Mirka Varáčková nie je v slovenskej literatúre žiadne neznáme meno a rozhodne zaručuje kvalitu. Po jej poslednej knihe (Stále to za to) som bola z konca dosť mimo a veľmi prekvapená. A presne preto som bola neskutočne zvedavá, čo si prichystá ďalšie, keď už hento bolo tak fantastické. A znovu som jej knihu neoľutovala. Timea bola už od začiatku sympatickou hrdinkou. Autorka ju totiž nespravila slušným dievčatkom, ktoré má dobré známky, vyhýba sa všetkému zlu a veci ako alkohol a podobne sú pre ňu tabu. Práve naopak - Mirka z nej spravila rebelku, ktorá porušuje pravidlá, rada sa zabáva, užíva si život, miluje hudbu, miluje aj svoj život, aj keď je za zavretými dverami taký otrasný. Páčilo sa mi, aká bola ľudská - mala potrebu hádať sa, stáť si za svojím, ale zároveň si priznala chybu, mala pochybnosti a výčitky, ľutovala niektoré svoje rozhodnutia. To čo spravila v Berlíne bola však totálna hlúposť a neskutočne ma sklamala, pretože hento normálne zmýšľajúci človek nikdy neurobí, nech už je vedený čímkoľvek. Ale bolo super, že si to všetko uvedomila, priznala a reálne rozmýšľala nad svojimi chybami. Adam bol tiež neskutočný sympaťák, páčilo sa mi, ako bol ochotný obetovať všetko, bol vtipný, milý a veľmi si vážil priateľstvo. Čo mi, naopak, neskutočne liezlo na nervy boli práve Timeini rodičia. Chápem, že rodičia musia stanoviť hranice, v pubertálnom veku sa to deťom nepáči, rebelujú proti tomu, sú drzí, schytajú za ucho....týmto sme si prešli hádam všetci s trošku prísnejšími rodičmi, ale Timeini boli už doslova psycho. Oni boli krásnym príkladom overprotective parents - proste príliš ochranárskych rodičov. Veď ona pri nich pomaly ani nemohla dýchať. Áno, musia byť nejaké pravidlá, ale dieťa musí aj samo padnúť na nos, poučiť sa na vlastných chybách, niečo zažiť. Proste oni boli až príliš a keby som v Timeinej koži, tak by som asi zdrhla z domu. Čo ja osobne na tejto knihe veľmi oceňujem je práve priateľstvo medzi Adamom a Timeou. Vždy som bola veľkým fanúšikom chlapec-dievča kamarátstiev a bolo úžasné sledovať, ako týmto dvom na sebe záležalo, ako by jeden pre druhého zniesli modré z neba, obetovali naozaj všetko, len aby ten druhý bol šťastný, navzájom za seba bojovali, stáli pri sebe, vždy sa podržali. Niekedy je priateľstvo omnoho viac ako láska a práve Mirka to tu fantasticky ukázala. Veľkým plusom bola hudba, ktorá bola použitá ako fantastický útek z reality, ako zmysel života, ako niečo, podľa čoho človek žije, miluje a dýcha. Celkovo bola kniha neskutočne realisticky napísaná, Mirka tam vložila problémy tínedžerov, ktoré sa točili aj okolo školy a ťažkých predmetov ako matika, okolo koncertov a výletov, proste všetko, čo ste zažili aj vy vo svojich tínedžerských rokoch. V príbehu sa neustále niečo dialo, Timea musela stále niečo riešiť alebo plánovať a snažila sa toho čo najviac zažiť. A potom to všetko začalo ísť dole vodou. V Berlíne sa čosi zlomilo a Timea už zrazu nebola tým veselým dievčaťom, ale plná pochybností s nedostatkom sebavedomia a odvahy. Zrazu sa to proste stalo akousi výpoveďou o krutosti tohto sveta, o tom, ako nám jednoducho osud dokáže premiešať karty a táto časť bola pre mňa veľmi silným zážitkom, pretože to bolo surové a brutálne. Tento príbeh dokázal veľmi rýchlo zmeniť spád a už to zrazu nebol jednoduchý contemporary príbeh o mladom dievčati, ale začala sa preberať aj vážnejšia téma. A vy ste vôbec nevedeli, čo vás čaká na konci, pretože stále tam bolo príliš veľa strán na to, aby to zrazu skončilo. Tak ste čítali a čítali a potom prišlo ďalšie prekvapenie, ktoré znovu o kúsok zmenilo smerovanie príbehu. Presne týmto sa Mirkine knihy odlišujú od všetkých ostatných - z jednoduchého oddychového príbehu sa o pár strán dokáže stať niečo úplne iné a vy si nemôžete byť ničím istí. Takže o čom je vlastne táto kniha? O všetkom. O priateľstve a láske, o rodine a problémoch, o škole a ťažkej matematike, o zážitkoch, nádeji a snoch, o hudbe, o svete, ktorý je niekedy až príliš krutý, o poučení sa na vlastných chybách a o jednom dosť dôležitom posolstve, ktoré Mirka chcela povedať mladým dievčatám, ktoré jej knihy čítajú. Ja môžem len čumieť ako Mirka zas a znova dokázala zarýpať do takej ťažkej a smutnej témy a ako geniálne ju spracovala. Táto kniha je jedna z tých, ktoré vo vás zanechajú niečo veľké a budete o tom ešte dlho rozmýšľať.

