je to jednoduchšie. A Sadie je zosobnením toho, čo je výsledkom tohto konania – osamelé a zničené dievča, ktoré tak zúfalo potrebuje pomoc, no nikto nie je ochotný jej ju poskytnúť. Pretože je skrátka jednoduchšie odvrátiť sa, odohnať od seba potenciálny problém, a potom sa tváriť prekvapene, keď zistíme, že to, čo sme urobili, nebolo správne. Čítanie príbehu Sadie bolo akoby ma niekto prinútil analyzovať moje vlastné konanie a premýšľať, či vďaka niektorému rozhodnutiu neostala niekde vonku stratená moja vlastná Sadie. Čítať jej príbeh bolo surové a dychberúce, niekedy sa mi z toho zdvíhal žalúdok, no napriek tomu nemôžem povedať, že by som ľutovala čas obetovaný tejto knihe. Pretože takýchto úprimných a surových príbehov by sme mali čítať oveľa viac – aby nám otvorili oči a pomohli nám uvedomiť si, že každá naša voľba má dôsledky, a tie málokedy zasiahnu len nás.

Vďaka tomu, že som už dlhšiu dobu pokukovala po tejto knižke, ktorá oslovila mnoho čitateľov po celom svete a vďaka tomu, že ma nesmierne zaujímalo prečo, som si ju samozrejme musela od @cooboo.sk vypýtať. A dobre, že som tak urobila. Prečo? V prvom rade, to jej prevedenie je krásne. Jednoduchá obálka, no má v sebe čosi sviežo-pekné. Ďalej nečakane húževnatá, statočná a ostrieľaná hrdinka príbehu. A čo je ešte lepšie, do hlavnej postavy sa dalo ľahko vžiť, skamarátila som sa s ňou hneď od začiatku a bavilo ma čítať si jej príbeh. Ostatné postavy boli ako mihajúce sa stromy, ktoré vidieť z okna auta pri jazde na diaľnici - vedela som, že tam sú, no nie nadlho. Ale späť k príbehu. Ten mal hrozne čudne vymyslený koncept kapitol, (čitateľ sa dozvedá o všetkom z prvej osoby osobne od Sadie v jednej kapitole a v nasledujúcej je to všetko zhrnuté v reportáži/podcaste, čiže akoby prežívanie tej istej udalosti dvakrát) no zároveň prináša omnoho viac napätia, keďže treba čakať na to, čo príde a to čakanie vnáša skvelú intenzitu do deja. Preto sú tieto typy príbehov absolútne návykové - ak začnete, už nechcete a nemôžete prestať, pretože chcete vedieť viac. Napomáhal tomu i fakt, že väčšina prostredí bola opísaná kruto a neľútostne realisticky - nijaké príkrasy, len holá pravda. Zanedbané domy, špinavé autá, prehnité motely a ošumtelé prívesy. Autorka sa tiež nebála drsne napísaných scén, a to myslím fyzických i verbálnych. Napriek tomu obsahovala kniha mnoho hlbokých a krásnych myšlienok, ktoré boli podľa mňa aj dobre sformulované/preložené do slovenčiny. Podľa mňa už viac netreba dodať....len to, že ak ju prečítate, nebudete ľutovať! Odporúčam. ??

Ak si myslíte, že poznáte Sadie a viete ju odhadnúť len na základe anotácie, musím vás sklamať. Na to, aby ste plne pochopili, kým je, si musíte prečítať jej príbeh. A poviem vám, ten naozaj stojí za to! Sadie na základe spomenutej anotácie pôsobí ako pomerne jednoduchý príbeh zo žánru YA so smutnou pointou. Hlavná protagonistka sa má vyrovnávať so stratou svojej sestry. Podobných príbehov tu už niekoľko bolo, no Sadie rozhodne je oveľa viac než len takýto príbeh. Anotácia v tomto prípade je ako trailer k filmu, poskytuje ukážky len z prvej polhodiny, v tomto prípade prvej štvrťky knihy. Ukrýva v sebe omnoho viac ako by ste čakali. Príbeh je napísaný netradičnou formou, ktorá pridáva na pútavosti. K dispozícií je v prvom rade rozprávanie prostredníctvom niekoľko epizódovej šou v rádiu, a v druhom rade rozprávanie Sadie. Tieto rozprávania sú navzájom prepojené, krásne sa dopĺňajú a objasňujú čitateľovi sled udalostí. Štýl písania ma naplno pohltil a vždy som bola zvedavá, čo sa udeje ďalej a čo stojí za správaním sa postáv. Každou kapitolou čitateľ odkrýva dejové čriepky a prepracuváva sa k záveru a celému obrazu. Sadie je pre mňa prekvapením. Nechala som sa zlákať jednoduchou anotáciou a tešila sa na oddychové čítanie. Po prečítaní niekoľkých strán som však zistila, že to nebude len také jednoduché a rozhodne to nebude oddychové. Nosná myšlienka je psychicky ťažká, je ťažké čítať taký tragický a smutný príbeh, keďže neviete ani to, či môžete očakávať happyend. Celé čítanie a napredovanie v deji sa nesie v ponurej až temnej atmosfére. Ja osobne som mala miestami problém pokračovať, pretože toho na mňa bolo veľa. Verte mi,, chcela by som vám toho povedať oveľa viac, ale to by som vám úplne skazila zážitok. Môj názor je, že k jadru sa musíte dostať bez akýchkoľvek spoilerov, s čistým štítom, pretože to vám prinesie ten najväčší zážitok a zanechá vo vás tie pravé emócie. Emočne tento príbeh obsahuje všetko. Aj keď dominujú negatívnejšie emócie ako napríklad strach, hnev, smútok alebo odovzdanosť osudu, nájdu sa medzi nimi aj tie pozitívnejšie či skôr hodnotnejšie. Z postavy Sadie vyžaruje neuveriteľná odhodlanosť, sila, túžba po spravodlivosti. O jej odhodlaní nebudete pochybovať a bude vám jasné, že si jednoducho ide za tým, čo si zaumienila a čo považuje za dôležité. Nič ju nezastaví. Veľmi sa páčilo, že aj keď sa v deji dialo čokoľvek a značne to Sadie ovplyvňovalo, nikdy svoje rozhodnutia nemenila. Je to istá forma zaslepenosti, ale v tomto prípade pre správnu vec. V deji sú prítomné zvraty, prekvapenia, akcia, napätie a všetko, čo dobrá kniha potrebuje. Gradácia deja je na správnej vlne a od čítania sa neodtrhnete.

