Táto kniha ma zaujala na prvý pohľad a to obálkou aj námetom. Nie som veľkým fanúšikom obálok s fotkami tváre, ale táto si hneď získala moju pozornosť. Možno je to tými farbami, ktoré mi pripomínajú také tie neónové nápisy v noci v meste, alebo tým výrazným fontom, sama neviem. A to ste ešte nevideli tú oriezku... tá to zaklincovala ?? Rovnako je veľmi zaujímavý a pútavý námet knihy. Skupina fanúšikov istej knihy sa zoznámi s jej autorkou, stanú sa priateľmi a to zmení celý ich život. No nebolo by to úžasné? Nie len sa stretnúť so svojim obľúbeným autorom, ale spoznať ho, stretávať sa s ním a rozprávať o všetkom možnom? Pre mňa by to bol splnený sen - nahliadnuť do mysle človeka, ktorého obdivujem a ktorý dokáže vytvoriť niečo tak nádherné, knihu. Rovnako to cítia aj Miri, Soleil, Penny a Jonah. Niekto síce viac a niekto menej - je veľa druhov fanúšikov. Miri je takmer posadnutá, Soleil nadšená, Jonah zvedavý a Penny je len rada, že má niečo, pre čo sa môže nadchnúť. No všetci sa cítia výnimočne, keď sa spoznajú s Fatimou, úspešnou autorkou knihy Spodný prúd. Ten sa stane totálnou senzáciou a oni štyria sa ocitnú priamo v centre diania. Založia čitateľský klub kde dopodrobna rozoberajú svoje obľúbené pasáže z knihy, organizujú skupinové čítania a vyhrievajú sa v sláve toho, že sa s Fatimou poznajú osobne. No nič nie je také dokonalé, ako sa na prvý pohľad zdá a veci zrazu naberú veľmi rýchly spád, keď zistia, že Fatima ich využívala ako predlohy svojho nového románu. Príbeh je rozprávaný retrospektívne, teda v čase už po udalostiach, ktoré všetko zmenili. Kniha sa číta veľmi rýchlo a jednoducho, najmä vďaka netradičnej forme. Nájdeme tu prepisy z rôznych interview, denníkové zápisky, úryvky z knihy, esemesky a chatové správy. Vďaka tomu sa stránky otáčajú akoby samé a príbeh letí dopredu. Potešilo ma, že žiadna z foriem alebo z postáv sa mi neznepáčila. Páčil sa mi pohľad každej jednej postavy a nikto mi neliezol na nervy (čo je pri mne úspech ??). Najlepší bol ten motív, v duchu ktorého sa niesol celý tento príbeh, že každá minca má dve strany a nič nie je čiernobiele. Každá postava videla udalosti v inom svetle a aj ich inak podávala. Na reálnosti pridalo to, že každá mala inú osobnosť a všetko prežívala po svojom. Napriek tomu som si však k nikomu nedokázala vytvoriť nejaký vzťah. Nebola tam žiadna postava, ktorá by ma uchvátila a hltala jej scény, no ani žiadna, ktorá by mi vadila a ja by som mala nutkanie jej pasáže preskakovať. Keby som k nim nejaký vzťah mala, asi by ma celý ten dej zasiahol o niečo viac, no takto mi nevadili všetky tie negatívne udalosti, ktoré postavy postihli. Len som bola jednoducho zvedavá, ako to bude pokračovať a ako sa to napokon vyvinie. Dej nie je až taký zložitý, ale keď sa nad tým človek zamyslí, je to poriadny mindf*ck ?? Spisovateľka (Lygia Day Penaflor), píše o spisovateľke (Fatima Ro), ktorá píše o spisovateľke (už si nepamätám jej meno). Asi sa v tom netreba veľmi špŕtať, lebo z toho môže rozbolieť hlava. No je veľmi zaujímavé sledovať, ako sa všetky tieto línie striedajú a miešajú a rozmýšľať, čo sa skutočne odohralo a čo je len predmetom knihy, ktorú napísala Fatima (vidíte aké je to mätúce? ??). Jediná vec, ktorá mi pri čítaní trochu prekážala bolo to, že som často narážala na chyby v texte. Niekde chýbalo písmenko, niekde sa opakovali slová... Ešte že nie som príliš veľký detailista a nič mi nebránilo ignorovať to a čítať ďalej. Ale viem si predstaviť, že by to niekoho mohlo privádzať do šialenstva. Zápletka bola naozaj zaujímavá, no viac-menej predvídateľná. Bolo mi jasné, čo je tou veľkou záhadou, no na počudovanie mi to neprekážalo