Hoci nie som cieľová skupina Mirky Varáčkovej, jej knihy sú mi stále blízke. Vždy v nich nájdem niečo, čo ma zaujme, a preto ich s radosťou odporúčam ďalej. Kniha s najväčším posolstvom Pri každej novej knihe od Varáčkovej si poviem, že toto je tá najlepšia kniha, akú som od autorky čítala. Prepáčte, že sa opakujem, ale som prinútená to povedať opäť. Spolu to zvládneme je príbeh o Timei, mladej hudobníčke, ktorá sa snaží vynútiť si u rodičov slobodu. Tí sú veľmi prísni. Dobré známky sú pre nich všetko, a tak dcéru doslova až mučia svojimi ochranárskymi krídlami. Dávajú jej samé zákazy, príkazy, obmedzenia a podobne. Timea sa nevzdáva a presvedčí rodičov, aby ju pustili na školský výlet do Berlína. Na veľkej párty sa z nej stáva ľahká korisť a dôvod ochranárskych rečí rodičov pocíti na vlastnej koži. Človek sa učí až z vlastných chýb, no tie majú niekedy fatálny dopad. Mirka svoj príbeh začína úplne klasicky. Silná hlavná hrdinka, super kamarát, náznaky prvej lásky. Ale konečne sme sa stretli s niečím, čo sa v jej príbehoch vyskytuje minimálne. Timea má okrem dobrých vlastností aj tie negatívne, ktoré sú niekedy silnejšie a vedú ju nesprávnym smerom. Hudobníčka tak bola realistickejšia a nešlo len o obyčaný príbeh pre mládež, ktorého pointov je prežívanie prvej lásky. Tak isto môžeme bližšie nazerať na kamarátstvo medzi dievčaťom a chlapcom, kedy jeden z nich cíti niečo viac a na prvú lásku, ktorá nemusí byť taká jednoduchá, ako sa na prvý pohľad zdá. Čo by to bolo za knihu bez štipky romantiky? Najvýraznejším problémom je neefektívna obojstranná komunikácia. Tak, ako rodičia nevedia komunikovať a hlavne vypočuť si Timeu, tak Timea nevie akceptovať pravidlá rodičov a povedať im adekvátne o svojich pocitoch. Timea bola často až prehnane drzá a nechcela porozumieť pravému dôvodu, prečo sú jej rodičia (trochu prehnane) opatrní. Opísaný fenomén sa nevyskytuje len v knihách, ale aj v realite. Som veľmi rada, že sa táto neľahká téma nielen načrtla, ale aj rozobrala. Čitateľ tak môže z oboch strán nazrieť na to, ako podobné veci dopadnú, keď sa neriešia. Komunikácia je základ a je dôležité nielen vedieť hovoriť o svojich pocitoch, problémoch a túžbach, ale aj počúvať toho druhého. Miroslava Varáčková sa pustila do spracovania aktuálneho problému, pričom ho podala vhodným spôsobom nielen mládeži, ale aj samotným rodičom. Už si stačí len knihu prečítať. Bonusom je super väzba a obálka, vďaka ktorej je kniha ešte atraktívnejšia. Čo môže byť lepšie, než rebelantské ružové vlasy? Osobne mi tento druh papierovej väzby vyhovuje viac, než tvrdá väzba s prebalom. Komu knihu odporúčam Kniha sa číta úplne sama. Ani neviem ako a už som otáčala posledný list. Neviem, či to je tým, že ma tak veľmi Timea bavila alebo, že Varáčkovej štýl je proste prudko čitateľný. Stakatka (ktorej prezývka mi veľmi nesadla a drala mi jazyk… toto jediné sa mi tam asi nepáčilo) sa musela priučiť až z vlastnej chyby. Mnohé veci z príbehu zostali aspoň pre mňa otvorené. Možno Mirka urobí výnimku aj tu a pripraví nám nejaké pokračovanie – nenahnevala by som sa. Knihu odporúčam nielen mladým slečnám, pre ktoré by to snáď mala byť povinná literatúra, ale aj rodičom, ktorí cítia, že treba zmenu v komunikácii so svojimi deťmi. Spolu to zvládneme odporúčam všetkým, ktorí od young adult knihy očakávajú viac, než len pár strán s úplne otrepaným príbehom. Autorka sa každou ďalšou tvorbou prekonáva, preto som zvedavá, na čo sa ešte môžeme tešiť.