Čo by ste urobili, keby vám jedného dňa zaklopalo na dvere neznáme dievča a chcelo od vás pomoc? Poskytli by ste jej ju? Zaplietli by ste sa s cudzinkou, ktorá by mohla otvoriť staré rany? Odhliadnuc od toho, ako si všetci povieme áno, keby sa to stalo v skutočnosti, zaváhali by sme. Nevideli a nevedeli by sme všetko, čo sa dozvedáme ako čitatelia. Presne o tomto tento príbeh je. O pátraní, domáhaní sa spravodlivosti a o zbabelosti jedincov, ktorí namiesto pravdy radšej unikajú, nech to stojí čo to stojí. Aj život. / WRITING / Formát tejto knihy je úplne iný, než som kdekoľvek inde videla. Kapitolami nás nesprevádza len Sadie, hlavná postava, no taktiež West McCray, ktorý vedie podcast menom DIEVČATÁ. Nikdy som si nemyslela, že budem fanúšikom podcastov, ale tento príbeh si niečo také doslova žiadal. Kapitoly vyrozprávané formou dialógov ako tak urýchlili plynutie knihy, no tá nestratila nič zo svojej vážnosti. Ba naopak- keď som videla, ako sa celý svet zaujímal o dievčatá, uvedomila som si skutočnosť ich príbehov. Autorka je síce Američanka, lebo podobné veci sa dejú všade, len ich nevnímame. Zatvárame pred nimi oči. Čo ma na diele upútalo hneď po prvých kapitolách bol menší zmätok, pretože po prečítaní prvých kapitol ešte nie je úplne jasné, kedy sa odohral Sadin príbeh a kedy podcast. Približne do tretiny knihy som si myslela, že si Sadie danú stanicu naladí a začuje rozhovor medzi reportérom a May Beth. Bohužiaľ, nič také sa nestalo. Moje hodnotenie: 4/5* / CHARACTERS / Hlavná postava, Sadie, bola ako diamant. Neobrúsený, no drahocenný kúsok. Celý svoj život strávila staraním sa o sestru, ktorej by zniesla aj modré z neba, keby ju o to požiadala. Zaujala ma už od prvej kapitoly, pretože bola iná ako ostatné hrdinky. Nebola dokonalá, ani premúdrelá. Bola realistická. K tomu jej dopomohol aj fakt, že koktala, a to som už naozaj dlho v knihe nevidela. Spoločne so Sadie spoznávame viacero postáv, ktoré sa nám pripletú do cesty počas hľadania pravdy a odplaty. Neraz ma pri čítaní zarazil fakt, ako osamelo sa Sadie musela takto na ceste, s vedomím, že nemá rodinu, ktorá by na ňu doma čakala. Niečo také sa jednoducho musí podpísať na psychike človeka a inak tomu ani nebolo tu. Možno aj preto sa Sadie lepšie kráčalo vpred, pretože vedela, že nemá čo stratiť. Moje hodnotenie: 4.5/5* / PLOT / Súrodenci sa nemusia vždy dohodnúť. Hašteria sa, hádajú, niekedy sa možno aj pobijú, ale vždy sa nakoniec udobria. Podobne to fungovalo aj u Sadie a Mattie. Nebolo sa teda čomu čudovať, keď sa jeden večer nevideli a neudobrili, ako tomu bolo zvykom. To, čo ale nasledovalo potom, staršia sestra nečakala. Príbeh začína tým, ako nájdu telo Mattie, ktorej páchateľa sa miestnej polícii nepodarilo chytiť. Sadie vedela svoje, ale nikto ju nepočúval. Nikto sa nezaujímal. Keďže sa Sadine kapitoly striedajú s podcastom DIEVČATÁ, ako čitatelia sa postupne dozvedáme nielen pravdivý príbeh. no taktiež Sadin dopad na jednotlivé postavy, s ktorými sa počas svojej cesty stretla. Páčilo sa mi, ako sme prišli do kontaktu s viacerými osobami najprv prostredníctvom Sadie, a potom vďaka reportérovi Westovi, ktorý po nej pátral. Vidieť následky jej rozhodnutí a stopu, ktorú v tých ľuďoch zanechala... Moje oči sa neraz zaliali slzami. Nie slzami smútku (aj to bolo), ale najmä hrdosti. Bola som hrdá na Sadie za to, čo sa rozhodla pre sestru urobiť. Len ťažko by som zhrnula obsah tohto diela do nejakých pár odsekov, keď každé jedno rozhodnutie, každá zastávka spúšťa kaskádu reakcií, o ktorýh si človek nemôže len tak prečítať. Musí sa chopiť knihy a zažiť to so Sadie. Moje hodnotenie: 4/5*