a ja som len bola zvedavá kedy a ako to celé praskne. Záver som však nečakala celkom takýto, takže aspoň to ma dokázalo prekvapiť. Znova sa však dostávame k tomu, že keby som mala k postavám nejaký väčší vzťah, bola by som šokovaná a prežívala to oveľa intenzívnejšie. Toto je celá pravda je podľa mňa veľmi zaujímavá kniha, ktorá vás vtiahne do deja a nezastavíte sa, kým ju neprečítate. Ak ste skôr fanúšikmi príbehov založených na psychológií postáv než na nejakých veľkých epických scénach, toto je presne niečo pre vás. A ak aj nie, myslím, že nič nestratíte, keď si ju prečítate :)

Ešte je síce len polovica apríla, ale už teraz viem, že kniha Toto je celá pravda sa tento rok umiestni v mojom rebríčku tých najoriginálnejších. Nie však obsahom, ale vizuálnym spracovaním a kompozíciou textu. Kým som sa do nej začítal, istý čas som ju obracal v rukách a opakovane som to robil aj počas čítania. Grafici sa s parádne pohrali s (ne)viditeľnosťou slova celá na obálke a na oriezke sú ukryté hneď dve heslá súvisiace s dejom. Aké, to si budete musieť zistiť sami :-). Tradičné technické spracovanie by románu ani nesvedčili, pretože ani Lygia Day Peňaflor nevyužíva klasické postupy. Text jej románu je tvorený mediálnymi rozhovormi, novinovými článkami, komunikáciou na sociálnych sieťach, esemeskami či úryvkami z inej, fiktívnej knihy. Vďaka tomu čítanie rýchlo odsýpa, baví vás odhaľovať prepojenia, len si musíte dať pozor, aby ste sa nestratili v prelínaní reality a literárneho konštruktu. Dej je rozprávaný z pohľadu viacerých postáv a rozvíja sa v dvoch líniách. Prvú tvorí retrospektíva skupiny stredoškolákov o ich vzťahu so spisovateľkou Fatimou, ktorý nadviazali po úspechu jej knihy o vyrovnávaní sa s emocionálnou búrkou. Inšpirovala ich jej teória o ľudských prepojeniach, založená na maximálnej otvorenosti a úprimnosti voči druhým osobám. Fatima ich pustila nielen do svojho vnútra, ale aj do domu a života, a rovnako i oni jej umožnili spoznať ich osudy. Okrem trojice dievčat to je hlavne Jonah, očividne nesúci na svojich mladých pleciach ťažké bremeno viny. Keď sa odhalí dôvod jeho prestupu z inej školy, Fatima ho sprevádza na ceste vnútorného prijatia skutočnosti. Lenže všetko sa zmení, keď Fatima vydá knihu, ktorá verne reflektuje nielen celý vzťah s jej fanúšikmi, ale hlavne Jonahovu účasť na škandále wrestlingového tímu... Jonah na to takmer doplatí životom a verejnosť baží po informáciách ohľadom všetkých súvislostí. Čo sa týka príbehu, ten je v podstate dosť jednoduchý a veľa sa tam toho neudeje. Všetko sa točí okolo knižného spracovania udalostí na Grahamovej strednej škole a jeho dôsledkov. Dozvedáme sa o zapojení jednotlivých postáv do celkovej mozaiky a o ich názoroch na to, ako sa Fatima zachovala. Niektorí to berú v pohode, iní sa cítia zradene, ďalší chcú z toho vyžmýkať čo najviac pre seba... A práve v tomto - vo vykreslení odlišných postojov - spočíva najväčšia devíza románu. Toto je celá pravda ponúka pestrú škálu osobností, pričom každá má pochopiteľnú motiváciu a je ťažké prikloniť sa iba k jednej z nich. Okrajovo sa Lygia Day Peňaflor venuje aj téme šikany, potrebe odbornej psychologickej pomoci či peniazmi a kariérou narušeným rodinným vzťahom. Možno by stálo za viac rozpracovať práve tieto motívy, ale ani ten hlavný nie je menej dôležitý - prílišná dôvera voči cudzím ľuďom a falošná predstava o slávnych idoloch môžu byť naozaj nebezpečné. Čo však musím vytknúť (a nie je to chyba autorky) je strašná jazyková úprava. Pani, čo je za to zodpovedná, by mala vrátiť svoju výplatu, pretože na pomery CooBoo je v knihe neskutočné množstvo chýb, čo zbytočne znižuje jej kvalitu.