Mirka Varáčková je známa svojimi skvelými dievčenskými románmi, no napísala aj jednu postapokalyptickú knihu a zopár fantasy. Jej štýl písania je veľmi chytľavý a do každého svojho diela vkladá silné posolstvo. Timea, ktorú jej priatelia prezývajú Stakatka, je mladé dievča, ktoré celým svojím srdcom žije pre hudbu, avšak u rodičov nenachádza pochopenie. Nútia ju do vynikajúcich výsledkov v škole, aj keď ju štúdium nebaví a napriek snahe sa jej nedarí opraviť si známky. Namiesto podpory od svojich rodičov však dostáva stále nové a nové zákazy. Keď sa jej naskytne možnosť ísť na školský výlet do Berlína, samozrejme, neváha ani sekundu. Spolu s kamarátkou Soňou si predstavujú, aké to bude stráviť niekoľko dní so štvrtákmi a bez dozoru rodičov. Na túto knihu som sa tešila od prvého statusu, ktorý autorka uverejnila na svojej facebookovej stránke. Tušila som, že to bude silné, poučné, emotívne, bude sa mi chcieť smiať, plakať a niekedy oboje naraz. Aj keď som akosi predvídala, do čoho pôjdem, aj tak ma to dosť dostalo. S Timeou som sa stotožnila už po pár stránkach. Všetko som s ňou prežívala, chápala som ju a veľakrát jej držala palce, aby sa jej komplikovaný vzťah s rodičmi obrátil k lepšiemu. Je ťažké zostať v rodine, ktorá sa pôvodne skladala zo štyroch členov a v ktorej je momentálne o jedného menej. Je ťažké konkurovať sestre, ktorá síce nebola dokonalá, ale po smrti sa takou stala. Keď človek, ktorého ľúbime, odíde z tohto sveta predčasne, nikdy nebudeme spomínať na to zlé, čo sme s ním prežili, vždy si budeme pripomínať všetky jeho kladné stránky, všetky tie veselé a krásne zážitky. Ja osobne schvaľujem prísnejšiu výchovu. Dnešné deti potrebujú dozor, a keď sa im rodičia dostatočne nevenujú, potom to tak aj vyzerá. Rodičia Timey sa však v mnohých prípadoch správali podľa mňa až nevhodne. Nedokážem pochopiť, ako ktorýkoľvek milujúci rodič dokáže svojmu dieťaťu zakázať vec, ktorá ho napĺňa, ktorú nadovšetko miluje, ktorej by sa nevzdalo ani za všetky peniaze sveta. A kvôli čomu? Kvôli nejakým hlúpym známkam, ktoré koniec-koncov v reálnom živote nič neznamenajú? Je jasné, že človek, ktorý aj napriek dôkladnému učeniu sa nedokáže dostať dobrú známku z nejakého predmetu, sa tomuto nikdy viac nebude venovať. Podotýkam, Timea mala naozaj výborný prospech, len jednoducho zaostávala v jednom predmete, pretože málokto je taký dobrý, aby vynikal vo všetkom. Toto jej rodičia nechceli pochopiť a vidieť. Po celú dobu som Timee držala palce, aby sa to zlepšilo. Veľmi sa mi páčil vzťah Stakatky a Adama. Pri ich konverzáciách, či už písaných alebo hovorených, som sa dosť nasmiala a zlepšili mi náladu. V niektorých chvíľach som si dosť poplakala, hlavne na konci. Ako sa môžete dočítať v anotácii, v Berlíne Timea zažije niečo, čo by sa nemalo stať nikomu z nás. Nikto si to nezaslúži. Spoločne s Timeou som premýšľala nad tým, či sa tomu dalo predísť. Podľa mňa by sa takýmto veciam ani nemalo predchádzať, ony by sa v prvom rade vôbec nemali diať! Myslím si, že túto knihu by si mali prečítať nielen tínedžeri, ale takisto ich rodičia. Aby sa vedeli trochu vcítiť do svojich ratolestí, zaspomínať si na to, že aj oni boli mladí a predovšetkým, aby sa trochu zamysleli nad svojím vzťahom. Je dôležité, aby medzi rodičmi a deťmi bola dôvera, pretože bez tej to jednoducho nejde. Kde nie je dôvera, tam sú úteky a tajomstvá. Keď mi prišla táto prenádherná knižočka, okamžite som po nej siahla a prečítala ju, takpovediac, na pár nádychov. Chytila som ju do ruky a už nepustila. Na prednáške som sa s ňou skrývala pred zrakom profesora, aby ma neprichytil, že nedávam pozor. Nedalo sa inak. Ak sa do nej chcete pustiť a chcete zistiť, či je naozaj taká skvelá, ako sa môžete všade dočítať, mali by ste si ju kúpiť v období, kedy si môžete zopár hodín ukrojiť sami pre seba. V opačnom prípade neručím za následky.