Pred rokmi vyhrala jej mama boj o princa, verejne zachytený televíznymi kamerami. Teraz musí to isté podstúpiť ona – 35 nápadníkov a jeden bude jej budúci manžel. Lenže ona lásku nehľadá... Vyrastala v paláci obklopená bohatstvom a prepychom, hoci medzi ľudom často panovala bieda. Jej povinnosti boli výlučne prípravou na budúcnosť – Eadlyn totiž bude kráľovnou, hoci to tak nemuselo byť. Narodila sa totiž o pár minút skôr ako jej dvojča, a to ju predurčilo k nástupu na trón po jej otcovi. Odmalička vie, čo ju čaká a poctivo sa na to pripravuje. A zrazu jej rodičia chcú, aby upokojila negatívne nálady v krajine a pred televíznymi kamerami sa zúčastnila Selekcie, teda aby si vybrala budúceho manžela. „Odvrátila som pohľad. Znelo to, akoby sme ja, mama a oco boli obetnými baránkami a ostatní si mohli robiť, čo sa im páči. ,Nesklamem ťa,´ prisľúbila som. ,Urob, čo treba. Nájdi spôsob, ako vyriešiť krízu v krajine, a ja ti poskytnem dostatočný čas na to, aby si ho mohol zrealizovať.´ Otec sa uprene zadíval do stropu. ,Tri mesiace? Sľubuješ, že sa budeš naozaj snažiť?´ Zdvihla som ruku. ,Máš moje slovo. Pokojne ti to dám aj na papieri. Ale to, že do niekoho zaľúbim, ti sľúbiť nemôžem.´“ O citových veciach, nieto ešte o láske, Eadlyn nevie ani ň. Jej rodičia sú síce príkladom usporiadaného života plného lásky, pochopenia a podpory, to je však samozrejmosť – veď sú to jej rodičia a vladári krajiny. A zrazu sa v paláci ocitne 35 mužov, ktorí chcú byť jej láskou až za hrob a ona si s tým musí poradiť. Pustiť si niekoho bližšie... ale koho? Knihu radia medzi Young adults, ale pochopenie nájde u každého, kto si chce prečítať dystopický príbeh, jemne okorenený láskou, ale takou tou nevinnou, keď Eadlyn nevie, čo robiť, aby si zachovala svoju kráľovskú vznešenosť. Škoda, že sa príliš ovládala, že nerobila viac spontánnych vecí, ale toto je len úvod do príbehu, takže som to nebrala ako veľké negatívum. „Videla som na ňom, že zvažuje, či ma má osloviť alebo nie. Sklopila som zrak a sledovala ho spopod mihalníc. Pripadala som si smiešne, ale zafungovalo to. Baden vykročil smerom ku mne.“ Keďže do Selekcie vstupuje takmer štyridsiatka nádejných princov, zo začiatku ich ani nebudete stíhať vnímať. Potom, keď niekoľkých princezná vyradí, to už pôjde lepšie. Ale bohužiaľ, ani jedného z nich som si nevedela predstaviť. Nemala som k tomu príležitosť, lebo ak ich aj autorka opísala, viac sa sústredila na ich konanie či na prejav. Aj to však pomohlo vybrať si obľúbencov, ale aj nenávidených. Dobrý príbeh sa vraj píše sám, aspoň tak sa hovorí. Kniha Následníčka dobrým príbehom je, najmä kvôli tomu, že Kiera Cassová už jednu sériu o Selekcii napísala a teraz pokračuje v novom príbehu so starými pravidlami. Našťastie sa celkom vyhla kopírovaniu príbehov zo série, čím vytvorila úplne nový pohľad na výber vhodného manžela, keďže teraz to vnímame z druhej strany. To sa mi naozaj pozdávalo, lebo už pri predchádzajúcich príbehoch o Eadlyninej matke som si hovorila, že by bolo fajn prečítať si knihu aj z pohľadu princa. Teraz je rozprávačom dcéra víťazky Selekcie a princa, čo je aj viac, ako som očakávala. „Než sem všetci tí mladí muži prišli, mala som v hlave celý zoznam nápadov, ako sa ich postupne zbaviť. Plánovala som, že ich vytočím do nepríčetnosti, až stratia nervy a povedia niečo také ako pred chvíľou Baden... ale veď toho som predsa ničím nevyprovokovala! A aj tak povedal, čo povedal. Som naozaj taká zlá, keď ma odsudzuje niekto už aj za to, že som sama sebou?“ Na druhej strane, asi každý, kto čítal sériu Selekcia, Elita, Prvá určite utrpí mierny šok zo zmeny hlavnej hrdinky kníh. America, matka Eadlyn, bola vo svojich príbehoch vtipná, tvrdohlavá a svojbytná žena, čo veľmi prispievalo aj môjmu emancipovanému „ja“. O to viac ma sklamalo, že v Následníčke sa z nej stalo stelesnenie miloty, dobroty a lásky k vlasti, o absolútnej nehynúcej láske k princovi nehovoriac. Jeden bez druhého síce nemohli žiť, ale tie ich dialógy a správanie mi išlo poriadne na nervy. Možno keby si aspoň raz zo seba utiahli alebo sa aspoň schuti rozosmiali, vôbec by som túto tému neotvorila. Takže zhrniem to: vlastne som rada, že stred príbehu tvorí ich dcéra, ktorej by sa síce zišlo pár výchovných, ale autorka to tak chcela, teda možno Eadlyn svitne na lepšie časy a bude z nej obľúbená postava v ďalších dieloch.