Ahojte! Začiatkom februára sa na pulty kníhkupectiev dostala novinka Toto je celá pravda od Lygie Day Penaflor. Mne sa hrozne zapáčila obálka a anotácia vyzerala super tiež, tak som si povedala "prečo nie?" a išla som do nej. Takže sa pohodlne usaďte a prečítajte si recenziu... Anotácia (upravená): V knihe sa zoznamujeme so štyrmi kamarátmi Miri, Soleil, Penny a Jonahom. Tí sa stretnú so svojou najobľúbenejšou spisovateľkou a stanú sa z nich nerozlučiteľní priatelia. Teda aspoň do chvíle, kým sa ich najtajnejšie tajomstvá neocitnú v novej knihe Fatimy Ro. A to bude mať katastrofálne následky! Musím sa priznať, že kniha ma zaujala najmä obálkou. Veľmi milo som prekvapená, že my ako Slováci máme krajšiu obálku v zahraničí. Keď som bola cez jarné prázdniny v Bratislave, obkukávala som anglickú verziu a tú by som si pravdepodobne nikdy nekúpila :D. Čo ma ešte mega potešilo bola oriezka. Na nej môžeme vidieť 2 odkazy: „POVEDZ MI VŠETKO“ a „NIKOMU TO NEVIEM“. Takže, som na ľudí z CooBoo veľmi hrdá, že si dali prácu s novou obálkou a krásnou oriezkou (tú oriezku nemajú ani v zahraničí). A myslím, že tu s pochvalou asi, bohužiaľ, končím. Keď som si čítala anotáciu, v hlave som mala myšlienku typu „toto si musíš prečítať“, „je to niečo nové“ alebo „také niečo si ešte nečítala“. Naozaj kniha mala veľký potenciál. Ten nápad bol strašne super. Tešila som sa, že príde konečne niečo nové. Samozrejme, s niečím takým prichádzajú aj určité očakávania. A ja som po prečítaní knihy zostala sklamaná. Celá kniha mi prišla akoby sa tam nič nedialo. Dej proste zastal na jednom bode, aj keď sa tam dialo kopu vecí. Neviem to ani vysvetliť, proste ako keby bola kniha na jednom mŕtvom bode. Mnoho pasáží bolo v knihe úplne nepodstatných. Určite by som sa s tým ešte viac pohrala a vyškrtla niektoré slová alebo zopár (dosť) viet, lebo tam boli nanič. Čo sa mi naopak páčilo, bolo to, ako kniha bola písaná. Boli to jednoducho rôzne rozhovory, články, textové správy, maily alebo aj úryvky z tej knihy, ktorú „napísala“ Fatima Ro. Najviac ma však mrzelo, že som si k žiadnej postave nevytvorila žiaden „vzťah“. Najviac sa mi pozdávala Soleil, tá bola čistá frajerka a mala som ju veľmi rada. Penny bola taká neutrálna osoba, že ak by tam nebola, tak by mi ani nechýbala. Až na konci sa s ňou začalo niečo riešiť, ale mne to už bolo jedno, lebo ma to až tak nebavilo. Miri bola tak hlúpa, že ak by som bola pri nej, tak sa neudržím a asi ju prefackám nech sa zobudí. Fatima Ro išla teda absolútne mimo mňa a Jonah sa mi páčil iba po určitú časť (pochopíte, ak si prečítate, pretože prišiel asi prvý a posledný obrat v deji). Podľa mňa tam boli veľmi zle vykreslené emócie, pretože mne nebolo napríklad nikoho ľúto (ak by to bolo lepšie vykreslené, tak by som v niektorých pasážiach asi aj plakala alebo bola nejako šokovaná). Miestami mi to prišlo dosť chaotické a zmätené. No a ten koniec radšej nekomentujem, lebo to je kapitola sama o sebe ako zle spravené to bolo. Kniha bola ťažký priemer a hodnotím ju na 3*/5*. Ako oddychovka to je celkom fajn, ale nemajte veľké očakávania.